Východoslovenské Noviny, január 1971 (XX/1-25)
1971-01-26 / No. 21
ŠKOLA ŽIJÚCA SKUTKAMI Istý maliar, žijúci v Košiciach, ktorého koníčkom bolo maiovanie erbov, zavítal raz do Prešova. Akurát v tom čase, keď dokončovali stavbu novej lesníckej školy. 1 poprosili ho, aby im na priečelie budovy namaľoval erb, ktorý by plne vyjadroval ich remeslo. — Nuž, čože vám namaľovať? — vraví — pať „F“ by vám najviac pasovalo. Flinty, fľašky, fajky, ferble a frajerky, pravda, z toho po jednom by sa vám do erbu najviac hodilo, — s plnou vážnosťou ukončil svoju reč. Neviem, čo je na tom pravdy, ale dobre viem, že žiaden taký erb nenamaloval, pretože sa mu za takýto návrh do očí vysmiali. Umelec totiž zaspal dobu. Dávno už prešli časy, keď prívlastkom lesníkov bolo spomenutých päť „F“. Dnes Ich charakterizujú iné „miery“. To platí najmä pre mladých lesníkov zo Strednej lesníckej technickej školy v Prešove. Škola je najmladšia v republike. Neverili by ste, ale je aj najchýrnejšia. V Prešove existuje iba od roku 1964. Vo výchove kvalifikovaných odborníkov a pri zveľaďovaní socialistického lesníctva dosiahla za veľmi krátky čas pozoruhodné úspechy, ktoré jej priniesli popredné postavenie v rámci celej republiky. — Dosahovaný prospech, ani výchovné výsledky žiakov nie sú však hlavným meradlom našich úspechov, — vraví dlhoročný riaditeľ školy Ing. Imrich Lipovský. — Najlepšou vizitkou našich absolventov je ich uplatnenie v praxi. Za tým, pravda, treba vidieť ich politickú a odbornú pripravenosť. Lesná prevádzka konštatuje, že sa sústavne zvyšuje ich teoretická a praktická úroveň. Za krátky čas sa nám podarilo vy- Múzeum k jubileu KSČ Michalovce (ČSTK) — V jubilejnom roku KSČ pripravujú pracovníci Zemplínskeho nuizea v Michalovciach pre širokú verejnosť viaceré akcie o 50-ročnej histórii strany a jej bojoch za krajší život na Zemplíne. V spolupráci s OV Socialistickej akadémie a Večernou univerzitou marxizmuleninizmu pri OV KSS pripravujú prednášky o dejinách KSČ. Výskum a výber exponátov oddelenia histórie zamerajú najmä na robotnícke hnutie a históriu KSČ. V Dome Klementa Gottwalda Michalovciach pripravujú výstavu v „50 rokov práce strany v michalovskej oblastí“, ktorú otvoria v súvislosti s vyvrcholením osláv. Na budúci mesiac pripravujú výstavu výtvarných prác mládeže okresu pod heslom „Pozdrav detí 50. výročiu KSČ“. Bndú to výtvarné práce mládeže okresu. Ďalej to bude výstava „Zemplín vo výtvarnom diele Jozefa Salóna“, ktorú pripravia až k výročiu zlučovania zjazdu KSČ v októbri t. r. riešiť celokrajský problém nedostatku odborných pracovníkov. Kvalifikovanými silami sme obsadili aj tie najťažšie úseky, ako je okolie Sniny, Ullča a Ublianskej doliny. Tam ani čert nechcel chodiť“ spávať, nie to ešte zveľaďovať lesy. Skúste sa tam pozrieť dnes: hotový prerodí A čím žije škola dnes? Hneď pri vchode vás prekvapí výstava fotografií žiakov Štefana Fabiána a Štefana Fedorka. Riaditeľ s pedagogickým zástupcom Ing. Petrom Mušinkom nevedia, čím sa skôr pochváliť. Síce samochvála, ako sa hovorí, iným príliš nevonla, ale za prešovských lesákov vždy hovorili a aj hovoria