Beseda, 1968 (VIII/27-52)

1968-07-06 / No. 27

ÍRSKE CESTOPISNÉ POZNÁMKY V máji sa konal v frskej republike XIII. kongres FIJET - medzinárod­nej organizácie novinárov a spisova­teľov, ktori píšu o cestovnom ruchu. Členom československej delegácie bol aj tajomník Slovenského klubu FIJET Miroslav Janek, ktorý sa chce roz­deliť s niekoľkými svojimi dojmami na stránkach Besedy. KTORÝSI juhoslovanský spisovatel pri­šiel so zaujímavou myšlienkou, že vraj tri národy majú k sebe — mentalitou i historic­kým vývojom — najbližšie. Sú to podľa neho Chorváti, Slováci a Íri. Chorvátov poznáme, dá sa povedať dobre, a v ich prípade táto paralela je celkom na mieste. Bol som preto neobyčajne zvedavý, či sa. to potvrdí aj s Írmi. Pokiaľ ide o históriu, prijali Íri kresťanstvo z rúk britského Patricka trochu skôr, ako sa naši predkovia dali Cyrilom a Metodom pokrstiť — základným dátumom írskych de­jín je teda rok 432 a Patrick — presnejšie svätý Patrick — národným patrónom. Se­demnásty marec, ako Deň sv. Patricka, je vyhlásený aj za národný sviatok. Aj ďalšie osudy boja za národnú samostatnosť dosť pripomínajú osudy nášho národa. Len na za­čiatku tohto storočia podarilo sa Írom po­stupne vymaňovať z područia Angličanov, stavať na svojej vlastnej národnej tradícii, rehabilitovať svoj národný jazyk, až nakoniec v roku 1948 vystúpili z britského spoločen­stva národov a odvtedy sú suverénnou írskou republikou. (Tzv. šesť grófstiev na severe - s väčšinou protestantského obyvateľstva, za­tiaľ čo Republika je z 94 percent katolícka, - tvorí však stále nedeliteľnú súčasť Veľkej Bri­tánie a figuruje pod názvom Severné Írsko). Nechcem sa pokúsiť o vyčerpávajúcu de­finíciu našich charakteristických národných črt (našli by sa medzi nimi aj mnohé nega­tívne, a tvrdiť, že Íri sú presne takí ako my, mohlo by z tohto hľadiska vyznieť dosť ne­úctivo), ale ak sa zhodujeme v tom, že Slo­váci sú otvorení, srdeční, pohostinní a veselí, že majú radi „víno, ženy a spev“, tak potom môžem povedať, že obyvatelia vzdialeného zeleného ostrova sú našimi ozajstnými brat­mi. Hneď sme našli spoločnú reč, spoločný tón — a či pri poháriku jedného z ich národ­ných nápojov, írskej kávy (viac whisky a me­nej kávy) alebo pri zvukoch ľudovej hudby a tanečných vystúpeniach folklórnych súbo­rov, či pod končiarom ich Mangerton Mount — všade cítili sme sa ozaj ako doma. V čom sú však Íri pred nami a čo sa mô­žeme od nich učiť — to je aktívne národné povedomie, vychádzajúce z dokonalej zna­losti histórie. V tomto musíme naozaj veľa doháňať. Íri sú hrdí na každú piaď svojej krajiny, ktorou kiáčala ich história. Prejav ministra dopravy, ktorému podlieha cestovný ruch, pána E. Childersa, bol brilantnou ukážkou toho, ako sa počtom malý národ (okolo 4 milióny, tak ako náš) môže hrdo pri-hlásiť k prínosu do svetových dejín. Vyme­noval nielen významných spisovateľov, kto­rých Írsko dílo svetu, ale aj jednotlivé osob­nosti, ktoré tak či onak — ako stavitelia, vo­jenskí velitelia, politici či vedci — konkrétne zasiahli pozitívne do dejín iných národov a štátov. Keď cestujete krížom cez írsku krajinu, na­padne vás nápadná podobnosť s našou prí­rodnou