Východoslovenské Noviny, január 1971 (XX/1-25)

1971-01-26 / No. 21

ŠKOLA ŽIJÚCA SKUTKAMI Istý maliar, žijúci v Košiciach, ktorého koníčkom bolo maiovanie erbov, zavítal raz do Prešova. Akurát v tom čase, keď dokončo­vali stavbu novej lesníckej školy. 1 poprosili ho, aby im na prieče­lie budovy namaľoval erb, ktorý by plne vyjadroval ich remeslo. — Nuž, čože vám namaľovať? — vraví — pať „F“ by vám naj­viac pasovalo. Flinty, fľašky, faj­ky, ferble a frajerky, pravda, z toho po jednom by sa vám do er­bu najviac hodilo, — s plnou váž­nosťou ukončil svoju reč. Neviem, čo je na tom pravdy, ale dobre viem, že žiaden taký erb nenamaloval, pretože sa mu za takýto návrh do očí vysmiali. Umelec totiž zaspal dobu. Dávno už prešli časy, keď prívlastkom lesníkov bolo spomenutých päť „F“. Dnes Ich charakterizujú iné „miery“. To platí najmä pre mla­dých lesníkov zo Strednej lesníc­kej technickej školy v Prešove. Škola je najmladšia v republi­ke. Neverili by ste, ale je aj naj­­chýrnejšia. V Prešove existuje iba od roku 1964. Vo výchove kvali­fikovaných odborníkov a pri zve­ľaďovaní socialistického lesníctva dosiahla za veľmi krátky čas po­zoruhodné úspechy, ktoré jej pri­niesli popredné postavenie v rám­ci celej republiky. — Dosahovaný prospech, ani výchovné výsledky žiakov nie sú však hlavným meradlom našich úspechov, — vraví dlhoročný ria­diteľ školy Ing. Imrich Lipovský. — Najlepšou vizitkou našich ab­solventov je ich uplatnenie v pra­xi. Za tým, pravda, treba vidieť ich politickú a odbornú priprave­nosť. Lesná prevádzka konštatuje, že sa sústavne zvyšuje ich teore­tická a praktická úroveň. Za krátky čas sa nám podarilo vy- Múzeum k jubileu KSČ Michalovce (ČSTK) — V jubilejnom roku KSČ pripravujú pracovníci Zemplínskeho nuizea v Michalovciach pre širokú verej­nosť viaceré akcie o 50-ročnej his­tórii strany a jej bojoch za kraj­ší život na Zemplíne. V spoluprá­ci s OV Socialistickej akadémie a Večernou univerzitou marxizmu­­leninizmu pri OV KSS pripravujú prednášky o dejinách KSČ. Vý­skum a výber exponátov oddele­nia histórie zamerajú najmä na robotnícke hnutie a históriu KSČ. V Dome Klementa Gottwalda Michalovciach pripravujú výstavu v „50 rokov práce strany v micha­lovskej oblastí“, ktorú otvoria v súvislosti s vyvrcholením osláv. Na budúci mesiac pripravujú vý­stavu výtvarných prác mládeže okresu pod heslom „Pozdrav de­tí 50. výročiu KSČ“. Bndú to vý­tvarné práce mládeže okresu. Ďa­lej to bude výstava „Zemplín vo výtvarnom diele Jozefa Salóna“, ktorú pripravia až k výročiu zlu­čovania zjazdu KSČ v októbri t. r. riešiť celokrajský problém nedo­statku odborných pracovníkov. Kvalifikovanými silami sme obsa­dili aj tie najťažšie úseky, ako je okolie Sniny, Ullča a Ublianskej doliny. Tam ani čert nechcel cho­diť“ spávať, nie to ešte zveľaďo­vať lesy. Skúste sa tam pozrieť dnes: hotový prerodí A čím žije škola dnes? Hneď pri vchode vás prekvapí výstava fotografií žiakov Štefana Fabiána a Štefana Fedorka. Riaditeľ s pe­dagogickým zástupcom Ing. Pet­rom Mušinkom nevedia, čím sa skôr pochváliť. Síce samochvála, ako sa hovorí, iným príliš nevo­­nla, ale za prešovských lesákov vždy hovorili