Budovateľ, január-jún 1947 (IX/1-26)
1947-01-03 / nr. 1
Strana 2. BUDOVATEĽ Ročník IX. Nový rok 1947. Dokončenie úvodníka jmä obstaranie alebo preradenie 270 tisíc pracovníkov do priemyslu, 90 tisíc do stavebníctva a 230 tisíc do poľnohospodárstva a lesníctva. I keď v stavebníctve a v poľnohospodárstve hneď 1. januára t. r. tento program celý splnený byť nemusí, v priemysle už má byt jeho uskutočňovanie prinajmenšom v behu. Dosiaľ však niet zr.ámok o tom, že by vážne uskutočňovaný bol. Opatrenia na premiestenie tzv. neproduktívnych a nadbytočných síl v súkromných, verejných i štátnych podnikoch a úraí'cch do výroby sa nevykonávajú. Podľa zákona o dvojročnom pláne má sa zvýšiť pracovný výkon priemerne o 10 pere. v porovnaní s rekom 1937. Opatrení o zavedení akordných miezd v čo najväčšom rozsahu a o stanovení pracovných noriem — lebo ináč sa pracovný výkon podľa našej mienky Zvýšiť nedá —• dosiaľ niet. Pred 'započatím dvojročnice malý byť vyjasnené .a upravené pomery v organizácii hospodárskej samosprávy, ktorá mala byť jedným Z významných prostriedkov politiky plánovaného hospodárstva. Dosial tieto pomery upravené nie sú. Nie sú však upravené celkom pomery ani v omnoho významnejších orgánoch plánovaného hospodárstva — v znárodnenom podnikaní. V potravinárskom priemysle neboly dosiaľ zriadené všetky národné podniky, takže nemohli byť msnovaní ani ich riaditelia, a tým menej ustavené ich predstavenstvá. No ani v ostatnom priemysle nie sú všade určení zodpovedlní riaditelia a určené riadne predstavenstvá. Doteraz nebola zákonom rozhodnutá otázka pričlenenia alebo n epriéi en en la konfiškátov k znárodneným podnikom, takže aj v týchto konfiškátoch aj v zainteresovaných národných podnikoch vládne neistota o tohtoročných výrobných programoch. Do konca októbra mal byt upravený pomer medzi ministerstvami a im podliehajúcimi národnými podnikmi. Do dnešného dňa sú vzťahy medzi ministerstvami, ústrednými, oblastnými, podnikovými a závodnými riaditeľstvami nejasné. Organizácia znárodneného peňažníctva a poisťovníctva poskytuje obraz hmoty bez tvaru, resp. obsahu. Takýto je náš štart do dvojročnice, pokiaľ ide o splnenie povinností úradných a politických miest. Máme však určité pochybnosti aj o splnení povinností v niektorých závodoch samých. Je otázka, či boly všade vyhlásené jednotlivé dieíčie úlohy dielňam a pracoviskám, či boly zabezpečené potrebné suroviny, polotovary, energia, pracovné sily, či bo’.v zariadené kaVro’né h'.á'rma o výrobe, či bely vyžiadané ponuky dodávateľov, či boly prerokované pre prísun materiálu podmienky technické, dodacie a platobné, čo bolo postarané o vykonanie investícií, či boly tieto investície zadané a zabezpečená ich finančná úhrada. Máme dojem, že, až na niekoľko málo výnimiek, väčšina podnikov a závodov neurobila v tomto smere mnoho. Najcitlivejším miestom dvojročnice ostávajú však stále pracovné sily, resp. ľudský činiteľ vôbec, a to nielen pokiaľ ide o dostatok pracovných síl a ich výkon, ale a.i pokiaľ ide o stanovisko a postup činiteľov stojacích mimo alebo, podľa ich názoru, nad priamym vykonávaním prác na dvojročnici. Máme na rozume najmä politické, lepšie povedané stranníckopolitické momenty, ktoré tu, ako sa zdá, prichádzajú do úvahy.. Na niektoré z nich sme už vyššie .poukázali v súvislosti so zlyhaním určitých organizačných príprav na dvojročnicu. Niektorí naši politickí činitelia. ba celé niektoré politické strany stavajú sa totiž k dvojročnici tak, ako by chceli zinkasovať len všetky výhody a slávu, ktoré by im úspešný výsledok dvojročnice. priniesol, ale