Čas, apríl 1945 (II/10)
1945-04-29 / nr. 10
Eudaci vyhlasovali sa za najnekorapromisnejších Slovákov. Pravda. Lenže ich nekompromisnosť platila výlučne voči Slovanom, hlavne Čechom. Voči Maďarom a Nemcom boli sami kompromisní, lebo od Nemcov a Maďarov im „nehrozil" pokrok a osveta. P. Koríčanský. f stredný Ročník II. — Číslo ÍO. Pravda víťazí! Redakcia a ve, Goelheho ul. 5. 76-46, 43-28, 21-99. - davaíeľ Demokratická povedný redaktor Marti Tlači Slovenská Grafia, Lazareíská ulica č. 4/c. - každý deň okrem po Predpláca sa mesačne: v 25 Kos, na vidieku 27 Kčs. pisy poslané redakcii sa orgán. Demokratickej strail Bratislava, nedeľa 29. apríla Červená armáda sa spojila s armádami záp. spojencov Spojenie sa uskutočnilo v meste Torgau v strednom Nemecku. — Posolstvá spojeneckých štátnikov k celému svetu ZAS, Bratislava, 28. apríla. Spojenecké armády z východu a západu spojily sa v strednom Nemecku. V osobitnom oznámení z Moskvy, Washingtoni: a Londýna hlásia, že predvčerom bol nadviazaný pevný styk medzi sovietskymi a americkými vojskami v meste Torgau na rieke Labe. Prvý styk nadviazaly hliadky 25. apríla. Predvčerom sa siSIi velitelia 69. americkej pešej divízie prvej armády a 58. ruskej gardovej divízie armádnej skupiny maršala Koneva v meste Torgau a rokovali o výmene zajatcov. Včera večer moskovské delá vystreliiy najväčší počet delových sálv na počesť — ako to vyhlásil denný rozkaz maršala Stalina — ruských a angloamerických vôjsk. Pri príležitosti spojenia sa Červenej armády a armád západných spojencov na nemeckej pôde, predniesli v tom istom čase svoje posolstvá k svetu najvyšší veliteľ Červenej armády a predseda Rady ľudových komisárov maršal Stalin, prezident Spojených štátov severoamerických Truman a britský ministerský predseda Churchill. Posolstvo maršala Stalina V mene sovietskej vlády obraciam sa na vás, dôstojníci a vojaci Červenej armády a armád našieh spojencov. Víťazné armády spojeneckých mocnosti v tejto vojne o oslobodenie Európy rozbily nemeckú vojenskú moc a spojiiy sa na nemeckej pôde. Teraz ide o to, dovŕšiť zničenie nepriateľa a prinútiť ho siožiť zbrane a bezpodmienečne kapitulovať. Červeuá armáda splní túto úlohu a túto povinnosť voči svojmu vlastnému národu a voči všetkým slobodumilovnýin národom sveta. Pozdravujem udatné vojská našieh spojencov, ktoré teraz bok po boku s Červenou armádou stoja na pôde Nemecka. Takto spojení, neprestaneme dovtedy, kým cľielo nebude úplne dokončené. Rusko a Juhoslávia Len ien, kio žil zo svojho pera, vie, čo znamená štyri roky nepísať, a pozná cit, ktorý sa zmocní človeka, keď môže znovu slobodne položiť svoje myšlienky na papier a poslať ich redakcii. Nemci prišli do Záhreba 10. apríla 1941 okolo !^5. hod. odpoludnia. Niekoľkí kolegovia sme sa stretli v Pressbirou za banovinu Chrvaiska, odhodili sme novinárske perá a dali sme si medzi sebou slovo, žé keď príde znova sloboda, budeme pokračovať v písaní. V ten istý večer boli sme niekoľkí zatvorení. Úžasný teror v Záhrebe prenasledoval aj nás žurnalistov. Každý.sa zachraňoval ako vedel, alebo lepšie povedané, ako to náhoda priniesla. Osud ' chcel, že som sa jedného studeného januárového dňa r. 1942 našiel v Bratislave. Slovenská fašistická tlač plnila vtedy stĺpce o Nezávislej Dŕžave Hrvaiskej. a oficiálne kruhy vítaly delegácie Ustašov. Bolo treba opatrne informovať slovenskú verejnosť, že „usfašslvo" je dielom Nemcov a Talianov a že chorvátsky národ nemá s ním nič spoločného. To sa aj podarilo. Mnohí Slováci pochopili nielen to, čo chce vlastne chorvátsky r.