Východoslovenské Noviny, apríl 1971 (XX/77-101)

1971-04-20 / No. 92

7 Kl E C C Kl I C krajskej konferencie Komunistickej strany Slovenska W Mmm IM C d C IM I C konanej v dňoch 17. a 18. apríla 1971 v Košiciach Krajská organizácia strany, tak ako celá naša strana, prešla v uplynulom období veľmi zložitým a ťažkým vývojom, ktorý kládol vysoké nároky na ideovopolitickú pevnosť, zásadovosť, ako aj na charakter a prácu všetkých komunistov. Bolo to obdobie charakterizované veľkým ideo­­vopolitickýni bojom s pravicovooportunistickými, revizionistickými názormi vo vnútri strany, ako aj s kontrarevolučnými silami mimo nej. Na základe hlbokého poznania javov, udalostí a faktov uplynulého obdobia v kraji, ako aj vo svetle dokumentov decembrového pléna ÚV KSČ, ..Poučenia z krízového vývoja v strane a v spo­ločnosti po XIII. zjazde KSČ“ a „Rezolúcie o nie­ktorých aktuálnych otázkach jednoty strany“ kraj­ská konferencia považuje za správne kriticky a sebakriticky uzavrieť toto zložité obdobie a na zá­klade jednotného postupu uznesení a dokumentov ÚV KSČ vytýčiť základné úlohy pre ďalšiu čin­nosť krajskej organizácie. ny Prevažná Časť členov krajskej organizácie stra­po januárovom pléne ÚV KSČ v roku 1968 chcela sa podieľať na skvalitňovaní straníckej prá­ce. na prehĺbení vedúcej úlohy strany, ako aj na riešení ekonomiky a ďalších vecných a konkrét nych problémov života obyvateľov Východosloven­ského kraja. V tom období sa však na niektorých výročných členských schôdzach a konferenciách začali prejavovať pravicovooportunistické a revi­­zionistické názory. Spochybňovala sa predchádza­júca činnosť strany a výsledky socialistickej vý­stavby, i keď boli zvlášť pozitívne práve v našom Východoslovenskom kraji. Bývalé vedenie Vsi. KV KSS prijalo metódu delenia funkcionárov a čle­nov strany na progresívnych a konzervatívnych. Pod falošnou tézou „progresívneho prúdu“ rafino­vane boli formulované revizionistické a oportu­­nistické myšlienky a názory. Obhajovanie lenin­ských zásad výstavby marxistickej strany a kri­tika prejavujúcich sa oportunisticko-revizionistlc­­kých názorov bola označovaná za konzervativiz­mus a dogmatizmus. V príprave a výsledkoch krajskej konferencie v roku 1908 bývalé vedenie KV KSS presadilo tzv. progresívny prúd. Ignorovalo závery väčšiny vý­ročných členských schôdzí, okresných konferen­cií i samotnú diskusiu na krajskej konferencii, ktorá vychádzala v podstate zo správnych marxis­­ticko-Ieninských ideovopolitických postojov. Do do­kumentov krajskej konferencie, správy, rezolúcie a uznesení sa dostali revizionistické a oportunis­­tické formulácie. Preto krajská konferencia stra­ny považuje tieto dokumenty za neplatné. a K výraznej deformácii došlo na krajskej riadnej mimoriadnej konferencii v roku 1968 i v ob­lasti kádrovej politiky, pri voľbe nových orgánov a delegátov na zjazd KSS a KSČ. Do týchto orgá­nov sa dostali mnohí tzv. progresivisti a rôzny­mi manipuláciami nadobudli prevahu. Predstavite­lia pravicového oportunizmu a revizionizinu sa do­stali do kľúčových pozícií v straníckych a štát­nych orgánoch, v masovokomunikačných prostried koch i v celom rade hospodárskych a spoločen­ských organizácií. Zdravé sily v krajskej organizácii boli zatlačené do defenzívy a