Bojovník, 1974 (VI/1-52)
1974-01-05 / No. 1
5. januára 1974 Ročník VI. Cena Kčs f. Štvrtý rok päťročnice sa nesie v znamení 30. výročia SNP, príprav na oslavy Pražského povstania a 30. výročia oslobodenia Československa hrdinskou Sovietskou armádou. Najlepšou oslavou týchto významných výročí bude predčasné splnenie a prekročenie úloh, ktoré stanovuje päťročnica v ekonomickej sfére. Nemalou mierou prispeje k tomu iniciatíva pracujúcich z Partizánskeho, ku ktorej sa stále pripájajú ďalšie podniky, závody a kolektívy. O úlohách a perspektívach roku 1974 píšeme na str. 3. v ekonomickom komentári „Štvrtý rok 5RP“. K 30. výročiu organizovania 2. čs. paradesantnej brigády v ZSSR CESTAMI SLÁVY Už od prvých dní Slovenského národného povstania, ktorého 30. výročie si pripomíname v tomto roku, poskytoval Sovietsky zväz všestrannú pomoc. Prichádzali k nám skúsení organizátori partizánskych bojov; Sovietsky zväz dodával povstalcom zbrane, lieky, potraviny. V polovici septembra 1944 pristál na letisku pri Zolnej prvý čs. letecký stíhací pluk v ZSSR a na letiska Tri duby prišla koncom septembra 2. čs. samostatná paradesantná brigáda v ZSSR, ktorú vycvičili najlepší inštruktori Sovietskej armády na území ZSSR. KONKRÉTNE rokovania o organizovaní 2. čs. brigády sa začali koncom decembra 1943. Sovietske vojenské miesta prisľúbili všestrannú a plnú podporu. Dohodlo sa, že 2. čs. brigáda sa vybuduje podľa vzoru sovietskych výsadkových jednotiek. Umiestnili ju v Jeíremove, 340 km južne od Moskvy a bola podriadená Moskovskému vojenskému okruhu. Do Jefremova začali prichádzať v prvej polovici januára 1944 prvé vlaky s našimi vojakmi. Menšia časť prišla z Buzuluku, kde bol umiestnený čs. náhradný pluk, väčšia časť zasa z Usmáni, kde sa dva mesiace zdržiavali slovenskí vojaci, ktorí sa prihlásili do čs. vojenských jednotiek. (Pokračovanie na str. 2.) Vážení čitatelia, v novom ročníku nášho časopisu uverejňujeme už od tohto čísla na pokračovanie román od M. Pavlíka STOPY DO NEZNÄMA. Ak si zabezpečíte všetky nasledujúce čísla, vystrihovaním získate hodnotný, dosiaľ ešte nepublikovaný román. Q POLITICKOM a hospodárskom živote nášho socialistického štátu býva zásadou bilancovať splnenie úloh a cieľov, ktoré boli vytýčené v plánoch. Treba hneď úvodom povedať, že na plnenie náročných úloh v našej vlasti mala v uplynulom roku priaznivý vplyv zmierňujúca sa medzinárodná situácia. Rok 1973 bol rokom, ktorý mal blahodarný vplyv na likvidáciu toho najpálčivejšieho a najnebezpečnejšieho konfliktu rokov po druhej svetovej vojne, avšak začal sa uplatňovať v plnej miere až teraz. Uplatňuje sa z iniciativy a zásluhou Sovietskeho zväzu a štátov Varšavskej zmluvy pozitívne v celosvetovej politike osobitne ho cítime u nás na križovatke dejín na našom starom kontinente v Európe a to nás inšpirovalo k cieľavedomosti a istote v uskutočňovaní našich cieľov. Mierový program vyhlásený XXIV. zjazdom KSSZ sa vytváral a dôsledne realizuje a my sme svedkami dynamických premien v medzinárodných vzťahoch. Leninské myšlienky mierového spolužitia štátov s rozdielnym sociálno-ekonomickým zriadením rozpracované na Krymskej porade vedúcich činiteľov komunistických a robotníckych strán socialistických štátov získavajú stále viac stúpencov. Svetový kongres mierumilovných síl, tento „parlament sveta“, ktorý sa konal koncom októbra toho roku v Moskve, ale aj ďalšie významné udalosti, ako podpísanie dôležitých medzinárodných zmlúv, medzi ktorými je aj podpísanie zmluvy medzi ČSSR a NSR, ktorá anuluje mníchovský diktát, nás presvedčuje o tom, že dnes viac ako kedykoľvek predtým existuje reálna možnosť odvrátenia vojen na svete upevnenie mieru a medzinárodnej