od nepopulárnych opatrení, s ktorými je dvojročnica nevyhnutne spojená, utekajú. Dobre však vedia, že sa, tieto nepopulárne^cpatrenia vydať musia. Práce na dvojročnom pláne sa nedajú margírovať, ani výkony nahradiť blednúcimi zásluhami, pôsobivými legitimáciami a.pohodlným členstvom v rôznych výboroch, strážach a funkciách akokoľvek neprimeraných. Doteraz sme pozorovali vždy leŕ. ústup a strach politických strán pred týmito "stachanovcami“. Vzdávame česť všetkým pracovitým a snaživým zamestnancom, .ktorých je — vieme — veľká väčšina. Co však z toho, keď ich demoralizujú a znechucujú títo hrdinovia z „neproduktívnych miest“, z ulíc, a rfjjmä z politických a iných sekretariátov, ktorých sa aj najrobotníckejšie strany boja, kryjú ich a nedovolia im skriviť vlas na hlave? Lebo, pravda, kto by sa potom staral o víťazné voľby? Tento nedostatok odvahy niektorých politických strán a ich najvyšších vládnych činiteľov* k nepopulárnym opatreniam, tento strach pred ľuďmi, ktorým sa nechce robiť, a z toho vyplývajúcu snahu- zvaliť zodpovednosť za prípadné neúspechy dvojročnice na iných, pokladáme za najužší profil pri uskutočňovaní dvojročného plánu. Budeme preto všetky zjavy, ktoré súvisia s týmto postojom určitých miest, bedliv-e sledovať, aby sme pri bilancovaní dvojročnice mohli jednotlivé položky objektívne zaregistrovať. V novej Československej republike prikročilo sa k plánovanému hospodárstvu, ktoré má nahradiť liberálne a viazané vojnové hospodárstvo v záujme zvýšenia životnej úrovne nášho obyvateľstva a prispôsobenia hospodárskeho života socializačným požiadavkám. Plánované hospodárstvo buduje na troch rovnako dôležitých momentoch, navzájom sa doplňujúcich a iba vo vzájomnom spojení vytvárajúcich celok. Tieto tri momenty sú: vybudovanie hospodárskeho plánu, jeho uskutočnenie a kontrola. Na výkon plánovania je vybudovaný celkom nový úrad — Štátny štatistický a plánovací úrad, ktorý je vystrojený nielenrozsiahlou právomocou, ale opiera sa. o spoluprácu tak na poli teoretickom ako praktickom na všetky do úvahy prichádzajúce ustanovizne. Tým sa tiež dokumentuje dôlfežitosť jeho činnosti. Z organizácie (tohto úradu sa tiež podáva, že spomenuté tu momenty tvoria okruh, ktorý musí byť spojený a uzavretý, lebo len vtedy môže sa vykonávať každý jednotlivý výsek. Ak sa plánuje, musí sa poznať i spôsob uskutočnenia plánu. Tento výsledok sa zas musí kontrolovať, inak by išlo len o teoretickú časť, a nie o praktické usmernenie nášho hospodárstva podľa plánu. Ako názov tohto úradu sám nasvedčuje, ide tu o dve osobitné činnosti. V štatistickej musí sa zachycovať konečný výsledok, číselne vyjadrený. Medzitým sú tu dve samostatné, roVnako dôležité štádiá. Stádium uskutočnenia plánu a jeho kontrola. Postupnou reglementáciou hospodárskiv vzniká celá záplava rôznych dotazníkov a hlásení a až prílišné viazanie podnikania. Nie je mysliteľné, aby bolo v záujme plánovania hospodárstva z každého, či už obchodníka alebo remeselníka, urobiť distribučného úradníka. Týmto mohli by sme pomaly dospieť k tomu, že živnostníci — ako nemocniční lekári, ktorí úradujú, ale neliečia — by viedli rôzne záznamy, termínované hlásenia, ale by nepredávali a nevyrábali. Spočítal niekto, koľko predstavuje pracovných hodín len podanie predpísaných hlásení? Máme obavu, že u obchodníka je to väčšia časť jeho činnosti. Tento - stav treba odstrániť ponechaním väčšej voľnosti, no za prísnejšej kontroly. Veď akú majú cenu až detailne vyhotovené hlásenia, keď sa nespracúvajú a nekontrolujú? Jeden článok však v naznačenej reťazi je stále ešte slabý, a to je kontrola. Tu sa ešte nedospelo k vybudovaniu spoločného systému kontroly celého nášho hospodárstva, celá.