otvoril sa i v našom kraji voľný priestor pôsobeniu pravicovooportunistickým a re­­vizionistickým silám. Ich pôsobením postupne do­šlo k výraznému rozloženiu ideovopolitickej a akč­nej schopnosti straníckych orgánov i mnohých zá­kladných organizácií, k deštrukcii v orgánoch štátnej moci, v hospodárskej oblasti, ako aj k na­rušovaniu bratských internacionálnych vzťahov so Sovietskym zväzom a ďalšími krajinami socializmu. V celom rade základných politických otázok do­chádzalo k priamemu spojeniu pravicovooportunis­­tických a reviziônistických síl v krajskej organi­zácii s protisocialistickými a kontrarevolučnými živlami. Tým vznikla i vo Východoslovenskom kra­ji veľmi vážna krízová situácia a strana ako ce­lok i napriek úsiliu tisícov čestných komunistov nebola schopná zabrániť narastajúcej deštrukcii a pôsobeniu kontrarevolučných, protisocialistických síl. Preto krajská konferencia v súlade s názormi absolútnej väčšiny komunistov, ako i čestných a svedomitých občanov nášho Východoslovenského kraja považuje vstup spojeneckých vojsk Varšav­skej zmluvy na naše územie za znovupotvrdenie internacionálnej pomoci v záujme zamedzenia ot­voreného a ozbrojeného kontrarevolučného vystú­penia protisocialistických a kontrarevolučných síl v našej republike. Považuje za správne, že orgány a organizácie strany v plnom rozsahu zrušili rôz­ne dokumenty, rezolúcie a stanoviská, ktoré pri­jali pod vplyvom pravicovooportunistických a re­­vizionistických síl v roku 1968. Vysoko oceňujeme húževnaté úsilie čestných a pevných členov a funkcionárov, ktorí i napriek teroru a veľkému psychologickému tlaku bránili pozície revolučnej marxisticko-leninskej strany, stavali sa podľa svojich možností na odpor proti revizionistickým, oportunistickým, protisocialistic­kým, protisovietskym a kontrarevolučným silám. ÚV Zmena vo vedení strany v apríli 1969. uznesenia KSČ z apríla, mája, septembra 1969, ako aj januárové plénum 197U určili správnu taktiku boji s pravicovooportunistickými, revizionistickými v a protisovietskymi silami vo vnútri strany a ob­sah politicko-ekonomickej konsolidácie v našej so­cialistickej spoločnosti. Krajská konferencia v zho­de so stanoviskami výročných členských schôdzí, podnikových, závodných, mestských a okresných konferencií konštatuje, že zásady marxisticko-le­ninskej politiky a taktický postup ÚV KSČ od ap ríla 1969 vytvorili rozhodujúce predpoklady, aby sme mohli prekonať dôsledky ťažkej krízovej si­tuácie, obnoviť marxisticko-leninský, charakter KSC a úspešne riešiť problémy, súvisiace s konsolidá­ciou našej socialistickej spoločnosti. Zaväzuje de legátov zjazdu KSČ toto stanovisko tlmočiť na XIV. zjazde KSČ. Krajská konferencia vysoko oceňuje prácu vyše 14 000 komunistov, ktorí v pohnvorových pracov­ných skupinách uskutočnili individuálne pohovo ry so všetkými členmi krajskej organizácie v du­chu listu ÚV KSČ z januára 1970. Zviedli úspeš­ný konkrétny ideovopolitický a organizačný zápas s nositeľmi pravicového oportunizmu, revizionizmu, s karieristami a príživníkmi, ktorí krajskú orga­nizáciu rozkladali zvnútra a museli preto z jej radov odísť. To je výrazné víťazstvo marxisticko leninskej teórie a praxe výstavby revolučnej stra ny, ktoré po tažkej krízovej situácii i v našej