bezpečnosti. Uplynulý rok bol nielen v oblasti medzinárodných vzťahov, ale vnútropolitických aj a pri utváraní materiálnych hodnôt v znamení ďalšieho pokroku a tiež myslenie našich pracujúcich v ich vzťahu k socializmu, k politike komunistickej strany. Tieto priaznivé výsledky sme dosiahli predovšetkým vďaka tomu, že naši pracujúci, hospodárske orgány, národné výbory a spoločenské organizácie združené v Národnom fronte plne pochopili a aktívne uskutočňujú závery a uznesenia XIV. zjazdu KSČ a zjazdu KSS. Slovenský zväz protifašistických bojovníkov, ako organizácia NF vykonal v uplynulom roku tiež veľký kus práce v oblasti ideovovýchovnej a masovopolitickej v duchu slávnych tradícií revolučných a protifašistických bojov vo vlastných členských radoch i navonok vo verejnosti s osobitným zameraním na mladú generáciu. Veľa Sa urobilo pre zlepšenie sociálneho zabezpečenia i zdravotnej starostlivosti o účastníkov boja proti fašizmu — členov zväzu a niektoré opatrenia sú v štádiu realizácie. Dôsledne sme plnili úlohy vyplývajúce z uznesení a záverov ústredných výborov strany tak významných pre celú našu spoločnosť. Zjazdami Slovenského zväzu a Československého zväzu protifašistických bojovníkov, ktorým predchádzali okresné konferencie sa uzatvorilo zložité obdobie, ktorým naša spoločenská organizácia v uplynulých rokoch prešla, a preto boli vážnym predelom v rozvoji našej činnosti a jej prehlbovania. Úspechy, ktoré dosiahol SZPB v uplynulých rokoch, ako aj príprava a priebeh predzjazdového obdobia potvrdili, že náš zväz prišiel na zjazd politicky a organizačne upevnený, jednotný a že sa pri zabezpečovaní úloh v plnom rozsahu prejavila jeho akcieschopnosť. Napriek prirodzenému úbytku vzhľadom na priemerný vek, zvýšil sa počet členstva. Zlepšilo sa hospodárenie zväzu, priemer členskej známky na člena o tak sa zvýšili príjmy z vlastnej činnosti a účelového zariadenia. Prostredníctvom federálneho ústredného výboru prehĺbili sa vzťahy a styky s bratskými odbojárskymi organizáciami ostatných socialistických štátov. Zvýšil sa aj odber časopisu Bojovník, ktorý vychádza už v 28-tisícovom náklade a v týchto dňoch oslávil piate výročie existencie v dnešnej podobe. Tieto výrazné úspechy mohol SZPB dosiahnuť len vďaka cieľavedomej a obetavej činnosti funkcionárov a členov, orgánov a organizácií zväzu, za čo im chcem v mene predsedníctva OV SZPB a v mene svojom aj touto cestou úprimne a srdečne poďakovať. Rokom 1974 naša socialistická vlasť vstupuje do jubilejných rokov 30. výročia Slovenského národného povstania, Karpatsko-dukiianskej operácie a tým aj 30. výročia postupného oslobodzovania našej vlasti slávnou Sovietskou armádou za účasti Československého armádneho zboru v ZSSR, ako aj 30. výročia májového povstania českého ľudu. Orgány zväzu všetkých stupňov, základné organizácie, funkcionári a všetci členovia zväzu mali by vyvinúť maximálne úsilie, aby sme svedomitou prácou, socialistickými záväzkami, teda novými úspechmi dôstojne privítali tieto významné výročia našich slávnych novodobých dejín. (Pokračovanie na 2. str.) NA PRAHU jubilejného roku tridsiatych výročí PETER D U D Ä Š úradujúci podpredseda ÜV SZPB ’■SSSSS/SS/SSSSSSSSS//SSSSSSSSSSSSS/SSSSSSS///J >/SSfSSS/SSS///SSSS////SSS/S/Sf//fS/S///S//SS///S///fSS/ŕSS/S///SSŕS/S/SSSSS//SSSSSSSS/SSSSSSSS/SS/SŕS/r. vm'Aww////////////////-' T ak — a zasa je to tu.. Starý rok, odnášajúc si so sebou objemnú kroniku našich úspechov i menej chvályhodných výsledkov, definitívne za sebou zabuchol dvere a uvolnil miesto roku novému — zatiaľ čistulinkému, neporušenému, qvenčenému gloriolou našich dobrých (a ešjte lepších) predsavzatí, úloh, ušľachtilých .cieľov, zameraných