scenériou. Hole, lúky, jazerá, horské potoky i lesy — cítite sa, ako na strednom Slovensku a div, že prekvapene nevykřik­nete — veď to je Prašivá, veď je to Slovenské rudohorie a hentam Chočl... Pre našinca je to však predsa pohľad trochu nezvyklý. Okolo cesty menšie i väčšie pozemky, ohradené prí­rodným alebo umelým nízkym plotom — a na týchto pasienkoch hlúčky kráv, kôz alebo koní. Priam sa natíska otázka, kto sa o tieto zvieratá stará, keď ľudské obydlie, vi­diecka farma, je na míle ďaleko... Organizá­cia poľnohospodárstva je skvelá. Poľnohospodárstvo je najdôležitejším vý­robným odvetvím írskej republiky a tvorí až 65 percent z celkového exportu krajiny. Koncom minulého storočia prišla na pretras otázka vlastníctva pôdy. Odvtedy sa datuje možnosť, že aj malí farmári môžu si prostred­níctvom írskej zemskej komisie odkúpiť po­zemky, na ktorých pracujú. Komisia sa stará o to, aby pôda bola rozdelená tým, ktori ju dokážu správne využiť, a rovnako aj o to, aby obyvateľstvo chudobnejších častí na zá­pade malo možnosť presídliť do stredu krajiny a na úradnejšiu pôdu na východe. Len pre zaujímavosť uvediem niekoľko čísel ročnej produkcie: mlieka sa vyrobilo spolu s mlieč­nymi výrobkami za 127 miliónov dolárov, vajec za 29 miliónov, dobytka v hodnote 164 miliónov dolárov. Vari hneď po poľnohospo­dárskej výrobe nasleduje cestovný ruch, kto­rému íiska vláda venuje mimoriadnu starost­livosť a pozornosť. Zaujímavými krajinnými útvarmi, ale najmä pohostinnosťou obyvateľ­stva je táto krajina — rovnako ako naša priamo predurčená na to, aby sa stala dôstoj­ným partnerom turistických veľmocí. Inves­tície do turistického ruchu z roka na rok stú­pajú — stavajú sa nové luxusné hotely i malé penzióny, turisti si môžu prenajať za rela­tívne nízke ceny malý campingový voz, ťa­haný koňom; vodné športy, golf, jazdectvo, poľovníctvo a rybárstvo tvoria atrakcie, kto­rými lákajú zahraničných návštevníkov. Čo nám je rovnako blízke, to je množstvo kultúrnych a historických pamiatok, kaštie­ľov, zámkov i zrúcanín, pochopiteľne, pre nás nezvyklej architektúry. A opäť tá ná­rodná hrdosť, ktorá sa prejavuje nielen v ochrane týchto pamiatok, v ich dostatočnej a náležitej propagácii, ale aj v tom, že domáce obyvateľstvo vám dokáže spontánne držať výklad o dejinách jednotlivých objektov. Stalo sa, že sme si v Dubline prezerali je­den kostol a medzi sebou diskutovali, ako sa správne volá. Neďaleko nás stál starší pán, ktorý sa okamžite prihovoril s otázkou, či vieme po anglicky, a potom nám poskytol zasvätený výklad, za aký by sa nemusel u nás hanbiť nijaký profesionálny sprievodca. Íri sa môžu pochváliť aj krásnym skanzenom, vy­budovaným v parku Bunratty Castle neda­leko Shannonu. Sem preniesli typické far­márske a rybárske domky z rôznych častí krajiny. Myslím si, že aj po uvoľnení individuálnej turistiky potrvá ešte nejaký čas, kým naši ľu­dia spoznajú cez dovolenky najmä krajiny južného slnka a nasýtia sa nimi. Ale určite nie je ďaleko čas, keď sa aj krásna írska kra­jina — nám skutočne veľmi blízka — stane predmetom pozornosti tých, ktorí — rovnako ako svetoví turistickí publicisti a spisovatelia — sú presvedčení, že cestovný