Bojovník, 1949 (II/1-50)

1949-01-01 / nr. 1

Po podpísaní novej obchodnej smluvy medzi Sovietskym svä­­zom a našou Republikou, propagan­da západných mocností je v úzkych, lebo v nijakom prípade nemohla po­čítať s tak veľkorysou pomocou 3SSR našej Republike. Sám londýn­sky časopis Times piše v utorkovom úvodníku o nových obchodných smlu­­vách medzi SSSR, Poľskom, Maďar­skom a Československom. „Sovietsky s väz poskytuje teraz ľudovodemo­kratickým štátom značné množstvo investičných statkov a surovin a po­máha ich priemyslu značnými pôžič­kami. poskytovanými z čiastky v zla­te. Táto sovietska pomoc prospieva rozvoju priemyslu a má značný vplyv na zvýšenie životnejNjrovne týchto krajín. Sovietsky sväz, — piše Ti­mes, -4» získava si svojimi činmi stále väčšie sympatie a lásku výcho­doeurópskych Štátov.” Útočné akcie holandskej armády proti pokoj amilovnému indo­nézskemu ľudu neustále vzrastajú. Situácia v tejto otázke je veľmi na­pätá, dokonca Bezpečnostná rada SN Dola nútená minulý týždeň sa zaobe­rať týmto problémom. Na zapadnutí Bezpečne stnoj rady SN prehovoril holandský zástupca Herrmann Van Reyen, kde vyhlásil, že Holandsko považuje obnovenie nepriateľstva v Indonézii — čuj svete — za „do­mácu záležitosť”, ktorá nespadá do kompetencie BR, keďže údajne ne­­ohrožuje mier. Policajná akcia ho­landských vôjsk bola údajne potreb­ná na obnovenie „ústavného poriad­ku” v Indonézii. Západné mocnosti sú proti každému národnému hnutiu za slobodu, a preto holandský delegát v BR našiel u týchto podporu. Stále rastúci nápor ľudovodemo­kratických vôjsk v Číne ženie Cankajäeka do katastrofálnej situá­cii. Samotná americká vláda pova­žuje situáciu Čankajšeka za bezná­dejnú a preto odmietla nedávno po­skytnúť pomoc Cankajšekovej armá­de. Odpor kuomintanskej armády možno dnes už charakterizovať aj tak, že si chce kuomintanská vláda na čele s Čankajšekom predĺžiť len svoj život. O vajčiarsko sa neprestajne dosta- O vk do vleku americkej politiky. Amerika však nemôže súhlasiť s ur­čitými slobodami, ktoré vo Švajčiar­sku ešte existujú a preto pod jej náporom švajčiarská snemovňa od­hlasovala zostrenie zákona na ochra­nu štátu. Zákon má potierať proti­štátnu činnosť „extrémnych politic­kých skupín”, ale je predovšetkým namierený proti jedinej pokrokovej strane, proti strane práce, pretože švajčiarska vláda nebráni činnosti rôznych fašistických a nacistických skupín. Pred niekoľkými dňami prebehla tlačou zpráva, že francúzska polícia zatkla pokrokového bojovníka za slobodu \ španielskeho ľudu, gene­rála Fernandeza. Francúzska vláda sa neustále snaží nahovoriť ľudstvu, že je proti Francovmu Španielsku a nemieni ho nikto a nikdy podpo­rovať. Cíny však hovoria o opaku. Jeden z najlepších bojovníkov za slo­bodu španielskeho ľudu bol políciou zatknutý a ako hovoria posledné zprávy, mieni ho francúzska vláda poslať na ostrov Korziku, kde bude úplne izolovaný od politického boja, od svojich krajanov, ktorí sa nachá­dzajú mimo Španielska a bojujú za nové Španielsko. Sovietsky sväz a Spojené štáty nedelia ideologické rozpory, vy­hlásil generálny tajomník Komunis­tickej strany Francúzska Thorez. So­vietsky sväz a Spojené štáty, kra­jiny s rozdielnymi sociálnymi a hospodárskymi