Zdravotnické Noviny, červenec-prosinec 1973 (XXII/27-52)

1973-07-05 / No. 27

ROČNÍK XXII (1973) • 5. ČERVENCE • CENA 1,30 Kčs II. ZJAZD DELEGÁTOV SLS lekárskej spoločnosti bol zvolený akademik Karol Šiška Za čestného predsedu Slovenskej NA II. ZJAZDE Slovenskej lekárskej spoločnosti v Bratislave dňa 28. júna sa zlilo 193 -delegátov, zastupujúcich jednotlivé odborné spoločnosti a spolky lekárov. Na rokovaní sa zúčastnila tiež stranícka a vládna delegácia: ing. Her­bert Ďurkovič, podpredseda SNR, ing. Ján Gráč, vedúci národohospodárskeho od­delenia ÜV KSS, pror. MUDr. Emil Ma­tějíček, DrSc., minister zdravotnictva SSR a MUDr. Pavel Krásnik, pracovník NHO OV KSS. Medzi ďalšími hosfami boli prof. MUDr. Špaček, DrSc., predse­da CLS a zástupcovia vysokých škôl a lekárskych fakúlt. Zjazd SLS, ktorý sa schádza od ro­ku 1969 po prvý raz otvorila a viedla podprsdsedníčka SLS Drof. MUDr. Ja­roslava Michalíčková, DrSc. Na pro­grame teda bolo posúdenie činnosti SLS za uplynulé 4-ročné obdobie, zhodnotenie vykonanej práce, zvole nie nového predsedníctva a vytýčenie hlavných úloh na budúce funkčné obdobie. O činnosti Spoločnosti za uplynulé funkčné obdobie predniesol správu predseda prof. MUDr. T. R. Nie­derland, DrSc. Poukázal na rapíd­ny rozvoj organizácie, ktorej počet členov 4782 z roku 1969 stúpol do konca r. 1972 viac ako dvojnásobne. Teraz má spoločnosť 12 572 členov, z toho 8214 lekárov, 858 farmaceutov a 3500 stredných zdravotníckych pra­covníkov. Spoločnosť ]í'budovaná na princípe odborností a na princípe územnom. Základnými organizáciami na princípe odbornosti Je 51 odbor­ných spoločností (v roku 1969 — 41 spoločností). Na princípe územnom sa budujú spolky lékárov a farma­ceutov. Spoločnosť má 24 f20) spol­kov lekárov a 3 (2) spolky farma­ceutov. Činnosť SLS sústreďovala sa v uply­nulom období najmä na ideovový­­chovnú činnosť, na činnosť neinštitu­­cionálnej postgraduálnej výchovy, na rozvoj Jednotlivých vedných odborov a na aktívne presadzovanie zdravot­­no-politických úloh. O rozsahu tejto práce svedčí napr. skutočnosť, že za uplynulé funkčné obdobie uskutočni­lo sa 1098 vedecko-odbomých schô­dzok, ktoré navštívilo asi 130 000 le­károv a farmaceutov. Do tohto počtu nie sú započítané akcie s medziná­rodnou účasťou. Ročne sa teda zú­častňuje na tejto forme neinštitucio­­nálnej postgraduálnej výchovy dobro­volné vyše 30 000 účastníkov. Už tradičným poslaním spoločnosti Je rozvíjanie teoretických a praktic­kých odborov lekárstva a farmácie v domácich pomeroch. V poslednom čase rozširuje sa a skvalitňuje aj medzinárodná spolupráca. Zalial čo domáce podujatia navštívilo v roku 1969 100 zahraničných účastníkov, v minulom roku ich počet vzrástol na 404 zo socialistických štátov a 122 z kapitalistických štátov. Dochádza aj k priamej a úzke] spolupráci spoloč­nosti s lekárskymi spoločnosťami so­cialistických krajín. Spoločnosť uskutočňovala ďalej ce­lý rad činností, zameraných na od­bornú a ideovú stránku časopisov, rôznu expertíznu činnosť a všestranne sa podieľala na koncipovaní a reali­zovaní zdravotno-politíckých úloh. Je preto len pochopiteľné, že II. zjazd niesol sa v znamení hesla: Všetky si­ly na uskutočnenie záverov XIV. zjazdu KSCl Rokovanie delegátov SLS pozdra­vili aj prítomní hostia. Podpredseda SNR ing. H. Ďurkovič oboznámil de­legátov s plnením úloh národohospo­dárskeho plánu ako aj s poslaním inteligencie a najmä podielom zdra­votníckej inteligencie