Technické Noviny, červenec-prosinec 1968 (XVI/27-52)
1968-07-02 / No. 27
TECHNICKÉ NOVINY ROCNtK XVI. ■ ClSLO 27. (690.) Я BRATISLAVA 2. JÜLA 1968 ■ CENA 1 Kčs Najväčšia a najmodernejšia v Európe Pri Božičanoch, vo vzdialenosti 12 кш od Karlových Varov, začala sa výstavba prvej plaviarne kaolínu na území našej republiky od roku 1945. Plaviareň bude slúžiť na výrobu sve toznámeho sedleckého kaolínu, ktorý už roku 1924 uznali pre jeho jedinec nú mineralogickú čistotu za medziná rodný štandard. Pravda, vývoj sa ne zastavil, a najmä od konca druhej sve tovej vojny objavujú sa vo svete nové druhy keramických kaolínov (Španiel skych, anglických, francúzskych i ne meckých), ktoré začínajú s našou chý rečnou surovinou konkurovať; na ich výrobu používajú sa v zahraničí naj progresívnejšie úpravnícke technoló gie. Význam novobudovanej čs. plaviarne kaolínu je v tom, že jej prostred níctvom si upevníme vedúce svetové postavenie v tejto výrobe — ide totiž o najväčšiu a najmodernejšiu plavia reň v Európe! Plaviareň stavia n. p. Keramické a sklářské suroviny, Sedlec u Karlových Varů, vykonávateľom stav by je n. p. Inženýrské a průmyslové Stavby, Vřesová u Sokolova, nositeľ Radu práce Technológiu dodá n. p. ČKD — Přerovské strojírny a ďalšie strojové zariadenie sa dodá zo zahra ničia. V hodnote viac ako štvrť miliardy Kčs vyrastie tento kolos v blízkosti obce Božičany, neďaleko doterajšej vyradenej továrne na porcelán pri bani Kaolina. Sám objekt plaviarne, ktorého projekčné plány vypracovali odborníci brněnského Keramoprojektu, zahŕňa jednotlivé výrobné súbory, medzi nimi masívny objekt drviarne, dopravný most do homogenizačných skladov a hlavnú výrobnú halu, kde bude prebiehať proces rozplavovania, triedenia, zahusťovania, odvodňovania, sušenia, mletia, vrecovania a expedície kaolínu. Prevádzková budova 6-podlažného železobetónového montovaného skeletu bude určená pre pomocné prevádzkárne, administratívu, čerpacie stanice pohonných hmôt, mostové váhy, transformačně stanice, umývacie rampy a pod. Podľa harmonogramu výstavby plánuje sa skúšobná prevádzka na rok 1972, keď božičanská plaviareň odovzdá najmenej 10 000 ton kaolínu; roku 1973 zväčší sa výroba na 45 000 ton, roku 1974 na 60 000 ton najkvalitnejšieho sedleckého kaolínu a 118 000 ton piesku Tak sa otvorí cesta k našim úspechom na svetových trhoch! (s) Vybaví všetko za Vás. Potrebujete nenáročného, a pritom spoľahlivého spolupracovníka, ktorý by Vám bol vždy k dispozícii a ktorý by za Vás všetko vybavil, aj vtedy, keď nie ste práve doma, a to v hociktorom čase vo dno t v noci? Ak áno, isto by ste ne pohrdli prístrojom ALIBI-NOTA, ktorý predvádzala firma Alois Zettier z Mnlcho va na tohtoročnom technickom veľtrhu v Hannover!, je to vlastne teleľánny automat, ktorý automaticky odpovedá na volanie alebo zaznamenáva teleľonické rozhovory. Stačí iba stiačiľ na ňom jedno tlačidlo, a preberie za Vás všetky starosti. Ohlási sa na každé volanie — pravda, teztom, ktorý možno nadiktovat na pás. Každý teleľonický rozhovor takisto zaznamená na pás, takže máte všetko ako „čierne na bielom“ — pás môže slúžiť ako príloha k písomnostiam. Pristroj bezchybne zaznačí Vaše odkazy pre volajúcich, ako aj všetko, čo povie vola|úci cez telefún, aj keby tie záznamy mali trvat dovedna šest hodín — taká je totiž jeho záznamová kapacita. Ale nemyslite si, že zato plytvá časom — ak volajúci prestane hovořit, pristroj sa po chvíli automaticky vypne. (pk) .m v Schéma televízora OLIVER Môžeme patentovať v Japonsku? Špinavý