krajskej organizácii vytvorilo predpoklady pre no vú, vyššiu kvalitu práce. Znamenalo nielen po­litickú a organizačnú porážku pravicového opor­tunizmu a revizionizmu, ale súčasne znovu zjed­notilo krajskú stranícku organizáciu na pozíciách marxizmu-leninizmu a proletárskeho internaciona lizmu. Krajská konferencia strany vysoko hodnotí i tú skutočnosť, že orgány a organizácie strany v kra­ji popri riešení zložitých vnútrostraníckych prob­lémov obnovili vedúcu úlohu strany a získali väč­šinu pracujúcich pre realizáciu konsolidačného programu KSČ. Krajská konferencia vysoko oceňuje uvedomelú iniciatívu pracujúcich v duchu konsolidačnej lí­nie strany, ktorí v každodennej práci vytvárajú nové materiálne a duchovné hodnoty pre ďalší roz­voj nášho Východoslovenského kraja. Zvlášť vysoko oceňuje prijaté záväzky na po­česť 50. výročia založenia strany a XIV. zjazdu KSČ. Vďaka tejto iniciatíve boli dosiahnuté veľmi dobré výsledky v plnení a prekračovaní úloh štátneho plánu na všetkých úsekoch národného hospodárstva. Tieto skutočnosti umožňujú krajskej konferencii strany vyhlásiť, že komunisti vo Východosloven­skom kraji a spolu s nimi tisíce čestných a sve­domitých občanov sú pripravení a schopní prijať a uskutočňovať nové náročné úlohy, ktoré stano­ví XIV. zjazd KSČ v záujme ďalšieho rozvoja so­cialistickej výstavby v našej vlasti. Vychádzajúc z rozboru situácie i dosiahnutých výsledkov, najmä z dokumentov decembrového pléna ÚV KSČ a z roku 1970 krajská konferencia pre nasledujúce obdobie prijíma tieto uznesenia: 1. V činnosti celej krajskej organizácie prehlbovať ideovú, organizačnú a akčnú jednotu pri vysvet­ľovaní a plnení uznesení ÚV KSC vo všetkých or­gánoch a organizáciách, v aparáte i aktíve strany. Dôsledne dbať, aby uznesenia orgánov boli kon­krétnou aplikáciou uznesení vyšších straníckych orgánov na základe princípov demokratického cen­tralizmu a vnútrostraníckej demokracie, na pod­mienky pôsobenia, právomoci a zodpovednosti prí­slušného orgánu a organizácie. Neustále zdokona­ľovať politické, organizačné a kádrové zabezpeče­nie prijatých uznesení z toho hľadiska, aby ko­munisti, ale aj ostatní pracujúci vedeli jasne chá­pať a realizovať politiku strany z hľadiska jej aktuálnych úloh i všeobecných cieľov: Podstatným zlepšením systému kontroly neustále dosahovať u­­vedomelú disciplínu členov a funkcionárov strany. Nepripustiť spochybňovanie uznesení straníckych orgánov z pravicovooportunistických pozícií, malo­meštiackou netrpezlivosťou a radikálčením. Ide­ovú, organizačnú, akčnú a internacionálnu jednotu treba neustále obnovovať. Chápať a uplatňovať jed­notu strany komplexne. Tým zamedziť prenikaniu nesprávnych ideovopolitických teórií, názorov praxe do života straníckych organizácií a orgánov. a V týchto otázkach prísne dodržiavať „Rezolúciu k aktuálnym otázkam jednoty strany“, prijatú na de­cembrovom pléne ÚV KSČ v roku 1970. 