Národnie Noviny, apríl-jún 1924 (LV/26-50)
1924-04-24 / nr. 32
Vychodia dva razy do týždňa, vo štvrtok a v nedeľu. Predplatná cena: na celý rok 72 kor., na pol roka 3 6 kor., na štvrť roka 18 korún, na mesiac 6 korM Jednotlivé čísla po 80 h. Rotafk I¥> Do cudzozemska: na celý rok 130 korún. Časopis posielame len tým, ktorí skutočne predplatili. Číslo telef. redakcie: 56. Číslo telefónu adm.: 56. Číslo 32. Redakcia, administrácia a expedícia v turčianskom Sv. Vfartine. Štvrtok, 24. apríla 1924. No ntrku. Martin Rázus. Zpoza pošmúrnych hôF mesiaca zrie oval hoj, Slovensko moje, kto ťa premaPoval, kto zapustil čierňou, čo sa jasom skvelo, prečo osmutnelo tvoje hrdé čelo? Nezavýskne vv poli šťastím duša živá, z pecí, z nich£kov syčal, iba temno zíva, vePký šedý pavúk spriada husté stíny, vešajúc ich fabrík pusté na komíny. Pod zemou čos’ hrmí hotujúc sa k deju, múdri trnú — hlúpi veselo sa smejú, iba na staniciach hojne svetla trovia: hrnú vo svet šíry biedni Slováčkovia ... Miesto teplých vánkov — chlad, čo líca reže, z tmavých dolín míkvo čnejú štihlé veže, a mať slovenská, ak šerom zhudú zvony, v chalupôčke zas len horké slzy roní. — Neplač, mati, hoc v kraj ostrý víchor duje, jak sa premaPoval, tak sa odmaFuje, osuš oči — zdvihni hlavu žitím zbitú: po tej smutnej noci blysnú zore svitu: Ešte nesletela s neba hviezda tvoja, ešte najdú ťa i tí, čo dnes sa boja, zábudliví spomnú a pre tvoju muku vojdú v oné ráno — pobozkať ti ruku!! ig./IV. 1924. Náboženský, či národný základ? Ako vieme, v otázke slovenskej významnú rolu hrá i moment náboženský. Slovenský Tud svojou nábožensky založenou povahou bez rozdielu vierovyznania je o veľa konzervatívnejší, ako ľud v Čechách. Tam vládne smer, ktorý — ako „Cirkevné Listy“ píšu (č. 7. str. 131.) — je „nepriateľom nielen katol. cirkvi, ale vôbec všetkého náboženského“. Je štátu a česko-slovenskej vzájomnosti, aby^a táto priepasť preklenula. Touto myšlienkou vedený i dr. Emil Stodola vo svojom elaboráte „O samospráve Slovenska“ váhu kladie na to, aby nad cirkevno-náboženskými vecami Slovenska rozhodovali si sami Slováci. V poslednom čase v niektorých časopisoch písalo sa o tejto otázke. Naše stanovisko je známe. My nepoznáme katolíckej autonómie, nepoznáme evanjelickej autonómie, ale poznáme jedine slovenskú národnú autonómiu. Že je toto naše stanovisko politicky zdravé a dôkladne premyslené, o tom svedčia dva články, prevzaté z amerických novín. Svedčia o tom, že naše stanovisko kryje sa so stanoviskom amerických Slovákov, ktorí sú neohrožení, povedomí Slováci a preto ich mienka musí byť primerane povšimnutá. Ako známo, „Sdruženie slovenských katolíkov“ v Amerike poslalo p. prezidentovi „Otvorený list“, ktorý však bol skonfiškovaný. O veci píše redaktor katolíckej „Jednoty“ a predseda „Výboru priateľov slovenskej svobody“, p. Jozef Hušek medziiným toto: V politike taktika hrá dôležitú rolu. Všetko v pravý čas a pravým spôsobom je v politike podmienkou zdaru. A tu neváhame povedať, že „Otvorený list“ SSK., po našom súde, je takticky chybným krokom. Neprišiel v pravý čas a jeho reč miestami je nepotrebne vyzývavá, prepiata a vášnivá, Umiernenosť a prísna objektívnosť dodávajú dôrazu vážnym veciam. Prepínanie škodí, veľmi škodí — pravde. Pre domácu spotrebu by to ušlo, ale nie pre cudziu verejnosť, ktorá krivdu našu necíti. Sme úprimní, ale len preto, lebo dobre chceme. Pravda zostane pravdou, či ju povie Peter alebo Pavel. A hovoriť pravdu nie je hriech a niekedy je to ťažká povinnosť. Ale mnoho záleží, kedy, kde a ako pravdu povieš, a kedy, kde a ako ju zamlčíš. Hovoriť o svojom utrpení, o krivde, ktorou trpíme, tak, akoby o nej hovoril ten, koho ona nebolí, je zaiste ťažko. Ale takto o nej hovoriť treba pred tými, ktorí ju nie citom, ale len rozumom pochopiť sú v stave. Ale či to našej veci pomôže, keď v týchto rozháraných pomeroch svetových, kedy každý myslí len na seba a na všetko ostatné pozerá okuliarmi