a aj hovoria skutky. Ešte stále žijú v radosti z dosiahnutého úspechu, ktorý u nich nemá obdoby — z prvého miesta na celoštátnych strelec­kých pretekoch lesníckych škôl, ktoré boli v Šluknove v severných Čechách. Na základe tohto úspe­chu 1ch Ministerstvo lesného vodného hospodárstva SSR poveri­a lo usporiadaním jubilejných X. majstrovstiev, čo je *pre nich mi­moriadna pocta. Víťazstvo tejto najvyššej súťaži totiž zna­v mená preukázanie vrcholného te­oretického 1 praktického maj­strovstva. No nielen týmto žije škola. Ce­lý školský rok je predchnutý ak­ciami k významným straníckym jubileám. Vysokokvalifikovaný pe­dagogický zbor popri odbornej stránke veľký dôraz kladie aj na ideovo-politickú výchovu žiakov. Na návrh ZO KSS vytvorili zvláštnu komisiu, ktorá organizu­je akcie k 50. výročiu vzniku KSČ. Na trlednických hodinách začali besedy o histórii a boji KSČ, komunisti straníckej organi­zácie rozprúdili cyklus besied s podobnou témou na pedagogic­kých radách, k čomu majú vy­pracovaný časový plán. V najbliž­ších dňoch navštívia pamätné miesta v Krompachoch, stranícka organizácia zabezpečila návštevu múzea v Ľubochni. V apríli uspo­riadajú súťažný kvíz z histórie bojov KSČ, poriadajú besedy so zakladajúcimi členmi strany. Ne­zabúdajú ani na názornú agitáciu. K tejto tematike pripravili nie­koľko výstav. K polstoročnému ju­bileu strany prijali celoškolský záväzok, v ktorom podchytili pra­covnú iniciatívu žiakov školy a učiteľov, tiež aj pracovníkov škol­ského polesia na Cemjate. Prilo­žia ruku k výstavbe „Areálu de­tí a mládeže“ v Prešove. Na plo­che 10 ha vysadla takmer 120 ti­síc stromčekov, svoj voľný čas venujú k zlepšovaniu a úprave o­­kolia školy. Celková hodnota ich záväzku predstavuje vyše 100 ti­síc korún. To je ich najpresvedči­vejšie slovo a stanovisko k „Po­učeniu“. Skutkami chcú naprávať to, čo na úseku školstva rozliční obrodeneckí dobrodruhovia „ska­­sírovali“. Každý učiteľ s poteše­ním uvítal, že strana podrobne informuje nielen komunistov, ale aj široké masy nestraníkov a študentov o krízovom období a jeho pôvode. Škola ide príkladom ostatným aj v odbere tlače. 249 žiakov o­­doberá 115 výtlačkov straníckej tlače a vyše 450 výtlačkov iných novín a odborných časopisov, čo predstavuje takmer 20 percentné zvýšenie. Chválu si za to zaslu­huje predseda ZO KSS Ing. Peter Mušlnka. Odchádzal som s dobrým poci-tom z tejto pozoruhodnej školy. Presvedčil som sa, že čosi na tej príhode, ktorú v úvode spomínam, je kúsok pravdy. Dnes, keby chcel ktosi pre prešovských lesákov na­maľovať erb, rozhodne by musel na ňom znázorniť Ich obdivuhod­né činy, ktoré im mnohé školy môžu závidieť. Fridrich LAINCZ Záber z praktického cvičenia z lesníckej taxácie. Ing. František Sa bol (na obrázku vľavo) vysvetľuje konštrukciu výškome- Príkladná starostlivost o-íudí 0 význame zdravotnej prevencie z hradiska nárokov na pro­duktivitu práce netreba ani hovoriť, je samozrejmé, že len te­lesne a duševne zdravý človek môže produkovať, venovať všet­ky svoje sily na splnenie hospodárskych úloh na pracovisku. Preto tá snaha o všestrannú prevenciu proti chorobám a úra­zom. j Ako nám napísal Dezider Belica, vedúci oddelenia starostli­vosti o pracujúcich v Slovenských magnezitových závodoch v Jelšave, prevencia proti chorobám sa v závode uskutočňuje nielen so všetkou dôslednosťou, ale dobre je, že sa uskutoč­ňuje v novom zdravotnom stredisku, s moderným vybavením, starajú sa o ňu dvaja lekári a zubný lekár. 