Východoslovenské Noviny, november 1968 (XVII/262-287)

1968-11-22 / No. 280

Otakar VYSTRČIL z cyklu Dojmy a myšlienky DNES V ČfSLE: Sestry filmo- vého neba £ Dopláca re­publika na VS2? 0 Podvod­ník ako formát 0 Slepá ta­nečnica a Amerika je šoko­vaná Krajina záhad Stopper už nehrá 0 A mno­ho iných zaujímavostí. 22. XI. 1968 Čísla 280. PROLETARI VŠETKÝCH KRAJIN, SPOJTE S/H PIATKOVÉ VYDANIE VÝCHODOSLOVENSKÝCH NOVÍN Roč. XVII. • 1 Kčs Správa %o zasadania vlády O študentoch neskôr Praha (ČSTK) — Včera sa ko­nala plenárna schôdza vlády, ktorú viedol jej predseda Ing. Oldřich Černík. Vláda rokovala o úlohách, ktoré pre jej činnosť vyplývajú z po­sledného zasadania OV KSČS schválila postup pre ich rozpraco­a vanie a uskutočňovanie. Posúdila správu ministra techniky o cieľovom riešení mestskej hro­madnej dopravy v Prahe. Ďalej pre­rokovala správu o príprave na 37. zasadanie výkonného výboru Rady vzájomnej hospodárskej pomoci, kto­rá sa začne 25. novembra v Mos­kve a súčasne schválila zásady pre postup stáleho predstavitefa ČSSR v RVHP pri prerokúvaní jednotli­vých bodov, zaradených na progra­me tohto zasadania. Značný význam pripisuje vláda najmä tým bodom programu roko­vania výkonného výboru, ktoré sa týkajú hodnotenia činnosti RVHP, jej ďalšieho zamerania a hlavných úloh pre najbližšie obdobie. Vláda prerokovala aj smernice pre rokovanie o dodatkovej dohode k zmluve medzi vládami ČSSR a ZSSR z októbra tohto roku o do­časnom pobyte sovietskych vojsk na území ČSSR, ktorou sa má sta­(Pokračovanie na 2. strane) Výzva košických vysokoškolákov všetkým pracujúcim Košice (ČSTK) — Posluchá­či Veterinárnej fakulty v Koši­ciach sa obrátili s výzvou na všetkých pracujúcich v Česko­slovensku, aby zvýšili pracovné úsi’ie a zabezpečili správny chod nášho národného hospodárstva. Vo výzve o. i. píšu; „Na udržaní pojanuôrovér*o vyV-ojá a dodržia­vaní Akčného programu KSČS záleží nám i vám. Musime všet­kými silami zabránit, aby naši nepriatelia nevyužili prípadné ekonomické ťažkosti proti politi­ke KSČS a ich reprezentantom — Svobodovi, Dubčekovi, Černíkovi a Smrkovskému.“ V závere výz­vy košickí vysokoškoláci sľubujú pri zvýšeni výroby aktívnu po­moc a vyslovujú všetkým pracujúcim, poďakovanie ktorí ich morálne podporujú. Dôvera za dôveru! BESEDY SA ZÚČASTNILI: Stefan CREGA, predseda CZV KSS vo Východoslovenských strojárňach, Norbert DRÁB, plánovač, Vladimír BLOCH, majster, Štefan KANTOR, robotník, Jozef ČERVÍNKA, Východoslovenské noviny Červinka: Bez dlhých úvodov, do­voľte, aby som položil základnú otáz­ku: Ako ste prijali závery novembro­vého pléna ÜV KSČS? Grega: Materiály z pléna som sle­doval so zvýšeným záujmom. V refe­ráte i v rezolúcii je vyjadrený sú­časný politický stav v našej republi­ke. Opatrenia a úlohy, ktoré čakajú celú našu spoločnosť, sú ťažké, ale nevyhnutné. V rezolúcii ml chýba stanovisko i závery Ústredného výbo­ru k 21. augustu tohto roku. Očakával som ďalej, že plénum potvrdí výsled­ky práce komisie, ktorá mala preše­triť postoj niektorých členov najvyš­ších