pas je legiti­máciou mieru a že sa ľudstvo na tejto planéte má navzájom spoznávať, aby sa milovalo a priatelilo. A teda predovšetkým ľudia z kra­jín, ktoré sú si historicky i povahové také blízke, ako Slovensko a ostrovná írska republika. SPOZNANIE PRIATEĽOV Panoráma Horného jazera * Killarney pripomína scenériu stredného Slovenska. Katedrála sv. Patricka je hlavným sídlom írskej cirkvi. Vybudovali ju v roku 1190 a začiatkom 18. storočia bol v nej dekanom Jonathan Swift. Párik anglických snúbencov z Newcastlu prenajal si no niekoľko dni typický príves, (ahaný koňom namiesto auta. О кИт DOLÁR A JEHO CHOROBY Kúpna sila dolára poklesla a vraj — hrozí devalvácia. Pla­tobné bilancie trpia a zlata ne­prestáva ubúdať. Noviny Nevi York Times sa snažia pomôcť chorému doláru a hľadajú re­cept na liečenie amerických fi­nancií. A tuje diagnóza nemoci, ktorú stanovili noviny: Nie je tajomstvom, že to s ame­rickým hospodárstvom nevyzerá dobre. Problém je v tom, že Spo­jené štáty majú príliš mnoho zá­väzkov v zahraničí a nestačia ich plniť ani na vnútornom fron­te. Bohužiaľ, táto nezdravá si­tuácia stále trvá. Vojenské vý­davky rastú rýchlejšie, ako vláda predpokladala. To môže viest k dalšiemu prehĺbeniu inflácie a vyvolat v zahraničí nové po­chybnosti o stabilite dolára. Ale môže to tiež znamenat, že prob­lém boja proti chudobe, ktorý je taký naliehavý a o ktorom sa toľko diskutovalo, bude treba aj nadalej ignorovat. Aký recept navrhujú noviny ? Netýka sa azda záväzkov v za­hraničí, pre ktoré si Spojené štá­ty osvojili úlohu žandára a roz­miestnili svoje vojská a svoje základne po celom svete ? či re­cept poukazuje na vojnu vo Viet­name, ktorá tak veľmi vyčerpáva americké financie? Ďalej New York Times iba odporúča zvýšit dane a obmedzit „menej dôle­žité výdavky“. Noviny vyzý­vajú pripraviť sa na obete, aby „mohli byt uhradené výdavky na vojnu vo Vietname“. Na­miesto toho, aby sa likvidovali hlavné príčiny, ktoré zhoršujú nemoc amerického dolára, od­porúčajú noviny opatrenia, ktoré môžu hroziacu krízu sice oddia­liť, ale nemôžu jej zabránit. BIELE VIANOCE EŠTE NEZAŽIL Irving Berlin, ktorý pred 25 rokmi zložil šláger „Dreaming of a White Christmas“ u nás známy ako „Biele Vianoce" predal doposiaľ 60 968 490 plat­ni s touto piesňou. Stal sa tak asi rekordérom všetkých čias. Ako každú zimu, odcestval aj vlani 79-ročný skladateľ do Palm Beach, aby strávil niekoľko týž­dňov v miernejšej klíme. Biele Vianoce vlastne nikdy nezažil. Ale tantiémy za túto pesničku mu vyniesli len za uplynulý rok 50 000 dolárov. POWERS A CIA Francis Gary POWERS, 38- ročný pilot, ktorého špionážne lietadlo U 2 v roku 1960 zo­strelili nad Sovietskym zväzom, aj teraz zalietava pre leteckú firmu Lockheed stroje typu U 2 ako skúšobný pilot. Letec, kto­rého po zostrelení odsúdili v Mos­kve na desať rokov väzenia a po­tom vymenili za Rudolfa Ábela, zatknutého v USA, svoje styky r americkou tajnou službou CIA celkom neprerušil. V deň výro­čia svojho zostrelenia dostal po­zvanie do hlavného stanu CIA, kde mu tajná služba udelila svoje najvyššie vyznamenanie — zlatú medailu, ktorá váži 280 gramov a má nápis „Za statečnost“. — char 3

Next