skutky. Ešte stále žijú v radosti z dosiahnutého úspechu, ktorý u nich nemá obdoby — z prvého miesta na celoštátnych streleckých pretekoch lesníckych škôl, ktoré boli v Šluknove v severných Čechách. Na základe tohto úspechu 1ch Ministerstvo lesného vodného hospodárstva SSR poveria lo usporiadaním jubilejných X. majstrovstiev, čo je *pre nich mimoriadna pocta. Víťazstvo tejto najvyššej súťaži totiž znav mená preukázanie vrcholného teoretického 1 praktického majstrovstva. No nielen týmto žije škola. Celý školský rok je predchnutý akciami k významným straníckym jubileám. Vysokokvalifikovaný pedagogický zbor popri odbornej stránke veľký dôraz kladie aj na ideovo-politickú výchovu žiakov. Na návrh ZO KSS vytvorili zvláštnu komisiu, ktorá organizuje akcie k 50. výročiu vzniku KSČ. Na trlednických hodinách začali besedy o histórii a boji KSČ, komunisti straníckej organizácie rozprúdili cyklus besied s podobnou témou na pedagogických radách, k čomu majú vypracovaný časový plán. V najbližších dňoch navštívia pamätné miesta v Krompachoch, stranícka organizácia zabezpečila návštevu múzea v Ľubochni. V apríli usporiadajú súťažný kvíz z histórie bojov KSČ, poriadajú besedy so zakladajúcimi členmi strany. Nezabúdajú ani na názornú agitáciu. K tejto tematike pripravili niekoľko výstav. K polstoročnému jubileu strany prijali celoškolský záväzok, v ktorom podchytili pracovnú iniciatívu žiakov školy a učiteľov, tiež aj pracovníkov školského polesia na Cemjate. Priložia ruku k výstavbe „Areálu detí a mládeže“ v Prešove. Na ploche 10 ha vysadla takmer 120 tisíc stromčekov, svoj voľný čas venujú k zlepšovaniu a úprave okolia školy. Celková hodnota ich záväzku predstavuje vyše 100 tisíc korún. To je ich najpresvedčivejšie slovo a stanovisko k „Poučeniu“. Skutkami chcú naprávať to, čo na úseku školstva rozliční obrodeneckí dobrodruhovia „skasírovali“. Každý učiteľ s potešením uvítal, že strana podrobne informuje nielen komunistov, ale aj široké masy nestraníkov a študentov o krízovom období a jeho pôvode. Škola ide príkladom ostatným aj v odbere tlače. 249 žiakov odoberá 115 výtlačkov straníckej tlače a vyše 450 výtlačkov iných novín a odborných časopisov, čo predstavuje takmer 20 percentné zvýšenie. Chválu si za to zasluhuje predseda ZO KSS Ing. Peter Mušlnka. Odchádzal som s dobrým poci-tom z tejto pozoruhodnej školy. Presvedčil som sa, že čosi na tej príhode, ktorú v úvode spomínam, je kúsok pravdy. Dnes, keby chcel ktosi pre prešovských lesákov namaľovať erb, rozhodne by musel na ňom znázorniť Ich obdivuhodné činy, ktoré im mnohé školy môžu závidieť. Fridrich LAINCZ Záber z praktického cvičenia z lesníckej taxácie. Ing. František Sa bol (na obrázku vľavo) vysvetľuje konštrukciu výškome- Príkladná starostlivost o-íudí 0 význame zdravotnej prevencie z hradiska nárokov na produktivitu práce netreba ani hovoriť, je samozrejmé, že len telesne a duševne zdravý človek môže produkovať, venovať všetky svoje sily na splnenie hospodárskych úloh na pracovisku. Preto tá snaha o všestrannú prevenciu proti chorobám a úrazom. j Ako nám napísal Dezider Belica, vedúci oddelenia starostlivosti o pracujúcich v Slovenských magnezitových závodoch v Jelšave, prevencia proti chorobám sa v závode uskutočňuje nielen so všetkou dôslednosťou, ale dobre je, že sa uskutočňuje v novom zdravotnom stredisku, s moderným vybavením, starajú sa o ňu dvaja lekári a zubný lekár. 