1 zdravotné pre­hliadky tu robia so všetkou starostlivosťou a čo je najhlavnej­šie, dôraz kladú najmä na to, aby zamestnanci mali možnosť sa riadne stravovať. Zo závodnej jedálne dodávajú na všetky pracoviská denne štyrikrát teplú stravu. Prostredníctvom ZV ROH a Okresnej správy nemocenského poistenia v uplynulom roku bolo S8 pracovníkov na kúpeľnej liečbe, ktorá mnohým prinavrátila poškodené zdravie. Celá táto snaha, ako aj starostlivosť a nemocenské poistenie, sociálne zabezpečenie, vytváranie podmienok pre zamestnané ženy, zvyšovanie kultúry bývania, organizovanie oddychu a do­voleniek na výberových rekreáciách v závodnom rekreačnom stredisku na Hrádku a v iných zariadeniach, hovorí o komplet­nej starostlivosti o zdravie pracujúcich v spomínanom závode. 1 zásluhou týchto opatrení mohli v SMZ v Jelšave v roku 1970 dosahovať naozaj dobré výsledky v znižovaní absencie, ktorá od augusta do konca roka nepresahovala 6,20 percenta. Znižovaním celkovej absencie sa zachránili tisícky hodín, v ktorých pracovníci SMZ vyprodukovali množstvo magnezitových výrobkov, ktoré sú nepostrádateľné pre naše huty i ako ex­portný artikel. (ško) ~ SIGNÁL 50 ÚSPEŠNE Trebišov (piš) — V súťaži Signál 50 dosiahli členovia SZM a pionieri v Trebišovskom okre­se pozoruhodné výsledky. Členo­via ZO SZM vo Frucone získali 40 darcov krvi, ZO SZM pri vojen­skom útvare 40 a zväzáci zo STS desať dobrovoľných darcov krvi. Príkladom ide aparát a predsed­níctvo OV SZM. Všetci sa rozhod­li darovať krv. Pri plnení ďalšej úlohy — vý­sadbe lesných a ovocných strom­čekov ukazuje príklad gestorská or­ganizácia SZM pri STS v Trebišo­ve. V spolupráci so ŠM Michaľa­ny a žiakmi ZDŠ z okolia zabez­pečuje výsadbu 10 tisíc stromče­kov vo Veľatoch a Zemplínskom jastrabí. OV SZM a OV SČK pripravujú nábor dobrovoľných darcov krvi vo všetkých ZO SZM v závodoch, obciach, na JRD a ŠM v okrese. Siedmeho Januára gratulovali Jánovi Majherovt, vodtčovi osob­nej dopravy ČSAD v Prešove, nie­len jeho najbližší spolupracovníci, ale aj funkcionári okresu a zá­stupcovia dopravného inšpektorátu Verejnej bezpečnosti. — Teší nás, že máme v našom závode už druhého vodiča, ktorý bez nehody a dopravných závad najazdil milión kilometrov, — vra­ví riaditel prešovského závodu ČSAD Tomáš Goč. — Je to náš zamestnanec zo „starej garnitú­ry“, jeden spomedzi tých, ktorí zakladali štátnu automobilovú do­pravu. Chodí na linke Prešov — Banská Bystrica a medzitým aj do Bardejova ... Milión kilometrov Je taká dlhá cesta, že by našu staručkú zeme­guľu ovinula skoro dvadsaťpäť­­krát, lebo veď ctihodný pán Hay­­ford udáva obvod rovníka čísli­cou 40 076 592 metrov. Alebo ... Pretože sme na prahu kozmického veku, je to 2,6 stredných vzdiale­ností Mesiaca od Zeme . . . — Vypočítali sme, že je to vy­še 40 tisíc hodín strávených za volantom, — dopĺňa moje