živoňích - človek Ford pre ČSSR Bude v Bratislave spaľovňa odpadov? Pohľadnica z mesta chýrneho chemika Opakujeme články ankety o technike NDR TECHN1CKO-EKONOMICKÝ KOMENTÁR TÝŽDŇA K niektorým otázkam zahraničného obchodu Ing. JÁN MARČEK, CSc. Výrazom medzinárodnej delby práce je uskutočňovanie pomerne rozsiahleho zahraničného obchodu nášho štátu s ostatnými štátmi sveta. Rast zahraničného obchodu je v ostatných rokoch rýchlejší ako rast priemyselnej výroby, jeho stav a rozsah ovplyvňujú najmä tieto skutočnosti: H kapacita priemyslu a rozsah výroby niektorých výrobkov presahujú potreby vnútorného trhu, čo si vyžaduje nevyhnutnosť realizovať značnú časť našich výrobkov na zahraničných trhoch; % obmedzené surovinové zdroje nezabezpečujú plné krytie potrieb výrobnej a nevýrobnej spotreby, a preto náš štát je odkázaný na dovoz surovín, polovýrobkov a výrobkov finálnej spotreby; % deľba práce spôsobuje špecializáciu a koncentráciu výroby, ktorá sa prejavuje v intenzívnej medzinárodnej výmene a v dopĺňaní sortimentu výrobkov a služieb podľa potreby našej ekooopiiky, finálnych potrieb obyvateľstva a svetového trhu. Zahraničný obchod ČSSR v ostatných rokoch podlá údajov štatistických orgánov stále vzrastá, aj ked nie vždy v súlade s možnosťami a potrebami našej ekonomiky. Roku 1955 dosiahol celý obrat zahraničného obchodu 16 mld devízových korún a roku 1967 vzrástol už na 40,6 mld devízových Kčs. Rozhodujúci podiel na obrate zahraničného obchodu majú socialistické štáty. Tento podiel v ostatných desiatich rokoch sa ustálil na cca 71 % z celého objemu zahraničného obchodu. Podiel s vyspelými kapitalistickými štátmi dosiahol roku 1967 takmer 20 % a v ostatných rokoch ukazuje sa pri ňom najprogresívnejší rast. S rozvojovými krajinami dosiahli sme v uplynulom roku obrat 3,7 mld devízových Kčs, čo predstavuje takmer 10-percentný podiel z celého obratu. Za nepriaznivý Jav treba pokladať to, že dovoz z vyspelých kapitalistických štátov rastie rýchlejšie ako náš vývoz. Ak vychádzame zo štatistických údajov, tak v rokoch 1955 až 1967 vzrástol dovoz z vyspelých kapitalistických štátov na index 340, ale vývoz do nich iba na index 2B0. Preto možno povedať, že vyrovnanú, prípadne aktívnu obchodnú bilanciu s vyspelými kapitalistickými štátmi dosiahli sme za uvedené obdobie len výnimočne. Trvalý tlak na zväčšovanie dovozu, najmä z vyspelých kapitalistických štátov, viedol prakticky k rastu zadlženostl. Zadlženosf podarilo ša zastaviť len vlani, keď sa dosiahla vyrovnanosť obchodnej bilancie. No ani minulého roku nepodarilo sa dosiahnuť žiadúct predstih čs. vývozu pred dovozom. Na další rozvoj zahraničného obchodu s vyspelými kapitalistickými štátmi pôsobia aj značné colné zne výhodnenia, ktoré postihujú čs. výrobky, a a) tzv. kvantitatívne obmedzenie dovozu našich výrobkov do jednotlivých štátov. Okrem týchto faktorov naše mož nosti sa obmedzujú aj nedostatkami našej ekonomiky, a to predovšetkým problémami kvality a technic kej úrovne výrobkov a cien. K tomu pristupujú aj otázky nedostatkov komerčnej práce pracovníkov za hraničného obchodu. Vo vzťahu k socialistickým štá tom našli vlani čs. podniky mož nosti zväčšenia exportu. Rast Intenzity vývozu do týchto štátov v istom zmysle vyvolal snahu našich podnikov vyhnúť sa tlaku trhu v styku s vyspelými kapitalistickými štátmi a uskutočňovať vývoz ľahšie. Naproti tomu dovoz z členských štátov RVHP zmenšil sa minulého roku pod úroveň roka 1966 o 3,3 '/o. Na nižšiu úroveň do vozu mali vplyv aj výrobky