Bojovník, 1948 (I/1-36)

1948-04-18 / nr. 1

Náš Časopis začína vychádzať v nových pomeroch, ktoré nastaly po februárovej búrke, ktorá roz­metala batty zpiatočníctva, hatia­ceho a brániaceho prenikanie zdravých konštruktívnych a po­krokových síl. Bojové poslanie nášho časopisu vystrieda teraz konštruktívna a výchovná práca, nie menej závaž­ná a dôležitá, ako bolo odha­ľovanie a porá­žanie záker. plá­nov a činnosti re­akcie. Za naším časopisom sfá| a stoji mohutný káder príslušníkov odboja, ktorí sa po oslobodení nesiali pamiatkovou organizáciou, ale sústavnou aktivitou zasahovali do vnútropolitického diania, tak, ako Im to kázala vlastenecká mo­rálka bojovníkov za práva svojho ľudu — najmocnejšia to zbraA. V politických bc|och od oslobo­denia nadobudli príslušníci nie mene] skúsenosti, ako ich nado­budli v čase bojov proti nepria­teľovi. Múdri sovietski velitelia hovorievali: V mnohom sme sa naučili bojovať od Nemcov, ale my sme Ich odučili bojovať. A| slovenskí príslušníci odboja a celý pracujúci ľud sa mnoho poučil od reakcie. A čo sa naučil najlepšie, je tá okolnosť, že môže lepšie žiť bez nej, lebo ju spoznal, odhalil Ich lživlastenecké masky, odhalil všetky jej nemorálnosti v ktorom­koľvek sektore nášho národného života, rozmetal |u a stavia nový život. Naučil sa, že nesmie nikdy vydať svoj vlastný osud do rúk zpiatočnikov, nechať rozhodovať • svojom osude veľkostatkárov, fabrikantov, veľkokapitalistov Ich prisluhovačov. Toto sebavedo­a mie a táto skúsenosť vytvára a kali do ocele novým spôsobom správ­ne chápané vlastenectvo. Ktosi sa pýtal juhoslovanského partizána, ako |e to možné, že Ti­­tovl paitlzáni vedeli také dlhé ro­ky vydržať boj s fašistickou pre­silou. Tento odpovedal: juhoslo­vanský partizán mal v ruke pušku a v batohu knihu. Ak neshieľal, učil sa. Učil sa milovať svoj ná­rod, nenávidieť nepriateľa, rozo­znávať nepriateľa a porážať ho y pravý čas. Len takéto vlaste­nectvo, založené na láske k vlasti a k jej pracujúcemu ľudu, vie stvoriť zázraky, ako je Stalingrad­­ská epopej, ako bol bol o Duklu, Polom a Berlín, len toto vlaste­nectvo vie vytvoriť zázračné diela ľudského umu a rúk ako Je Dnepropetrovsk, Magnitogorsk, trať Šamac—Saraievo, naša po­vojnová rekonštrukcia a teraz sta­vaná Trať mládeže. Vysoké poli­tické uvedomenie a oddanosť pracujúcemu ľudu, ktorý tvorí, výchova k ľudskosti. dôvera v človeka a v jeho prácu, to sú základné hodnoty a obsah novej socialistickej morálky, o ktorú usilujeme a ktorú dosiahneme, ak si každý takto vyrieši svoj po mer k spoločno­sti. Odm’etnuť vykorísť. človeka človekom a bo­jovať proti vykorisťovateľom Ich lokajom. Na týchto zásadách a rástiy Ideály nášho národného od­boja, na týchto zásadách a touto silou porazili sme vnútorného ne­priateľa a stavlame nový spolo­čenský poriadok. Tieto myšľenky mali v srdciach príslušníci odboja, keď držali zbrane v rukách — tieto ich budú viesť a! teraz, keď držia v rukách -pluhy, lopaty, ovládajú a riadia stroje aiebo pra­cujú perom. Mnohf odpadli v boil o ’riede­nie duchov. Nevydržali. Ale ti, ktori ostali, sú sl plne vedomí svojho ďalšieho poslania. Zo vše­tkých sil prispieť k likvidovaniu všetkých pozostatkov a zvyškov starej rozpadnu’e| kapitalistickej spoločnosti. Ak sme lu rozdrvili politicky, čaká nás ešte mnoho práce na poli hospodárskom a du­chovnom. Je treba orbrouť sa ve­domosťami, roz’1''? ' -jich znalosti a doplniť