Budovateľ, júl-december 1949 (XI/27-53)
1949-07-01 / nr. 27
Strana 2. Konkrétne sa reorganizáciou na Slovensku vytvorí namiesto doterajších 38 asi 92 až 95 nových národných podnikov, z toho 21 v kovopriemysle (doteraz 6), 5 až 6 v banskom priemysle (dosial 3), v energetike 7 (namiesto 2), 7 v chémii (namiesto 4), 21 v keramike a skle (dosial 7), asi 4 v celulóze a papieri (namiesto 2). V drevospracujúcom priemysle sa zatiaľ vytvorí 10 nových národných podnikov namiesto doterajších 7, avšak do toho nepatria píly, ktoré až do konečného vyriešenia otázky pil štátnych lesov ostávajú v rámci doterajších národných podnikov. V textilnom priemysle namiesto doterajších 5 budeme mať 14 národných podnikov a v sektore koža-guma namiesto doterajších dvoch budú tri alebo 4 národné podniky. ★ Vklady v máji Väčšie prírastky v českých krajoch ako na Slovensku (r) - B r a t i s 1 a v a, 30. júna-Tohto roku sme sa na slovenskom peňažnom trhu v máj j p0 prvý raz stretli so zjavom, že výbery z vkladných knižiek boly vyššie, ako novouložené prostriedky, a tak nám z májového vývoja na vkladných knižkách rezultuje mierny úbytok vkladov. Koncom apríla bolo na vkladných knižkách na Slovensku uložené 5549 miliónov Kčs, koncom mája 5537 miliónov Kčs teda o 12 miliónov Kčs menej. Vo všetkých predchádzajúcich mesiacoch t. r. sme mali na úsporných vkladoch prírastky, ktoré činily v januári 350, vo februári 164, v marci 5 a v apríli 14 miliónov Kčs. Zato však na bežných účtoch vývoj vkladov naďalej zaznamenáva plynulý vzostupný vývoj- Koncom mája bolo na nich na Slovensku uložené 12.282 miliónov Kčs, teda o 543 mil. Kčs viac, a'ko koncom apríla, kedy stav bežnoúčtových vkladov činil 11.739 miliónov Kčs, Prírastky v predchádzajúcich mesiacoch činily: v januári 363, vo februári 1001. v marci 664 a v apríli 455 miliónov Kčs. Bežnoúčtové prírastky pochádzajú naďalej väčšinou z prostriedkov verejnej ruky, na hromadenie ktorých priaznivo vplýva účinnosť všeobecnej dane. Od začiatku r. 1949 do konca mája prírastok vkladov na knižky činí 521 miliónov a na bežné účty 3036 mil- Kčs. V porovnaní s májom 1948 sú úsporné vklady tohto roku vyššie o 1202 mil. a bežnoúčtové o 4719 mil. Kčs. V českých krajoch bola vkladová tvorba v máji relatívne silnejšia, ako na Slovensku, čo sa prejavilo aj v číslach o celoštátnom vývoji. Vklady na knižky v CSR činily koncom apríla 36.117 mih, koncom mája 36185 mil. Kčs. javí sa teda na nich prírastok 68 miliónov Kčs. Bežnoúčtové vklady v CSR dosiahly koncom mája výšky 84.274 mil. Kčs oproti 78.714 miliónom koncom apríla; vzrástly teda o 4440 mil. Kčs. Od začiatku tohto roku vzrástly úsporné vklady o 2552 mil- a bežnoúčtové o 30-943 Kčs. Oproti lanskému máju úsporné vklady v CSR vzrástly o 6056 mii. Kčs a vklady na bežné účty o 37 miliárd 784 miliónov Kčs. ★ BUDOVATEĽ Ročník XI. Číslo 27. 1. júla 1949 Kraje a plán na r. 1950 Do 9. júla smerné čísla plánu — Národný priemysel nositeľom výrobných kontingentov pre celú výrobu (z) Praha, 30. júna. Na celoštátnej konferencii hospodárskych referentov KNV na Ministerstve priemyslu v Prahe zástupca ministra priemyslu Ing. Rejna oznámi'., že už 9. júla má SÜP odovzdať smerné čísla operatívneho plánu na rok 1950, ktoré sa potom stanú podkladom práce a diskusie všetkých pracujúcich v závodoch. Hospodárske referáty KNV tohto roku po prvý raz vypracujú krajské plány. Hospodárske referáty vypracujú plány im prislúchajúcich úsekov národného hospodárstva (národný i súkromný