sústavami, povedal ; Thorez, sa dohodly za vojny bojovať proti Nemecku. Preto príčinu teraj­ších rozporov treba hľadať inde než v ideológii. Sovietsky sväz chcel zni­čiť fašizmus a znemožniť jeho vzkrie­senie. Teraz je však jasné, že Spo­jené štáty a Veľká Británia nebo­­jovaly proti fašizmu, ale skôr proti nemeckej a japonskej imperialistic­kej súťaži a že to z ich strany bol skôr boj o svetové trhy. Preto sa tiež teraz v Nemecku vracia nacis­tom ich majetok. V Japonsku Anglo- Američania sledujú podobnú politiku a vo Francúzsku sú povzbudzovaní Pétainoví priatelia a kolaboranti, kdežto účastníci odboja proti hitle­­rizmu sú prenasledovani, volá sa po spojenectve s nacistami a Francom a podnecuje k vojne proti Sovietske­mu sväzu. Avšak francúzsky ľud ne­zabudol na Stalingrad a nikdy sa nedá zatiahnuť do vojny proti So­vietskemu sväzu. Na novo rozpútané boje v Indoné­zii vôbec neschvaľuje holand­ský ľud. Najlepšie to dokazuje sú­hlas holandského ľudu s vyhlásením ústredného výboru Komunistickej stranv Holandska, v ktorom komu­nistická strana žiada holandskú vlá­du, aby okamžite stiahla s Indonézie vojenské koloniálnu jednotky a zastavila tak vojnu. V rezolúcii sa okrem iného hovorí, že dobrodruž­stvo v Indonézií má znegujúce ná­­sledk ■* hospodárstvo fjolamdska. Bilancia medzinárodných udalostí posledného, roku Jasne sa rozlíšily dva tábory: tábor vojnový a tábor mierový — Ciele USA v Nemecku á JapiÜiku Krach britských plánov na Blízkom východe — Význam čínskych víťazstiev pre celú Áziu -ái Pr atlantický pakt — Co sleduje SSSR a Pudové demokracie? Zahranlčno-politieké udalosti posledného roku vyvieraJy t vývinu, aký sa vo svetovej konštelácii rysoval už od konca vojny. Tieto udarostl sú, slovom, charakterizované nástupom amerického imperializmu a z toho vyplývajúcim rozdelením sveta na dva tábory. Keďže konečným cieľom amerického imperia­­lizmu, ako každého imperializmu vôbec, je príprava útočnej, agresívnej vojny, možno dva tábory, v ktoré sa rozdelil svet, označiť ako tábor podnecovateľov vojny a tábor mieru. Na čele jedného táboru stoja USA, na čele druhého tá­boru SSSR. Celkom jasne ukazovaly sa ciele ame­rickej politiky od začiatku roku v Ne­mecku. Podľa predom pripraveného plánu boly obe západné pásma slúčené v jeden administratívny a hospodársky celok, v tzv. Bizóniu. To, prirodzene, znamená, že Angličania prenechali v Ne­mecku svoje mocenské postavenie Spo­jeným Štátom. A ciele Spojených štátov v Nemecku sú dané cielmi Marshallovho plánu: vytvoriť zo západného Nemecka os, okolo ktorej sa bude grupovať západná Europa, bázu, okolo ktorej bude sústre­dený celý západoeuropský priemysel. To má zase za následok, že víťazné Fran­cúzsko sa musí vo svojich plánoch zno­­vuvýstavby podriadiť prvotnej požia­davke znovuvýstavby porazeného západ­ného Nemecka. Po utvorení Bizónie na­­sledovaly ďalšie anglo-americké a anglo­­americko-francúzske dohody o spoločnej správe západného Nemecka, ktorých konečným cieľom bolo urobiť zo západ­ného Nemecka samostatnú oblasť, od­trhnutú od ostatného Nemecka. Táto oblasť má sa — ako bolo v júni t. r. rozhodnuté na konferencii v Londýne, pretvoriť r. 1949 v samostatný západo­­nemecký štát. Účelom tejto politiky zá­padných veľmocí