a osvojiť si vedomcsíl odboriu-.. F udalosti jasne dokázali, že sl ľud vie vládnuť sám. Neobstáli reč! reakc'e, že ťudovláda sa neudrží, lebo nemá odborníkov. Oni beli a odborníkmi, ale proti ľudu. Nový upevnený ľudovodemokratický poriadok vychová svojich odbor­níkov, uvedomelých vlastencov, pionierov práce a ľudské! huma­nity, ktori milujú nadovšetko mier a tvorivú prácu a vedia strašne nenávidieť rušiteľov, parazitov a ohrožovateľov tvorivého pokoja. Kto v prvom rade má sa stať ta­kýmto priekopníkom, sú príslušníci odboja. Viaže ich k tomu Ich sláv­na bojová minulosť, dôvera, kto­rú k ním chová pracujúci ľud a zodpovednosť nikdy nevydať ľud­ské práva slovenského pracujúce­ho človeka do rúk spiatočníkov a zahranič. nepriateľov. V tomto ich snažení chce a bude im náš časopis pomáhať. Zftpas o nového človeka Karol Smietke, predseda ŰQS Taliansko fahá lós... 18. apríl je historlcätým medzníkom povojnového sveta. Talianäký Tud pri­stupuje k voľbám. A voľby znamenajú pre talianskych demokratov veľa. Od Mussoliniim nástupu r. 1922 až po odchod kráľa Umberta r. 194« slobodných volieb fakticky nebolo. Pracujúci ľud, ktorého je v každom štáte absolútna väčšina, si v Taliansku nemohol slobodne vybrať formu režimu, ani vládu, ktorá by mu chcela dobre. Očakával, slobodu, ale tá po druhej svetovej voj­ne prišla vo forme zatvárania fabrík, nezamestnanosti, nesmiernej drahoty, amerických konzerv, tankov a bajonetov. Každému na svete, či na Západe aiebo na Východe, je po troch rokoch „demokracie" v Taliansku jasné, kto­rou cestou chce kráčať taliansky ľud. Dve najväčšie strany, socialisti a ko­munisti, výtvorily ľudový blok, ktorý by pri slobodných voľbách zaručene prevzal osudy mladej talianskej republiky do svojich rúk. Taliansko dalo by sa po iných štátoch, ťažko skúšaných nacizmom a fašizmom, na cestu socia­lizmu a mierového budovania. Pre svet bola by to posila, pre dolárový impe­rializmus oslabenie. Veď po Taliansku iste by nasledovalo Francúzsko e iné štáty, ktoré majú dost štrajkov, nezamestnanosti e v USA nepredajných zeleninových a mliečných konzerv. Preto poslal Truman do Stxedozemie svo­je krížniky a ťažké lode, preto dal ťažké miliardy na vyzbrojenie Scelbovej polície, ktorá pri dnešných talianskych voľbách zachraňuje dolárové násilen­stvo pomocou 400.000 bajonetov, namierených do miliónových más talianskych pracujúcich. Dnešok rozhodne o ďalžej ceste slobo dumilovného sveta. Talian: pri svojich urnách rozhodnú o tom, či na svete i naďalej bude diktovať zakrvavený do­lár, alebo národy budú budovať svetový mier. Anglický a americký rybak. západné okupačné mocnosti zistily, že v kalných vo­dách Bizónie je strašne mnoho nacistic kých rybičiek, šťuky akto vieme, maié' rybičky požierajú. Lenže takto si predstavujú na západe denacifikáciu. Franco a Trumanova česť Na jubilejných oslavách fašistického víťazstva v španielskej občianskej voj­ne, ktoré sa konaly 29. marca, vyslovil diktátor Franco hlbokú ľútosť nad tým že Západ nepojal Španielsko do Marshaľ.ovho plánu, hoci ono bolo prvým štátom, ktorý ukázal svetu, ako sa má dôsledne potierať komunizmus a vraž­diť slO'bodymllowiý proletariát. Americký kongres má dlhé uši a k fašistom mäkké srdce, preto hneď nasledujúceho dňa, 30. marca, pribral Španielsko do „Marsballovej ríše“. Toto rozhodnutie nepotešilo ostatných šestnásť štátov, ča­kajúcich dolárovú „pomoc". Nikomu, kto v