priemysel, remeslá i dopravu do toho počítajúc). Tieto návrhy spolu s návrhmi krajských plánov ostatných referátov prevezme referát plánovací na vypracovanie súborného plánu kraja, ktorý teda bude zahrňovať výkony a potreby celého hospodárstva kraja v rovnakom roztriedení na odvetvia a úseky, ako v ústrednom pláne celoštátnom. Súborný plán kraja bude zahrnovať výkony a potreby, plánované ústredne (iba evidenčné). i výkony a potreby hospodárskych iednotiek, plánovaných krajsky, ktoré budú sostavené v dielčich vlastných plánoch pre jednotlivé odbory. Ülohou hospodárskych referátov KNV bude sostavit návrhy dielčieho plánu výroby priemyselnej i remeselnej, doplnený o plán potreby, t. j. krajský plán pracovných síl v priemysle a remesle, plán investícií, surovín, hmotných potrieb a plán finančný. Hospodárske referáty zaisťujú iba plán potrieb, a nie úhradu, odkiaľ sa tieto potreby pre splnenie plánu budú dotovať. Táto potreba je vyznačená cifrou 12.426 učňov. Najväčšiu potrebu učňovského dorastu vykazuje sektor kovorofoný a stavebnv. Potrebujeme 2707 učňov strojného a prevádzkového zámočníctva, 1410 učňov murárskych, stolárskych učňov treba 1246, tesárskych 1049. Potom nasledujú sústružníci — na tento odbor treba 696 učňov, 612 chlapcov sa má učiť kováčstvu, podkúvačstvu a ohýbačstvu železa. Nasledujú zámočnícki učni (ide o zámočníkov nešpeeializovaných, ktorí vykonávajú bežné práce), ktorých treba 317 a plechári (kľampiari), ktorých treba 222. Inštalatérov treba 219, elektrotechnikov 524, slievačských učňov 248. Stavebníctvo vykazuje potrebu 170 maliarskych učňov. Pomerne veľká je potreba mužských krajčírov — 175 učňov, to znamená o 25 učňov viac. ako baníctvo, ktoré potrebuje 150 učňov. Okrem 150 haviarskych učňov potrebuje baníctvo bezpodmienečne ďalších 350 mladistvých. ktorí by sa zaučili ako pomocné sily. Pomerne veľká je tiež potreba pekárskych učňov: 149. Ďalšia cifra v poradí veľkosti patrí zasa stavebníctvu, ktoré požaduje 142 učňov asfaltérskych a pokrývačských a 99 učňov stavebného zámočníctva. Mechanike sa má učiť 88, jemnej mechanike 86 a mlynárstvu 87 mladistvých. Odbory, súvisiace s elektrinou a elektrizáciou, vykazujú túto potrebu učňov: elektroinštalatéri 80, prevádzkoví elektrikári 74, elektrámici 66, elektromechanici 49 a rádiomechanici 22. V potravinárstve nasledujú -hneď po pekároch mlynári s potrebou 87 učňov a mäsiari s potrebou 80 učňov. Potrebu väčšieho počtu učňov vykazujú ešte tieto učebné odbory: nástrojári 108, obuvníci 98 pradiari 95, kolári 93, kamenári 62, gu* mári 60, zámočníci -pre opravu motorových vozidiel 57, modelári 53, tkáči 52. výroba cementového tovaru 50, sedlári 50, holiči 50, dlaždiči 45, debnári 42. sklenári a kominári po 40, čalúnnici 42, lakovníci 34. V ostatných 65 odboroch je potreba menšia, ako 30. Otázka učňovských internátov Plán náboru učňov treba bezpodmienečne splniť, ak nemá náš priemysel v budúcnosti pocítiť priamo nebezpečný nedostatok odborných robotníkov. Aby sme mohli splniť tento náborový plán. bude potrebné prekonať niekoľko prekážok. Prvá prekážka je nezvyk našich závodov starať sa o učňovský dorast. Kým boly závody v súkromných rukách, spoliehaly sa na to, že budú mať zabezpečených vyučených robotníkov a živnostníkov. Len málo závodov staralo sa za kapitalizmu o výchovu vlastného odborného dorastu. Keďže sa súkromní podnikatelia spoliehali na príliv z malých živnostenských podnikov, nestarali sa o vybudovanie výcvikových stredísk, kde by sa nachádzala