Východoslovenské Noviny, apríl 1971 (XX/77-101)

1971-04-08 / No. 83

Grandiózne ciele sovietskych komunistov (Dokončenie z 1. strany.) snaženia sú usmernené na zabez­pečenie pokroku a šťastia nielen pre národy svojej obrovskej kra­jiny, ale i pre všetkých spojen­cov na zemeguli a ktorých repre­zentovali delegáti a hostia mno­hých krajín na zjazdoch Komu­nistickej strany Sovietskeho zvä­zu, ako to bolo i na XXIV. zjaz­de KSSZ. Bolo to skutočne ob­rovské zjednotenie tudského mys­lenia a citov pre blaho tých, kto­rí udržujú a zveľaďujú život na Zemi, teda pre tých, ktorí vytvá­rajú všetky hodnoty ľudstva a na strach a výstrahu tých. ktorí ohňom a mečom snažia sa udr­žať svoju vykorisťovateľskú a u­­tláčateľskú moc v Indočíne, v a­­rabskom svete, zbedačenej Latin­skej Amerike a všade tam, kde sa pracujúci opovažujú vzpriamiť — Zjazdom komunistických a robotníckych strán sa prikladá vždy velký význam nielen v tej­­ktorej krajine, kde sa uskutoč­ňujú, ale v celom medzinárod­nom robotníckom hnutí. Osobitnú pozornosť si zasluhuje priebeh ro­kovania zjazdu strany Sovietskeho Komunistickej zväzu, čoho dôkazom je aj prítomnosť vyše 1Ô0 delegácií komunistických robotníckych strán celého sveta, a čo je demonštráciou jednoty me­dzinárodného robotníckeho hnu­tia, ktorá je základnou podmien kou k všeobecnej konsolidácii na mierenej proti imperialistickým silám. Správa o činnosti ÜV KSSZ k XXIV. zjazdu strany, ktorú pred niesol súdruh L. Brežnev, zahrňu je hlbokú analýzu všetkých sfér — Pri vstupe do nového roku náš milovaný prezident, armádny generál Ludvík Svoboda okrem iného povedal: „Všetci si musí­me uvedomiť, že budeme žiť len z toho a z takých hodnôt, aké vytvoríme svojou prácou.“ Čiže od našej práce i vzťahu k nej závisí to, aby sme čím skôr žili ešte lepšie. Takéto a podobné úvahy na­padnú človeka pri čítaní mate­riálov z XXIV. zjazdu KSSZ, naj­mä tých časti, ktoré veľmi kon­krétne hovoria o perspektívach do najbližšej budúcnosti. Napríklad rastom produktivity práce sa ma dosiahnuť v Sovietskom zväze naj­menej 80 pere. prírastku národ­ného dôchodku, 87—90 pere. prie­myselnej produkcie a pod. Plány sú to skutočne smelé, ba — Keďže pracujem na úseku národnostnej a cirkevnej politiky, zaujala ina na rokovaní XXIV. zjazdu KSSZ v prvom rade tá časť referátu súdruha L. Brežneva, kto­rá pojednáva o riešení národnost­v baniach a závodoch, ozvat sa vo svoj prospech. Preto všetka západná propagan­da začala proti tomuto mohutné­mu podujatiu zúrivý štekot. Lenže minú sa stáročia a toto obrovské žulové bralo, ktoré no­sí názov KSSZ, odrazí každú ne­priateľskú zlobu, ako odrazila v nedávnej a dávnej minulosti táto mocná bašta fašistické hordy a nápory Turkov, Tatarov, Chazá­­rov, Pečenegov a mnohých iných, čím vytvárala pre národy Západ­nej Európy nerušené možnosti pre budovanie civilizácie. Každý čestný a zdravo myslia ci človek sa má preto hlboko po­kloniť a vzdať úctu národom ZSSR, jeho komunistickej strane a čerpať z jej studnice múdros ti. hrdinstva a humanizmu. života íudu, strany, dôležitých medzinárodných otázok a taktiež celou svojou podstatou upriame nú starostlivosť do budúcnosti o blaho a šťastie pracujúceho člo­veka. Úspechy medzinárodnej, hospo­dárskej a sociálnej politiky ZSSR vzbudzujú hrdosť a sebavedomie nielen sovietskych ľudí, ale aj všetkých pokrokových síl sveta. Pracovná iniciatíva, disciplína, usilovnosť a pracovitosť soviet­skych