Slovenský Východ, apríl 1924 (VI/76-100)
1924-04-24 / No. 95
SOTTO» WH® .... • • Ročník Vi. Cis. 95. V Košiciaci, vo štvrtok 24. apríla 1924. Za 69 hal. Profesorský sbor čsl. štát. obeh. akademie v Košiciach doposlal nám tento přejav: S prekvapením čítali sme zpráva v „Lidových Novinách” zo dňa 12. t. m. o tom, že spolok čsl. právnikov „Všehrd” podal na kompetentné miesta obsiahlu rezolúciu, v ktorej dôrazne protestuje proti výnosu ministerstva školstva, ktorým sa pripúšťajú abiturienti obchodných akademií za riadnych poslucháčov právnickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne. Bohužiaľ, nie sú nám doteraz známe dôvody zmienenej 'rezolúcie, cez to však dovoľuieme si už teraz reagovať na tento krok čsl. právnikov, ktorý dozaista vyplynul z tej tradičnej a nespravodlivej predpoiatosti oproti odbomvm šMám, ktorú však víťazne prekonáva dnešná doba. Opatrenie ministerstva školstva nie je výslpd-’-’mou povrchných srrih reformných, ktoré ov’"dlv temer všetky složky spoločnosti poorevratovei. ale stalo sa po bedlivom uvážení vynikajúe-'ch odborníkov a v povedomí, že sa len umožňuje mimoriadne pilným a nadaným n-dadvm mužom, ktorí už nadobudli vysvedčenia dospelosti na vvššom odbornom učilišťu, abv sa naď^loj vzdelávali v obore, ku ktor°mu tol? už v dobe predchádzajúceho štúdia čiastočne ved°ní. Zkrátka uvedieme tuná podstatnejšie časti ministerského výnosu, ktoré "dávajú dobre vytušiť pravdivosť nášho tvrdenia: Dekanstvo právnickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne zmocňuje sa až na ďa’šie opatrenia, aby prijímalo za riadnveh posluehočov absolventov obchodných akademií, ktorí vzkonali zkúšku dospelosti na obchodnoj akadmpii a s úspechom sa podvolili doolií^eoei jjV’šVp maturitnej z latiny a z filozof:ckej propedeňtikv. fozsah uč°bnej lá+Try v oboch predrnotočh, z ktorých treba z’núšku skT~^-4' j peštadavkrv, k+c—'m má kand-Mát pri zkúške vôbec wbovieť. sú dané učebnou osnovou ffvrenúríí a «’ntnými predpismi o zV-'škacb do=pelos+i na týchto ústavc-h. Tiež i nreve-ien'"“ zkú*kv SPravi7Íe sa obdobne podľa řečeních predpisov pokiri’ neobsahuje- tento výnos iných ustanovení. "Podľa uv°denóho nenoskvtuje sa teda aV-tu-Uentovi obcTicrlnaí ahod^Tvneí, ktomi sa už mimoriadne podrobil fakuHatívnei zkúške do- SPe’c-H («v' Tl Q yy<STTO^č»r*7e r,oprávňuie i teraz uch^^zaf sa o služobné mie sta. vzkrazepá sfredoškol?kým maturantom) vor"ké úľaw č? dispenzie, ale orloúšťa sa len k diferencičinoi zV'ške z nre^me+ov. -ktorým sa na obchodných aka.in,—ch vôbec nevvučnie. Poč-'adavke t«i môžu vyhovieť len po dlbčoj uečUvei prínrave. Ak je však dovolané ab'turientpvi reÄ1kv, ahv sa meho? podrobiť obdobnej zkúške donlňovacei, ak chce hvť prijatý za riadneho poslucháča ktorejkoľvek fakuitv a na ktoreikoľvek uríverzite a ak koná ablturien.t o-rrmnázia nenatmú a vlastne len formálnu zkúšku prijímaciu. abv mobpl byť priiatý za riadneho poslucháča ktorejkoľvek vysokej škoiy technickej a rovnako v odbore, ktorý si sám vwolí. hociže práve zmienené vysoké učiliště ukladá si pestovanie v naivyššom stupni tých vied, Jrtoré naimä kioricVí cvrnnúinm takrečeno mfňa. potom pripúšťanie abiturienta obebodnei akeťarme po tak namébavei procedúre na jedinú fakpitu a iedmej univerzity len aktom Spravodlivosti, vskutku wnútené. §;rS?emu obecenstvu doteraz nie je známa organizácia obchodných akadémií, naimä v dobe ponrevra+ovei, kedv ne^ive