závodná škola a učňovský internát. Tento nedostatok súkromných závodov nemohli sme doteraz odstrániť. Dnes má iba 19 závodov vlastné podnikové internáty s úhrnnou kapacitou 3302. Z tohto počtu pripadá na nár. podnik „Obúva“ 1520 miest (v Partizánskom 800 a vo Svite 820), Potom nasledujú Stredoslovenské železiarne Podbrezová-Piesok s 225 miestami a Kovorobné a strojárenské závody na Slovensku v Galante s 200 miestami, „Odeva“, závodí Trenčín má 441 miest. Škodové závody v Dubnici nad Váham 120, Zelezorudné bane v Rožňave 100 Návrh dielčieho plánu výkonu i potrieb postúpia potom krajskému plánovaciemu referátu KNV a až ten urobí bilancovanie a zaistí úhradu týchto potrieb. Ministerstvo priemyslu poverilo orgány znárodneného priemyslu agendou plánovacou a s tým súvisiacou kontingentáciou. a to i kontingentáciou pre podniky súkromné, remeselné, družstevné a komunálne. Üstredné riaditeľstvá obstarávajú teda túto agendu pre celý výrobný sektor, bez ohľadu na formu podnikania. Kontingentácia, ktorú doteraz robil ústredný sväz čs. živnostníctva a jeho odborné sväzy, budú teda teraz robiť priamo ústredné orgány znárodneného priemyslu. Kontingentačnú agendu v oblastiach, ktorú doteraz obstarávaly nižšie složky sväzu čs. živnostníctva, budú od 1. júla t r. obstarávať krajské národné výbory. miest. V ďalších 10-tich podnikových internátoch je počet miest pre učňov nižší ako 100. Doprava si školí učňov sama Vojenská správa urobila pomocou novín úspešnú náborovú akciu pre budúcich kartografov a leteckých mechanikov. Na výzvu v novinách prihlásil sa dostatočný počet chlapcov, ktorých si vojenská správa sama vyučí za odborníkov. Tohto roku prvý raz zavádza znárodnená doprava novinku, že si vyučí sama potrebných mechanikov, rušňovodičov atď. Prijme do učenia 400 učňov, z ktorých 200 bude môcť umiestiť vo vlastných internátoch, 200 bude musieť byť takých, ktorí majú byt v sídle závodu. Oproti iným rokom zvýši sa potreba učni c. Vesna zriadi v Bratislave školu pre distribúciu, do ktorej prijme 80% dievčat. Aj textilný priemysel má vo svojom programe prijať asi 60% učníc. Mnoho dievčat, ktoré sa tohto roku prihlasujú ako učnice do kovorobných odborov (do marca ich bolo 64), dokazuje, že rýchle prekonávame predsudky o ženskej práci. Učni a učnice prichádzajú dnes do učenia s lepšou školskou prípravou, ako predtým. Škola im dala základné znalosti geometrie, fyziky a iných discipiín. ktoré budú môcť uplatniť pri učení sa remeslu. Rozhovorom s majstrami možno ľahko zistiť, že predbežné školské vzdelanie učňa má pozitívny vplyv na dobré chápanie pracovných úloh. Predbežné školské vzdelanie bude mať teda zrejme vplyv na zvýšenie kvalifikácie našich odborných robotníkov. Chystaný nový učňovský zákon vytvorí akiste predpoklady pre zlepšenie výchovy učňovského dorastu. Aj keď plán na rok 1949 nepamätá na dostatočné rozšírenie učňovských škôl a internátov, je isté, že v budúcich rokoch vybudujeme v Československu veľký počet takýchto ustanovizní. ktoré s hľadiska budúcnosti znamenajú, že postupne odstraňujeme rozdiel medzi duševnou a fyzickou prácou, pretože fyzická práca dnes neznamená už iba drinu, ale požaduje vysokú kvalifikáciu, práve tak, ako práca duševná. No, toto je hľadisko, ktoré môžeme uplatniť, iba keď sa zaujímame o problém učňov s odstupom celých desaťročí, keď uvažujeme o postupnom prechode ľudovodemokratického spoločenského zriadenia na socialistické a socialistického na komunistické. Dnes sa musíme zaujímať o konkrétnejšie