Budovateľ, január-jún 1946 (VIII/4-25)
1946-01-25 / nr. 4
HOSPODÁRSKY TÝŽDENNÍK Ročník VIII. - Číslo 4. Bratislava, 25. januára 1946 Cena Kčs V— Slobodným obchodom b zvýšen í blahobytu Ako sa Československo začlení do chystanej organizácie svetového obchodu? Veľká úloha nášho exportného priemyslu: prispôsobiť sa štrukturálnym zmenám vo svetov >m hospodár tve (K) - Bratislava, 24. januára. Ako sme už minule oznámili, Československo bolo pozvané na medzinárodnú obe lodnú konferenciu, ktorá má pripraviť na jún svolanie svetovej konferencie o svetovom obchode a zamestnanosti, Československá vláda pozvanie prijala a súčasne poverila Ministerstvo zahraničných vecí prípravou materiálu pre túto konferenciu. Pr prava obsiahlej matérie bola sverená medziministerskej komisii, pri ktorej sa zriadi! rad subkomitétov, okrem iných obchod íopolitický, kartelový, pre otázky medzinárodných dohôd o prvovýrobkoch, colnotarifný, pre otázky platobnej bilancie a de izového hospodárstva, pre plnú zamestnanosť a pre otázky dopravné. Okrem rozličných odborných inštitúcií majú byť do týchto prípravných prác zapojené aj orgány Slovenskej národnej rady, a preto minulý týždeň zástupcovia Ministerstva zahraničia a Hospodárskej rady pri Predsedníctve vlády navštívili Bratislavu a tu informovali príslušných činiteľov o pláne n* rozšírenie svetového obchodu a zamestnanosti, ktorý pripravila pre svetovú obchodnú konferenciu vláda Spojených štátov severoamerických a ktorý má byť základom rokovaní konferencie. O tejže matérii referovali týždeň predtým vyslanec Dr Z. Angenthaller a odboroví prednostovia Dr. M. Bittermann a Dr. A. Kunoši na konferencii novinárov v Prahe, o kú ‘ej sme sa zmienili už v minulom čísle nášho časopisu. Americký návrh na usporiadanie svetového obchodu vychádza zo zásad Atlantickej charty, spojeneckých smlúv a Charty Spojených národov, podľa ktorých má sa po vojne na poli hospodárskom dosiahnuť „skutočne dokonalá spolupráca všetkých národov s cieľom, zaručiť celému svetu lepšie pracovné podmienky, hospodársky pokrok a sociálnu istotu“, k čomu má byť prostriedkom vzájomná podpora národov pri uskutočňovaní zásady rovnakého prístupu k trhom a surovinám sveta tak, aby rozdielne bohatstvá jednotlivých národov mohly sa plne uplatňovať v prospech všetkých. Veda a technika ohromne rozmnožily výrobné sily ľudstva. T’.udský .blahobyt.je obmedzovaný nie chudobou prírodných zarojov, ale neúspechom, kým ide o využitie ľudských schopností. Oslobodeniu od nedostatkú zabraňujú v neposlednom rade tiež prekážky výmeny a distribúcie. Pokrok vyžaduje odstránenie týchto prekážok. Vzostup obchodu znamená väčšiu zamestnanosť, väčšie množstvo vyrobeného bohatstva a väčšiu hojnosť statkov. Štáty by sa malý preto spojiť, aby spoločne oslobodily medzinárodný obchod od prekážok, ktoré «doteraz zmenšovaly jeho rozsah. Ako hamujú štáty svetový obchod ä tým všeobecnú hospodársku prosperitu? Sú štyri hlavné brzdy svetového obchodu; z nich prvou sú prekážky, ktoré mu kladú vlády, pestujúce takzvanú ochranársku politiku. Hatia ho vysokými clami, prepiatymi úradnými formalitami, odpieraním vývozných povolení, valutovými prekážkami, kontingentovaním alebo vôbec zákazom dovozu a diskrimináciami. Širokou medzinárodnou dohodou malý by sa naraz upraviť všetky druhy obchodnopolitických prekážok, uviesť na vyrovnanú a spravodlivú základňu a stanoviť pravidlá a zásady, v rámci ktorých by boly prípustné. Američania navrhujú medzinájodnou dohodou obmedzenie