výpoč­ty vedúci technik závodu Ing. La­dislav Huray. — Každý si teda môže predstaviť, že je to poriad­ny kus práce, ktorú treba nále­žíte ohodnotiť. Tie kilometre u­­behol od 10. októbra 1950, keď v našom závode nastúpil do zamest­nania. Začínal v nákladnej do­prave a po krátkom čase prešiel k osobnej. Vystriedal viac doprav­ných liniek a hneď od začiatku patril u nás medzi najlepších. Už v roku 1954 mohli sme mu odo­vzdať odznak „Najlepší pracovník dopravy“. Patril vždy medzi prie­kopníkov nových metód práce a v priebehu vodičského povolania získal výučný list automechanika, stal sa z neho vodič-opravär. Vie si teda oceniť vozidlo, vždy ho príkladne udržuje, stará sa oň a navyše šetrí nákladmi na po­honné hmoty a odďaľuje odchod vozidiel do generálnej opravy ... Pre ilustráciu: Norma určuje, že vozidlo má ísť po ubehnutí 200 tisíc kilometrov do generálnej o­­pravy. On však s jedným vozid­lom ubehol pred „generálkou“ až 470 tisíc kilometrov... Čo by som o ňom ešte chcel povedať? Vlast­ne .. . Musím pre úplnost prezra­diť, že patri medzi zájazdových vodičov. Bol na festivale mládeže vo Varšave, v Bukurešti i vo Vied­ni. A niekoľkokrát už prešiel sko­ro celú strednú Európu . . . Prejsť ročne 50 tisíc kilometrov po ces­tách, ručiť pritom za bezpečnosť všetkých cestujúcich v autobuse a všetko to urobiť s „čistým ští­tom“ ... to je pracovné hrdin­stvo . .. Z Prešova do Banskej Bystrice a späť je 550-kilometrová cesta. O štvrtej musí Ján Majher vstá­vať, aby po pol šiestej vyrazil na cestu. Večer sa vráti domov oko­lo deviatej. Lebo voz treba po Jazde prezrieť, natankovať naf­tu . . . A na druhý deň ráno hajde do Bardejova. Trikrát tam a tri­krát späť do Prešova. Dva dni voľna po týchto cestách sotva sta­čí na odpočinok. A znovu sa to začína, ten veľký „kolotoč“ me­dzi Prešovom, Banskou Bystricou a Bardejovom. — Stále som chodil na dlhých tratiach. Do Stropkova, do Micha­loviec i do Sniny. Teraz už druhý rok chodím do Banskej Bystrice. Môžete si to overiť — a kladie predo mňa igelitové vrecúška pl­né malých vreckových kalendárov. Listujem v kalendároch a čudu­jem sa. Dlhé roky zapisuje Ján Majher presne, pravidelne, koľko hodín bol na ceste, koľko kilo­metrov ubehol, akú mal spotre­bu nafty i cieľovú stanicu cesty. — Dvadsať rokov som spolu so ženou. Ale z toho som bol iba ak päť rokov doma, pri rodine . . . Deti sú predsa poriadne. Naj­starší, devätnásťročný Ján študuje na strednej priemyslovej škole strojníckej, Jozef sa vybral po skončení ZDS-ky vlani dobrovoľ­ne do Voderád pri Trnave za uč­ňa Východoslovenských hydinár­skych závodov a malá Bubka, naj­menšia, chodí do tretej triedy, s tou sú najmenšie starosti... De­ti pochopia, že obaja rodičia pra­cujú, že otec má aj stranícke po­vinnosti. že samostatnosť nie je na škodu . . . Ukazuje mi odznak „Jazdím bez nehody“ tretieho stupňa, ktorý do­stal za milión ubehnutých kilo­metrov. A k nemu kladie predoš­lé odznaky za tristotisíc, päťsto­tisíc a sedemstopäťdesiattisíc ki­lometrov jazdy bez nehody. — Odložte to, prosím, — utrú­sil som, — zbieram odznaky, ešte vám niečo zmizne ... — Potom vám ukážem ešte je­den, — smeje sa a zo