2. Uplatňovať neustále leninské princípy v života straníckych orgánov a organizácií, ktoré sú za­kotvené v stanovách strany a sú rozhodujúcim činiteľom pri zvyšovaní akcieschopnosti celej kraj­skej organizácie strany. Osobitnú pozornosť veno­vať dodržiavaniu zásady demokratického centraliz­mu, vnútrostraníckej demokracii, rozvíjaniu kriti­ky a sebakritiky, kolektívnosti rozhodovania a o­­sobnej zodpovednosti. Dôsledným dodržiavaním stanov strany aktívne prekonávať prejavy pravicového oportunizmu teórii a v praxi, ktoré oslabujú akčnú schopnosť v strany a vytvárajú potencionálně i praktické nebež pečenstvo pre prenikanie cudzích a nepriateľských teórií, názorov a praxe do organizmu strany. Le­ninské princípy výstavby a života strany musia byť v celej krajskej organizácii na všetkých stup­ňoch straníckeho riadenia a vedenia rozhodujú­cim kritériom pri hodnotení činnosti každého ko­munistu. Krajský výbor a okresné výbory musia dosiahnuť postupne taký stav, aby všetci členo­via strany poznali a ovládali stanovy KSČ, rozho­dujúce uznesenia orgánov, aby sa nimi riadili v každodennej straníckej, verejno-politickej práci na pracoviskách, ako aj v mieste bydliska. Na všetkých stupňoch straníckej výstavby uplat­ňovať trvalú kontrolu a evidenciu dodržiavania zá­kladných členských povinností, hodnotenie plne­nia konkrétnych úloh každého komunistu. Uklada­ním konkrétnych straníckych úloh zabezpečiť, aby na plnení uznesení sa podieľali všetci členovia strany úmerne svojim možnostiam a schopnostiam. Vytvoriť taký systém, aby kontrolu a vyhodnoco­vanie plnenia konkrétnych úloh robil orgán, kto­rý ich členom ukladá. Uznesenia a činnosť všetkých stupňov orgánov a ZO KSS, ako aj činnosť komunistov pôsobiacich v mimostraníckych orgánoch, organizáciách a in­štitúciách neustále konfrontovať so stanovami stra­ny, s uzneseniami straníckych orgánov a zjazdov. 3. V záujme jednotného postupu celej krajskej or­ganizácie, aparátu a aktívu naďalej prehlbovať konkrétny styk orgánov so ZO KSS. Prehĺbiť prá­cu volených orgánov s aktívom strany, neustále zvyšovať jeho pripravenosť a bohaté skúsenosti na­dobudnuté pri individuálnych pohovoroch a očiste strany. Systematicky dbať o zvyšovanie teoretic­kých vedomostí i praktických skúseností pri u­­skutučňovaní politiky strany. Sústavne s funkcio­nármi základných organizácií zabezpečiť ich ško­lenie v záujme zvyšovania riadiacej a organizátor­skej úrovne ich práce. Z úrovne KV KSS organi­zovať a poskytovať konkrétnu pomoc pri riešení problémov, ktoré presahujú rámec právomoci pôsobnosti nižších straníckych orgánov. Zvýšenou a úrovňou metodickej pomoci a kontroly pomáhať zvyšovať ich realizačné schopnosti. Pozornosť a pomoc z úrovne KV a OV KSS na­ďalej sústrediť do organizácií, ktoré boli najviac zasiahnuté pravicovým oportunizmom. Viesť ZO KSS k diferencovanému prístupu k bývalým čle­nom strany. Pre politiku strany získavať robotní­kov, roľníkov a príslušníkov inteligencie, ktorým členstvo v strane bolo zrušené. I v ďalšom období venovať zvýšenú pozornosť organizáciám, hlbšie poznať názory komunistov­­robotníkov, vytvárať politické a organizačné pred­poklady, aby ďaleko väčší počet robotníkov a družstevníkov priamo z výroby bol začleňovaný do straníckych funkcií. Súbežne s tým dôsledne zohľadňovať skúsenosti, názory robotníkov, aby ich správne triedne pohľady na riešenie politických, ekonomických a kultúrnych problémov tvorili ne­deliteľnú súčasť straníckych uznesení a politic­kých rozhodnutí. V straníckej praxi na všetkých stupňoch zdokonaliť systém triedenia a využívania kritických pripomienok, názorov i námetov. Stra­nícke orgány a výbory straníckych organizácií ne­sú plnú zodpovednosť za dôsledné dodržiavanie tejto zásady. 