činnosť rozpadáva sa na celý rad kontrol jednotlivých úsekov. Nie jeden raz sa táto kontrola opakuje, ťažko však povedať, že by sa doplňovala. Niet koordinácie medzi jednotlivými kontrolnými orgánmi. V tam je práve slabina riadneho uskutočňovania plánovaného hospodárstva a neúčelné využitie revíznych orgánov. Už pri spravovaní štátneho hospodárstva a hospodárstva štátnych podnikov uznala sa potreba kontroly, ktorá bola sverená Najvyššiemu kontrolnému 'dvoru. Tento orgán má osobitné postavenie. Jeho činnosť je však upravená pod zorným uhlom hospodárstva samého štátu, najmä pokiaľ ide o tzv. rozpočtové hospodárstvo. Potreba kontroly každého jednotlivého opatrenia a dosiahnutia nápravy prejavila sa aj všade inde, keď išlo o usmernenie väčšieho hospodárskeho celku. Tak boly vybudované osobitné kontrolné orgány v rámci národných správ, Fondu národnej obnovy, oblastných riaditeľstiev atď. Hospodárska kontrolná služba vykonáva činnosť zase vo veciach zásobovania. Je teda logickým domyslením, keď pre kontrolu celého hospodárstva vybuduje sa ústredný kontrolný orgán a to najlepšie pri Štátnom štatistickom a plánovacom úrade. Pre sústredenie tejto činnosti u spomenutého úradu hovoria tieto momenty: Kontrolná činnosť je úzko spojená s uskutočňovaním hospodárskeho plánu. Ako pri plánovaní sa musia poznať štatistické výsledky, tak pri uskutočňovaní hospodárskeho plánu musí sa hneď poznať, čo bolo nariadené, uskutočnené a s akým dosahom. Ide o stále systematické pozorovanie hospodárstva a dosiahnutie okamžitej nápravy. Tým sa kontrola práve líši od číreho plánovania a sbierania štatistických dát. Pri kontrole ide o dosiahnutie nápravy. Novovybudovaný orgán by bol veľmi platnou složskou ŠPŠír, lebo sám by nadväzoval na úzky kontakt, ktorý tento úrad má so všetkými verejnými orgánmi. Výsledky jeho činnosti by baly dobrým podkladom pre agendu tak štatistického ako i plánovacieho oddelenia a na druhej strane i kontrola čerpala by veľmi mnoho z podrobného poznania výsledkov štatistického šetrenia a z cieľov plánovania. Celv úrad touto činnosťou dostal by sa do bližšieho kontaktu s hospodárstvom. Po stránke vnútornej by sa jeho kbntrolná činnosť ic -podala na dve časti, a to kontrolnoprávnu ta kontrolnoúčtovnú. V prvej by sa sledovalo zachovanie hospodárskych opatrení a ich účinky, a tiež právne opatrenia na dosiahnutie nápravy, v druhej by sa vykonávala kontrola v samých podnikoch. Takáto činnosť vybočuje z rámca pôsobnosti Najvyššieho kontrolného dvora, ak; to v tomto časopise vyjadril nedávno predseda NKD Dr. Thurzo. Ako vidieť, nejde v podstate o utvorenie nového orgánu, ale len o účelné sústredenie agendy. Pozn. redakcie: Uverejňujeme tento článok, pretože správne vystihuje nadbytok k:ntrolných ustanovizní rôzneho druhu, ktoré v mnohých prípadoch skutočne zdržujú podniky a hospodársky činných jednotlivcov v produktívnej práci. Nie sme si však istí, či je riešenie, ktoré aufrr článku nadhadzuje, celkom šťastné. Jednak je totiž každá z kontro'ných úloh. ktoré navrhuje slúčiť, inej povahy, a preto sa natíska otázka odborného vedenia, u-kutočňc vania a použitia kontrolných úkonov, a jednak ide o právny podklad, a najmä exekutívnu právomoc nového kontrolného centra, ktoré by sa neobišlo bez osobitných plných mocí. Isté však je, že k reorganizácii kontrolnej činnosti, ktorej výsledkom by belo zjednodušenie, dôjsť musí. — o— Zahraničný obchod Rakúska a jeho problémy (No) - V i e d e ň, 2. januára. Rakúsky minister obchodu Dr. Heinl v nedávnom exp ./.