ludí dosahuje také vý­sledky, že jasnou rečou hovo­ria o nezadržateľnom postupe vý­stavby komunizmu. Preto ani na chvíľu nepochybujem o tom, že náročné úlohy vytýčené zjazdom Komunistickej strany. Sovietskeho zväzu budú do písmenka splnené, ba určite aj prekročené. možno povedať — veľmi odvážné. Kto však pozná sovietskych ľudí, ich lásku k svojej strane a kra­jine, ten nepochybuje o tom, že by to nedokázali splniť, že by ne­našli cesty k zmobtlizovánlu všet­kých svojich síl a rezerv, len aby dosiahli ciele stanovené XXJV. zjazdom KSSZ. Deviata päť­ročnica má byt teda významnou etapou v rozvoji sovietskeho ná­rodného hospodárstva, má to byt ďalší tromf v súťažení dvoch sve­tových sústav. Rokovanie sovietskych komunis­tov na XXIV. zjazde je veľkou svetovou udalosťou, lebo vytyčo­vanie úloh a ich realizácia uká­že ľudstvu humanizmus, rastúcu silu a nezlomnú vôľu, ktoré sú charakteristickými črtami soviet­skych ľudí. nej politiky. Je nám známe, že ústava ZSSR zaručuje pre každú zväzovú republiku právo na se­baurčenie. O tom, že sa táto zá sada ústavy aj plne rešpektuje v praxi, svedčí napríklad aj to. že v celej histórii Sovietskeho zväzu sa nevyskytol príklad, aby niektorá z jeho zväzových repub­lík bola požiadala o vyčlenenie zo ZSSR. To len dotvrdzuje správ­nosť uplatňovania leninskej teó­rie riešenia národnostnej otázky. Zvlášť si cením, že Komunistic­ká strana Sovietskeho zväzu sa vo svojej politike aj naďalej sna­ží o zosúladenie záujmov celého Sovietskeho zväzu, ako aj každej jeho republiky. Opiera sa pritom — Rokovanie zjazdu sovietskych komunistov sledujem s nevšed­ným záujmom predovšetkým pre­to, lebo má ďalekosiahly význam i pre nás všetkých. A to nielen pre našu armádu, ako to ukázal vo svojom diskusnom príspevku minister národnej obrany maršal Grécko, ale i pre celú našu spo­ločnosť. Zjazd má, bez nadsádzky, celosvetový význam pre všetko pokrokové robotnícke hnutie. Jed­noznačne ukazuje veľké prednosti socialistického zriadenia nad ka­pitalizmom. Doterajší priebeh zjazdu ma presvedčuje o tom, že z Moskvy dostanú jasnú odpoveď nielen im­perialistické štáty, ale i pravico­vé sily u nás doma. Bude to jed­noznačná odpoveď v podobe sme­— Každý doterajší zjazd ko­munistov Sovietskeho zväzu bol významný. I v súčasnom období, keď bola čiastočne narušená jed­nota v robotníckom hnutí, tento zjazd veľmi účinne prispeje k u­­pevneniu a stmeleniu vzťahov medzinárodného robotníckeho hnutia. Viac ako kedykoľvek pred­tým je potrebná jednota, ktorá bude schopná* odolávať všetkým zámerom imperialistov. Verím, že zjazd prinesie do radov všetkých zúčastnených komunistických —- Je to nesporne najvýznam­nejšia udalosť v celosvetovom ko­munistickom hnutí v ostatných -rokoch. Nepochybujem o tom, že výsledky tohto zjazdu významne ovplyvnia celosvetové politické dianie. . Dojmov, ktoré som počas roko­vania zjazdu sovietskych komu­nistov nadobudol, je veľa. Pod dojmom správy súdruha L. Brež­neva som si uvedomil, aký ob­rovský význam má pre nás ten­to zjazd. Veď predsa sme malou, priemyselnou, ale na suroviny chudobnou krajinou. Vysoké cie­le, ktoré zjazd vytýčil na polí rozvoja sovietskeho hospodárstva, majú nesporne veľký význam aj pre nás. Je to naša záruka. Veď o leninskú líniu vzájomného zbli­žovania národov na zásadách pro­letárskeho internacionalizmu, kto­rý je nezlučiteľný s prejavom na­cionalizmu a šovinizmu, národnej obmedzenosti a