4. V priebehu prvého polroku zabezpečiť v celej krajskej organizácii uskutočnenie povinnej regis­trácie všetkých členov strany v mieste bydliska. Za hlavné považovať, aby sa dosiahla jednota komu­nistov vo všetkých obciach a mestách pri plnení uznesení vyšších straníckych orgánov a pri usku­točňovaní miestnej politiky. Z toho hľadiska zvy šuvať zodpovednosť komunistov za politiku strany v mieste bydliska a na základe konkrétnych, kon­trolovateľných úloh zvyšovať politickú angažova nosť. Zvýšiť úroveň metodickej pomoci závodným, dedinským i uličným organizáciám pri realizácii týchto úloh a súčasne skvalitniť kontrolu členskej i registračnej evidencie. 5. Veľkú pozornosť na úrovni krajského, okresných výborov a základných organizácií venovať regulá cii, rastu a vnútornej skladbe členstva. Zastaviť niekoľkoročný nepriaznivý vývoj vekového a so ciálneho zloženia a stanoviť konkrétny postup cie­ľavedomého budovania krajskej organizácie stra ny. Rozhodujúci bude individuálny výber a prípra va nových členov v zmysle kritérií, ktoré na člen­stvo v strane určujú stanovy strany. Zvýšiť počet členov strany z radov uvedomelých robotníkov a roľníkov, mládeže a žien. Zvláštnu pozornosť tejto úlohe musia venovať okresné vý­bory v Poprade, Sp. Novej Vsi, Michalovciach a MV KSS v Košiciach. Postupným prijímaním mla­dých chlapcov, dievčat a žien zlepšiť vekovú skladbu vo všetkých organizáciách, zvlášť však v okresoch Košice-vidiek, Rožňava, Sp. Nová Ves, Vranov, Michalovce, Poprad a Prešov. Vo všetkých základných organizáciách vyberať a cieľavedome do KSC pripravovať najobetavejších funkcionárov a členov SZM, z organizácie ČSŽ, z radov robotníkov a družstevných roľníkov. Na úrovni OV KSS pre novoprijatých členov strany organizovať systematické marxisticko-leninské vzdelávanie, zamerané na všestranné poznanie sta­nov a politiky KSČ. 6. V zmysle uznesenia PÚV KSC zo 6. novembra 1970 rozvinúť na všetkých stupňoch orgánov základných organizácií cieľavedomú kádrovú prá a a cu. Rozhodujúcimi kritériami pri výbere, príprave rozmiestňovaní kádrov musí byť komunistická ideovosť, triedna principiálnosť, plné docenenie odborných vedomostí, schopností a morálnych vlastností ľudí. Zabezpečiť, aby na všetkých úse­koch bolo toto uznesenie dôsledne rozpracované a dodržiavané. V nomenklatúrnych funkciách orgánov a orga­nizácií nemôžu pracovať ľudia vylúčení z radov KSČ za revizionistickú, pravicovooportunistickú, za protisocialistickú činnosť a tí, ktorí nerešpektujú vedúcu úlohu strany. Urýchlene ukončiť výmenu tých vedúcich funkcionárov, ktorí boli pri očiste stra ny z jej radov vylúčení. Podobný postup zachovať i voči vedúcim hospodárskym pracovníkom-nekomu­­nistom, ktorí sa v roku 1968—1969 spreneverili myš­lienkam socializmu. Dbať o to, aby pri ich pracovnom a funkčnom zaradení boli využité ich schopnosti, avšak znemožnený ideovo politický vplyv na širo­ké masy pracujúcich. Zabezpečiť, aby na všetkých úsekoch boli roz­pracované zásady kádrovej a personálnej práce príslušnými vedúcimi a zodpovednými pracovník­mi. Vytvoriť taký systém, aby tieto zásady boli dôsledne dodržiavané