Beseda, 1968 (VIII/27-52)
1968-07-06 / No. 27
ÍRSKE CESTOPISNÉ POZNÁMKY V máji sa konal v frskej republike XIII. kongres FIJET - medzinárodnej organizácie novinárov a spisovateľov, ktori píšu o cestovnom ruchu. Členom československej delegácie bol aj tajomník Slovenského klubu FIJET Miroslav Janek, ktorý sa chce rozdeliť s niekoľkými svojimi dojmami na stránkach Besedy. KTORÝSI juhoslovanský spisovatel prišiel so zaujímavou myšlienkou, že vraj tri národy majú k sebe — mentalitou i historickým vývojom — najbližšie. Sú to podľa neho Chorváti, Slováci a Íri. Chorvátov poznáme, dá sa povedať dobre, a v ich prípade táto paralela je celkom na mieste. Bol som preto neobyčajne zvedavý, či sa. to potvrdí aj s Írmi. Pokiaľ ide o históriu, prijali Íri kresťanstvo z rúk britského Patricka trochu skôr, ako sa naši predkovia dali Cyrilom a Metodom pokrstiť — základným dátumom írskych dejín je teda rok 432 a Patrick — presnejšie svätý Patrick — národným patrónom. Sedemnásty marec, ako Deň sv. Patricka, je vyhlásený aj za národný sviatok. Aj ďalšie osudy boja za národnú samostatnosť dosť pripomínajú osudy nášho národa. Len na začiatku tohto storočia podarilo sa Írom postupne vymaňovať z područia Angličanov, stavať na svojej vlastnej národnej tradícii, rehabilitovať svoj národný jazyk, až nakoniec v roku 1948 vystúpili z britského spoločenstva národov a odvtedy sú suverénnou írskou republikou. (Tzv. šesť grófstiev na severe - s väčšinou protestantského obyvateľstva, zatiaľ čo Republika je z 94 percent katolícka, - tvorí však stále nedeliteľnú súčasť Veľkej Británie a figuruje pod názvom Severné Írsko). Nechcem sa pokúsiť o vyčerpávajúcu definíciu našich charakteristických národných črt (našli by sa medzi nimi aj mnohé negatívne, a tvrdiť, že Íri sú presne takí ako my, mohlo by z tohto hľadiska vyznieť dosť neúctivo), ale ak sa zhodujeme v tom, že Slováci sú otvorení, srdeční, pohostinní a veselí, že majú radi „víno, ženy a spev“, tak potom môžem povedať, že obyvatelia vzdialeného zeleného ostrova sú našimi ozajstnými bratmi. Hneď sme našli spoločnú reč, spoločný tón — a či pri poháriku jedného z ich národných nápojov, írskej kávy (viac whisky a menej kávy) alebo pri zvukoch ľudovej hudby a tanečných vystúpeniach folklórnych súborov, či pod končiarom ich Mangerton Mount — všade cítili sme sa ozaj ako doma. V čom sú však Íri pred nami a čo sa môžeme od nich učiť — to je aktívne národné povedomie, vychádzajúce z dokonalej znalosti histórie. V tomto musíme naozaj veľa doháňať. Íri sú hrdí na každú piaď svojej krajiny, ktorou kiáčala ich história. Prejav ministra dopravy, ktorému podlieha cestovný ruch, pána E. Childersa, bol brilantnou ukážkou toho, ako sa počtom malý národ (okolo 4 milióny, tak ako náš) môže hrdo pri-hlásiť k prínosu do svetových dejín. Vymenoval nielen významných spisovateľov, ktorých Írsko dílo svetu, ale aj jednotlivé osobnosti, ktoré tak či onak — ako stavitelia, vojenskí velitelia, politici či vedci — konkrétne zasiahli pozitívne do dejín iných národov a štátov. Keď cestujete krížom cez írsku krajinu, napadne vás nápadná podobnosť s našou prírodnou