é v rozpočtovom výbore vyhlásil, že Rakúsko napriek ternu, že až donedávna nemohlo sledovať samostatnú obchodmi politiku, pcdniklb všetko, aby uzavrelo medzinárodné obchodné smluvy. Pritom obrátilo svoju rľizcrnosť na všetky strany, najmä ale na susedné štáty. Mnoho úsilia vynaložilo predovšetkým o styk s Maďarskom, avšak zatiaľ s malými výsledkami, pretože maďarskí partneri ustavične menili podmienky dohovorených kompenzačných obchodov, pri ktorých malo ísť d výmenu maďarských potravín a uhlia za rakúsky papier a neskoršie odriekli svoje dôdávkv pre údajnú neúrbdu a reparačné povinnosti. Rakúsko napriek tomu sa však »v*úša uskutočniť výmenu tovarov s Maďarskom. Rakúsko usiluje sa tiež získať zahraničné úvery a zaznamenáva isté úspechy v USA. Predurčené pre jehb zahraničný obchod sú však prirodzene susedné štátv, predovšetkým ČSR, ktorá je v strednej Europe štátom hosoodé|.'iíky najkcnsolidovanejším. Dôležité by preň boly hospodárske styky so SSSR, ale tu mu;í sa vyriešiť pálčivá c*3’k i z'stersiorfských naftových prameňov. Obchodné rokovania Rakúšanov nesmierne sťažujú ťažkosti s cestovaním: iba 5% žiadltstí o povolenie vycestovať spojenci vybavujú kladne, čo je zasa jedným z následkov nevyriešenej otázky mierovej smluvy. „MERCATOR“ účtovnobilančná a revízna kancelária, Žilina. Organizácia, účtovníctvo, bilancie, dane, dávky, poplatky. Mnoho kontroly je málo kontroly Hypertrofia kontrolných ustanovizní spôsobuje poruchy v hospodárskom živote — Potreba sústredenia kontrolnej činnosti (Dr. I. H.) - Bratislava, 2. januára. V poslednom čase nie jeden náš občan zamyslel sa nad funkciou kontroly nášho hospodárstva. Na jednej strane oficiálne konštatovanie rozrastania sa čierneho obchodu a na druhej strane až drastické opatrenia na dosiahnutie kontroly. Vzbudzuje sa dojem, akoby tieto nové opatrenia boly okamžitou reakciou na vyskytnuvšie sa nedostatky bez predchádzajúceho spracovania týchto opatrení tak s hľadiska vedeckého ako s hľadiska praktického. Najmä treba poukázať na to, že živnostníctvo nebolo prostredníctvom svojich organizácií pribraté k riešeniu kontroly a nebol mu tak daný predpoklad, aby sa účinne mohlo zúčastniť na stíhaní čierneho obchodu. Nijako neobstojí biľagovanie živno tníclva, že napomáha čierny obchod Veď už ododávna tak obchodníci ako i remeselníci bojujú napr. proti fušerstvu a s veľkou rozhodnosťou chcú vylúčiť zo svojich radov všetkých, čo sa dopúšťajú trestných činov proli nášmu hospodárstvu. Je však povinnosťou verejných orgánov, aby svojou činnosťou zabezpečovaly riadny chod podnikov, aby povinnosti živnostníkov nesiahily nad ich možnosti a aby boly vždy hospodársky plne odôvodnené. Oprava tlačovej chyby V úvodnom článku v dvojčísle „Budovateľa“ (č. 51—52). nadpísancm „Mier v hospodárstve?“ vo vete -„V .súkromnom podnikaní kryjú sa investície i obyčajné imanie z vlastných prostriedkov podniku“ má byť miesto výrazu obyčajné imanie: obežné imanie (t. j. prevádzkový kapitál). Red. H&spodáuka kutozúŕJha ČO SI PRAJETE OD ROKU 1947? Nebohého prezidenta Roosevelta sa pýtali na Nový rok 1941, čo si praje od nastávajúceho roku? Prezident za zamyslel a potom s úsmevom povedal: Ako vám to môže povedať prezident v Bielom dome? Choďte medzi farmárov, robotníkov a obchodníkov a spýtajte sa ich. Príďte potom ku mne a ja vám ich želania dám do súladu. Tejto rady veľkého prezidenta sa chceme pridržiavať aj my, a preto budeme novoročné želania distingvovat podľa jednotlivých kategórií. Čo si želá politik? Na parlamentnej pôde