ponúkané z týchto štátov, o ktoré naši obyvatelia nemali záujem, najmä pre ich nízku technickú úroveň. Platobná bilancia so socialistickými štátmi skončila sa roku 1967 aktívom takmer 1,4 mld Kčs, naproti tomu s kapitalistickými štátmi s pasívom vyše 160 mil. Kčs. Ak vychádzame z týchto základných údajov, vidieť, že devízová pozícia nášho štátu zostáva i nadalej napätá, najmä v oblasti voľne zmeniteľných mien. Výsledky za I. kvartál tohto roka ukazujú, že v raste celého vývozu prekračuje sa tempo predpokladané v pláne. Celý obrat zahraničného obchodu za toto obdobie v porovnaní s tým istým obdobím minulého roka vzrástol o 6,6 %. Ale z hľadiska plnenia ročného plánu aj nadalej pretrváva predstih vývozu do socialistických štátov pred dovozom, čo spôsobuje dalšie narastanie aktívneho devízového salda v tejto oblasti. Vo vzťahu ku kapitalistickým štátom podarilo sa dosiahnuť rýchlejšie tempo vývozu, jednako krytie vývozu objednávkami na tento rok je nedostatočné, čo ohrozuje vyrovnanosť platobnej bilancie. Ak vychádzame z analýzy doterajšieho vývoja zahraničného obchodu a jeho postavenia v ekonomike ČSSR, vyžaduje sa ф ešte väčšmi zapojit ekonomiko ČSSR do medzinárodnej deľby práce práve prostredníctvom zahraničného obchodu; # riešiť podstatné zvýšenie efektívnosti zahraničného obchodu; ф riešiť problémy zahraničného obchodu z hľadiska nového štátoprávneho usporiadania našich národov. Doterajšia koncentrácia zahraničného obchodu nevytvorila podmienky na dostatočné zapojenie podnikov na Slovensku do zahraničného obchodu a na zväčšenie podielu Slovenska na jeho obrate; Щ zabezpečit postupné uvoľňovanie obchodu a odstraňovanie všeobecného princípu ochranárstva. Hnacou silou ekonomického rozvoja má byť obchod vhodne kombinovaný s výberovo uplatňovaním zvý(Dokončenie na str. 5) Aj u nás na Dunaji tlačná plavba FRANTIŠEK PFEFFER, CSPD, Bratislava Po niekoľkoročných prípravách, zbieraní poznatkov a skúseností začína — po sovietskej a juhoslovanskej plavbe — používat tlačný spôsob plavby po Dunaji aj naša Československá plavba dunajská. V týchto dňoch dokončili v Slovenských lodeniciach v Komárne podstupuje prevádzkové skúšky, ktoré budú slúžiť ako podklad pri stavbe dalších tlačných člnov. V histórii našej CSPD začína sa tak nová etapa — jeden z najmodernejších spôsobov plavby — plavba tlačná. Využijú sa pri tom poznatky získané juhoslovanskou a výrobu dvoch prototypov tlačných člnov nosnosti 1500 Mp. Malí by Ich takých vyrobiť do konca roka 18 kusov. Súčasne upravili spriaha cle zariadenie na lodi ORI.lK 2000 k, ťažno-tlačnom remorkéri výrobe nom v Maďarsku, aby sa dal re morkér spoľahlivo spojiť s tlačnou súpravou člnov. Tieto remorkéry boli vybavené už pri výrobe spria hacím zariadením, avšak nedoko nalým. Preto doplnili toto zariade nie dalším pomocou spriahaeleb vrátkov. Pri montáži a rozmiesťo vani využil sa zlepšovací návrh pracovníkov CSPD. A tak pi /ý re morkér s dvoma tlačnými člnmi sovietskou plavbou, kde sa niekoľko našich kapitánov zapracúvalo. O tlačnom spôsobe plavby sa toho už popísalo veľa Chcel by som tu spomenúť prínos, aký to bude mat pre podnik Tlačná súprava skladá sa z tlačného remorkéra a zo súpravy člnov |4 až 6 kusov po 1500 t). Bude mať 6000 až 9000 t. Rýchlosť plavby |e väčšia než pri klasickom spôsobe Ak uvážime, že každý čln klasického vyhotovenia má trojčlennú DOsádku, mala by tvoriť posádka zostavy člnov 18 ťudf Pri ťlnčmi-n spôsobe plavby táto posádka nie je potrebná. Pohľad na časf bratislavského prístavu