dovozných kontingentov a zákazov na prípady starostlivo definované, zamedzenie diskriminácií, sníženie colných, taríf a odstránenie colných preferencií, vývozné prémie dať pod dozor; dane a dávky z dovezených výrobkov by nemalý byť vyššie než z výrobkov domácich; vládne agencie, upravujúce obchod s cudzinou, by malý zachádzať spravodlivé s obchodom spriatelených štátov, nakupovať a predávať s čisté hospodárskych hľadísk a vyhýbať sa používaniu dovozného monopolu k nadmiernej ochrane domáceho priemyslu. Keď národy sveta oslobodia obchod od prepiatych obchodnopolitických prekážok, lode budú voziť viac tovarov, bude zamestnaných viac ľudí, ľudia budú mať lepšie potraviny i ošatenie. Hriechy kartelov a trustov Druhú skupinu prekážok tvoria opatrenia súkromnoprávnych trustov a monopolov, ako je stanovovanie spoločných predajných cien, rozdelenie sveta na výlučné trhy, obmedzovanie výroby, potlačovanie technického pokroku a vynálezov, vylučovanie súťažiteľov, bojkot nečlenov kartelu atď. Tieto prekážky, ubíjajúce nové. a -drobné podniky, sú horšie' od prvých, lebo statky môžu preniknúť cez colné hradby i dostať sa do krajín cez kontingent, ale nepreniknú do záujmovej oblasti súkromnoprávnych kartelov. Preto, ák má svetový obchod vzrásť, štáty musia obmedziť, a to i donucovacími prostriedkami, súkromné obchodné kombinácie, ktoré znemožňujú rozšírenie výroby, prístup k surovinám a svetovým trhom za rovnakých podmienok, vysokú zamestnanosť a vzrastajúci reálny dôchodok. V Amerike už dávnejšie vyhranené stanovisko voči kartelom tejto ostrej formy nadobudlo aj po skúsenostiach, že prostredníctvom kartelov Nemci mohli zasahovať až do otázok amerického zbrojenia. Ako odstrániť nebezpečenstvo nadprodui. cie? ľ!a ,rstit.' fíľSiďtžltu .-ozvojá oV'eíJiftíiio'oochcdu Američania označujú strach z rozkladu trhov určitých prvovýrobkov. Yo vojne výroba určitých statkov bola — s ohľadom na potrebu uspokojiť vojnové dopyty a nahradiť zdroje výroby, odrezané nepriateľom — značne rozšírená. Po vojne naraz vojnový dopyt ustane, statky z potreby armád sa vracajú do normálnej distribúcie, staré zdroje výroby opäť zásobujú trhy — a je tu vysoký nadbytok určitých tovarov a ceny zaznačia zničujúci pokles. Tieto problémy môže zakrátko, ako aj na inom mieste píšeme, očakávať napríklad guma, ktorej produkcia, vplyvom zavedenia rozsiahlej výroby umelého kaučuku, za dva roky asi dvojnásobne prevýši svetovú spotrebu. Návrhy už vpredu uvedené zvýšia všeobecnú prosperitu a tá umožní v prechodnom období odčerpanie prebytkov spotrebiteľmi i preorientovanie postihnutých sektorov na iné výrobné odvetvia. Toto by sa malo diať podľa medzivládnych obhospodárovacích dohôd, čo inými slovami znamená svetové hospodárske plánovanie. Prispôsobovací program mal by sa časové rozdeliť tak, aby sa podstatné zmenv mohly odohrávať bez prílišných tvrdostí. Tieto obhospodárovacie kontroly majú sa však použiť len v prípadoch skutočnej a vážnej krízy, dotýkajúcej sa mnohých národov, ktorá sa nedá prekonať normálnym procesom súťaže. Návrhy, znenie i uskutočňovanie týchto dohôd, ktorých prípravy sa majú s producentskými štátmi zúčastňovať aj štáty spotrebiteľské, má sa uverejňovať, aby si svet mohol byť skutočne istv, že sú uplatňované v prospech všetkých. Nedeliteľná prosperita a nezamestnanosť Nepravidelnosti a strach z nepravidelností vo výrobe a zamestnanosti — je štvrtou základnou otázkou, ktorou by sa mal, podľa mienky americkej vlády, svet na chystanej konferencii