scenériou. Hole, lúky, jazerá, horské potoky i lesy — cítite sa, ako na strednom Slovensku a div, že prekvapene nevykřiknete — veď to je Prašivá, veď je to Slovenské rudohorie a hentam Chočl... Pre našinca je to však predsa pohľad trochu nezvyklý. Okolo cesty menšie i väčšie pozemky, ohradené prírodným alebo umelým nízkym plotom — a na týchto pasienkoch hlúčky kráv, kôz alebo koní. Priam sa natíska otázka, kto sa o tieto zvieratá stará, keď ľudské obydlie, vidiecka farma, je na míle ďaleko... Organizácia poľnohospodárstva je skvelá. Poľnohospodárstvo je najdôležitejším výrobným odvetvím írskej republiky a tvorí až 65 percent z celkového exportu krajiny. Koncom minulého storočia prišla na pretras otázka vlastníctva pôdy. Odvtedy sa datuje možnosť, že aj malí farmári môžu si prostredníctvom írskej zemskej komisie odkúpiť pozemky, na ktorých pracujú. Komisia sa stará o to, aby pôda bola rozdelená tým, ktori ju dokážu správne využiť, a rovnako aj o to, aby obyvateľstvo chudobnejších častí na západe malo možnosť presídliť do stredu krajiny a na úradnejšiu pôdu na východe. Len pre zaujímavosť uvediem niekoľko čísel ročnej produkcie: mlieka sa vyrobilo spolu s mliečnymi výrobkami za 127 miliónov dolárov, vajec za 29 miliónov, dobytka v hodnote 164 miliónov dolárov. Vari hneď po poľnohospodárskej výrobe nasleduje cestovný ruch, ktorému íiska vláda venuje mimoriadnu starostlivosť a pozornosť. Zaujímavými krajinnými útvarmi, ale najmä pohostinnosťou obyvateľstva je táto krajina — rovnako ako naša priamo predurčená na to, aby sa stala dôstojným partnerom turistických veľmocí. Investície do turistického ruchu z roka na rok stúpajú — stavajú sa nové luxusné hotely i malé penzióny, turisti si môžu prenajať za relatívne nízke ceny malý campingový voz, ťahaný koňom; vodné športy, golf, jazdectvo, poľovníctvo a rybárstvo tvoria atrakcie, ktorými lákajú zahraničných návštevníkov. Čo nám je rovnako blízke, to je množstvo kultúrnych a historických pamiatok, kaštieľov, zámkov i zrúcanín, pochopiteľne, pre nás nezvyklej architektúry. A opäť tá národná hrdosť, ktorá sa prejavuje nielen v ochrane týchto pamiatok, v ich dostatočnej a náležitej propagácii, ale aj v tom, že domáce obyvateľstvo vám dokáže spontánne držať výklad o dejinách jednotlivých objektov. Stalo sa, že sme si v Dubline prezerali jeden kostol a medzi sebou diskutovali, ako sa správne volá. Neďaleko nás stál starší pán, ktorý sa okamžite prihovoril s otázkou, či vieme po anglicky, a potom nám poskytol zasvätený výklad, za aký by sa nemusel u nás hanbiť nijaký profesionálny sprievodca. Íri sa môžu pochváliť aj krásnym skanzenom, vybudovaným v parku Bunratty Castle nedaleko Shannonu. Sem preniesli typické farmárske a rybárske domky z rôznych častí krajiny. Myslím si, že aj po uvoľnení individuálnej turistiky potrvá ešte nejaký čas, kým naši ľudia spoznajú cez dovolenky najmä krajiny južného slnka a nasýtia sa nimi. Ale určite nie je ďaleko čas, keď sa aj krásna írska krajina — nám skutočne veľmi blízka — stane predmetom pozornosti tých, ktorí — rovnako ako svetoví turistickí publicisti a spisovatelia — sú presvedčení, že