v politickej činnosti. vu, Prísne dbať, aby kádrovú politiku, výber, prípra­rozmiestňovanie a hodnotenie kádrov robili len určené stranícke orgány a organizácie a podľa kádrového poriadku. Treba pristúpiť k pravidelné­mu systému komplexného hodnotenia práce no­menklatúrnych funkcionárov. Dosiahnuť taký stav, aby každý stupeň straníc­keho riadenia a vedenia v kraji vytvoril v priebe­hu roka 1971 kádrové rezervy. Plnenie tejto po­žiadavky sa vzťahuje aj na štátne, hospodárske, spoločenské orgány a organizácie. Za veľmi dôležité považovať v tejto súvislosti správne vysvetlenie zásad kádrovej práce Komu­nistickej strany Československa medzi nečlenmi stranv, najmä príslušníkmi inteligencie, aby po­chopili, že opatrenia strany v oblasti kádrovej prá­ce nie sú namierené proti žiadnej skupine, ani vrs­tve našej socialistickej spoločnosti, ale naopak, dávajú politickú i sociálnu istotu všetkým občanom nášho štátu. V kádrovej práci smelšie poverovať straníckymi úlohami a funkciami mladých ľudí a ženy. Preko­návať predsudky, ktoré doteraz vo víťahu k nim sú brzdou ich vyzdvihovania do zodpovedných funkcií. Pomáhať im v pracovnom zaradení a umož­niť neustále poznávanie a osvojovanie si marxistic­ko-leninskej teórie, ako aj zvyšovanie odborného rastu. 7. Trvalou metódou pri správnom uskutočňovaní ve dúcej úlohy strany a získavaní pracujúcich pre jej politiku musí sa stať masovopolitická práca. Docieliť, aby masovopolitická práca sa stála jed­nou z hlavných foriem straníckej práce a udržia­vania spojenia strany s pracujúcimi. Obsahové zameranie a formy masovopolitickej práce riadiť diferencovane tak, aby bola konkrét­na, vecná, ideovopolitický účinná. Ďalej, aby sa strana na všetkých pracoviskách jasne a zrozumi­teľne prihovárala k robotníkom, k družstevníkom, inteligencii, mládeži a ženám. Hlavné obsahové úlohy masovopolitickej práce musia vychádzať zo záverov, uznesení ÚV KSČ zjazdov strany, jednou z najnaliehavejších úloh sú­a časného obdobia v masovopolitickej práci je dostať do vedomia pracujúcich závery decembrového plé­na ÚV KSČ zhrnuté v „Poučení z krízového vývoja strany a spoločnosti po XIII. zjazde“, ako aj v Re­zolúcii k aktuálnym otázkam jednoty strany. Masovopolitická práca musí sa stať neoddeliteľ­nou súčasťou riadiacej práce nielen straníckych funkcionárov, ale tiež funkcionárov národných vý­borov, hospodárskych a spoločenských organizácií. Na rozvoj masovopolitickej práce plne využiť všetky významné výročia, dať im správne politické zameranie, aby o ne mal záujem čo najširší okruh pracujúcich. Rn^no osi« v snom enko é s'ávností organizovať predovšetkým na závodoch, |RD, ŠM, na školách a ďalších pracoviskách a neobmedzovať sa len na poriadanie celookresných akcií. V naj­bližšom období sa plne sústrediť na dôstojné osla­vy 50. výročia založenia Komunistickej strany Čes­koslovenska. Obnoviť v plnom rozsahu systém verejných stra níckych schôdzí, na ktorých treba informovať pra­cujúcich o úlohách a cieľoch politiky strany. Radiť sa s nimi a získavať ich pre politiku KSČ. Treba zdokonaliť prácu s referentským zborom z úrovne KV a OV KSS, hlavné ťažisko však klásť na ZO KSS, aby každá základná stranícka organizácia pra videlne oboznamovala pracujúcich v okruhu svojej