na úspešnom a proporcionálnom rozvoji spoloč­nosti. Angažovanosť občanov vo svo­jej profesii, a to najmä zdravotníc­kych pracovníkov, Je najlepší spôsob politickej angažovanosti. Minister zdravotníctva SSR prof. MUDr. E. Matějíček, DrSc. podal prí­tomným prehľad o rozvoji zdravot­níctva SSR a o plnení úloh, vyplý­vajúcich zo XIV. zjazdu KSC. Pouká­zal pritom aj na niektoré negatívne javy a naznačil cesty k náprave. Mi­nister zdôraznil potrebu sústavne) a intenzívnej činnosti na úseku zvyšo­vania Ideovej a odbornej úrovne zdravotníckych pracovníkov, poďako­val členom SLS za prácu, ktorú v tomto smere dosial vykonali a po­prial im v ne] úspešné pokračovanie. V ďalšom programe schválil II. zjazd SLS zmeny organizačného po­riadku [materiály boli vopred prero­kované v spoločnostiach a spolkoch). Potom prišla na rad správa ústred­nej revíznej komisie, ktorá konšta­tovala kvantitatívny a kvalitatívny rozvoj spoločnosti i riadne hospodá­renie, čo podmienilo udeliť výboru absolutórium. Vo voľbách zvolili delegáti Jedno­myseľne za čestného predsedu SLS akademika Karola Šišku, ako prejav uznania za doterajšie zásluhy o roz­voj spoločnosti. Do funkcie predsedu bol opätovne zvolený prof. dr. R. T. Niederland, DrSc. V závere rokovania schválili účast­níci zjazdu uznesenie [uverejňujeme ho na 4. strane) a pozdravné listy ŰV KSČ a ŰV KSS, v ktorých sa za­väzujú podielaf sa na plnení zdravot­níckeho programu KSČ a dať svoje sily k dispozícii budovaniu socializ­mu v naše] vlasti. k M .................................... ■ /Jq/,um Štátny sviatok Mongolska Mongolská ľudová republika oslavuje svoj štátny sviatok. Pred 52 rokmi — 11. júla 1921 — v tejto zaostalej ázijskej krajine zvltazilaluďová revolúcia a vyhlásila nezávislost krajiny. Mongolsko nastúpilo svoju^cestu do 20. storo­čia v sltuáclt, akú st len faiko představit: muselo změnit tradičný systém, po stáročia určovaný feudálmi a budhistickou cirkvou. Od vyhjásenla republiky v roku 1924 ai do roku 1940 smerovalo všetko ústite k dovŕšeniu anttfeudál­­nej revolúcie a k základnej premene myslenia obyvatelstva. Potom prišla voj­na, Mongolsko napadli japoncl a mongolskí vojaci ai do konca vojny bojo­vali po boku Sovietskej armády, aby sa konečne mohit vrátit k budovaniu svojej krajiny. Nedávna návšteva našej straníckej a vládnej delegácie nám túto vzdialenú krajinu prlbllilla. je skoro neuveriteľné, čo za pomerne krátke historické ob­­ioble dokázali obyvatelia MoĽR vybudovat: moderný Ulánbátar, soctaltsttcké mesto Darchan, moderné poľnohospodárske podntky t závody kožiarskeho priemyslu, ktoré exportujú do mnohých krajín svoje výrobky... V krajine, kde pred revolúciou vedel sotva jeden zo 100 obyvateľov čítat a písat, kde nebola ani jedna nemocnica, pracuje dnes ul niekoľko ttsíc le­károv, sú tam moderne zariadené nemocnice, starobné a Invalidné poistenie, platená materská dovolenka, jasle, školky... Kedysi veľmi rozšírené Injekčné choroby sa definitívne stali mtnulostou. Nie je to málo, ale ciele sú oveľa väčšie. Zárukou pokroku je spolupráca so socialistickými krajinami, t s Čes­koslovenskom, ako o tom svedčí podpísaná zmluva o priateľstve a spolupráci. Prajeme teda mongolským priateľom k ich štátnemu sviatku hodne úspechov pri budovaní štastnej budúcnosti Ich krajiny. Z predsedníctva uvos PREDSEDNÍCTVO Ovos pracovníků zdravotnictví se sešlo na své 6. řádné schůzi 26 června v Karlových Varech. Dopoledního Jednání, které