straníckych orgánov, tých čle­nov, o ktorých sa hovorilo, že zradi­li. Mne, ale i ďalším pracovníkom v podniku sa zdá, že niektoré nedostat­ky v pojanuárovom procese boli na tomto pléne, umele znásobované. V ži­vote, a vo fabrike, sa nám tak situá­cia nejavila. Isteže sú niektoré ne­jasnosti, rozdielne hlasy, ale nemôž no to prehlasovať za nejakú snahu o odklon od socializmu. Všetci členo­via ústredných orgánov by sa mali aktívne podieľať na vysvetľovaní presadzovaní záverov rezolúcie v pod­a nikoch a závodoch, medzi pracujúci­mi. Tam by sa ukázalo, či sú schop­ní zastávať nás v ústredných výbo­roch! Plénum hodnotím kladne v tom smere, že referát a rezolúcia ukazu­jú cestu, ako nepoklesnúť do pasivity. Qervínka: Rezolúcia vystihuje úpl­ne súčasnú politickú situáciu? Dráb: Z rezolúcie som trocha roz­čarovaný, lebo v nej to tak vyzerá, akoby to, čo sa dialo zo strany na­šich spojencov, malo opodstatnenie. To však nie je pravda. Tie takzvané skupiny či z ľavej strany, či z pra \ vej, nemali v skutočnosti ani morál­nu ani politickú moc, aby mohli svo­je zámery uskutočniť. V rezolúcii je jedna z hlavných myšlienok upevniť stranu ako vedúcu silu. Ak to myslí­me úprimne, tak je treba urobiť zá­kroky proti tým, ktorí toto narušujú. Treba ich izolovať zo strany, a treba im povedať prečo. Mnohí v závode sme očakávali, že aspoň v tomto sme­re sa na pléne urobia prísnejšie zá­very. Ďalej ma veľmi mrzí malá in­formovanosť. Dostávame informácie cez niekoľké ruky a oneskorene. Pre­čo nemôžeme povedať národu prav­du? Ak nebudeme k ľuďom úprimní, tak tú jednotu ťažko udržíme. Endia mnsia vedieť pravdu, nech je hocako zlá a nepríjemná. Červinka: Ako ste spokojní s in­formáciami z priebehu pléna? Bloch: Mne z celého priebehu plé­na najviac chýba informovanosť o jednotlivých diskusných príspevkoch. My nevieme jasne, ktorý člen ústred­ného výboru sa ako stavia k poja­­nuárovej politike. Ide nám o to, aby sme vedeli, ktorí ľudia a ako rozho­dujú o našom ďalšom osude, o poli­tike strany. Mám obavy, či všetci členovia Ústredného výboru budú sku­točne zabezpečovať rezolúciu. Podľa mňa sa už i na tomto pléne malo hovoriť aspoň čiastočne o našej eko­nomickej situácii, ktorá je skutočne vážna. V obchodoch je napríklad na­prostý nedostatok tovarov i keď idú Vianoce a na pléne sa jedná, akoby na tomto úseku bolo všetko v poriad­ku. Dráb: Na pléne to vyzeralo zdá sa tak, že sa tam takmer každý disku­tujúci snažil čo najviac kritizovať ob­dobie od januára doteraz. Menej však už diskutéři ukazovali príčiny nedo­statkov a ako z nich vyjsť. Pritom o svojom podiele na nedostatkoch sa ani jeden člen pléna nezmienil. Kantor: Ja by som si len prial, aby Ústredný výbor bol skutočne jednot­ný, aby mu ľud tak dôveroval, ako mu dôveroval v januári. Ani ja nie som spokojný s informovanosťou o pléne. Po meste sú všelijaké hlasy, ľudia nie sú spokojní so situáciou. I k tomu malo zaujať plénum svoje stanovisko. Výroba v závodoch sa ne­ustále zvyšuje, ale životná úroveň sa s tým úmerne