a bližšie úlohy. Štátne učňovské strediská Skôr, či neskôr bude pravdepodobne potrebné zriadiť osobitnú sieť priemyselných škôl a kratších závodných škôl. podobne, ako ju zriadili v Sovietskom sväze na základe nariadenia prezídia Najvyššieho sovietu v SSSR o štátnych a pracovných rezervách v r. 1940. Všetci poslucháči týchto škôl a učilíšť sú zaopatrení štátom, ktorý sa stará o ich stravovanie, ubytovanie, učenie atď. Absolventi škôl sa zaviažu pracovať 4 roky v takých štátnych podnikoch, ktoré sú im určené vládnymi orgánmi. Pre atraktívnosť týchto ustanovizní je charakteristické. že v prvom roku náboru prihlásilo sa do nich na 800.000 miest 1,100.000 uchádzačov. Tieto školy poskytly veľkú pomoc sovietskemu priemyslu pri plnení jeho mimoriadnych úloh za vojny, kedy vyučily 2,460.000 kvalifikovaných robotníkov. Je isté, že by mohly pomôcť československému hospodárstvu pri plnení takých úloh, ako je napríklad industrializácia Slovenska. Treba spomenúť aj otázku mzdovej disparity medzi Slovenskom a českými krajinami, o ktorej sa kedysi toľko písalo. Táto otázka je jedine otázkou kvalifikovaných síl. Ak si vychováme dostatočný počet odborných robotníkov, vyrovná sa prie. merná mzda slovenského robotníka s priemernou mzdou robotníka českého. Otázka učňovského dorastu súvisí však aj so životnou otázkou socializmu, otázkou zvýšenia produktivity práce, lebo len zvýšená kvalifikácia zabezpečuje zvýšenú produktivitu. Tohto roku venovaly naše ústredné úrady a národné podniky náborom učňov oveľa väčšiu pozornosť, ako minule. Poradcovia pre voľbu povolania pri okresných úradoch práce, Üstav práce a iné ustanovizne musely vyvinúť väčšie úsilie, ako po iné roky. Plánovitý nábor učňov Budeme mať dlhodobý plán náboru učňov — Dievčatá sa hlásia aj do kovorobných odborov — Najviac učňov potrebuje zámočníctvo — Štátne učňovské školy v SSSR — Pomocou adaptácie riešime dočasne otázku učňovských internátov F. Sýkora - B r a t i s 1 a v a, 28. júna. Stalinove heslo Kádre riešia všetko“ vyslovené v r. 1935, neznamenalo len požiadavku rýchle vychovať odborné kádre technickej inteligencie, ale aj požiadavku nových kádrov odborných robotníkov. Plánované hospodárstvo, ktoré znamená stály vzrast priemyslu, požaduje bezpodmienečne aj stály vzrast odborných síl. To platí dvojnásobne pre Slovensko, kde nemáme také množstvo odborných robotníkov, ako v českých krajinách s priemyselnou tradíciou. Dnes ešte nemožno presne určiť, koľko nových odborných síl budú priemyselné » iné podniky potrebovať v 5- RP, Naše ústredné úrady a riaditeľstvá národných podnikov pracujú práve na pláne náboru učňov pre 5-RP. Zatiaľ máme vyčíslenú potrebu učňov iba pre r. 1949 Hospodárska kurzívka Škola a dielňa socializmu Správne poznamenal vo svojom prejave pri otváraní výstavy zlepšovacích návrhov v bratislavskej Redute predseda kultúrnopropagačnej komisie SOR Dezider Benau, že výstavu toho druhu, tých rozmerov a úrovne Bratislava ešte nevidela. Takýto poznatok musí si odjniest každý, kto aspoň zbežne prejde výstavnými miestnosťami. Konečným dojmom musí byt, že výstava je harmonickým celkom, že jasne hovorí to, čo povedať chce a má. Nenecháva nikoho na pochybnostiach, pokiaľ ide o hodnotenie výstavy. Stručná, no veľmi výstižná retrospektíva robotníckych bojov na Slovensku, výstavka závodných časopisov a výber tých najlepších zlepšovacích návrhov sú body. ktoré treba brať do úvahy, keď sa zamyslíme nad doterajším vývojom, ktorý nás postavil pred danosti