je predovšetkým vylú­čiť Sovietsky sväz zo správy Porúria, kým naopak Porúrie má sa stať bázou arzenálu protisovietskéj vojny. Posled­ným krokom k utvoreniu západonemec­­kého štátu bolo zavedenie separátnej meny v západnom Nemecku. Skutoč­nosť, že západné mocnosti zaviedly zá­padnú menu i v Berlíne, vyvolala potom berlínsku krízu. Sovietske opatrenia niaiy za cieľ zabrániť tomu, aby zave­denie západnej marky v Berlíne neroz­­rušilo menu sovietskeho pásma. Uká­zalo sa však, že západné mocnosti nie sú ochotné berlínsku otázku riešiť, aby dokázaly, že v nijakej otázke Nemecka niet dohody so SSSR. Rozdelenie Berlí­na má byť symbolom rozdvojenia Ne­mecka. Okrem toho práve rozruch okolo berlínskej krízy je najlepším príkladom, ako propaganda západných mocností zámerne využíva všetky rozpory na vy­volávanie vojnovej psychózy a nervo­zity. Prípad Nemecka opakuje sa s istými obmenami na Ďalekom východe. Tu sa americká politika preorientovala na znovuvybudovanie Japonska ako prie­­myselne-strategickej bázy proti SSSR. Občianska vojna v Čine presvedčila USA, že Čankajšekov režim Je príliš slabý a nespoľahlivý spojenec. Preto všetky tendencie 7,novu vy zbrojenia Japonska a obnovy jeho ťažkého priemyslu, ktoré bolo badať v Nemecku, budú sa teraz so dňa na deň markantnejšie opakovať v Japonsku. Úspechy ľudových armád v Číne svo­jim významom zasahujú do celkovej medzinárodnej situácie. Nejde len o to, že USA stratily obrovské územie, kto­ré mohly pokladať za svoje. Nejde ani o to, že stratily nedoceniteľné nástu­­pové územie proti SSSR. Význam čín­skych udalosti je rozhodujúci predovše­tkým so vzhľadom na ostatné stámilió­nové národy Ázie/ Víťazstvá ľudovej armády sú jedným z najväčších víťaz­stiev národne-oslobodeneckých bojov proti cudziemu imperializmu. Víťazstvá čínskeho ľudu sú povzbudením pre oslo­bodzovacie hnutia ostatných národov v ich boji proti kolonizátorom. Takto treba občiansku vojnu v Čine chápať vo svojom význame pre oslobodenerký boj národov Vietnamu či Indonéziu a nie v poslednom rade i pre vývin na Blíz­kom východe. Tu odohraly sa ďalšie udalosti ďale­kosiahleho dosahu. Angličanom sa roz­sypala celá ich koncepcia probritskrj politiky arabských štátov. Táto koncepcia sa rozbila o palestínsku otázku. Angličania mali dômyselne vypracovaný plán, podľa ktorého zajordánska armá­da, vyzbrojená a vycvičená Angličanmi, mala v krátkom čase obsadiť celé úze­mie Falestiny, teda i židovský Izrael, ktorý sa mal potom pripojiť z Zajor­­dänsku — čiže Palestína by ostala sú­časťou britskej ríše ako vazalský štát. a nič by sa proti minulosti nebolo zme­nilo. Lež Izrael postavil sa húževnaté na odpor a rozvinuly sa dlhé boje, do ktorých postupne zasiahly i iné arabské štáty. Nakoniec vznikol akýsi spoločný front arabských štátov proti ašpiráciám Zajordánska. Viedlo to k tomu, že boje nakoniec ustrnuly na mŕtvom bode. Na­to dali Angličania sprostredkovateľom Spojených národov, gr. Bernaďottom vypracovať tzv. „'medzinárodný" pián ns riešenie palestínskej otázky. Tento plán predvídal, že naftová oblasť Izraela sa pripojí k arabskej Palestíne. No i tento plán v SN neprešiel, najmä pre opozí­ciu Spojených národov, ktoré na Biiz kom východe majú svoje osobitné