nadutosti. Vo svo­jom programe Komunistická stra­na Sovietskeho zväzu zakotvila okrem iných aj zásadu žiť na­ďalej v duchu hlbokej úcty k všetkým národom a národnos­tiam. lých a grandióznych plánov vý­stavby Sovietskeho zväzu a jeho ozbrojených síl, ktoré svojím u­­skutočnením budú znamenať po­silnenie sovietskej krajiny a ce­lého socialistického tábora. Fak­tor stále rastúcej sily a snahy ZSSR je jedinou overenou záru­kou istôt a nádejí, ktoré máme my i naše deti a vnukovia pred hrozbou imperialistickej agresie. Zjazdové materiály denne sle­dujeme a študujeme i my — vo­jaci. Ich závery a výsledky chce­me v našej práci využiť hlavne v tom smere, aby sme zlepšili ideologickú a masovopolitickú prácu a správne využívali prí­klad sovietskych komunistov pri plnení úloh bojovej a politickej prípravy v našich podmienkach. strán lepší vzťah, spojenectvo a predovšetkým jednotu robotníc­keho hnutia. Za povšimnutie sto­jí aj druhá časť zjazdu, zamera­ná na ekonomickú oblasť. Je to obrovský program, ktorý XXIV. i zjazd stavia pred komunistov, ale všetkých občanov Sovietskeho zväzu. Tento ' program jasne u­­kazuje, aké obrovské možnosti a schopnosti má ZSSR. Uzávery zjazdu budú mať veľký význam nielen pre ľud Sovietskeho zvä­zu, ale aj pre ostatné krajiny. čo by sme si počali bez soviet­skej ropy, plynu alebo železnej rudy? Uvedomil som sl aj to, že aj naša strana bude musieť na XIV. zjazde vytýčiť podobné ciele roz­voja národného hospodárstva, pre­tože aj na úseku vypracúvania dlhodobých plánov sa spolupráca medzi socialistickými krajinami v poslednom čase prehlbuje. Na koho by neurobilo obrovský dojem napríklad to, že v soviet­skom poľnohospodárstve už dnes uvažujú až o 80-metrákových hektárových výnosoch pšenice? Všetci dobre vieme, čo pre nás znamená sovietske obilie. A tak by som mohol hovoriť o ďalších a ďalších dojmoch. Súdruh Vasil Potičný, tajomník KZUP Prešov Súdruh L. Fedorják, Hutné montáže Košice Súdruh Alexander Tamáš, pracovník Vsi. KV KSS Súdruh plk. Michal Sabadoš, Krajská vojenská správa, Košice Súdruh Ján Srnánek, vedúci závodu Tatrasvit, Košice Súdruh František Marton, predseda CZV KSS, PS Košice Slovo má Ing. Jozef Štoffa, podnikový riaditeľ Šarišských pivovarov Kde sa pivo vari - la m sa dobre daii Prvý raz v krátkej histórii podniku prevzali zamestnanci Šariš­ských pivovarov Červenú zástavu za najlepšie plnenie úloh v so­cialistickej súťaži v druhom polroku 1970 na Slovensku. Pri tej­to príležitosti dávame slovo riaditeľovi podniku Šarišských pivo­varov Ing. Jozefovi Štoffovi. O tento úspech sa pričinili jed­notliví pracovníci, ale aj celé ko­lektívy. Je potešiteľné, že celo­podnikový socialistický záväzok v minulom roku, ktorý bol prijatý našimi pracujúcimi, nemal for­málny charakter a podarilo sa nám ho vo všetkých oblastiach nielen splniť, ale aj vysoko pre­kročiť. Záväzkové hnutie v na­šom podniku bolo zamerané naj­mä na prekročenie hrubej výro­by a výroby tovaru. V tejto po­ložke sme prekročili záväzky o 2,5 milióna korún. Vývozné úlo­hy o 2,8 milióna, trhové fondy oproti plánu o 3,9 milióna korún a kvalitu oproti stanovenému li­mitu o 1,7 bodá. V rámci jednot­livých stredísk sme každý štvrť­rok vyhodnocovali vzorných pra­covníkov. Tí sa podstatnou mie­rou podieľali na splnení uvádza­ných hodnôt. Spomeniem aspoň tých, ktorí boli v priebehu roka viackrát vyhodnotení — Viktória Dzedzinová, Helena Škvarlová, Jo­zef