tejto svetovej vojne ukúsil gesta­­pácku čižmu (a bola to aj veľká väčšina štátov Marshallovho plánu), nechce sa do „krajšej“ budúcnosti pod americkým patronálom kráčať v jednom šíku s krva­vým Gaudilliom. Najviac to napálilo taliámsku pravicu. Táto totiž v predvoleb. nora bojí balamúti taliansky ľud s americkou pomocou, ktorú dostane Talian­sko, ak po voľbách zvíťazí. Desia:kam miliónov talianskych hladujúcich totiž sľubujú, že americká pomoc po volebnej porážke ľudového frontu bude zname­nať, že Talianskom potečie „med a mlieko“. Franco v Marshaillovom pláne zna­menal by však toľko, že plány talianskej pravice vyély by nazmar. Pinkerton: De Gasperiho preto splašene telegrafovali do Bieleho domu, že takýto postup USA znamená bezpečné 'víťazstvo-tallansíkej ľavice. A nakoľko pre Tirumanovu česť znamená náhly obrat o 180° práve toľko, ako kedysi pre Hitlera, vyhlásil, že Franco do plánu prijatý nebude. Smšešaný výbor snemovne a senátu sa k tomu pripojil a Trumanovo rozhodnutie opravil slovíčkom „zatiaľ nebude“. To však ešte neznamená, že pen. Clay nebude chodiť s Frcnccm na poľovačky, a že po talianskych voľbách Španielsko vmaširuje do Marshallovho plánu predsa, avšak pre formu — bez slávobrány. (-č.) Staňte sa čitatelmi BOJOVNÍKA! 0 významnej úlohe Ministerstva techniky: Stavať byty Minister techniky prof. Ing. Slechta o novej Československej strane socialistickej Viete aké úiohy má na starosti Ministerstvo techniky? Už názov vám povie, že ide o úrad, ktorý sa najmarkantnejšie zaoberá s výstav­bou. A kecf si náš občan predstavuje výstav­bu, myslí predovšetkým výstavbu bytov. Dnes skoro každý štát trpí nedostatkom bytových jednotiek a po doterajších skúsenostiach je zrejmé, že táto kríza sa dá odstrániť len plá­novitým stavaním nových bytových domov, a to plánovaním veľmi obozretným, keď uvážime, že »ídvebneno mater.a,u je málo. No, Ministerstvo techniky mé i iné ú'ohy. O tomto nám povie niečo nový minister techniky prof. Ing. Šlechta, ktorý nám odpovedá na tieto otázky: Aký bude program Ministerstva tech­niky a ktoré úiohy považujete za najdôležitejšie? Čo sa v tomto smere vykoná na Sto. vensku? čo by ste povedali slovenskej po­krokovej verejnosti o očistenej stra. ne českých socialistov? Ministerstvo techniky predovšetkým chce zaistiť spinéire všetkých úloh sta­vebnej dvojročnice. Tomu je poireoné orispôsobiť vývoj v stavebníctve ná eži_ te usmerneným plánom, pri uskutočňova­li ktorého sa uplatnia vo väčšej miere ,ko dosiaľ orgány ľudovej správy. Ďa'šou úlohou je snižiť stavebné né­­ady v spo'upráci so znárodneným sek­­rom stavebníckym Min'sterstvo teehnl­­/ pracuje na päťročnom pláne v staveb­nríctve, pričom úzkostlivé šetri s drevom, ktorého bude cez celý rad rokov ne­dostatok a používa preto montovaných prvkov z cementu a ocele, čím stavby zlacnia. Tieto prvky musia sa typizovaí a normalizovať, aby ich výroba zlacnela. Za účelom lepšieho plnenia plánu v stavebníctve bude treba zaviesť nový poriadok do distribúcie stavebných hmôt, regulovať povolovac:e stavebné riadenie podľa možnosti p ánu, vydať niektoré zá­važné smernice pre navrhovanie a pre­vádzanie stavieb, vydať predpisy o možJ nosti zastavovania adaptačných prác vnú­tri budovy v čase najväčšej stavebne1 sezóny a konečne prísne zakročiť proti Stavebníkom nepovolených stavieb. Usi­lovne sa Dudú hľadať cesty ako zlacnieť všetky stavby, najmä stavby bytové, a