1 zdravotné prehliadky tu robia so všetkou starostlivosťou a čo je najhlavnejšie, dôraz kladú najmä na to, aby zamestnanci mali možnosť sa riadne stravovať. Zo závodnej jedálne dodávajú na všetky pracoviská denne štyrikrát teplú stravu. Prostredníctvom ZV ROH a Okresnej správy nemocenského poistenia v uplynulom roku bolo S8 pracovníkov na kúpeľnej liečbe, ktorá mnohým prinavrátila poškodené zdravie. Celá táto snaha, ako aj starostlivosť a nemocenské poistenie, sociálne zabezpečenie, vytváranie podmienok pre zamestnané ženy, zvyšovanie kultúry bývania, organizovanie oddychu a dovoleniek na výberových rekreáciách v závodnom rekreačnom stredisku na Hrádku a v iných zariadeniach, hovorí o kompletnej starostlivosti o zdravie pracujúcich v spomínanom závode. 1 zásluhou týchto opatrení mohli v SMZ v Jelšave v roku 1970 dosahovať naozaj dobré výsledky v znižovaní absencie, ktorá od augusta do konca roka nepresahovala 6,20 percenta. Znižovaním celkovej absencie sa zachránili tisícky hodín, v ktorých pracovníci SMZ vyprodukovali množstvo magnezitových výrobkov, ktoré sú nepostrádateľné pre naše huty i ako exportný artikel. (ško) ~ SIGNÁL 50 ÚSPEŠNE Trebišov (piš) — V súťaži Signál 50 dosiahli členovia SZM a pionieri v Trebišovskom okrese pozoruhodné výsledky. Členovia ZO SZM vo Frucone získali 40 darcov krvi, ZO SZM pri vojenskom útvare 40 a zväzáci zo STS desať dobrovoľných darcov krvi. Príkladom ide aparát a predsedníctvo OV SZM. Všetci sa rozhodli darovať krv. Pri plnení ďalšej úlohy — výsadbe lesných a ovocných stromčekov ukazuje príklad gestorská organizácia SZM pri STS v Trebišove. V spolupráci so ŠM Michaľany a žiakmi ZDŠ z okolia zabezpečuje výsadbu 10 tisíc stromčekov vo Veľatoch a Zemplínskom jastrabí. OV SZM a OV SČK pripravujú nábor dobrovoľných darcov krvi vo všetkých ZO SZM v závodoch, obciach, na JRD a ŠM v okrese. Siedmeho Januára gratulovali Jánovi Majherovt, vodtčovi osobnej dopravy ČSAD v Prešove, nielen jeho najbližší spolupracovníci, ale aj funkcionári okresu a zástupcovia dopravného inšpektorátu Verejnej bezpečnosti. — Teší nás, že máme v našom závode už druhého vodiča, ktorý bez nehody a dopravných závad najazdil milión kilometrov, — vraví riaditel prešovského závodu ČSAD Tomáš Goč. — Je to náš zamestnanec zo „starej garnitúry“, jeden spomedzi tých, ktorí zakladali štátnu automobilovú dopravu. Chodí na linke Prešov — Banská Bystrica a medzitým aj do Bardejova ... Milión kilometrov Je taká dlhá cesta, že by našu staručkú zemeguľu ovinula skoro dvadsaťpäťkrát, lebo veď ctihodný pán Hayford udáva obvod rovníka číslicou 40 076 592 metrov. Alebo ... Pretože sme na prahu kozmického veku, je to 2,6 stredných vzdialeností Mesiaca od Zeme . . . — Vypočítali sme, že je to vyše 40 tisíc hodín strávených za volantom, — dopĺňa moje výpočty vedúci