pôsobnosti, ako sa plnia uznesenia vyšších stra níckych orgánov a zabezpečuje sa riešenie vec­ných stránok a problémov života ľudí. Verejné schôdze sú jednou z veľmi účinných fo­riem uplatňovania vedúcej úlohy strany. Funkcio­nári základných organizácií strany a všetci vedú­ci hospodárski a riadiaci pracovníci si musia uve­domiť, že tu základná organizácia strany nemôže byť nikým zastúpená. Neodkladne pristúpiť k vytváraniu agitačných ko lektívov z radov najvyspelejších členov strany najlepších pracovníkov na pracoviskách. Pre agi- a tačné kolektívy organizovať krajské, okresné semi­náre, školenia a inštruktáže priamo v základných organizáciách, vyzbrojovať ich argumentmi agitačnú prácu a výmenu skúseností z foriem pre metód osobnej agitácie. Pristúpiť k budovaniu agi­a tačných stredísk a tak umožňovať agitátorom cie ľavedome sa pripravovať na každodennú politickú prácu medzi občanmi. Na pracoviskách, v mestách a dedinách zabez­pečiť účinnú názornú agitáciu, v ktorej strana sa bude prihovárať k pracujúcim a ktorá bude ovplyv­ňovať a formovať ich vedomie. Túto formu zvlášť využiť na popularizovanie dobrých skúseností pra­covníkov, ich pracovných foriem a metód práce. Komunisti v masovokomunikačných prostried­koch — v tlači, rozhlase a televízii musia zabez­pečiť, aby tieto nástroje sa stali angažovanými po­mocníkmi strany pri realizácii politickej línie a aktívne pôsobili na politicko-ideové myslenie a konanie pracujúcich. Pracovníci v týchto pro­striedkoch musia sa usilovať o dosiahnutie komu­nistickej ideovosti, účinnosti, žánrovej pestrosti, príťažlivosti a vysokej profesionálnej úrovne. 8. V oblasti ideologickej práce v ďalšom období úsilie strany zamerať predovšetkým na zavŕšenie ideovej porážky reviziônistických, pravicovoopor­tunistických a protisocialistických názorov. Predo­všetkým v tých centrách, ktoré boli najviac za­siahnuté týmito teóriami. Náročnejšie pristúpiť ▼ celej krajskej organizácii k pozitívnemu zvládnu­tiu princípov marxizmu-leninizinu ako neoddeliteľ­nej súčasti procesu obnovy marxisticko-leninského charakteru našej strany. Hlavné ťažisko sústrediť na ďalšie ideové zjed­nocovanie straníckych radov, čo predpokladá prin­cipiálne objasňovať demokratický centralizmus vnútrostranícku demokraciu, nastúpiť do ofenzív­a neho ideového boja s pravicovým oportunizmom a revizionizmom a sústavne prekonávať ideológiu malomeštiactva. Ďalej vysvetľovať zásadu vedúcej úlohy strany v našich konkrétnych spoločenských podmienkach, prekonávať liberalistické postoje a rozhodne vystupovať proti všetkým prejavom bur­žoáznej ideológie. V oblasti ekonomickej propagandy aktívne a cie­ľavedome objasňovať hospodársku politiku strany, odhaľovať príčiny predchádzajúceho nepriaznivé­ho ekonomického rozvoja našej socialistickej spo­ločnosti, zhubnosť dôsledkov reviziônistických ten­dencií v teórii i praxi našej ekonomiky. Populari­zovať pozitívne výsledky Československa i ostat­ných socialistických štátov, získaných v uplatňo­vaní zásad plánovitého riadenia národného hospo­dárstva. V ekonomickej propagande účinnejšie vy­užívať tlač, rozhlas, televíziu, ako i prostriedky názornej agitácie. Sústrediť pozornosť na rozvíjanie a prehlbovanie internacionálnych vzťahov vo vnútri našej spoloč­nosti