o obchode a zamestnanosti zaoberať. Prirodzenou snahou každého štátu je, usporiadať si svoje hospodárstvo tak, aby nepodliehalo prudkým vý. kyvom hospodárskej depresie. Treba však v tomto smere aj medzinárodného riešenia, aby národné záujmy jednotlivých štátov sa nekrížily, ale naopak, navzájom sa posilňovaly. Tak, ako sa ukázala pravdivou téza o nedeliteľnosti mieru, možno hovoriť aj o nedeliteľnosti prosperity a nezamestnanosti. Plná a pravidelná výroba v štáte so vzrastajúcou účasťou na svetovom obchode je dobrodením pre štát vyvážajúci i dovážajúci. Len čo sa však priemyselný r, ich ktoréhokoľvek štátu zmenší a jeho z (hraničné objednávky stornujú, pociťujú s, j Idósledky vo všetkých ikútoch sveta, llohou konferencie by teda malo byť umožnenie všeobecnej dohody, že každý š át sa bude usilovať udržiavať plnú a prav. dein ú zamestnanosť, že však tak neurobí opatreniami, ktoré by poškodzovaly iné štáty alebo zabraňovaly vzrast objemu s-etového obchodu. Je totiž mýlny názor, že nezamestnanosť z vlastného štátu možno vyviezť do štátu susedného zákazom dovozu alebo exportnými prémiami. Réti x takéhoto pokračovania by sa čoskoro p ojavil všeobecným poklesom prosperity, k irý by zasiahol aj prvý štát. O tom, ako * , ' n' f haínnHácfiVym no (J-('C 1 'KV, $ ŕ ó+v so majú vzájomne radiť a všeobecne dohodnúť sa na včasnom postupe proti nim. Návrh Spojených štátov na rozšírenie svetového obchodu a zamestnanosti je výsledkom štvorročnej práce veľkého štábu amerických národohospodárov, ktorí pracovali v kontakte s odborníkmi britskými. Okrem toho je známe, že pri nedávnych anglo-amerických rozhovoroch o pôžičke, sa rokovalo ai o tomto návrhu a že Veľká Británia v zásade naň pristúpila. Toto sú rozhodujúce hľadiská pre náš zásadný poPo návšteve početných priemyselných podnikov a po oboznámení sa s takmer všetkými sektormi sovietskeho hospodárskeho života označil povereník Dr. Púll za najcennejší poznatok zo SSSR poznanie sovietskeho človeka. Sovietsky človek má jasný cieľ, pokojne sa díva na vývoj, nemá žiadnych pochybností o svojej budúcnosti, podporuje a plní plány vlády so všetkou svojou energiou — a z tohto jeho postoja vyplýva aj sila štátu a úspech jeho, či už hospodárskych a či iných, podujatí. Charakteristickou pre sovietskych ľudí je, okrem toho, ich jednota v myslení i konaní, ktorá sa zakladá na presvedčení, že cieľ všetkých pracujúcich je totožný. Táto súdržnosť a jej výsledky prejavujú sa nielen v závodoch, ale všade. Organizácia sovietskych štátnych podnikov je v zásade totožná s organizáciou u nás normovanou, avšak jednoduchšia. Na čele závodu stojí riaditeľ so široko založenou právomocou a tento podlieha priamo ústrednému riaditeľstvu, ktoré je súčasne stoj k otázke budúcej organizácie svetového obchodu, a to tým viac, že táto pri uplatňovaní zásad voľného svetového obchodu, ako je v pláne načrtnutý, ráta so súčinnosťou všetkých štátov, nevynímajúc ani tie, u ktorých je zahraničný obchod monopolizovaný, ako je to u Sovietskeho sväzu. Bolo by chybou, keby naše hospodárstvo s týmito skutočnosťami vážne nepočítalo a nevyvodilo z nich patričné dôsledky, menovite pokiaľ ide o celé jeho rekonštrukčné a budovateľské zameranie. Voľná súťaž na svetových trhoch, s ktorou má vo výhľade stretnúť sa v najbližších rokoch náš export, nás zaväzuje, aby sme sa usilovali poznať, aké zmeny počas vojny nastaly v hospodárskej štruktúre sveta a týmto prispôsobili naše zamýšľané hospodárske plánovanie. Podľa zpráv, ktoré