zásuvky príborníka vyťahuje škatuľku odznakom a legitimáciu oprávňu­s júcu ho na jeho nosenie. Odznak WZOROWEGO K1E­­ROWCY 11. STOPNIA — čítam v preukaze, ktorý vodičovi Majhero­vt odovzdal osobne minister do­pravy Poľskej ľudovej republiky v roku 1955, keď tam doviezol ú­­častnikov festivalu mládeže. Teda, za „milionára“ Jána Maj­­hera nemusia sa Prešovčania han­biť. A môžu byt na neho hrdí aj vo Vranovskom okrese. Lebo je rodák z Bystrého nad Topľou a na vranovskú prežil svoju mla­dosť ... Mladosť? Čo to vravím. Štyridsaťpäťročný chlap sa ešte predsa medzi starých nepočíta ... To teda predpovedá, že ak sa ne­zriekne terajšej svojej namáhavej práce . . . Snáď sa spolu dožijeme aj toho druhého milióna. A to mu prajeme za všetkých, ktorí často používame služby ČSAD. (šk) Majherove kilometre J Krédo revizionistu (Dokončenie z 1. strany.) propagoval, ale 1 energicky uskutočňoval. Vytvoril „mozgový trust", dokonca bo školil na lahodnej. Táto činnosť bola prerušená nie z dobrej vôle autora. Aký teda bol „prirodzený spôsob“ výberu do „mozgového trustu“? Prirodzene to bolo subjektívne hodnotenie nášho autora, ktorý využíval pritom svoje vysoké politické posta­venie. Meritórlom v konečnom štádiu neboli schopnosti, vzdelanie, čl prax, ale politické postoje. Do „mozgového trustu“ sa vyberali členovia stojaci na pravicové) platforme alebo ľudia, o ktorých autor predpokladal, že Ich pre túto platformu získa. Tak sa stalo, že do „mozgového trustu“ se dostali i ľudia so základným vzde­laním a na druhej strane sa tam nedostalo mnoho marxizmu-le­­ninizmu oddaných ľudí s akademickými a vedeckými titulmi. V praxi je to ukážkový príklad, ako vážne to myslel autor s vnútrostraníckou demokraciou. Mimo demokraticky zvoleného or­gánu vytvoriť ďalší orgán, menovaný, čl vyberaný, ktorý by ne­mal žiaden mandát, ale mal vysokú právomoc. Autor nás totiž v uvedenom článku dlho nenecháva na pochybách, ako to vlastne s „mozgom regiónu“, prirodzene sústredenom mimo straníckeho orgá­nu myslí. Píše totiž, že úlohou tohto „mozgového trustu“ je „odhad­núť politiku, ktorú robíme, ako ju robiť dobre“. Teda žiadne po­chybnosti. Toto druhé centrum mimo straníckeho orgánu nie je na jeho úrovni, ale nad ním. Má hodnotiť prácu zvoleného orgánu a ukazovať mu, ako to má robiť, aby to robil dobre. Skutočne svojrázny výklad výstavby strany. Nikým nevolený orgán stojí nad voleným, ktorý dostal mandát členov územnej organizácie strany. Je to ojedinelá a svojrázna revízia marxlsticko-leninského učenia o strane nového typu. Pasáž o „mozgovom truste“ nemôže nezod­povedať titulu tohto článku. Veľmi zaujímavé úvahy vedie autor o marxizme-leninlzme. Po­zastavme sa i pri nich. Všimnime si najprv jeho názor na mar­­xlsticko-lenlnskú metódu poznávania. Píše: „Ak by marxistická te­ória zastala v niektorých svojich tézach a analyzovala skutočnosť minulých rokov, minulých desaťročí a nie súčasného socialistické­ho a kapitalistického zriadenia, že by zaostala.