i vo vzťahu k medzinárodnému komunistic­kému robotníckemu hnutiu na základe tvorivého rozpracúvania záverov moskovskej porady ko­munistických a robotníckych strán z roku 1969. Mimoriadnu pozornosť venovať vysvetľovaniu úlo­hy Sovietskeho zväzu, jeho rozhodujúceho podielu na našom oslobodení spod fašistického jarma, ne­zištnú pomoc pri výstavbe socializmu a pri odra­zení kontrarevolúcie v roku 1988. Takýmto aktív­nym prístupom prekonávať u časti obyvateľstva a najmä medzi mládežou dôsledky demagogického pôsobenia pravicovooportunistických a revizionis­­tických síl. V tomto smere plne doceniť družobné vzťahy medzi Zakarpatskou oblasťou, Boršodskou župou, Rzeszówskym vojvodstvom a naším Výcho­doslovenským krajom. Vychádzajúc z princípov proletárskeho interna­cionalizmu formovať vzťahy medzi národnostnými menšinami žijúcimi na východnom Slovensku. Ne­dopustíme, aby národnostné cítenie bolo zneužíva­né na oslabovanie morálno-politickej jednoty. Ko­munisti v národnokultúrnych organizáciách musia presadzovať politiku strany a viesť pracujúcich k tomu, aby bez ohľadu na národnosť plne podpo­rovali záujmy socialistického štátu. Obnoviť systém svetonázorovej výchovy a orga­nizovať cieľavedomú, diferencovanú výchovu ko­munistov a nestraníkov v duchu vedeckého sve­tového názoru. Za prvoradú úlohu považovať zvýšenie účinnosti marxisticko-leninského vzdelávania, najmä propa­gandistického a straníckeho aktívu tak, aby tento mohol čo najlepšie pôsobiť na rozvoj výchovno­­vzdelávacej a masovopolitickej práce strany na všetkých úsekoch spoločenskej, výrobnej a kultúr­nej činnosti. Mimoriadnu pozornosť sústrediť na vytváranie pevného a záväzného systému vnútro­straníckeho vzdelávania tak, aby v priebehu 5—6 rokov umožnil všetkým členom strany získať uce­lené základné znalosti marxizmu-leninizmu a aby im dával potrebné znalosti o hlavných cieľoch po­litiky strany. 9. V oblasti školskej a kultúrnej politiky cieľave­dome rozvíjať ideovo-výchovnú prácu strany na školách všetkých stupňov. Osobitnú pozornosť ve­novať ideovopolitickej výchove učiteľov, členov strany i nestraníkov. Vo všetkých ZO a CZV KSS vypracovať v spolupráci so straníckymi orgánmi ucelený systém ideového vzdelávania učiteľov, vý­chovných a vedeckých pracovníkov. Politické vzde­lávanie učiteľov má prispieť k tomu, aby na na­šich socialistických školách pôsobili iba učitelia stojací pevne na pozíciách marxizmu-leninizmu, ktorí sú si vedomí svojej veľkej zodpovednosti za komunistickú výchovu dorastajúceho pokolenia. Upevňovať socialistický charakter našej školy na princípoch marxizmu-leninizmu, proletárskeho internacionalizmu a vedeckého svetového názoru. V čo najkratšom čase dosiahnuť uplatnenie jed­notného ideovo-politického a pedagogického vply­vu učiteľov na žiakov a študentov. Zvláštnu po­zornosť venovať vysokým školám a práci ústavov marxizmu-leninizmu. Zintenzívniť ich školskú mimoškolskú činnosť v oblasti teoretickej i propa­a gandistickej. Zo strany vysokých škôl žiadať, aby venovali viac pozornosti kádrovému a materiálne­mu dobudovaniu. Zabezpečiť, aby školská správa, vedenie jednotli­vých typov škôl, dôsledne všetkými prostriedkami presadzovali marxisticko-leninské zásady do celé­(Pokračovanie na 4. strane’.)

Next