technik závodu Ing. Ladislav Huray. — Každý si teda môže predstaviť, že je to poriadny kus práce, ktorú treba náležíte ohodnotiť. Tie kilometre ubehol od 10. októbra 1950, keď v našom závode nastúpil do zamestnania. Začínal v nákladnej doprave a po krátkom čase prešiel k osobnej. Vystriedal viac dopravných liniek a hneď od začiatku patril u nás medzi najlepších. Už v roku 1954 mohli sme mu odovzdať odznak „Najlepší pracovník dopravy“. Patril vždy medzi priekopníkov nových metód práce a v priebehu vodičského povolania získal výučný list automechanika, stal sa z neho vodič-opravär. Vie si teda oceniť vozidlo, vždy ho príkladne udržuje, stará sa oň a navyše šetrí nákladmi na pohonné hmoty a odďaľuje odchod vozidiel do generálnej opravy ... Pre ilustráciu: Norma určuje, že vozidlo má ísť po ubehnutí 200 tisíc kilometrov do generálnej opravy. On však s jedným vozidlom ubehol pred „generálkou“ až 470 tisíc kilometrov... Čo by som o ňom ešte chcel povedať? Vlastne .. . Musím pre úplnost prezradiť, že patri medzi zájazdových vodičov. Bol na festivale mládeže vo Varšave, v Bukurešti i vo Viedni. A niekoľkokrát už prešiel skoro celú strednú Európu . . . Prejsť ročne 50 tisíc kilometrov po cestách, ručiť pritom za bezpečnosť všetkých cestujúcich v autobuse a všetko to urobiť s „čistým štítom“ ... to je pracovné hrdinstvo . .. Z Prešova do Banskej Bystrice a späť je 550-kilometrová cesta. O štvrtej musí Ján Majher vstávať, aby po pol šiestej vyrazil na cestu. Večer sa vráti domov okolo deviatej. Lebo voz treba po Jazde prezrieť, natankovať naftu . . . A na druhý deň ráno hajde do Bardejova. Trikrát tam a trikrát späť do Prešova. Dva dni voľna po týchto cestách sotva stačí na odpočinok. A znovu sa to začína, ten veľký „kolotoč“ medzi Prešovom, Banskou Bystricou a Bardejovom. — Stále som chodil na dlhých tratiach. Do Stropkova, do Michaloviec i do Sniny. Teraz už druhý rok chodím do Banskej Bystrice. Môžete si to overiť — a kladie predo mňa igelitové vrecúška plné malých vreckových kalendárov. Listujem v kalendároch a čudujem sa. Dlhé roky zapisuje Ján Majher presne, pravidelne, koľko hodín bol na ceste, koľko kilometrov ubehol, akú mal spotrebu nafty i cieľovú stanicu cesty. — Dvadsať rokov som spolu so ženou. Ale z toho som bol iba ak päť rokov doma, pri rodine . . . Deti sú predsa poriadne. Najstarší, devätnásťročný Ján študuje na strednej priemyslovej škole strojníckej, Jozef sa vybral po skončení ZDS-ky vlani dobrovoľne do Voderád pri Trnave za učňa Východoslovenských hydinárskych závodov a malá Bubka, najmenšia, chodí do tretej triedy, s tou sú najmenšie starosti... Deti pochopia, že obaja rodičia pracujú, že otec má aj stranícke povinnosti. že samostatnosť nie je na škodu . . . Ukazuje mi odznak „Jazdím bez nehody“ tretieho stupňa, ktorý dostal za milión ubehnutých kilometrov. A k nemu kladie predošlé odznaky za tristotisíc, päťstotisíc a sedemstopäťdesiattisíc kilometrov jazdy bez nehody. — Odložte to, prosím, — utrúsil som, — zbieram odznaky, ešte vám niečo zmizne ... — Potom vám ukážem ešte jeden, — smeje sa a zo zásuvky príborníka vyťahuje