řídila předsedkyně svazu s. MUDr. Jarmila Sovinová, se zúčastnil též pracovník ÚV KSČ s. A. Kozelek. Předsednictvo se zabývalo zabezpe­čováním úkolů, vyplývajících z usne­sení V. plenární schůze ÚRO a II. ple­nární schůze OVOS. Konstatovalo, že ZV ROH projednávání závěrů těchto významných zasedání správně spojují s hodnocením plnění přijatých plánů aktivity za první pololetí. Z přehledu o dosud konaných členských schůzích a konferencích vyplynulo, že všechny tyto schůze a konference budou usku­tečněny do stanoveného termínu a že přijatými opatřeními budou doplněny plány aktivity. K dobré přípravě a průběhu těchto schůzí nesporně při­spěla aktivní účast delegovaných funkcionářů a pracovníků ŰVOS, ČVOS a SVOZ. Velkou pozornost věnovalo předsed­nictvo, přípravě školení funkcionářů ROH našeho odborového svazu ve školním roce 1973—1974. Ve smyslu pokynů předsednictva ŰRO ze dne 2. května 1973 schválilo předsednic­tvo ŰVOS prováděcí směrnice, v nichž Jsou stanoveny konkrétní úkoly zá­vodním výborům ROH a všem vyšším svazovým orgánům. Směrnice uveřej­ňujeme v plném znění na 3. straně dnešního čísla ZN. Dále byla projednána zpráva o vý­voji pracovní neschopnosti pracovní­ků v ČSSR za rok 1972. Ve smyslu usnesení předsednictva ÜRO ze dne 2. května 1973 předsednictvo OVOS uložilo ČVOS a SVOZ předkládat na­příště ústřednímu výboru svazu polo­letní a roční rozborv příčin pracovní neschopnosti pracovníků ve zdravot­nictví. včetně přijatých opatření. Sou­časně těmto orgánům uložilo, aby zá­věry vyplývající z rozboru pracovní neschopností, který pravidelně pro­vádí ORO, projednaly s národními mi­nisterstvy zdravotnictví a spolupodí­lely se na přijatých opatřeních ke zlepšení zdravotní péče o práce ne­schopné. Předsednictvo rovněž projednalo důležité usnesení předsednictva ŰRO ze dne 6. června 1973 k provedení po­loletní veřejné kontroly plnění kolek­tivních smluv [dohod) a programů komplexní socialistické racionalizace, která v souladu s plány aktivity má být provedena na všech stupních ří­zení v co nejužší spolupráci odboro­vých a hospodářských orgánů v kaž­dé ZO ROH do 15. září 1973 za I. po­loletí a do 28. února 1974 za celý letošní rok. V této souvislosti předsednictvo ulo- I Dokončeni na sír. 4) ČČK a naše Rozhovor s místopředsedou ÚV Národní fronty ČSR soudruhem Miloslavem Vacíkem 0 Český červený kříž je jednou z předních organizací Národní fron­ty. Mohl byste zhodnotit jeho do­savadní přínos k realizaci politiky Národní fronty ČSR? ČČK se aktivně podílí na tvorbě, realizaci a kontrole celospolečen­ských otázek, které před Národní frontu vytýčil XIV. sjezd strany. Ak­tivita Jeho členské základny potěši­telně vzrostla. To se nakonec potvr­dilo i při posledních volbách, kdy ideově-výchovné působení ČČK se vý­razně projevilo zejména v předvoleb­ní kampani. Ústřední výbor ČČK zna­telně zlepšil svojí řídící činnost a to se blahodárně projevilo na práci ne­jen okresních výborů, ale 1 základ­ních organizací které se mohou po­chlubit dosaženými úspěchy. Dobrovolná a obětavá práce členů ČČK reprezentuje jen za minulý rok 746 000 hodin odpracovaných v akci „Z“, 712 000 hodin při Jarním úklidu, směnách Národní fronty, 424 000 ho­din odpracovaných na pomoc našemu zemědělství apod. Kladné výsledky najdeme i v politicko-výchovné práci a zdravotně-osvětové činnosti. Máme k dispozici čísla, která potvrzují, že organizace ČČK v našich krajích uspořádaly tisíce akcí, zaměřených k vlastní činnosti volebních programů, kulturně-společenských a celostát­ních i Jiných významných výročí a jichž se zúčastnil velký počet na­šich občanů. Lze tedy odpovědně říci, že přínos ČČK k realizaci politiky Národní fronty Je nemalý a naše orgány stále častěji kladně hodnotí Jeho činnost. 