nrinravenou reformou zwšuie sa pozoruhodne úroveň týchto odborných škôl a kedv so znrísnením prijímacích nodmienok zavedené bo? v tiež fakultativné zkúšky dospelosti pre týchto absolventov. ktorí hodlajú sa ďa’e? vzdelávať. Stále ra túei záiijem o Studium na obchodných akadémieh umo**s?e tnozvoľna už i na Slovenslcu) žiedúci výb»r ž?actva, ktorí bv každei strednej škole holo len ku cti. Absolventi štvrtei tried-- strednej musia sa podvoliť prísnej ririSke z uríi+úcb h’ovnúch predmetov, ak vykázal? z nich známku len dostatočnú. V blízkomb budúcnu Izä sa nazdať toho. že budú mať obchodné akademie vybrané žiactvo. Nuž a z tohoto materiálu len časť podrobuie sa fakultatívnej zkúške maturitnej, z abitnrientov budú to iste jedinci veľmi usiľovní, ktorí sa odhodlajú k právnickému štúdiu po složcuj ďalšej diferenciá.lnei zkúškv dospelosti. Ale títo. sme presvedčení nebudú mene? cennou príťažou právnickej fakulte. Le’- práve uvedená, mo*u0 hovoriť nomé>-avá prianrava obchodného akademika k štúdii právnickému nemusí nás zatlačovať v medze skromne ioVmiohv. ?e ic iri^mavoH dostatočnou, keď na druhej strane takrečeno sa nám vnuťuje presvedčenie, že by sa mohlo mluviť o tejto prieprave ako účelnejšej pre celý rad právnických povolaní, než aké poskytujú stredné školy. V dnešnej dobe stále stúpajúcej komercializácie hospodárskeho života nemôže praktický právnik postrádat’ znalostí celého radu obchodných disciplín: ako účetníetva, obchodnej nauky, obchodných počtov atď., ak má úspešne intervenovať v sporoch daňových, riadeniach konkurzných, pozostalostných pri obchodných podnikoch, deliktoch bilančných atď. Akékoiy vek kurzy nemôžu nahradiť tejto nezbytnéj složky odborného vzdelania prakťckých právnikov, ktorú dobrý obchodný akademik 1 má vžitú niekoľkoročným, prísnym, systematickým cvikom v dobe ešte čulej a pružnej /vnímavosti. J Nechceme tu tiež voľako zvlášť zdôrazňovať ono čiastočné uvádzanie v predmetoch prjávnenárodohospodárskyeh do ducha právneho., ktoré koná na obchodných akadémiách odborný učiteľ-nrávnik, za tým účelom zvláště/škciený, však fnáme za to, že tento fakt môže byť len vhodnou oporou nášho rozkladu. / Hoci obchodné akademie sú škol am j odbornými, sú to učiT'šťa tak specificky kvláštm, že po'kvtujú svojmu dorastu i týcljŕ poznatkov všeobecného vzdelania (dôkladné/vzdelanie v prírodovede, jazykovej, zeme dejepisnej) ktorými môže sa smelo merať s ablturientm! stredoškolskými. Sme veľmi vzdialení t. zv. „ame-rikanizír.u” v školstve, sme však pre umožnenie vážnych snáh po štúdiu najmä tam, kde tieto snahy boly na, výsosť už preukázané. Mimovoľne dotýkame sa zákona, ktorým sa priamo udiela abiturientom vyšších škôl priemyslových akademická hodnosť inženiera pc šesťročnej praxi technickej, čo je opatrenie nesrovnatePne prenikavejšieho rázu. r Z nášho rozkladu je patrné, že právnik — absolvent obchodnej akademie — bude výborne kvalifikovaný pre službu administratívnu v obchodných komorách, podnikoch obchodných, priemyslových a bankovných. A v tom spatřujeme práve jadro protestu. Je nesporné, že sú oprávnené obavy z tejto nebezpečnej konkurencie obchodných akademikov-právnikov, menovite v súkromej službe, íle záms proti prirodzenému vývoiu je marný, jedine rozhodujúcim činiteľom bude voľný súbeh, ktorý razí všetkým zdatným víťaznú dráhu. Naše obchodné rady priamo nadšene přijaly opatrenie ministerstva školstva ako ďalší článok v