nezvyšuje. Potichu, ale isto, stúpajú ceny. Ústredný výbor by mal povedať konečne pravda i o tom­to. Červinka: V rezolúcii sa okrem iného hovorí, že je nevyhnutné veno­vať zvýšenú pozornosť robotníckym straníckym organizáciám. Mali ste v podniku pocit, že by sa robotníckym straníckym organizáciám nebola ve­novala doteraz dostatočná pozornosť? Kantor: la som to nepociťoval, na­opak, vtedy, keď robotnícka trieda bola správne informovaná o situácii, v ktorej sa nachádzame, každý ro­botník to pochopil a chcel čím viac pridať ruku k dielu, aby sa to obrá­tilo k lepšiemu. Dráb: V dobe otvorenosti a pria (Pokračovanie na 3. strane) Andrej GAJDOŠ „Prírodou je nám určené, že mi­lujeme dobro a nenávidíme zlo.“ Dodnes nerozumiem, čo tým chcel Rousseau povedať. je Je to snáď preto, že táto filozofia taká zložitá, že je obyčajnému smrteľníkovi nedostupná? Zúfalo sa totiž dennodenne usilu­jem nájsť medzi fuďmi, v ich vzťa­hoch, to milované dobro. A akosi sa mi to nedarí. V čom ono osciluje? Kde sa na­chádza? V pádoch, pokorení, ľútosti, nená­visti, barbarstve, v hlade, bolesti. Človek v zajatí protikladov zabíjaní, v tom všetkom, čo je ta­ké výrazné a také súčasná pre mo­dernú civilizáciu, ktorá si honosne vravi, že je civilizáciou atómového ve­ku? V tom všetkom nachádzam iba pro­tiklad dobra. A možno to nie je, celkom určite to nie je Rousseauova chyba. On za to nemôže. V jeho časoch možno existovalo dobro. Aspoň tak fiktivně, ako existuje dnes. Aspoň v takej miere, ako sa oň dnes usilujeme. Nerobíme to však prehnane, pla­giátorský? Až natoľko, že v nebý­valej snahe konať dobro — konáme práve opačne ... protikladne, v pod­ručí kultu ľahostajnosti a osobného prospechárstva. Neviem. Človek je tvor nevyspyta­teľný. Dobro, ale aj zlo je v ňom sil­ne zakorenená. A je to tiež prirodze­né, a vztahy tých dvoch’ protikladov určujú predovšetkým podmienky. Konkrétne podmienky, sociálne, etic­ké, spoločenské. Ale dobro i zlo — sú iba pojmy, ktoré sa konkretizujú až v dotyku človeka s realitou. A práve dnes sú tieto dotyky pod­netom a impulzom ku konaniu. Dotyky nostalgické, v ktorých sa hľadá nádej, ideál, pozitívna perspek­tíva. }e to samozrejmé, ale pritom ne­smierne významné — človek nemôže existovat bez pozitívneho ideálu. A strata ideálu je bolest nielen fik­tívna. Privádza každého jednotlivca na rázcestie. Na križovatku nového hľadania. Seba. Dobra. I zla. Často však nevinná, naivná seba­­láska nám zastiera jasný pohľad. Nedovoľuje rozlišovať medzi tým, čo je dobro a čo zlo. Napokon, každý je v podstate egoista. Už hoci len preto, že vždy sa usiluje konať len to, čo mu ma­ximálne vyhovuje. Nezáleží na tom, či v tom konaní dominuje dobro alebo zlo. Lebo pre väčšinu ľudí ešte stále platí zásada, podľa ktorej účel svätí prostriedky. Dobro i zlo však treba poznať. A kto proti zlu nebojuje, nevie, 60 je dobro, stáva sa otrokom zla, slúži mu ako ten najvernejší sluba svoj­mu pánovi. Ale — nič nového pod slnkom —i aj takýto je človek. (Človek v protikladoch.) A takéhoto človeka sa bojím.

Next