Bažant. Štefan Kolár, Ján Ga­­leštok, Štefan Cehelský, Franti­šek Kušnír. Súdruh Ján Galeštok bol vyhodnotený ako najlepší pra­covník nášho podniku za rok 1970 a na základe toho mu bola udelená plaketa druhého stupňa. Ako najlepší pracovník na re­zortné vyznamenanie bol navrh­nutý hlavný inžinier podniku Ivan Ševec. Vychádzajúc z uznesenia deeem brového pléna bolo potrebné kri­ticky prehodnotiť na všetkých ú­­sekoch dosiahnuté výsledky za minulý rok a v ďalšom období nadväzovať na pozitívne výsledky, ktoré budú tvoriť základ pre dob­rý štart do prvého roka novej päťročnice. Náš plán objemu vý­roby určoval vyrobiť vlani 600 000 hl piva. Prekročili sme ho o 6300 hl. Na priaznivom splnení uka­zovateľa akosti sa najviac podie­ľalo dvanásťstupňové pivo, u kto­rého čiastková hodnota ukazova­la 87 bodov. Takisto dobré hod­notenie bolo zaznamenané aj u 10-stupňového piva, ktoré tvorí základ našej výroby. Po zmyslo­vej stránke malo vystavované pi­vo požadované parametre zodpo­vedajúce svojmu štandardu. Na ú­­seku vzťahov odberateľsko-dodávateľských sú z nášho hľadiska i podľa vyjadrenia obchodných sys­témov so všetkými odberateľmi vcelku dobré vzťahy. Export­né úlohy za minulý rok sme spl­nili. Spolupráca s maďarskými partnermi bola veľmi dobrá, až na menšie nedostatky pri nedo­držiavaní presného rozpisu v od­bere a v spomaľovaní návratnosti obalov. Celkom sme za minulý rok vyviezli 35 200 hl piva. Vy­tvorili sa osobné kontakty vedú­cich pracovníkov na obchodných úsekoch a pri vzájomných stret­nutiach problémy obojstranne konzultujeme. Vďaka tejto spolu­práci nedochádza k narušovaniu rozvozných plánov a ku kráteniu požadovaných množstiev najmä flaškového piva v letnom období. Dobré výsledky sme dosiahli aj v investíciách, ktoré sme orien­tovali na uvádzanie nových stro­jov do trvalej prevádzky a údrž­by strojného zariadenia. Práce sme zabezpečovali podfa jednotli­vých stredísk tak, aby nedochá­dzalo. k narušovaniu výroby. Naj­viac práce bolo na stredisku stá­čania fliaš, pri montáži nemeckej kolóny včítane elektroinštalácie a potrubných systémov. Za pomoci technikov zo zahraničia sme us­kutočnili montáž paustera, vy­kladača a vkladača fliaš, etiketo­­vačky, staniolovačky a EK filtra. Na stredisku varne to bola ga­rančná oprava včítane výmeny miešadiel, v spilke úprava klasic­kých chladiacich kadí na vírivé v rámci racionalizačných opatre­ní. Získali sme úsporu vyše mi­lióna korún predajom strojového zariadenia, ktoré prestalo plniť svoju úlohu. Okrem týchto akcií sme zabezpečovali ďalšie. Zriadi­li pivosklad v Spišskej Novej Vsi v priestoroch starej mliekárne, ktorú sme odkúpili pre naše ú­­čely, pretože doterajšie priestory v tomto smere boli kritické. Vo Veľkom Šariši začali sme stavať sklad na pomocný materiál rozpočtovým nákladom 400 tisíc s korún. Realizáciou týchto akcií bola v podniku Šarišské pivová ry dokončená dokompletizácia technického zariadenia a v ďal­ších rokoch pôjde o to, aby sme doterajšie základné fondy využí­vali a zabezpečili dobrú údržbu tak, aby sme dodržiavali rovno­merný chod výroby. Toľko z myšlienok súdruha Štof­­fu. Odchádzame z nádvoria pivo­varu vo Veľkom Šariši. Vozidlá prúdia stále sem-tam. Jedni pri chádzajú po pivo, druhí ho už odvážajú. Veď denne odtiaľ odve­zú na tisíce hektolitrov fľašové­­ho a sudového piva. Všetko sa vypije v odbytových strediskách a voľačo ide na export. S „tekutým chlebom“ chcú uspokojiť