na ďalší rozkvet naše] celej spoločností. Krásne je to, veru, naozaj krásne. Myslím, tie predsavzatia ... Vy, pre ktorých sú skutočnou reálnou náplňou života, tak, ako boli v predchádzajúcom roku, aj tých ostatných pred ním, možno sa pozastavíte i pohoršíte: načo tá irónia? Nuž onp to nie je ani tak irónia — skôr šibeničný humor, ak sa vôbec v tomto prípade dá o humore hovoriť. Tie predsavzatia — a vy to veľmi dobre viete — sa totiž, ako sme sa mohli presvedčiť i v uplynulom roku, ešte zďaleka netýkajú všetkých nás. V očiach mnohých našich spolupracovníkov a občanov je socializmus vynikajúcim výdobytkom, ktorý pozdvihol ľudskú dôstojnosť človeka a zamedzil jeho vykorisťovanie — čiže, vysvetľované čudnou logikou týchto ľudí: umožňuje mu pravidelný príjem bez toho, aby sa, ľudovo povedané, v robote „pretrhol“. Lenže plány tu sú, robota je, a voľakto ju urobiť musí. A aj ju zvyčajné urobí. Na úkor svojho voľného času, rodinného života, a neraz i zdravia, dá sa, so svojím vlastným mlčanlivým súhlasom,; vykořisťovat nie síce kapitalistom — ale svojím vlastným spolupracovníkom ... Len sa tak trocha zamyslite — koľko ráz ste „ťahali“ za kolegu, ktorý ša [a nijako nie po prvý raz) opil, alebo možno práve v tom istom čase, keď ste robili jeho prácu, blažene a nerušene popíjal v útulnom prostredí niektorého pohostinstva, koľkokrát ste „zaskakovali“ za spolupracovníčku, ktorá si v rámci pracovného času vybavovala doma veľké pranie, alebo ten čas prípadne trávila ešte oveľa príjemnejším spôsobom? Istotne vám v duši okrem únavy ostal aj pocit krivdy a vedomie, že to, čo robíte, nie je správne, ani spravodlivé — a robili ste to ďalej. Z nepravej solidarity a kamarátstva, za ktoré vám bol odmenou neraz iba skrytý posmech... Nie, takto sa to robiť nedá. Socialistický dnešok patrí nám všetkým — ale takisto všetci sa na jeho budovaní musíme rovnakým dielom podieľať. Každému podľa jeho potrieb, ale i zásluh. S tými zásluhami je to však tiež často všelijaké. Je prinajmenšom diskutabilné, ak za vašimi zásluhami o blaho spolublížneho stojí batéria fliaš nie hocijakého koňaku, prípadne diskrétna obáločka s hmotným vyjadrením vďačnosti žiadateľa. Takisto ťažko hovoriť o zásluhách, ak okradneme podnik, či závod, aby sme z odcudzeného materiálu umožnili priateľovi postaviť si za lacný groš chatu, či rodinný dom. Z cudzieho vraj krv netečie. Lenže to nie je cudzie, to je naše. Nás všetkých. A mali by sme už raz pochopiť, že ak okrádame podnik, štát, spoločnosť — okrádame tým sami seba a nikdy nevieme, kedy nás tento bumerang zasiahne na vlastnej koži... Prišiel raz do Bratislavy cudzinec a, prirodzene, pýtali sa ho, ako sa mu naša metropola na Dunaji páči. Veľmi, vraví, také milé, podnapité mesto ... Konštatovanie, ktoré síce ťažko brať ako kompliment, ale urážkou, žiaľ, tiež nie je. Je Bratislava milé a príjemné mesto? Je. A podnapité? Sebakriticky treba pripustiť, že tento dojem vôbec nie je nemiestny. Stačí malá predpoludňajšia exkurzia po bratislavských vinárňach a hostincoch. Nezasvätený cudzinec sa akiste hlboko zadumá nad záhadou nášho pracovného času. Predpoludním — vinárne a hostince bohato obsadené. Popoludní — vzorné plnenie akumulácie pohostinstiev čulo pokračuje, neraz s tým istým obsadením. A nočné bary sa takisto nemôžu ponosovať na nedostatok návštevnosti, hoci začiatok pracovnej doby nejedného z konzumentov je často v priamej náväznosti na ich záverečnú hodinu... Rok je pred nami — čistý, s nepopísanými stránkami. Co na tých stránkach bude, záleží na nás. Bolo by naozaj smutné, keby sa tam opäť objavil celý chorobopis chronických neduhov našej spoločnosti. EVA RICHTEROVA BEZ NEDUHOV MINULOSTI