sľubnej obrode obchodného školstva, ktoré ja, nového režimu sa pozoruhodne rozvíňa. Masarykovej univerzite ktorá sa častejšie arejavíla ako forum čulého a obrodného myšlienkového prúdenia, náleží zásluha, že prekonala' nemiestny tradičný odpor v danom prípade a otvorila ochotne svoje pos'uehárr.e ste nádejnému akademickému dorastu. ObshodM ak&4emikovia Prvé zasadnutie župného zastupiteľstva na orávmeke fakulty. v Kojciath. Významná reí župana dra Jána Rumana. Vo veľkej sále župného domu shromáždili sa včera k prvému zasadaniu zástupci ľudu celej veľkožupy. Zasadanie bolo skutočne slávnostné a tiež prejavy všetkých strán naplňovaly radostným presvedčením, že i v stranách opozície chápe sa význam tohoto župného snemovania a to i zo strany maďarskej. Toto treba zdôrazniť preto, že jediný prejav zástupcu strany ľudovej, tajomníka Joštiaka pôsobil rušivé. Chceme i toto intermezzo považovať len za nešikovnosť štylizácie a úfame, že i zástupci strany ľudovej si uvedomia, že len v pozitívnej práci je hospodársky úspech. O 11. hodine dopol., uvítaný súc búrlivým potleskom, vstúpil do stredu svojich spolupracovníkov župan veľžupy košickej, dr. Ján Ruman a zahájil schôdzu. V úvode uvítal všetkých prítomných a navrhol zapisovateľom žup. ref. čurjaka. Potom požiadal, aby zástupci složili sľub vernosti československej republike, čo prítomní postupne, v reči slovenskej, rusínskej a maďarskej učinili. Celkom složilo maďarský sľub 7 členov zastupiteľstva. Niektorí členovia kresťansko-soc. strany skladali sľub slovensky. Keď bol predsedajúci konštatoval, že z 46 zvolených zástupcov 45 sľub bez výhrady složilo (jeden zástupca nebol prítomný), vyhlásil župné zastupiteľstvo za ustálené. Ďalej zmienil sa o odstúplych členoch zastupiteľstva, za ktorých zvolení boli náhradníci a síce Daniel šľachta, Ján Vanas a Gejza žebrácky. Potom bol předčítaný prípis volebného súdu a ministerstva vnútra o právoplatnosti všetkých mandátov. Po vybavení týchto formalít ujal sa župan dr. Ján Ruman slova a predniesol skvelú reč o význame a dôležitosti nášho župného sriadenia, keď vravel: Ctení pánovia! Hlboko cítim veľký význam dnešného dňa, ktorým v župe našej zahajuje sa už skoro úplná účinnosť zákona č. 126 z roku 1920, ustanovujúceho reformu našej verejnej politickej správy na podklade župnom. Že táto reforn^musela prijsť, je cele prirodzené. Nakoľko W ústava nášho čs. štátu iná, než bola ústava predošlej suverenity, natoľko musela sa zmeniť i verejná správa naša. Demokratický štát nemôže sa obslúžiť verejnou správou, organizovanou na podklade výsad jednotlivých tried a vrstiev národa a naopak: feudálno-aristokratický režim neznesie verejnú správu, vybudovanú na zásadách demokracie. Že župná správa štátu uhorského do roku 1848 bola stavovská a antidemokratická, o tom nepochybuje sa dnes už ani v kruhoch, ktoré už či na základe svojich výsadných hospodárskych záujmov, či na základe nacionálnej zaujatosti, tradície alebo psychologickej setrvačnosti pridržiavajú sa toho čo j e, a sú skeptikmi voči tomu, čo bude, alebo má byť. Nie tak má sa ale vec, keď jedná sa o organizáciu politickej správy starého Uhorska po roku 1848, poťažne po takzvanom vyrovnaní s Rakúskom v rokoch šesťdesiatych, ktorú verejná mienka týchto kruhov ráda predstavuje demokratickou. Je pravda, že demokratickým vlnám revolúčnej doby rokov 40-tých nevedela vzdorovať ani stavovská ústava uhorská a preto