zá­ujmy. Rozpory medzi kapitalistickými Štátmi prejavovaly sa ostatne 1 v mnohých iných bodoch. Najočividnejšie opäť v otázke Nemecka, kde došlo k priame­mu rozporu amerieko-francúzskemu. Ce­lá francúzska verejnosť, a na jej nátlak i francúzska vláda, postavily sa proti anglo-ameriekému rozhodnutiu o vrátení porúrskeho priemyslu a porúrskych ba­ni býv. nemeckým majiteľom. Fram cúzska verejnosť v tom jasne videla opatrenie, ktoré smeruje priamo proti bezpečnosti Francúzska a vedie k jeho opätovnému ohrozeniu. Čím dlhšie sa uskutočňuje Marshallov plán, tým vý­raznejšie vystupujú roztržky i medzi účastníkmi tohto plánu, predovšetkým o výške pôžičiek jednotlivým krajinám. Opäť sú to hlavne Francúzi, ktorí sa cítia odstrkovaní. No súčasne západné mocnosti začaly veľkú ofenzívu, ktorá smeruje na zatla­čenie a potlačenie pokrokového hnutia v štátoch západnej Európy. Najmar­kantnejšie prejavilo sa toto úsilie za ta­lianskych volieb, do ktorých Spojené štáty zasiahly všetkými možnými pro­striedkami, aby si vynútily väčšinu pro­ti bloku komunistov a socialistov. Z Ta­lianska preniesla sa táto vnútorná ofen­zíva do Francúzska za veľkého štrajku baníkov. Keďže triedne rozpory v zir.ar­­shallizovaných krajinách sa neustále stupňujú a stále znova hrozia sociálne otrasy, navrhujú USA v tzv. atlantic­kom pakte doložku, ktorá sa týka vnú­tornej situácie v každom štáte tohto bloku. Podľa tejto doložky USA majú právo vyslať do každého štátu západnej únie svoje vojsko, keby tam malo dôjsť k prevratu alebo k náhlym, revolučným zmenám. Takto sa má Sta­bilizovať reakcia západoeurópskych štá­tov, vnútorne otrasená a oslabená — cudzími bodákmi. Samotný západoeu­ropský alebo atlantický pakt, ktorý má obsiahnúť USA, Kanadu, V. Britániu, štáty Beneluxu a neskôr i štáty Škan­dinávie, Talianska, Grécka a nie v po­slednom rade i Francovho Španielska — o ktoré vojenskí znalci USA prejavujú čoraz väčší záujem, — má nezakryte ráz agresívny, útočný a protisovietsky. No napriek všetkému SSSR je hlboké presvedčený o tom, že sily mieru sú na svete silnejšie ako sily vojnových štváčov. Preto sa SSSR nedal strhnúť k pretekom v zbro­jení a nedal sa provokovať rečami a zá­mermi amerických vojnových štváčov. Túto líniu svojej politiky dokázal So­vietsky sväz jednoznačne na jesennom zasadaní SN, kde žiadal sníženie zbro­jenia, stavu armád a zákaz atómových zbraní. Politika SSSR napriek všetkým plánom USA je zameraná na svoju vnú­tornú mierovú výstavbu a obnovu. Ten istý cieľ majú dnes i spojenci Soviet­skeho sväzu — štáty ľudovej demokra­cie, ktoré spolu so Sovietskym sväzom stoja na medzinárodnom fronte ako predbojovníci mieru. Titova zrada, jeho protisovietske, maloburžoázii e naciona­listické odbočenie iba posilnilo front ľu­dových demokracii a ešte pevnejšie ukulo ich jednotu. V tomto fronte Čes­koslovenská republika hrá významnú úiohu. Po februári aj naša zahraničná politika je jasná a pevná. Jej cieľom je zachovanie mieru na svete, rešpektova­nie štátnej svrchovanosti — a preto naše miesto je po boku SSSR, po bok veľmoci, bojujúcej za mier. Táto politi­ka, politika mieru získava nových a no­vých priateľov a duch ozajstnej spolu­práce, duch vzájomnej spolupráce po­silnil sa za posledný rok v