svojich sebeckých záujmov, pôjdeme s týmto vyžalovať sa do Paríža, Londýna, Washingtonu a Prahy, je prinajmenej otázka. Konečne, keď si už volíme túto cestu, mali by sme úzkostlivé dbať o to, aby sme s jednej strany svojím radikalizmom neodpudzovali od seba v zásade s nami jednako smýšľajúce, ale v prostriedkoch umiernenejšie živly; s druhej strany neposilovali nádeje a vyzývavosf irredenty. A last but not least, nie je užitočné vyvolávať proti sebe väčšie nepriateľstvo (antagonizmus) než je treba a tým sťažovať dobré úsilia o bratské dorozumenie, v možnosť ktorého sme neprestali ešte veriť. Konečne, myslíme, že takéto národno-politické prejavy malý by niest meno nielen amerických slovenských katolíkov, ale „amerických Slovákov“ vôbec. Veď takýmto spôsobom budí sa zdanie, ako keby za P. D. boli len katolíci! A tá cudzina, ku ktorej s takýmito žalobami chodíme, je zväčša protestantská a liberálna. I tak naši protivníci všade rozhlasujú, že vraj pohyb autonomistický je dielom výlučne len katolíkov-klerikálov, a týmto že nejde tak o národ, ako o zpätuvedenie vlády kňazov, ktorí pred prevratom veľkou väčšinou boli fanatickými nástrojmi maďarskej myšlienky. A podpis pod „Otvoreným listom“ S. S. K. toto ináč lživé tvrdenie čechoslovákov robí len vieryhodnejším. Úmysel S. S. K. bol dobrý, to uznávame. Je tiež našim právom a povinnosťou hľadať sympatie i podporu v boji proti krivde u cudzích, keďže u bratov spravedlivosti máme sa dovolávame; ale pritom nesmieme nikdy spúšťať so zreteľu, že Cesko-slovenská republika je vlasťou nielen Čechov, ale i Slovákov a že chceme, aby ich spoločnou vlasťou i zostala. Nuž, nakoľko môžeme bez vážneho poškodenia našej národnej veci, vyhýbajme všetkému, čo by ublížiť mohlo spoločnej vlasti Čechov a Slovákov!“ Druhý článok napísal predseda Slovenskej Ligy, p. Ivan Bielek a bol uverejnený vo všetkých amerických slovenských časopisoch. Nesie titul „Nebezpečné zjavy“ a hovorí sa v ňom: „Počúvam: „Treba pracovať na tom, aby Ligu nedostali do rúk katolíci!“ S druhej strany zase: „Nesmieme dovoliť, aby Ligu dostali evanjelici!“ Stará, obnovená rakovina. Staré heslo nepriateľov: Rozdeľ a panuj! Pozor, bratia! Vidím nebezpečenstvo, ktoré hrozí Lige. Viďte ho i vy! Centralisti, nepriatelia a odporcovia samobytnosti slovenského národa sa nedelia na: katolíkov, evanjelikov, nepracujú jeden proti druhému. U tých nehrajú nijakú rolu náboženská rozdiely. A u prívržencov a borcov samobytnosti majú? Nože, premýšľajte! Sme malí, slabí, sme takmer v nerovnom boji, máme bojovať proti spojeným čatám centralistickým: proti dobre sorganizovanej a finančne mocnej strane a máme sa delit podľa náboženstva, nedôverovať jeden druhému len preto, že vyznávame a obete prinášame jednému Stvoriteľovi trochu odlišným spôsobom? Myslím, že nie! Nedajte sa deliť, nedajte sa mámiť, nedajte nad sebou panovať nepriateľom. Otázka samobytnosti slovenského národa, otázka Pittsburghskej Dohody nie je otázkou náboženskou, ale národnou a v tejto majú byť za jedno všetci Slováci. Nie je pravým priateľom samobytnosti slovenského národa ten, kto požiadavku túto kladie na základ náboženských obáv. Má ona prirodzenejšie, silnejšie základy a tieto tvoria: prirodzené, Bohom dané práva každého národa a tak aj slovenského. Keď bola Liga zakladaná, dokumentovalo sa o potrebe národnej organizácie, v ktorej by sme mohli byt všetci bez rozdielov náboženských ako Slováci. Argument zvíťazil a Liga stala sa skutkom a žije, jestvuje doteraz. A takou má ostať i v budúcnosti, dotiaľ, kým Slovákom bude potrebná slovenská národná ustanovizeň, v ktorej by Slováka nedelilo absolútne nič. Ligu nemajú a ani nemajú mat v rukách ani katolíci a ani evanjelici, ale verní synovia slovenského národa, borcovia za národnú existenciu vlastného národa. Nedeľme sa, naopak, hlaďme sa spojiť všetci v Lige, myslím tí, ktorí veria v jestvovanie slovenského národa a v práva, ktoré jemu, ako národu patria.