to typizáciou, mechanizáciou stavebných prác a výskumom v stavebníctve. Realizácia dlhodobých úloh Ministerstva techniky vyžaduje vypracovanie krajinné­ho a vodohospodárskeho p ánu a preto sú pripravené osnovy zákona o krajinnom plánovaní v rámci celoštátneho hospodár­skeho plánovania a rámcového zákona o stavebnom poriadku. Pri vypracovaní vodohospodárskeho plénu bude treba pa­mätať na využitie vodnej energie, na po­treby poľnohospodárstva a plavby, na zásobovanie obyvateľstva s priemyslu vodou a na opatrenie pre čistotu vody našich riek. Ďa ej je nutné venovať po­zornosť plavebnému pripojeniu k námor­ným prístavom najmä otázke zlepšenia splavnosti Dunaja a pripojenie Ostravska na splavnú Odru. V odbore stavieb hradských je treba čo najrých'ejšie opraviť vo vojne zane­­dbarié a vojnou zničené hradské a mosty, najmä na Morave, v Sliezsku a na S o­­vensku, pripraviť dlhodobý plán obnovy a výstavby hradských a sjednotiť správu celej siete hradských. V odbore stavieb pozemných je treba prehĺbiť činnosť hlavných zmocnencov pre obnovu v úze­miach súv'slo poškodených vojnou urých'if stavby pre Všesokolský siet a a adaotádu Karolína pre 600 výročie Kar­lovej univerzity. Pokiaľ ide o Slovensko, ostávaiú pra­covné úlohy v podstate toho Istého sio­­ženia ako boly až dosiaľ- v odbere sta­vieb pozemných a v užšom smys'e bvto. vých, j« situácia napätá na východnom Slovensku, kde vojnové škody sú vysoké a odľahlosť krajín, nedostatok výkonných tehelní, a dopravné ťažkosti vážneho roz­sahu sú trva.ými a ťažko odstrániteľnými závadami. Preto sa tam podporuje v naj­vyššie možnej miere výroba tvárnic a otvárajú sa miestne poľné tenelne. , V odbore vodohospodárskych stavieb sa prirodzene hlavná pozornosť venuje aj nacfa ej stavbám hydrocentrál v rámci rozšírenia kapacity nášho energetického priemyslu, ktoré prispejú k industrializá­cii Slovenska. Zvláštna pozornosť sa ve­nuje potom i dunajskému prístavu. Pok:aľ ide o stavby hradských a mostné, hlav­nou úlohou ostáva obnova mostov a vý­mena mostných provizórií, poškodených najnovšie povodňami. Ceskos'ovenská strana socialistická vznikla ako očistená strana národne so­cialistická. aby sa stala stranou výbero­vou, programové vyjasnenou a ukézne­­nou ktorej cieľom je ísť dôsledne za socializmom a pravou demokraciou v tes^ nej spoluoráci so všetkými si'ami obro­deného Národného ťrontu. V jej radoch je predovšetkým drobný český človek, tak ako ním býval kým strana nebola ovpčvvnené pravicovými živ'am' A'e stra­na sa bude obracať a] k ostatným vrstvám aby ich vychováva'a k socializmu a pribl-i­­žbve'a k pracujúcemu ľudu miest e de­dín. Strana chce bezvýhradne a dôs'edne usilovať o slovanskú politiku, aby český a s'ovenský národ stal sa platným č'e­­nom slovanskej rod'nv ža vedenia Sväzu sovietskych socialistických republík. , BOJOVNÍK, symbol odbojázskej. jednoty Plk. BRANISLAV MANICA, predseda SVODPOV Dnes, keď berieme do svojich rúk prvé číslo jednotného odbojárskeho časop.su, nášho „Bojovníka" ktorý prichádza k nám ako symbol odbojárskej jednoty, nebude od veci, keď vrhneme krátky pohľad do odbojárskej minulosti, tak ako sa nám on» predstavovala počas celých troch rokov od oslobodenia. Treba priznať jedno. Odbojové sväzy, • to najmä zásluhou roztrieštenosti nášho verejného života, nešly spolu po tej ces­te, ktorú si vytýčiiy v Banskej Bystrici. Do vedenia niektorých odbojových organizá­cii