širokých ma­sách národov západnej Európy a je ne­pochybné, že tento vývin, ktorý prekazí zámery vojnových štváčov, sa zastaviť nedá. lOlOXMU»mo 1 - STftANA 2 [Čítali sme... ‘ J BOL BY TO SÓZNÁM jjr ANARCHISTOV Nedohraný zápas * V. kôl* ligy SK Bratislava—SK Slávia Praha zapatac-” vall v sobotu 18. decembra na brati­slavskom štádiu. Na zápase bolo vraj vyiše 100 funkcionárov ústredí a So­kola, NV Bratislava. Nezisťovali sme. kto tam bol. Bol by bo však nesporne zaujímavý menoslov ľudí. ktorí v ča­se svojho riadneho zamestnania môžu chodiť na futbal. Keďže ich tam bolo vyše 100, na celkovom prostredí by nič nebolo zmenilo deväť zástupcov čs. športovej tlače, ktorí chceli ísť na zápas vo svojej úradnej funkcii. PRÁCA • O .JEDNU PRASAČIU FARMU VIAC Pan- čankajšková sa vo Washing­toné doteraz nepodarilo vymôcť pre svojho manžela americkú pomoc a po­dľa posledných nepotvrdených znráv sa ďalších nádejí už aj vzdala. Hodlá sa „v prípade potreby“ usadiť spolu s pánom manželom na práve zakúpe­nom statku v USA, Americký komen­tátor k tejto zpráve v šibeničnom hu­more poznamenáva, že manželia Čan­­kajšek majú výhľady dostať čoskoro na svojom statku v USA dobrého spo­ločníka — kráľa Pavla z Grécka. PRAVDA ♦ NOVÉ ŠTRAJKY NA OBZORE? Vo Francúzsku zvýšia nájomné. V súvislosti s prijatím nového vlád­neho nariadenia, podľa ktorého sa od 1. januára 1949 zvýlši vo Francúzsku nájomné, mnohým robotníckvnv rodi­nám hrozí vysťahovanie z bytov. Hoy­­podárskv výbor francúzskych odboro­vých rád zistil, že francúzsky robot­ník musí žiadať o zvýšenie ďalších 25°/o svojej mzdy, aby mal strechu nad hlavou. OBRANA r.UDU Poznámky • Poznámky • Poznámky • Poznámky • Poznámky • Poznámky Vykľuje sa šidlo z vreca? Za onoho času — zakrátko po oslo­bodení — začala sa v Bratislave bytová anarchia. Aby sa podarilo zdolať ju, založili bytový úrad. Úrad, ktorý mal priniesť poriadok, priniesol ešte väčší neporiadok. Predtým ste totiž za uvoľ­nenie alebo prezradenie voľného bytu platili domovníkovi, správcovi alebo ma­jiteľovi domu nejaký „bakšiš”, avšak keď nasial bytový úrad, museli ste korumpo­vať okrem uvedených „ubytovateľov", i stopovateľov i referentov a — mnoho ľudí by to odprisahalo, že ešte aj väčších pá­nov v byt. komisii. No, ale o tom potom. Je tu aj iná vec, ktorá si zaslúži pozor­nosť. Pripomíname ju preto, lebo otočili sme opäť jednu stránku v knihe vekov a začíname písať novú. A na tejto no­vej stránke — r. 1949 — nechceli by sme sa stretávať so zjavmi, ktoré r. 1948 desaťtisíce nebývajúcich a zle bývajúcich ľudí v hlavnom meste Slo­venska preklínalo. Bolo to nevídané laj­dáctvo, nevídaná nezodpovednosť uvede­ného úradu a najmä neistota tých, ktori mali nájdený byt, podanú žiadosť, pred­nostné právo a všetky doklady, len jed­no im chýbalo — kamarát v bytovej komisii. Aby sme začali od začiatku. Bytové oddelenie NV má pekných pár sto res­tov. Radšej hovoríme menej ako viac. Vieme však, že na jar r. 1948 išly resty d» tisícok. Druhá vec. Slávnostne ozna­movaná jarná revízia bratislavských nadmerných bytov sa stala „tabu”. Úrad, ktorý ako každý iný je podľa ústavy priamo zodpovedný za svoju éinnosť ľudu, ani napriek výzvam tlače výsledky tejto revízie neoznámil, hoci i negramotné deti