prichádzajú z cudziny, hospodársky obraz sveta, menovite toho, od ktorého sme boli šesť rokov odrezaní, sa podstatne zmenil. Priemysel Spojených štátov urobil za týchto 6 rokov väčší pokrok, ako predtým hádam za pol storočia. Výroba vzrástla dva a polnásobne, národný dôchodok skočil so 70 na 160 miliárd, vklady s 5 na 45 miliárd. V Strednej a Južnej Amerike vyrástol nový veľký priemysel. Textilný priemysel Indie vzrástol o 500°/o, takže táto zem export bavlny zamení za export textílií. Okrem toho dobudovaly sa tam sklárne. Podobne sa rozličné výrobné podniky stavaly v Austrálii, južnej Afrike a v Kanade. Silný pokrok na tomto poli zaznamenáva aj Sovietsky sväz, ktorý v Zauralsku vybudoval podniky nepoznaného rozsahu a dnes buduje na„rvnoef-o P>yn]r»i "i ZR ČT'V' JV.V,Í> *»f v starých priemyselných oblastiach podniky nové. A tak by sa dalo dlho pokračovať. Náš priemysel teda stojí pred veľkou úlohou, keď má svoje plánovanie a prestavbu riadiť správnym smerom a s rešpektovaním tých základných hľadísk, aby sme uhájili čo najviac z jestvujúcich kapitálových investícií a ako exportný štát aby sme sa začlenili do svetového vývozu a spotreby. Obdobie prechodu našej výroby s vojnovej na mierovú je však pre tieto úlohy rozhodne vhodnejšie než obdobie iné. odborom alebo oddelením vrcholnej organizácie v tom-ktorom priemyselnom sektore — národného komisariátu. Avšak ako široká je právomoc, tak ďaleká je aj zodpovednosť vedúcich ľudí tamojšieho prie-r myšiu. Táto sa najvýraznejšie javí pri uskutočňovaní plánov, ktoré sú vôbec hybnou pákou sovietskeho života. V tomto smere sú len dve možnosti: alebo plán dodržať, alebo prísť o postayenie s celým radom podriadených i nadriadených ľudí. Výdatnými pomocníkmi vedenia závodov pri všetkých ich úlohách sú odborové organizácie, ktoré splývajú so závodnými výbormi. Tieto sa zúčastňujú vypracovania rekonštrukčných, budovateľských i výrobných plánov a len čo tieto nadriadené inštitúcie schvália, s celou dôslednosťou dbajú, aby boly dodržané. Sociálna ochrana pracujúceho je v sovietskom podniku samozrejmá, a preto medzi jeho vedením a odborovou organizáciou niet treníc, zápasov a sporov; zato tým viac energie môže sa vynaložiť na prácu konštruktívnu. Skúseností, na ktorých možno budovať O pracovnej morálke, o rekonštrukcii, plánovaní a o výrobe v Sovietskom sväze — Možnosti obchodného styku so SSSR — Sovietsky nriemysel a export — Z výkladu povereníka Dr. Púlla (K) - Bratislava, 24. januára. Ako je známe, na pozvanie komisára zahraničného obchodu Mikojana a sovietskych odborových organizácií sa v Sovietskom sväze tri týždne zdržiavala československá priemyselná delegácia, vedená ministrom priemyslu Laušmannom a povereníkom priemyslu a obchodu Dr. Púllom. V 30-člennej delegácii, ktorá pozostávala z úradníkov priemyselného rezortu, z inžinierov a robotníkov, bolo aj 10 zástupcov zo Slovenska. Kým minister Laušman sa vrátil do Prahy už po niekoľkodennej návšteve v Moskve, zbývajúci členovia delegácie na čele s povereníkom Dr. Púllom ostali v Sov. sväze dlhšie a pozreli si priemyselné podniky vo viacerých mestách, menovite v Leningrade, aby skúsenosti, získané pri vedení tamojšiehb štátneho priemyslu, mohli uplatniť aj pri spravovaní znárodnených podnikov v Československu. Povereník Dr. Púll hneď po svojom návrate 22. januára svolal si zástupcov dennej a odbornej tlače a jednak vo vlastnom výklade, jednak v odpovediach na otázky podal im vysvetlenia o svojich skúsenostiach v SSSR.