škatuľku odznakom a legitimáciu oprávňus júcu ho na jeho nosenie. Odznak WZOROWEGO K1EROWCY 11. STOPNIA — čítam v preukaze, ktorý vodičovi Majherovt odovzdal osobne minister dopravy Poľskej ľudovej republiky v roku 1955, keď tam doviezol účastnikov festivalu mládeže. Teda, za „milionára“ Jána Majhera nemusia sa Prešovčania hanbiť. A môžu byt na neho hrdí aj vo Vranovskom okrese. Lebo je rodák z Bystrého nad Topľou a na vranovskú prežil svoju mladosť ... Mladosť? Čo to vravím. Štyridsaťpäťročný chlap sa ešte predsa medzi starých nepočíta ... To teda predpovedá, že ak sa nezriekne terajšej svojej namáhavej práce . . . Snáď sa spolu dožijeme aj toho druhého milióna. A to mu prajeme za všetkých, ktorí často používame služby ČSAD. (šk) Majherove kilometre J Krédo revizionistu (Dokončenie z 1. strany.) propagoval, ale 1 energicky uskutočňoval. Vytvoril „mozgový trust", dokonca bo školil na lahodnej. Táto činnosť bola prerušená nie z dobrej vôle autora. Aký teda bol „prirodzený spôsob“ výberu do „mozgového trustu“? Prirodzene to bolo subjektívne hodnotenie nášho autora, ktorý využíval pritom svoje vysoké politické postavenie. Meritórlom v konečnom štádiu neboli schopnosti, vzdelanie, čl prax, ale politické postoje. Do „mozgového trustu“ sa vyberali členovia stojaci na pravicové) platforme alebo ľudia, o ktorých autor predpokladal, že Ich pre túto platformu získa. Tak sa stalo, že do „mozgového trustu“ se dostali i ľudia so základným vzdelaním a na druhej strane sa tam nedostalo mnoho marxizmu-leninizmu oddaných ľudí s akademickými a vedeckými titulmi. V praxi je to ukážkový príklad, ako vážne to myslel autor s vnútrostraníckou demokraciou. Mimo demokraticky zvoleného orgánu vytvoriť ďalší orgán, menovaný, čl vyberaný, ktorý by nemal žiaden mandát, ale mal vysokú právomoc. Autor nás totiž v uvedenom článku dlho nenecháva na pochybách, ako to vlastne s „mozgom regiónu“, prirodzene sústredenom mimo straníckeho orgánu myslí. Píše totiž, že úlohou tohto „mozgového trustu“ je „odhadnúť politiku, ktorú robíme, ako ju robiť dobre“. Teda žiadne pochybnosti. Toto druhé centrum mimo straníckeho orgánu nie je na jeho úrovni, ale nad ním. Má hodnotiť prácu zvoleného orgánu a ukazovať mu, ako to má robiť, aby to robil dobre. Skutočne svojrázny výklad výstavby strany. Nikým nevolený orgán stojí nad voleným, ktorý dostal mandát členov územnej organizácie strany. Je to ojedinelá a svojrázna revízia marxlsticko-leninského učenia o strane nového typu. Pasáž o „mozgovom truste“ nemôže nezodpovedať titulu tohto článku. Veľmi zaujímavé úvahy vedie autor o marxizme-leninlzme. Pozastavme sa i pri nich. Všimnime si najprv jeho názor na marxlsticko-lenlnskú metódu poznávania. Píše: „Ak by marxistická teória zastala v niektorých svojich tézach a analyzovala skutočnosť minulých rokov, minulých desaťročí a nie súčasného socialistického a kapitalistického zriadenia, že by zaostala.