vedia, že v Bratisla­ve je niekoľkosto nadmerných a neprá­vom obývaných bytov. Za tretie. Byto­vá komisia mení svojho predsedu tak často, že tento skoro ani nemá čas so­­známlŕ sa s členmi komisie. Každv pred­seda ujíma sa funkcie s týmto vedomím, preto počas svojho kratulinkého úrado­vania napred vybaví žiadosti svojich známych i známych svojich známych. Zlé jazyky hovoria, že nemôže sám roz­hodnúť, lebo ešte je tu niekoľko osved­čených interventov t národného výboru. ktorí — vraj — keď nepresadia svoje, zavolajú si nového predsedu a starý sa stratí tak rýchlo, ani keby sublimoval. Podľa toho vraj i rozhodovania vyze­rajú. No všetko to, čím tento „cintorín ná­deji”, ako ho kedysi pomenovala „Prá­ca”, vyniká, nedá sa napísať tu. Na to by bolo treba knihu, niekoľkosväzkový román, humoristický, ale zároveň i hlbo­ko tragický. 2e je to pravda, dokazuje i nedávna činnosť revíznej komisie z Po­vereníctva vnútra na Bytovom oddelení NV. Úradníci Povereníctva vnútra — ako vieme, maličkosti nevyšetrujú. A aký škriatok sa z tejto rev ízie vykľu­je, to ešte nevie nikto. Dá sa však po­­vedať, že výsledky budú na plač, na smieeh i na zúrivý hnev. Ide hlavne o to, aby sa docielila náprava. Keď túto novoročnú poznámku kon­číme, želáme si iba jedno: aby výsledky revízie boly zverejnené a aby sa išlo do dôsledkov. Podľa slov predsedu SP Dr. Husáka: „Komunista-nekomunista, keď zle robíš, s koňa dolu.” A národnému výboru želáme, aby na tomto svojom oddelení zaviedol nové socialistické me­tódy práce a najmä, aby tol o svoje od­delenie nepovažoval za polepšovňu pre­vinivších sa, alebo školu negramotných zamestnancov, ako tomu bolo v mno­hých prípadoch doteraz. (man) Želanie HKS k Novému roku Kto chcel na Vianoce urobiť svojím najbližším radosť, mal neúrekom dosť starostí a trápenia. Nielen preto, že na trhu nebola dostatočná možnosť náku­pov, ale i pre neúmerne vysoké ceny tých tovarov, ktoré nepodliehajú distri­búcii a teda nemalý by byť objektom šmeliny. Ponosoval sa mi istý známy, že chcel kúpiť manželke novú kabelku. Tie nie sú ani na body, ani na. prídel. A predsa — pochodil všetky obchody a kabelky nie a nie dostať. Aspoň nie kabelky kožené. Tie, čo boly k dostaniu, vyznačovaly sa jednak hroznou nekva­­litnosťou a najmä neľudskou cenou. Ka­belka z papierovej „kože" od 400 do S00 Kčs. .Kvalitnejšia” — totiž z kús­kov handier okolo tisícky. Kožené ka­belky, ktoré istá firma pod Michalskou bránou vystavuje vo výklade ako nepre­dajné vzorky, cenu — napriek ešte stále platnému nariadeniu úradov o povin­nosti obchodníka označiť hodnotu tova­ru — prirodzene, neuvádzajúc, obyčajný smrteľník kúpiť nemôže. Tu treba obe­tovať celý mesačný plat štátneho za­mestnanca. Ale nepredajné vzorky sa vo výklade striedaly deň čo deň. Ľudia ich kupovali, pravda, takí, ktorým na ti­síckach nijako nezáleží, lebo ich na šme­line ľahko získavajú. — Mladá matka sa sťažuje v električke. Muž je robotník v Dynamitke. Majú tri deti. Najmenšie má pol roka. Rastie ako z vody, svetrí­ky a košieľky sú mu malé. Chcela kú­piť k Vianociam detskú súpravičku. Mohla síce na poukaz odborovej rady, ale potom by nemohla kúpiť mužovi košeľu, spodky a ponožky. A on už tiež veľmi potrebuje. Nuž, má ešte asi 200 