Východoslovenské Noviny, november 1968 (XVII/262-287)
1968-11-22 / No. 280
Otakar VYSTRČIL z cyklu Dojmy a myšlienky DNES V ČfSLE: Sestry filmo- vého neba £ Dopláca republika na VS2? 0 Podvodník ako formát 0 Slepá tanečnica a Amerika je šokovaná Krajina záhad Stopper už nehrá 0 A mnoho iných zaujímavostí. 22. XI. 1968 Čísla 280. PROLETARI VŠETKÝCH KRAJIN, SPOJTE S/H PIATKOVÉ VYDANIE VÝCHODOSLOVENSKÝCH NOVÍN Roč. XVII. • 1 Kčs Správa %o zasadania vlády O študentoch neskôr Praha (ČSTK) — Včera sa konala plenárna schôdza vlády, ktorú viedol jej predseda Ing. Oldřich Černík. Vláda rokovala o úlohách, ktoré pre jej činnosť vyplývajú z posledného zasadania OV KSČS schválila postup pre ich rozpracoa vanie a uskutočňovanie. Posúdila správu ministra techniky o cieľovom riešení mestskej hromadnej dopravy v Prahe. Ďalej prerokovala správu o príprave na 37. zasadanie výkonného výboru Rady vzájomnej hospodárskej pomoci, ktorá sa začne 25. novembra v Moskve a súčasne schválila zásady pre postup stáleho predstavitefa ČSSR v RVHP pri prerokúvaní jednotlivých bodov, zaradených na programe tohto zasadania. Značný význam pripisuje vláda najmä tým bodom programu rokovania výkonného výboru, ktoré sa týkajú hodnotenia činnosti RVHP, jej ďalšieho zamerania a hlavných úloh pre najbližšie obdobie. Vláda prerokovala aj smernice pre rokovanie o dodatkovej dohode k zmluve medzi vládami ČSSR a ZSSR z októbra tohto roku o dočasnom pobyte sovietskych vojsk na území ČSSR, ktorou sa má sta(Pokračovanie na 2. strane) Výzva košických vysokoškolákov všetkým pracujúcim Košice (ČSTK) — Poslucháči Veterinárnej fakulty v Košiciach sa obrátili s výzvou na všetkých pracujúcich v Československu, aby zvýšili pracovné úsi’ie a zabezpečili správny chod nášho národného hospodárstva. Vo výzve o. i. píšu; „Na udržaní pojanuôrovér*o vyV-ojá a dodržiavaní Akčného programu KSČS záleží nám i vám. Musime všetkými silami zabránit, aby naši nepriatelia nevyužili prípadné ekonomické ťažkosti proti politike KSČS a ich reprezentantom — Svobodovi, Dubčekovi, Černíkovi a Smrkovskému.“ V závere výzvy košickí vysokoškoláci sľubujú pri zvýšeni výroby aktívnu pomoc a vyslovujú všetkým pracujúcim, poďakovanie ktorí ich morálne podporujú. Dôvera za dôveru! BESEDY SA ZÚČASTNILI: Stefan CREGA, predseda CZV KSS vo Východoslovenských strojárňach, Norbert DRÁB, plánovač, Vladimír BLOCH, majster, Štefan KANTOR, robotník, Jozef ČERVÍNKA, Východoslovenské noviny Červinka: Bez dlhých úvodov, dovoľte, aby som položil základnú otázku: Ako ste prijali závery novembrového pléna ÜV KSČS? Grega: Materiály z pléna som sledoval so zvýšeným záujmom. V referáte i v rezolúcii je vyjadrený súčasný politický stav v našej republike. Opatrenia a úlohy, ktoré čakajú celú našu spoločnosť, sú ťažké, ale nevyhnutné. V rezolúcii ml chýba stanovisko i závery Ústredného výboru k 21. augustu tohto roku. Očakával som ďalej, že plénum potvrdí výsledky práce komisie, ktorá mala prešetriť postoj niektorých členov najvyšších straníckych orgánov, tých členov, o ktorých sa hovorilo, že zradili. Mne, ale i ďalším pracovníkom v podniku sa zdá, že niektoré nedostatky v pojanuárovom procese boli na tomto pléne, umele znásobované. V živote, a vo fabrike, sa nám tak situácia nejavila. Isteže sú niektoré nejasnosti, rozdielne hlasy, ale nemôž no to prehlasovať za nejakú snahu o odklon od socializmu. Všetci členovia ústredných orgánov by sa mali aktívne podieľať na vysvetľovaní presadzovaní záverov rezolúcie v poda nikoch a závodoch, medzi pracujúcimi. Tam by sa ukázalo, či sú schopní zastávať nás v ústredných výboroch! Plénum hodnotím kladne v tom smere, že referát a rezolúcia ukazujú cestu, ako nepoklesnúť do pasivity. Qervínka: Rezolúcia vystihuje úplne súčasnú politickú situáciu? Dráb: Z rezolúcie som trocha rozčarovaný, lebo v nej to tak vyzerá, akoby to, čo sa dialo zo strany našich spojencov, malo opodstatnenie. To však nie je pravda. Tie takzvané skupiny či z ľavej strany, či z pra \ vej, nemali v skutočnosti ani morálnu ani politickú moc, aby mohli svoje zámery uskutočniť. V rezolúcii je jedna z hlavných myšlienok upevniť stranu ako vedúcu silu. Ak to myslíme úprimne, tak je treba urobiť zákroky proti tým, ktorí toto narušujú. Treba ich izolovať zo strany, a treba im povedať prečo. Mnohí v závode sme očakávali, že aspoň v tomto smere sa na pléne urobia prísnejšie závery. Ďalej ma veľmi mrzí malá informovanosť. Dostávame informácie cez niekoľké ruky a oneskorene. Prečo nemôžeme