0 jaká je vaše spolupráce s ČČK? jak sledujete jeho činnost a mož­nosti? Již loňského roku bylo uskutečně­no společné zasedání předsednictev společnost ŰV Národní fronty ČSR a OV České­ho červeného kříže. Tehdy Jsme po­suzovali další postup činnosti ČČK jako Jedné z významných organizací NF. Rovněž Jsme společně hledali způsoby, jak orgány NF mohou pomá­hat ČČK v řešení Jeho problémů. Na­posledy Jsme se znovu sešlí v červnu letošního roku. Bylo to jednání, Je­muž předcházel kvalifikovaný prů­zkum a Jak jsem se Již počátkem na­šeho rozhovoru zmínil, ukázalo se, že s dosaženými výsledky můžeme být plně spokojeni. Nyní se snažíme o to, abychom Českému červenému kříži pomáhali vytvářet podmínky k na­vázání úzké spolupráce s ostatními organizacemi Národní fronty. Mám na mysli zejména Svazarm, Svaz po­žární ochrany a Českou tělovýchov­nou organizaci, jejichž branná cha­rakteristika přímo nabízí další zpe­stření forem činnosti ČČK. Samo­zřejmě bude třeba rozšířit spoluprácí této organizace i se Socialistickým svazem mládeže a Česikým svazem žen. Jak sami vidíte, práce Je 1 do budoucna dost, nehledě na to, že I nadále budeme společně hledat ces­ty, jak Ještě více zaktivizovať okres* ní výbory a místní skupiny ČČK a pomáhat Jim řešit Jejich problémy. Na přikladu mnohých okresů Je vi­dět, co znamená úzká spolupráce a pomoc orgánů státní zdravotní sprá­vy v celospolečenské činnosti Čes­kého červeného kříže, 0 V České socialistické republice má ČČK téměř 800 000 členů. Lze tedy hovořit o značných možnos­­stech, které tato organizace má v naší společnosti. Mohl byste v krát­kosti charakterizovat, jakou důle­žitost přikládáte této skutečnosti? Jsme si vědomi, že Český červený kříž vzhledem k masovosti Jeho člen­ské základny má na úseku společen­ské činnosti značné možnosti. Uvědo­­míme-li sl dále samotné humánní po­slání této organizace, pak teprve správně pochopíme, Jaký vliv a do­sah má ČČK v celém politickém systé­mu naší socialistické společnosti. Čer­venému kříži se tak nabízejí další možnosti zapojovat do své činnosti občany, kteří dosud nejsou politicky organizováni či nepracují v žádné společenské organizaci Národní fron­ty. Je všeobecně známo, že členskou základnu ČČK tvoří z velké většiny naše ženy spolu s členkami českého svazu žen Jsou sílou, která má Jeden z rozhodujících vlivů v řešení mno­hých závažných otázek ať už Je to v oblasti sociální politiky, v péči o mladé ženy, jejich příprava k poslání ženy — matkv či starost o naši nej­­mladšf generaci. Český červený kříž svými metoda­mi a formami dobrovolné činností účinně pomáhá řešit úkoly, které nám komunistická strana ukládá v oblasti zdravotní a sociální politiky. My si této práce vážíme. Vždyť na­máhavá práce dobrovolných zdravot­nických sester, jejich pečovatelská činnost, signalizátorská služba a řada dalších činností si zaslouží opráv­něný dík celé naší veřejností. Zá­služná činnost Českého červeného kříže a Jeho úsilí všemi silami při­spívat k upevňování zdraví národa Je cenným příspěvkem k realizaci vel­kých úkolů, které nám XIV. sjezd KSČ v oblastí zdravotní a sociální politiky uložil. K. PROŠA

Next