viac vecnosti a menej formalizmu. Zdá sa mi, že mnoho vecí robíme len preto, lebo je to ústavou alebo zákonmi predpísané. To isté platí aj o výboroch. Rokuje sa o osnove zákona. Príde na schôdzku minister a vybaví si politický účet so všetkými partnermi. Výsledok je ten, že sa vôbec nedebatuje o osnove, ale do nekonečna sa reční o stranníckopolitických otázkach. Aj to by konečne ušlo. Keby sa však dospelo k nejakému výsledku. Chcete dôkaz? Všeobecná rozprava v pléne o rozpočte na rok 1947. Ináč si prajem, aby politika prestala voličstvo považovať za intervenujúceho úradníka, ktorý sa musí starať o všetko: od preloženia neslušne sa správajúcej pôrodnej asistentky po tajomníka národného výboru, ktorý nepozdravuje s náležitou úctou predsedkyňu (myslím manželku) národného výboru. Toto však zostane len večným želaním politika. Čo si praje roľník? Aby nám prestali hovoriť o disparite cien priemyselných a poľnohospodárskych výrobkov. Výsledok je stále ten istý. Čižmy a šatstvo stí veľmi drahé. Sľubujú nám mechanizáciu. To je tiež v poriadku. Najprv nám však musia povedať, kto bude mať čas rozhodovať o každodenných sporoch, ktoré vzniknú medzi hospodármi, keď budú chcieť všetci naraz užívať stroj. Je o nás, maj, veľký zó,ujem. Prosím vás, radšej menej záujmu a viac istoty, že to, čo máme, je skutočne naše a nebude ani poštátnené, ani združstevnené, alebo — nedajbože — pretvorené v •kolchoz. A čo robotník? Hovorí sa nám o novom sociálnom poriadku, o účasti na Zisku v priemysle, o rozhodujúcom vplyve jednotnej odborovej organizácie. Žiada sa od nás zvýšená pracovná morálka. Myslí sa na úspech dvojročnice a počíta sa s n'aším výkonom. Toto všetko je do istej miery druhoradé. My si predstavujeme blahobyt tak,, že sa doterajšie vymoženosti v plnom rozsahu zachovajú, ale pokiaľ ide o ceny životných potrieb a nákupné možnosti, chceli by sme návrat k roku 1937. Potom by sa mohlo uvažovať aj o úprave miezd. O ich stabilizácii nemôže byt reči do tých čias, kým kupujeme niektoré najdôležitejšie články dennej potreby načierno. Myslím najmä na slaninu a podošvovú kožu. Robotníctvo je teraz ako primadona na vrchole slávy. Vieme však, že takáto sláva rýchle končí. Chceli by sme preto, aby sa v roku 1947 zabezpečily trvalé predpoklady pre lepšie životné podmienky. A ešte jedno prosím. Páni odboroví tajomníci, hovorte nám pravdu. Nehľadajte vždy inde vinníka, keď nám nemôžete splniť naše požiadavky. Sľubov bolo už dosť, práve tak ako osláv práce. Súkromný podnikateľ: Musíme byt veľmi skromní, lebo sme vraj trpení. Mali by nám aspoň povedať, prečo sme v našej novej demokracii považovaní za menej hodnotnú triedu, ktorú by bolo najlepšie poslať do pracovných táborov. Všimnite si, ako je dnes ťažko byt podnikateľom. Keď začína uplatňovať požiadavky, vyvierajúce zo zákona, povedia mu, že je kapitalistom. To, vraj, všetko robíme len preto, aby sme dosiahli najväčšie zisky. Potom nás d.ajú na verejný pranier a už sme odbavení. Prečo sme teda trpení? Keď úž skutočne sa má takto pokračovať, bolo by účelné otvorene povedať, že sa súkromné podnikanie celkom ruší a podnikatelia sa preraďujú do pracovného procesu. Načo trpieť večný rozpor medzi vládnym programom a skutočnosťou? Štát má predsa t&ľko moci, aby sa nás striasol. Alebo — a to je mojím želaním pre rok 1947 — nech nám povedia, v akom rozsahu možno u nás súkromne podnikať. Potom však nech je súkromný sektor postavený naroveň znárodnenému, nech sa dovolí zdravá súťaž a, nadovšetko, nech sa proti nám neštve naše robotníctvo. Neviem, či som s týmto želaním neskromný. (šj)