dneška, socialistické súťaženie, údernícke hnutie a zlepšovateľské úsilie. Cesta priemyselnej civilizácie, ktorá jasne a logicky musí vyústiť V takej premene spoločnosti, kde je zamedzené hocijaké vykorisťovanie človeka človekom, mala na Slovensku, práve tak, ako v ostatných krajinách, celý rad dramatických zastávok. Robotnícke hnutie bolo silou, ktorá hľadala nápravu a bojovala za ňu. A táto sila predstavuje sa dnes opäť ako priekopník nových životných foriem, ktoré sa tak podstatne líšia od, tých, ako sme ich poznali za kapitalizmu. Dnešný robotník, to nie je utlačený tvor, ktorý sa musí sdružovať, formovať preto, aby sa nestal obeťou zákona džungle, vládnuceho v kapitalizme. Dnešný robotník vidí zabezpečené tie predpoklady, za ktoré bojoval a môže sa preto stať hospodárom vo svojom priemysle, stavebníctve a doprave. Dnešný robotník uvažuje o problémoch výroby nie s hľadiska pravdepodobných osobných a sebeckých výhod. Je vo vývoji ďalej. Rozmýšľa o osude závodu s tisícovým osadenstvom. V diskusii na konferencii zlepšovateľov počuli sme robotníka z Podbrezovej, ktorý lapidárne odôvodnil, prečo jeho závod sa chytil myšlienky zlepšovania a súťaženia. Osadenstvo Podbrezovských železiarní mrzelo, že tento závod v celej svojej dlhej histórii bol večne pasívny. Znárodnenie dalo predpoklad k tomu, aby sa uplatnily nové prvky v jeho živote. A tieto prvky si vytýčily náročný cieľ — upraviť prevádzku tak, aby závod nielen vyrábal, ale vyrábal hospodárne a aby vykazoval zisky. Tento cieľ podbrezovskí kováči dosiahli a dokázali tým, že v osadenstve sú skryté schopnosti, ktoré kapitalistickí hospodári nevedeli vykázať za dlhé desaťročia. A takýchto prípadov je viacej a majú konkrétne formy. Tá istá snaha povzbudzovala pracujúcich ostatných závodov a výsledky tejto snahy značia miliónové úspory, predpoklady pre zvýšenie a skvalitnenie výroby a konečne príspevok na dvíhanie žiixitnej úrovne. Bolo by omylom, keby sme sa na výstavu zlepšovacích návrtwv a na jednotlivé zlepšenia pozerali iba s hľadiska sumy, ktorú závod, podnik, či odvetvie ušetrí. Výstava zlepšovacích návrhov má v prvom rade hodnotu spoločenskú, lebo dokazuje, že u nás neplatí známy Fordov výrok, že pre väčšinu ľudí je rozmýšľanie utrpením. U nás platí pravý opak, náš robotník rozmýšľa preto, aby sa zbavil útrap a aby aj ostatným umožnil menej namáhavú prácu. Zlepšovateľské hnutie je konkrétnou formou tej masovej iniciatívy, ktorá nielen nahradí známy a vychvaľovaný systém konkurencie v kapitalizme, ten údajný prameň všetkého pokroku, ale ktorá sa stane prameňom produktivity práce za kapitalizmu nedosažiteľnej. Zaujímavou črtou zlepšovacích návrhov je skutočnosť, že zlepšenia boly vytvorené pomocou jednoduchých a známych prostriedkov, že sa vo väčšine prípadov neopieraly o pokusníctvo a prácu v laboratóriách. Po tejto stránke sme zlepšovateľom veľa dlžní. Zlepšovateľom musíme umožniť prístup k ďalšiemu technickému vzdelaniu, musíme im umožniť, aby sa vo svojich kluboch dozvedeli o najnovších pokrokoch ich výrobného odvetvia. Lebo práve tak, ako hodnotu zlepšovacích návrhov nemožno určiť podľa výšky ušetrenej sumy, ani odmenu za zlepšovací návrh nemožno obmedziť na finančnú odmenu. Pre zlepšovateľa sa jeho práca len začína. Revolučné odborové hnutie si vzalo za úlohu nielen rozšíriť kádre zlepšovateľov, ale poskytnúť pomoc aj pri dvíhaní ich technickej úrovne. Doteraz podané zlepšovacie návrhy dávajú záruku, že práca na tomto potí prinesie bohaté ovocie. (rd\