XVI. zák. čl. z roku 1848 uhorský nariadil, aby sa župy po zásade ľudového zastúpenia preorganizovaly. Reformu túto mal pre- I , viesť zákon z roku 1870. Jako ju previedol, o tom nech svedčí úsudok nie môj, ale maďarského právnického spisovateľa a právnického profesora dra Erekyho, ktorý ač reformu túto z nacionálnych dôvodov háji, predsa nútený je vo svojom diele „a Magyar helyhatósági ônkormányzat” doznať toto: „Zák. čl. 42 z roku 1870 staré univerzálne kongregácie len z polovice premenil na župné zastupiteľstvá, pozostávajúce z údov volených, v druhej polovici nechal ich i naďalej starobylými kongregáciami tej vrstvy, uprostred ktorej uplatnila sa prevaha maďarskej národnosti a maďarskej statkárskej triedy”. A na tomto stave ničoho nezmenil ani i XXI. zák.-čl. z roku 1886. Vo svojom ešte len roku 1908 vydanom diele pokračuje menovaný autor takto: „Následkom takejto úpravy župného volebného práva a vírili:, m n v municipálnych výboroch ostala moc a vplyv v rukách nástupcov maďarskej šľachty. Staré maďarské zemänské kongregácie bárs v značne menších rozmeroch a pod druhým menom, ale vo svojom složení a svojou povahou s malou zmenou jestvujú aj dnes” t. j. i v roku 1908, odkedy až do prevratu žiadnej zmene nepodľahly. Ja myslím, že z vlastných našich názorov a zkúseností nemáme ani príčiny, ani dôvodu o správnosti tohoto poznatku pochybovať. (Potlesk.) Nepredpojatá a povznesenejšia maďarská verejná mienka vycítila nemožnosť tejto sústavy v dobe modernej, no všetky pokusy na opravy dôsledne zlyhaly. Tak zlyhal pokus opravy, obsažený v zák. čl. XXXIII. z roku 1891, takzvaná lex Szoparyána. Korene starej župnej inštitúcie spletené boly s koreňami celej ústavy starého Uhorska a je tak prirodzené, že ku zdemokratizovaniu župnej správy nestačila jednoduchá reforma administratívna. Staré uhorské župné sriadenie bolo povolané ešte i v dobách už všeobecného moderného pokroku i naďalej umele udržiavať prežitú nadvládu šľachty á maďarskej národnej minority a malo nahrádzať politickú organizáciu odboja za udržanie týchto výsad s jednej strany voči vzmáhajúcim sa prúdom demokratickým, s druhej strany ale voči Rakúsku, poťažne voči kráľom uhorským, ktorí boli súčasne vždy: i rakúskymi cisármi a snahám za „Gesamt« monarchiu” nikdy nie ďalekí. Tieto neprirodzené úkoly boly príčinou toho spolitizovania celého župného sriadenia, kto« rého sme až do prevratu svedkami boli, ktoré v občianstve ubilo smyseľ pre vecnú samo« správu a znemožnilo, aby sa zo žúp vyvinuly samostatné samosprávne korporácie s vlastnými úkolami po stránke hospodárskeho blahobytu, kultúrnych a sociálnych potrieb svojho obyvateľstva. Ku sosilneniu spomenutého politického odboja podržaly sa i prežitky starého stavovského režimu, menovite právom voľby župných úradníkov, právom odmietnutia daní a nováčkov. Prežitky tieto, ktoré sú v modernom štáte nemožné, odsúdil bol svojho času i sám konzervatívny ináč štátnik František Deák. A aby župy vzdor týmto prekážkam nejak nepřišly ku povedomiu vlastných úloh a nestaly sa čo samosprávne celky samostatnými, o to postaral sa zák. čl. XV. z r. 1883, povoliac na hospodárske, kultúrne a dobročinné ciele župy len 3 % župnú prirážku, ktorá so svolením ministra vnútra a financií možno bolo zvýšiť o 2%. Čo znamená takéto zmrzačenie vlastnej finančnej pohotovosti žúp, o tom len už viackráť spomenutý spisovateľ hovorí toto: „Samospráva bez práva