požia­davky smädných. Pre zaujímavosť: ročný priemer na hlavu v našom kraji je 120 litrov! A že sa tu dobre darí, toho dôkazom je čest­ná trofej — Červená zástava. Blahoželáme! (Dokončenie z 1. strany.) litickej angažovanosti a pracovnej aktivity jednotlivca č! kolektívu, meraná konkrétnymi výsledkami práce a jej spoločenskej efektív­nosti. Uplatňovanie vedúcej úlohy strany v každom konkrétnom pod­niku, či vnútropodnikovej jednotke a jej rozvíjanie a zefektívňova­­nie vyžaduje ako nevyhnutnú podmienku dôkladnú znalost mar­xistickej politickej ekonómie. OBLASŤ ĽUDSKEJ ČINNOSTI Všestranný rozvoj národného hospodárstva a jeho ovplyvňovanie orgánmi a organizáciami považuje KSČ za neoddeliteľnú súčasť cel­kovej politiky. )e to dané tým, že ekonomika predstavuje najrozma­nitejšiu oblasť ľudskej činnosti, jej rozvoj a ciele smerujúce k za­bezpečeniu sústavného rastu životnej úrovne pracujúcich, zvýšeniu efektívnosti hospodárstva a skvalitnenia socialistických výrobných vzťahov sú základným činiteľom, ktorý pôsobí na rozvoj celej spo­ločnosti. V ekonomickej oblasti prebiehajú rozsiahle kvalitatívne premeny, ktoré ovplyvňuje rozvíjajúca sa vedecko-technická revolúcia a zme­ny v celkovej sústave riadenia národného hospodárstva. To všetko má ďalekosiahle politické, sociálne a spoločenské dopady. Preto treba, aby strana usmerňovala ten­to vývoj, aby stra v nicke organizácie závodoch podnikoch hlbšie a prenikali do pro­blematiky ekono­mického rozvoja svojich praco­vísk, do riadiacej činnosti hospo­dárskych vedú­cich a cieľavedo­me ovplyvňovali politické, spolo­čenské a sociál­ne podmienky, v ktorých sa výro­ba uskutočňuje, To samo osebe však nestačí. Strana nemôže hospodársky život len organizovať, ale musí svo­jou politikou, organizátorskou a kádrovou prácou zabezpečiť sta­novené ciele. Na to treba zvýšiť autoritu strany a jej vplyv v celej spoločnosti a v ekonomickej oblasti zvlášť. Uviedli sme, že hlavným základom ekonomickej sústavy socializ­mu sú socialistické výrobné vzťahy, ich rozvíjanie a nepretržitá reprodukcia. Rozvoj socializmu môže teda prebiehať len ako plá­­novito organizovaný celospoločenský proces. Ak sú však materiálne výrobné procesy plánované, čo môže byť len výsledkom uvedomelého konania pracujúcich, potom to zname­ná. že taktiež rozvoj uvedomenia más musí byť cieľavedome rozví­janý. V tomto smere si treba pripomenúť Engelsovu poučku, ktorá je dôležitá i pre činnosť našej strany: „Všetko, čo uvádza ľudí do pohybu, musí najprv prejsť ich hlavou.“ Z toho vyplýva, že základ­nou podmienkou robotníckej triedy je, že si vytvára svoju stranu, ktorá pozná potreby robotníckej triedy, priebeh a všeobecné vý­sledky proletárskeho hnutia, môže predvídať a riadiť hlboké eko­nomické a politické zmeny. ZÁKONY SPOLOČENSKÉHO VÝVOJA Ovládať zákony spoločenského vývoja, čím, ako zdôrazňoval En­gels, sa iba začína vlastná história ľudskej spoločnosti, sa darí tou mierou, ako sú ľudia v socialistickej spoločnosti preniknutí pozna­ním, uvedomením si týchto zákonov a ako ich vo svojom konaní presadzujú. Zakladatelia vedeckého socializmu vždy vychádzali z jednoty a vzájomného pôsobenia politiky, ekonomiky a ideológie. Strana musí viesť boj, píše Engels — v troch smeroch — v teoretic­kom, politicko » prakticko-ekonomickom — koordinovane a plánovité. Tyká sa to bezpochyby socialistickej spoločnosti ako celku, ale I jej jednotlivých podsystémov — teda aj ekonomiky a socialistické­ho podnikania. Engelsov logický záver v kritike Prudhonna, že „Ekonomické vztahy každej danej spoločnosti prejavujú sa predovšetkým ako zá­ujmy“, je východiskom i pre Lenina, ktorý skúmal záujmy ako kom­pas v triednom boji, ako faktor, určujúci smer tohto boja. Na skúmaní triednych celospoločenských individuálnych záujmov založil po víťazstve socialistickej revolúcie základy sústavy osobnej hmotnej zainteresovanosti pracujúcich na výsledkoch ich prostredníctvom mechanizmu rozdeľovania. Záujmy sú tým práca člán­kom. ktorý spája ekonomickú teóriu a jej kategórie s hospodárskym životom. Lenin stále ukazoval na prvotnosť ekonomiky vo vzťahu k poli­tike v tom zmysle, že postavenie ľudí vo výbore, vlastnícke vzťa­hy, postavenie v spoločenskej deľbe práce, spôsob získavania a veľ­kosť dôchodku sú rozhodnúce pre formovanie záujmov, názorov, po­stojov a vzťahov medzi jednotlivcami, skupinami a triedami pre for­movanie politiky ako koncentrovaného výrazu ekonomiky. Súčasne Lenin ukazoval na to, že politika má prvenstvo pred ekonomikou v tom zmysle, že ľudia vždy pristupujú k práci i k sebe navzájom tak, že sledujú určitý záujem, určitý cieľ a pre tento záujem sa tiež an­gažujú. Čiže radia sa a robia určitú politiku. Či dosahujú alebo ne­dosahujú realizáciu svojich záujmov, to závisí od toho, ktoré trie­dy majú v rukách politickú moc. Preto Lenin v období kapitalistic­kého panstva kládol na prvé miesto požiadavku vydobytia politickej moci proletariátu nad buržoáziou, upevnenie moci socialistického štátu a využitia tejto moci k zorganizovaniu a rozvoju socialistic­kej ekonomiky. Ukázal, že práve preto potrebuje robotnícka trieda mať svoj'lio vodcu, svoj predvoj, svoju revolučnú marxisticko-Ienin­­skú stranu. Ukazoval na to. že po zospoločenštení výrobných pro­striedkov a odstránení kapitalistického vlastníctva je hlavným úse­kom boja za socializmu práve rozvoj ekonomiky, že rozvoj sa stáva hlavným obsahom spoločenského riadenia. To znamená, že i v ria­dení ekonomiky a spoločnosti stranou, v uskutočňovaní jej vedúcej úlohy musí ekonomika zaujímať prvoradé miesto a že k rozvoju ekonomiky musí smerovať i poznávacia idenvo-výchovná a organi­zátorská práca strany. Z toho je zrejmé, že všetky Leninove myšlien­ky sú vo vzájomnom súlade, v jednote, ukazujú na dialektiku vzťa­hov ekonomiky a politiky i zmysel pochopenia tohto vzťahu v ria­diacej činnosti. Z týchto Leninových myšlie^^k v ' * -’-»"'s aj KSČ. Riadila sa nimi aj v čase predmníchovskej republiky, keď viedla boj 7a každoden­né životné požiadavky pracujúcich. Po roku 1915 pod heslom „Roz­točme kolesá“ získavala pre svoju politiku masy pracujúcich a or­ganizovala obnovenie vojnou zničeného hospodárstva. Dr. Ján PAVLIČKO, zástupca ved. ideologického oddelenia Vsi. KV KSS Vedúca úloha sírany v ohrnuté Dlho očakávané c prepotrebné bolo benzínové čerpadlo pre Dob­­šinú, pre jej široké okolie, ale aj pre motoristov prichádzajúcich sem z celej republiky, zahraničných hostí, cestujúcich sem za krásami Slovenského raja, Vysokých a Nízkych Tatier. Nedávno ho odovzdali do prevádzky. Motoristi sa tu stretnú so vzornou obsluhou. Súdružka je ochotná obslúžiť zákazníkov i mimo pra­covného času. Dostanú aj malé občerstvenie a môžu použiť spr­chy ktoré ich osviežia v letných horúčavách. Na obrázku súdruž- KU Piatková pri obsluhe benzínového čerpadla. Foto: J. PAVLÁK

Next