“ Odhliadnime od chyby vo formálnej logike, lebo čo by zastalo, to zaostane. Všimnime si metódu, o ktorej hovorí. Autorovi zrejme vypadlo z vedomia, že dialektická metóda chápe prítomnosť ako priesečník medzi minulosťou a budúcnosťou. Teda analýza prítomnosti sa nedá zvládnuť bez analýzy minulosti. To neznamená, že neanalyzovať prítomnosť by nebola ešte váčšla chyba. Analyzovať prítomnosť bez prihliadania na jej historické korene je metafyzika. Metóda Je však dobrá najmä pre demagógov. Čo všetko sa dá pri tejto metóde dosiahnuť Napr. neprihliadať na minulý ekonomický vývoj, historické podmienky tohto vývoja, zákonite vedie ku skreslenému pohľadu pri poznáváni súčasného ekonomického stavu jednotlivých štátov. Je nám všetkým dobre známe, ako obratne to zneužíval pre dezorientáciu más Šik a niektorí ďalší ekonómovia. Prehliadaním minulosti však dá sa dosiahnuť trebárs to, aby statkársky syn sa stal tajomníkom KV KSČ, ako sa to stalo v istom kraji republiky atd. Po takomto spochybnení dialektickej metódy autor sa pustli do celého marxizmu-lenlnlzmu. Píše: „Veľmi dobre sme vedeli, čo hovoril Marx o kapitalizme, avšak on žil v liberalistlckom kapitalizme. Vedeli sme nielen veľmi dobre, čo hovoril Lenin o imperializme a o začiatkoch socializmu, avšak on žil, mohol analyzovať a robiť závery len z obdobia začínajúceho Imperializmu' a začiatkov socializmu. Z problematiky socialistickej spoločnosti, ktorú budujú v ZSSR 50 a u nás 20 rokov, tam sme už hlbokú analýzu faktov urobiť nevedeli.“ Je to svojrázne chápanie Marxovho i Leninovho učenia, zaujímavé tým, že ho vyslovuje ideologický tajomník KV KSS. U Marxa totiž nie je dôležité, že hovoril o kapitalizme, dôležité Je, že na základe analýzy kapitalizmu odhalil základné zákonitosti pohybu spoločnosti. Tieto zákonitosti sú obecne platné pre spoločenskú formu pohybu hmoty. V tom Marxovo učenie platí dodnes. Marxovo učenie takou slabou argumentáciou nemožno zahnať do prítmia dejín, do storočia liberalistického kapitalizmu, teda v podstate do 19. storočia. To isté platí o Leninovi. Ten predsa nenegoval Marxovo učenie. Rozvinul ho v praktickej činnosti. Nie pri „zelenom stole“. To, že ho rozvíjal v praxi „začiatkov socializmu“, teda v ZSSR, neznamená, že leninské poučky sú platné len pre ZSSR. Veľmi závažnou častou uvedeného citátu je jeho posledná veta. Veď touto sa popiera kolektívne poznanie a kolektívna múdrosť komunistických a robotníckych strán vyplývajúca z hodnotenia vlastnej práce. Spochybňuje sa správnosť výsledkov zjazdov KSSZ a KSČ. Keby však len toto. Uvedenou myšlienkou autor bagatelizuje výsledky medzinárodných porád komunistických a robotníckych strán. Z uvedeného citátu logicky by sme museli vyvodiť záver: Marx a Lenin sú minulosťou, analýzu posledného vývoja v ZSSR a u nás sme urobiť nevedeli. Teda vlastne ani nemáme v súčasnosti teoretický základ pre našu politickú stranu. Ak autor povedal A, musí povedať i B. t keď to priamo neuvádza. Ak teda teoretický základ nemáme, treba ho vytvoriť. Vytvorí ho „mozgový trust . A môže to byt v najlepšom prípade odvar marxizmu — revidovaný marxizmus. To je druhá pasáž, ktorá oprávňuje k titulu tohto článku. Po pravde je to tak, že naša strana má svoj pevný ideový podklad. Nim je učenie marxizmu-leninizmu, ktoré nebolo a nie je históriou