“ Odhliadnime od chyby vo formálnej logike, lebo čo by zastalo, to zaostane. Všim­nime si metódu, o ktorej hovorí. Autorovi zrejme vypadlo z vedo­mia, že dialektická metóda chápe prítomnosť ako priesečník me­dzi minulosťou a budúcnosťou. Teda analýza prítomnosti sa nedá zvládnuť bez analýzy minulosti. To neznamená, že neanalyzovať prítomnosť by nebola ešte váčšla chyba. Analyzovať prítomnosť bez prihliadania na jej historické korene je metafyzika. Metóda Je však dobrá najmä pre demagógov. Čo všetko sa dá pri tejto metóde dosiahnuť Napr. neprihliadať na minulý ekonomický vývoj, histo­rické podmienky tohto vývoja, zákonite vedie ku skreslenému po­hľadu pri poznáváni súčasného ekonomického stavu jednotlivých štátov. Je nám všetkým dobre známe, ako obratne to zneužíval pre dezorientáciu más Šik a niektorí ďalší ekonómovia. Prehliadaním minulosti však dá sa dosiahnuť trebárs to, aby statkársky syn sa stal tajomníkom KV KSČ, ako sa to stalo v istom kraji re­publiky atd. Po takomto spochybnení dialektickej metódy autor sa pustli do celého marxizmu-lenlnlzmu. Píše: „Veľmi dobre sme vedeli, čo ho­voril Marx o kapitalizme, avšak on žil v liberalistlckom kapitaliz­me. Vedeli sme nielen veľmi dobre, čo hovoril Lenin o imperia­lizme a o začiatkoch socializmu, avšak on žil, mohol analyzovať a robiť závery len z obdobia začínajúceho Imperializmu' a začiat­kov socializmu. Z problematiky socialistickej spoločnosti, ktorú budujú v ZSSR 50 a u nás 20 rokov, tam sme už hlbokú analýzu faktov urobiť nevedeli.“ Je to svojrázne chápanie Marxovho i Leninovho učenia, zaují­mavé tým, že ho vyslovuje ideologický tajomník KV KSS. U Mar­xa totiž nie je dôležité, že hovoril o kapitalizme, dôležité Je, že na základe analýzy kapitalizmu odhalil základné zákonitosti po­hybu spoločnosti. Tieto zákonitosti sú obecne platné pre spoločen­skú formu pohybu hmoty. V tom Marxovo učenie platí dodnes. Marxovo učenie takou slabou argumentáciou nemožno zahnať do prítmia dejín, do storočia liberalistického kapitalizmu, teda v pod­state do 19. storočia. To isté platí o Leninovi. Ten predsa nenego­­val Marxovo učenie. Rozvinul ho v praktickej činnosti. Nie pri „zelenom stole“. To, že ho rozvíjal v praxi „začiatkov socializ­mu“, teda v ZSSR, neznamená, že leninské poučky sú platné len pre ZSSR. Veľmi závažnou častou uvedeného citátu je jeho posledná veta. Veď touto sa popiera kolektívne poznanie a kolektívna múdrosť komunistických a robotníckych strán vyplývajúca z hodnotenia vlastnej práce. Spochybňuje sa správnosť výsledkov zjazdov KSSZ a KSČ. Keby však len toto. Uvedenou myšlienkou autor bagateli­zuje výsledky medzinárodných porád komunistických a robotníc­kych strán. Z uvedeného citátu logicky by sme museli vyvodiť záver: Marx a Lenin sú minulosťou, analýzu posledného vývoja v ZSSR a u nás sme urobiť nevedeli. Teda vlastne ani nemáme v súčasnosti teoretický základ pre našu politickú stranu. Ak autor povedal A, musí povedať i B. t keď to priamo neuvádza. Ak teda teoretický základ nemáme, treba ho vytvoriť. Vytvorí ho „mozgový trust . A môže to byt v najlepšom prípade odvar marxizmu — revidovaný marxizmus. To je druhá pasáž, ktorá oprávňuje k titulu tohto článku. Po pravde je to tak, že naša strana má svoj pevný ideový pod­klad. Nim je učenie marxizmu-leninizmu, ktoré nebolo a nie je