detských bodov. A pre dieťa dostať vraj skôr kúpiť. Sháňala teda. V obchode na rohu Rybnej brány a Leningradskej uli­ce chceli za detský svetrík okrem bodov — čuj svete — čosi okolo 700 Kčs. Vraj — úradná cena! V iných obchodoch tak isto. Môže si to robotnícka rodina kú­piť? A dieťa, zaiste to každý uzná, mu­sí byť na zimu oblečené. Ľudia, ktorí pred Vianocami nakupo­vali, museli sa často pýtať, či HKS spí. My sa pýtame s nimi so želaním, aby sa v novom roku — keď nie zobudila, tak aspoň pozerala na „úradné” ceny vo výkladoch! Kmínslvo a byrokracia Dostali sme do redakcie list. 2ena sta­vebného robotníka sa v ňom pýta, či mäsiari majú ciachované váhy a záva­žia. Kupovala vraj u istého mäsiara via­nočný prídel masti. Sú doma traja, teda mala dostať 36 dkg. U mäsiara jej na­­väžili 32 dkg. Keď sa ohradila, povedali jej, aby si išla teda kúpiť inde. Nechce­la robiť výtržnosť,, nuž nech teda je o tie 4 dkg menej. Doma si odvážila prídel masti ešte raz, bolo ho iba 29 dkg. Aby sa presvedčila, či nemá zlé váhy alebo závažia, odvážila si ho i u sused­ky. Tiež 29 dkg. Teda okradli ju. Sice 0 maličkosť, o 7 dkg, ale predsa. Z prí­delu pre tri osoby viac ako šestina. Je to nielen nepoctivosť, ale i hriech. Krá­dež. Netreba spomínať, že to neurobili iba jej samotnej. Ak to urobili sto ľu­ďom, robí to 7 kg. A masť sa v Bra­tislave predáva načierno po 600 Kčs za kilogram. Vypočítajte si sumu, akú — predpokladajme — že získal na čiernom trhu tento nepoctivý mäsiar, ak u neho nakupovalo viac sto ľudí. Naša čitateľka v liste ďalej spomína, že sa ponosovaly i ženy, ktoré nakupo­­valy masť v tržnici. Tam to chodilo tak isto. Napokon bola v liste zmienka 1 o úradnom opatrení v distribúcii mäsa. V našom časopise sme nedávno tých, ktorí si ceremónie pri nákupe mäsa vy­hútali, nazvali majstrami chaosu. Opa­trenie, ktoré sa zrodilo na zásobovacom oddelení ÜNV v Bratislave v týždni od 13. do 19. decembra, plne potvrdzuje, že sme mali pravdu. Mäsiari mohli Vydá­vať v tomto týždni, konkrétne v dňoch 17. a 18. decembra mäso iba na ústrižky, ktoré platily v predošlom týždni (ústriž­ky č. 2). Byrokrati tak prikázali, lebo podľa ich kalendára sú dni 17. a 18. ešte iba v druhom týždni bežného me­siaca. Nuž, tak ako mnoho iných, ktorí si svoj prídel mäsa vybrali v týždni, keď platily ústrižky č. 2, nedostala som nijaké mäso, — píše naša čitateľka. Je pravda, že mi predtým ostaly ústrižky č. 2 asi na 30 dkg, lebo dostala som na-. miesto 35 dkg iba 20 dkg mäsa na oso­bu, ale v strachu, aby mi neprepadly, vybrala som ešte v týždni ich platnosti na ne salámu. Ako som už spomenula, na týždeň od 13. do 19. decembra som nijaké mäso nedostala. Kto je tomu na vine? Ja, ktorá nemám čo navariť, ale­bo úradníci-byrokrati, ktorí už ani ne­vedia, ako majú človeka trápiť? Pra­cujúci človek nemôže žiť o samých, omáčkach. Príslušné miesta, keď už nijako nezakročujú proti byrokratom, malý by ich prinútiť žiť aspoň 14 dní o samej fazuli a zemiakoch. Potom by azda dostali rozum i cit. Toľko naša čitateľka. My jej list ne­komentujeme, iba pripojujeme zb- né želanie, aby ľudia, ktorí majú dostatok moci na do-ielenie nápravy v nove m roku — čítali noviny. Doteraz to totiž — zdá sa — zabudli robiť.

Next