cestovný pas je legitimáciou mieru a že sa ľudstvo na tejto planéte má navzájom spoznávať, aby sa milovalo a priatelilo. A teda predovšetkým ľudia z krajín, ktoré sú si historicky i povahové také blízke, ako Slovensko a ostrovná írska republika. SPOZNANIE PRIATEĽOV Panoráma Horného jazera * Killarney pripomína scenériu stredného Slovenska. Katedrála sv. Patricka je hlavným sídlom írskej cirkvi. Vybudovali ju v roku 1190 a začiatkom 18. storočia bol v nej dekanom Jonathan Swift. Párik anglických snúbencov z Newcastlu prenajal si no niekoľko dni typický príves, (ahaný koňom namiesto auta. О кИт DOLÁR A JEHO CHOROBY Kúpna sila dolára poklesla a vraj — hrozí devalvácia. Platobné bilancie trpia a zlata neprestáva ubúdať. Noviny Nevi York Times sa snažia pomôcť chorému doláru a hľadajú recept na liečenie amerických financií. A tuje diagnóza nemoci, ktorú stanovili noviny: Nie je tajomstvom, že to s americkým hospodárstvom nevyzerá dobre. Problém je v tom, že Spojené štáty majú príliš mnoho záväzkov v zahraničí a nestačia ich plniť ani na vnútornom fronte. Bohužiaľ, táto nezdravá situácia stále trvá. Vojenské výdavky rastú rýchlejšie, ako vláda predpokladala. To môže viest k dalšiemu prehĺbeniu inflácie a vyvolat v zahraničí nové pochybnosti o stabilite dolára. Ale môže to tiež znamenat, že problém boja proti chudobe, ktorý je taký naliehavý a o ktorom sa toľko diskutovalo, bude treba aj nadalej ignorovat. Aký recept navrhujú noviny ? Netýka sa azda záväzkov v zahraničí, pre ktoré si Spojené štáty osvojili úlohu žandára a rozmiestnili svoje vojská a svoje základne po celom svete ? či recept poukazuje na vojnu vo Vietname, ktorá tak veľmi vyčerpáva americké financie? Ďalej New York Times iba odporúča zvýšit dane a obmedzit „menej dôležité výdavky“. Noviny vyzývajú pripraviť sa na obete, aby „mohli byt uhradené výdavky na vojnu vo Vietname“. Namiesto toho, aby sa likvidovali hlavné príčiny, ktoré zhoršujú nemoc amerického dolára, odporúčajú noviny opatrenia, ktoré môžu hroziacu krízu sice oddialiť, ale nemôžu jej zabránit. BIELE VIANOCE EŠTE NEZAŽIL Irving Berlin, ktorý pred 25 rokmi zložil šláger „Dreaming of a White Christmas“ u nás známy ako „Biele Vianoce" predal doposiaľ 60 968 490 platni s touto piesňou. Stal sa tak asi rekordérom všetkých čias. Ako každú zimu, odcestval aj vlani 79-ročný skladateľ do Palm Beach, aby strávil niekoľko týždňov v miernejšej klíme. Biele Vianoce vlastne nikdy nezažil. Ale tantiémy za túto pesničku mu vyniesli len za uplynulý rok 50 000 dolárov. POWERS A CIA Francis Gary POWERS, 38- ročný pilot, ktorého špionážne lietadlo U 2 v roku 1960 zostrelili nad Sovietskym zväzom, aj teraz zalietava pre leteckú firmu Lockheed stroje typu U 2 ako skúšobný pilot. Letec, ktorého po zostrelení odsúdili v Moskve na desať rokov väzenia a potom vymenili za Rudolfa Ábela, zatknutého v USA, svoje styky r americkou tajnou službou CIA celkom neprerušil. V deň výročia svojho zostrelenia dostal pozvanie do hlavného stanu CIA, kde mu tajná služba udelila svoje najvyššie vyznamenanie — zlatú medailu, ktorá váži 280 gramov a má nápis „Za statečnost“. — char 3