históriou prekonané. Naopak, stále ho musíme uvedomelou a obe­tavou prácou naplňovať. Okrem tých teoretických problémov, ktoré som zhrnul v dvoch kapitolách, autor sa v článku vyjadruje i k niektorým konkrét­nym politickým otázkam. Treba sa o nich aspoň stručne zmieniť, hoci si myslíme, že môžu byť podkladom pre další článok. Predovšetkým hovorí o politickom romantizme, ktorý sa preja­vil po januárovom pléne OV KSČ z roku 1968. Z článku vysvitá, že tomuto politickému prúdu fandí, ba ako by sám sa považoval za politického romantika. Z hľadiska politického romantizmu napr. za lákavé považuje organizovanie klubov angažovaných nestraníkov. Sám nepřikládá veľkú váhu antlsocialistickým výpadom masovokomunikačných prostriedkov. Horuje proti používaniu násilia v politike. Ako by sám nebol až príliš dlho študoval dejiny. Tvrdí, že po Januári, i keď sa vytvorila určitá psychóza, nikto materiálne poškodený ne­bol a došlo len k negatívnemu morálnemu dopadu tejto psychózy na niektorých, pripúšťa, 1 statočných ľudf. Dajú sa tieto tvrdenia hodnotiť len ako politický romantizmus u autora? Historik zvykol pracovať s faktami: Kde je teda hod­notenie týchto faktov: nlekolko desiatok ľudí v republike bolo politickým terorom dohnaných k samovražde; boli ničené vzácne kultúrne, historické a iné objekty, priamo v Košiciach na Lenino­vej ulici došlo k výtržnosti sfanatizovaných jednotlivcov non plns ultra, alebo autor v januári 1969 nevedel o prípade súdružky Be­­lasovej? Práve dátum uverejnenia materiálu — 3. januára 1969 dáva mož­no na tieto otázky vysvetlenie. Bolo to po novembrovom pléne O ť KSČ. Okolo realizácie Jeho výsledkov sa viedol politický boj. Bolo čl nebolo pravé nebezpečle hlavné v roku 1968. K tejto problematike chcel prihodiť svoje polienko. Veď aj k pojanuáro­­vému vývoju píše: „... mám na mysli niektoré javy, ktoré sa ozývali z ľavej i pravej strany“. Ak by niekomu ani po tomto materiáli neboli dosť jasné jeho ideové a politické postoje, tým po lopate hovorí: „Dnes mám pre­dovšetkým obavy z toho, či som schopný robiť, čo sa odo mňa očakáva. Obavy, či to, čo robím, je v súlade s mojím vnútorným presvedčením, pretože inak by som to robiť nechcel, chcem ostať sám sebou.“ Zaujímavé je to, že také obavy nemal, keď v apríli 1968 prichádzal do funkcie, na ktorú mal len čiastkovú kvalifi­káciu. Naopak, bol plný optimizmu. Tieto obavy sa uňho prejavili až po novembrovom pléne OV KSČ v roku 1968. EPILOG: Čo povedať záverom? Autor v interview sa rozišiel s mar­­xizmom-leninizmom a strana sa rozišla s ním. S nim odišla zo strany podstatná časť „mozgového trustu“ napr. ). Mudronček, R. Raschman, A. Grega, V. Sladká a ďalší. Treba podčiarknuť, že týmto článkom nechceme nikoho Skandalizovat, ale ukázať nebezpečenstvo teoretickej a politickej platformy, na ktorej autor materiálu stál. Mali sme snahu túto platformu .podrobiť marxlsticko-leninskej kritike a priblížiť ju dnešnému čitateľovi. Všetkých, ktorí boli menovaní v tomto článku, treba dnes, i keď sa ldeove rozchádzame, hod­notiť podľa pracovných, morálnych i občianskych kvalít. A tie sú tým, ktorí ich poznajú, dostatočne známe. (jf) r

Next