ustálenia výdavkov je nemožnosťou, samospráva s týmto právom, ale bez práva zaistenia úhrady je len klamlivým zdaním skutočnej samosprávy.” Vo veci župnej samosprávy všetky zákonodarné opatrenia nitsly sa snahou za udržanie tohoto „klamlivého zdania” a z demokratických zásad XVI. zák. čl. z r. 18*8 neuplatni- I la sa takmer ani jedna. Musel byť vynesený zákon 126 z roku 1920 čs. republiky, aby pohrobené zásady tohoto zákona boly vzkriesené a oživené. Zákon o župnom sriadení čs. republiky jedným šmahom zrušil staré stavovské župná kongregácie a na podklade dnes hádam najliberálnejšieho volebného práva nahradil ich zastupiteľstvami opravdu ľudovými. Uznávam, že na Slovensku irechodne do roku 1940 tedy ešte na 16 rokov nie bez výhrady, nakoľko vláda oprávnená je istý počet členov župného zastupiteľstva menovať. Vina tohoto dočasného výnimočného opatrenia padá, ale nie na čs. republiku a na jej vlády, lež na ten starý režim, ktorý zámyselne ubil národné povedomie veľkej časti slovenského ľudu, ktorý nechcel ho pozdvihnúť kultúrne na tú úroveň, akú aktív s zasahovanie do verejnej správy vyžaduje. Pevne verím, že_ ovzdušie ľudovej osvety nášho mladého štátu v krátkej pomerne dobe zbytočnými učiní tieto dočasné mimoriadne opatrenia. (Výborne! Potlesk.) Nové župné sriadenie chcejúc umožniť župám možnosť objektívnej, kľudnej a vecnej práce, tiež úplne odpolitizovalo, vysloviac v § 30 župného zákona priamy zákaz zaoberania sa veciami politickými. Naša ústava je nie stavovskou, naša hlava štátu je nie monarchom opierajúcim sa na brannú moc istého štátu, náš parlament je neodvislý, založený na vôli tých najširších vrstiev národa a tak niet ani príčiny na budovanie nejakých tých zvláštnych ochranných „bášt ústavy.” Aby i naša župa nebola „klamlivým zdaním samosprávy”, popri možnej štátnej podpore župné zastupiteľstvo samo zabezpečuje vlastné úhrady na výdavky, ktoré dľa svojho dobrozdania za potrebné uzná. Rozpočet župný vyššieho schválenia ani nepotrebuje. V organizovaní samosprávy ľudu siaha i na okresy, ktoré dosiaľ boly u nás len oblastiami právnej pôsobnosti slúžnovských úradov. Modernému vývinu štátnej verejnej správy primerane padla zásada sprostredkovania štátnej verejnej správy župami. Správu túto obstarávajú nie viac na priemerne krátku dobu volení a tým nemožno odvislosfou zaťažení župní úradníci, lež doživotne menovaní činovníci štátni, chránení po stránke neodvislosti modernou úradníckou pragmatikou. Bohatou náhradou za bývalé takzvané sprostredkovanie štátnej verejnej správy bude ustanovizeň správneho súdnictva, pomocou ktorého tak na, prvej, jako i na druhej inštancii pri rozhodovaní štátnych pclitických úradov uplatnia sa zdravé názory, zkúsenosti a vôľa ľudu. A korunou celého tohoto významného diela bude zemský župný sväz s úlohou, aby na čo budú prislabé jedno.livé župy, vykonal on v záujme Slovenska a jeho špeciálnych potrieb jako jednej zeme republiky. Ctené župné zastupiteľstvo! Náš župný zákon vytvoril len široké rámce opravdovej ľudovej samosprávy. Naplniť tieto rámce prácou, z ktorej zkvitať bude blahobyt, kultúra a spokojnosť celého obyvateľstva našej župy bez rozdielu na národnosť, stav a náboženstvo, je vašou úlohou a zároveň i povinnosťou. Som šťastný že v tejto práci i národ môj slovenský berí už účasť jako národ slobodný, nejarmený a verím, že v šľachetnom závodění s ostatnými v tomto sbore zastúpenými samo-