povedať národu pravdu? Ak nebudeme k ľuďom úprimní, tak tú jednotu ťažko udržíme. Endia mnsia vedieť pravdu, nech je hocako zlá a nepríjemná. Červinka: Ako ste spokojní s informáciami z priebehu pléna? Bloch: Mne z celého priebehu pléna najviac chýba informovanosť o jednotlivých diskusných príspevkoch. My nevieme jasne, ktorý člen ústredného výboru sa ako stavia k pojanuárovej politike. Ide nám o to, aby sme vedeli, ktorí ľudia a ako rozhodujú o našom ďalšom osude, o politike strany. Mám obavy, či všetci členovia Ústredného výboru budú skutočne zabezpečovať rezolúciu. Podľa mňa sa už i na tomto pléne malo hovoriť aspoň čiastočne o našej ekonomickej situácii, ktorá je skutočne vážna. V obchodoch je napríklad naprostý nedostatok tovarov i keď idú Vianoce a na pléne sa jedná, akoby na tomto úseku bolo všetko v poriadku. Dráb: Na pléne to vyzeralo zdá sa tak, že sa tam takmer každý diskutujúci snažil čo najviac kritizovať obdobie od januára doteraz. Menej však už diskutéři ukazovali príčiny nedostatkov a ako z nich vyjsť. Pritom o svojom podiele na nedostatkoch sa ani jeden člen pléna nezmienil. Kantor: Ja by som si len prial, aby Ústredný výbor bol skutočne jednotný, aby mu ľud tak dôveroval, ako mu dôveroval v januári. Ani ja nie som spokojný s informovanosťou o pléne. Po meste sú všelijaké hlasy, ľudia nie sú spokojní so situáciou. I k tomu malo zaujať plénum svoje stanovisko. Výroba v závodoch sa neustále zvyšuje, ale životná úroveň sa s tým úmerne nezvyšuje. Potichu, ale isto, stúpajú ceny. Ústredný výbor by mal povedať konečne pravda i o tomto. Červinka: V rezolúcii sa okrem iného hovorí, že je nevyhnutné venovať zvýšenú pozornosť robotníckym straníckym organizáciám. Mali ste v podniku pocit, že by sa robotníckym straníckym organizáciám nebola venovala doteraz dostatočná pozornosť? Kantor: la som to nepociťoval, naopak, vtedy, keď robotnícka trieda bola správne informovaná o situácii, v ktorej sa nachádzame, každý robotník to pochopil a chcel čím viac pridať ruku k dielu, aby sa to obrátilo k lepšiemu. Dráb: V dobe otvorenosti a pria (Pokračovanie na 3. strane) Andrej GAJDOŠ „Prírodou je nám určené, že milujeme dobro a nenávidíme zlo.“ Dodnes nerozumiem, čo tým chcel Rousseau povedať. je Je to snáď preto, že táto filozofia taká zložitá, že je obyčajnému smrteľníkovi nedostupná? Zúfalo sa totiž dennodenne usilujem nájsť medzi fuďmi, v ich vzťahoch, to milované dobro. A akosi sa mi to nedarí. V čom ono osciluje? Kde sa nachádza? V pádoch, pokorení, ľútosti, nenávisti, barbarstve, v hlade, bolesti. Človek v zajatí protikladov zabíjaní, v tom všetkom, čo je také výrazné a také súčasná pre modernú civilizáciu, ktorá si honosne vravi, že je civilizáciou atómového veku? V tom všetkom nachádzam iba protiklad dobra. A možno to nie je, celkom určite to nie je Rousseauova chyba. On za to nemôže. V jeho časoch možno existovalo dobro. Aspoň tak fiktivně, ako existuje dnes. Aspoň v takej miere, ako sa oň dnes usilujeme. Nerobíme to však prehnane, plagiátorský? Až natoľko, že v nebývalej snahe konať dobro — konáme práve opačne ... protikladne, v područí kultu ľahostajnosti a osobného prospechárstva. Neviem. Človek je tvor nevyspytateľný. Dobro, ale aj zlo je v ňom silne zakorenená. A je to tiež prirodzené, a vztahy tých dvoch’ protikladov určujú predovšetkým podmienky. Konkrétne podmienky, sociálne, etické, spoločenské. Ale dobro i zlo — sú iba pojmy, ktoré sa konkretizujú až v dotyku človeka s realitou. A práve dnes sú tieto dotyky podnetom a impulzom ku konaniu. Dotyky nostalgické, v ktorých sa hľadá nádej, ideál, pozitívna perspektíva. }e to samozrejmé, ale pritom nesmierne významné — človek nemôže existovat bez pozitívneho ideálu. A strata ideálu je bolest nielen fiktívna. Privádza každého jednotlivca na rázcestie. Na križovatku nového hľadania. Seba. Dobra. I zla. Často však nevinná, naivná sebaláska nám zastiera jasný pohľad. Nedovoľuje rozlišovať medzi tým, čo je dobro a čo zlo. Napokon, každý je v podstate egoista. Už hoci len preto, že vždy sa usiluje konať len to, čo mu maximálne vyhovuje. Nezáleží na tom, či v tom konaní dominuje dobro alebo zlo. Lebo pre väčšinu ľudí ešte stále platí zásada, podľa ktorej účel svätí prostriedky. Dobro i zlo však treba poznať. A kto proti zlu nebojuje, nevie, 60 je dobro, stáva sa otrokom zla, slúži mu ako ten najvernejší sluba svojmu pánovi. Ale — nič nového pod slnkom —i aj takýto je človek. (Človek v protikladoch.) A takéhoto človeka sa bojím.