prekonané. Naopak, stále ho musíme uvedomelou a obetavou prácou naplňovať. Okrem tých teoretických problémov, ktoré som zhrnul v dvoch kapitolách, autor sa v článku vyjadruje i k niektorým konkrétnym politickým otázkam. Treba sa o nich aspoň stručne zmieniť, hoci si myslíme, že môžu byť podkladom pre další článok. Predovšetkým hovorí o politickom romantizme, ktorý sa prejavil po januárovom pléne OV KSČ z roku 1968. Z článku vysvitá, že tomuto politickému prúdu fandí, ba ako by sám sa považoval za politického romantika. Z hľadiska politického romantizmu napr. za lákavé považuje organizovanie klubov angažovaných nestraníkov. Sám nepřikládá veľkú váhu antlsocialistickým výpadom masovokomunikačných prostriedkov. Horuje proti používaniu násilia v politike. Ako by sám nebol až príliš dlho študoval dejiny. Tvrdí, že po Januári, i keď sa vytvorila určitá psychóza, nikto materiálne poškodený nebol a došlo len k negatívnemu morálnemu dopadu tejto psychózy na niektorých, pripúšťa, 1 statočných ľudf. Dajú sa tieto tvrdenia hodnotiť len ako politický romantizmus u autora? Historik zvykol pracovať s faktami: Kde je teda hodnotenie týchto faktov: nlekolko desiatok ľudí v republike bolo politickým terorom dohnaných k samovražde; boli ničené vzácne kultúrne, historické a iné objekty, priamo v Košiciach na Leninovej ulici došlo k výtržnosti sfanatizovaných jednotlivcov non plns ultra, alebo autor v januári 1969 nevedel o prípade súdružky Belasovej? Práve dátum uverejnenia materiálu — 3. januára 1969 dáva možno na tieto otázky vysvetlenie. Bolo to po novembrovom pléne O ť KSČ. Okolo realizácie Jeho výsledkov sa viedol politický boj. Bolo čl nebolo pravé nebezpečle hlavné v roku 1968. K tejto problematike chcel prihodiť svoje polienko. Veď aj k pojanuárovému vývoju píše: „... mám na mysli niektoré javy, ktoré sa ozývali z ľavej i pravej strany“. Ak by niekomu ani po tomto materiáli neboli dosť jasné jeho ideové a politické postoje, tým po lopate hovorí: „Dnes mám predovšetkým obavy z toho, či som schopný robiť, čo sa odo mňa očakáva. Obavy, či to, čo robím, je v súlade s mojím vnútorným presvedčením, pretože inak by som to robiť nechcel, chcem ostať sám sebou.“ Zaujímavé je to, že také obavy nemal, keď v apríli 1968 prichádzal do funkcie, na ktorú mal len čiastkovú kvalifikáciu. Naopak, bol plný optimizmu. Tieto obavy sa uňho prejavili až po novembrovom pléne OV KSČ v roku 1968. EPILOG: Čo povedať záverom? Autor v interview sa rozišiel s marxizmom-leninizmom a strana sa rozišla s ním. S nim odišla zo strany podstatná časť „mozgového trustu“ napr. ). Mudronček, R. Raschman, A. Grega, V. Sladká a ďalší. Treba podčiarknuť, že týmto článkom nechceme nikoho Skandalizovat, ale ukázať nebezpečenstvo teoretickej a politickej platformy, na ktorej autor materiálu stál. Mali sme snahu túto platformu .podrobiť marxlsticko-leninskej kritike a priblížiť ju dnešnému čitateľovi. Všetkých, ktorí boli menovaní v tomto článku, treba dnes, i keď sa ldeove rozchádzame, hodnotiť podľa pracovných, morálnych i občianskych kvalít. A tie sú tým, ktorí ich poznajú, dostatočne známe. (jf) r