dostali sa ľudia, ktorým boly bližšie záujmy dnes už neexistujúc ch politických strán a skupin, ako záujmy odbojárskej jednoty. A pociťovali sme to všetci, bez rozdielu príslušnosti k tomu ktorému od­­bojárskemu sväzu, ako nesmiernu škodu, i ako hamovnlk na úspešnejšom napredo. j vani našej konsolidácie, ako základňu podrývania národnej jednoty I sily ľu­dovej demokracie » v neposlednom rade najmä ako najlepší spôsob likvidá­cie všetkých výdobytkov našej národnej revolúcie. Absolútna väčšina odbojárov pozerala na to s pohoršením a neľú­­bosťou. Zo všetkých sväzov ozývaly s» hlasy po užšej spolupráci všetkých odbo­járov, po očiste a najmä po návrate k všetkým tým ideálom, ktoré sme si vy­týčili za najťažších podmienok v povsta­ní, ilegalite i v zahraničnom odbo|i. A tieto hlasy boly tým silnejšie, čim viac sa odbojárska jednota, zásluhou rozrýva, čov, pomocníkov zpiatočníctva, triešti;». Všetci tf, ktorým záležalo na banskobyst­rickej spolupráci, začatí vážne rozmýšľať o s|ednotení odbojárov do jediného svä­zu. ktorý by bol zárukou, že sa tu bude robiť politika poctivá, ľudovodemokratic­ká, že sa zachránia pre národ a štát vše. tky hodnoty, za ktoré naši sno'ubojovnfcl obetovali toľko životov, za ktoré všetok náš ľud toľko pretrpel. Potrebu sjednotenla odbojárov najsil­nejšie sme pociťovali práve my v SVOJ. POV-e. Je zaiste v pamäti všetkých účast­níkov vlaňajšieho valného shromaždenia nášho sväzu v Turč. Sv. Martine, kde po­krokové, opozičné krídlo SV03POV dóža. riovalo sa sjednotenia odbojárov do jed­ného sväzu. Aj keď sa tak nestalo, všetci sme vtedy vedeli, že pomery raz dozrejú do takého štádia, keď náš návrh bude aktuálny s dožije sa uskutočnenia. Februárové dni daly nám za pravdu. Spontánny nástup pracujúcich znamenal aj nadšenie odbojárov, ktorí znova stáli v prvých radoch, aby chránili ľudový ra­lim a odrazili nápor reakcie. Vtedy, keď sa na výzvu Kl. Goítwalda tvorlly po ce­­lej Republike akčné výbory, sišli sa v Bratislave zástupcovia všetkých odbo­jových sväzov, aby uskutočnili vôľu šíro­­kých radov svojho členstva a utvorili Ústredie odbojových sväzov, ktoré do osláv IV. výročia povstania pripraví vše. tky podmienky k slúčen'u odbojových or­­ganizácií do jednotného sväzu. Z Iniciatí­vy ŰOS utvorľy sa po celom Slovensku Okresné výbory odbojových sväzov. ktoré pomáhaly nielen pri očiste, ale vytvority dostatočné predookledy k úspešnej a pevnej spolupráci odbojárov na vlďeku. Dnes, keď odbojové složky stoja jed­notne na tej línii, ktorú nastúpil v po­vstaní celý náš ľud, možno sa do budúc­nosti pozerať omnoho radostnejšie a spo­kojnejšie. A možno od budúcnosti oča­kávať toľko, že nám prinesie omnoho viac kladov, ako všetky doterajšie storočia národného vývoja. Odbojári, sjednotení v ŰOS, sú dnes pevnou zábezpekou ľu­dovej demokracie, pokroku a uskutočne­nia socializmu. „Bojovník", ktorý nám dnes prvý raz prichádza do rúk ako or­­gén sjednotených odbojárov, je n'elen plodom tejto jednoty, ale aj spoľahlivou tribúnou a zbraňou odbojárov, ktorá tu- . de bdieť nad Wm, aby sme dôsledne a poctivo kráčali po našel ceste k see a­­llzmu, ku krajšej budúcnosti Rumunsko so zbavuje cudzích petrolejárov Najväčšia rumunská petrolejárska spoločnosť ,„Astra Romana“, ktorá pat­rila do koncernu ,.Shell“ likviduje, dôsledku čoho prepustila všetkých an­v glických a holandských zamestnancov. BOJOVNÍK — ČÍSLO í — STRANA 3

Next