árod, ale ai ostatné národy federatívnej Juhoslávie pod vodcovstvom maršala Tita. Po tieto dni bola podpísaná priateľská smluva medzi Sovietskym Ruskom a Juhosláviou na 20 rokov. Tu musím hneď pripomenúť, že smluva medzi týmito dvoma štátmi nie je výsledkom momeníánnej medzinárodnej situácie, ale že je to logický dôsledok íúžieb sovietskych národov ako aj národov federatívnej Juhoslávie. Preto táto smluva nie je dielom dlhých kabinetných rozhovorov bez účasti širokých národných más. Maršal Tito dal na túto smluvu svoj podpis, splnomocnený tisícami najlepších bojovníkov federatívnej Juhoslávie: Slovincov, Chorvátov, Srbov a Macedóncov. Mravná sila tejto smluvy je veľká. Aby som povedal pravdu, je to smluva brata s bratom, ktorí si jeden druhému už dávno predtým verili na dané slovo. Po veľkej revolúcii v Rusku držal sa veľký diel Európy oproti Sovielskenju sväzu veľmi rezervovane. Národy v Juhoslávii tento cit nepoznaly. Predseda chorvátskej sedliackej strany Stepan Sadie odišiel r. 1923 do Moskvy a pristúpil tam k tretej zelenej internacionále. Po návrate povedal, že Rusko môže byť caristické, môže byť komunistické, ale je naše, lebo je slovanské. Tieto slová sa v posledných 20 rokoch veľmi často opakovaly a pri tom boly tieto slová najmiernejšou formuláciou pre vyjadrenie mienky .nášho ľudu o Rusko. Cez mnohé generácie vybudovala sa v našich národoch viera v Rusko. V najtragickejších chvíľach našich národov obracali naši národní bojovníci svoje pohľady a nádeje k Rusku. Najnovší kus našej histórie je najvýraznejším dôkazom tejto hlbokej viery v Rusko. Nemci vnikli r. 1941 do Juhoslávie. Fašistická elementy na čele s generálom Nedičom podpísaly kapituláciu a gen. ledič stal sa predsedom quislingcvskej lády v Belehrade. Národy Juhoslávie úío kapituláciu neuznaly, pretože ininktívne cítily, že ich Rusko neopustí. Záhrebe sa už koncom apríla r. 1941 vorilo, že sa hitlerovská Nemecko ystá/ na Sovietske Rusko a takéto inmácie prichádzaly aj' z nemeckých ho V. Teror na území Juhoslávie sá ňoval, prexože Nemci chceli mať pri adnutí Ruska zaistený bok. V takom ustašskom Chorvátsku bol výým orgánom Nemcov Eugen Kvak, ktorý chcel túto istotu Nemcov zabezpečiť potokmi chorvátskej a srbskej krvi. V Dalmácii vládol teror Talianov, ktorý organizoval generál Roaila. A tam sa v tých ťažkých chvíľach tiež verilo v Rusko. Spomínaiy sa slová veľkého juhoslovanského politika z prvej svetovej vojny Franja Suppila, ktorý už vtedy povedal Rusom: „Jadranské more je jediné teplé, otvorené slovanské more, ktoré nás viaže so svetom, a je v záujme celého Slovanstva, aby toto more , zostalo pevne v rukách Slovanov." Vedelo sa, že v Sovietskom Rusku bude porozumenie pre takúto koncepciu. A tak, keď Nemci napadli Sovietske Rusko, juhoslovanské národy morálne takto pripravené povstaly ku gigantickému boju proti Nemcom a sami si medzi sebou našli dôstojníkov, politikov, novinárov aid. Jedným slovom celý život juhoslovanských národov odzrkadľuje sa v partizánskych bojoch v lesoch. Syn chorvátskeho Záhoria, toho starého revolucionárskeho hniezda, Josip Broz Tito stane sa vodcom národného hnutia a maršalom. On, ako aj národy Juhoslávie, verili v Rusko i vtedy, keď Nemci vnikli až na Kaukaz a mnohé slabé duše v Europe stratily nádej v úspech spojeneckých armád. Veľký juhoslovanský básnik 75-ročný Vladimír Názor hlási sa tiež z lesa s manifestom, v ktorom formuluje rusofilskú orientáciu národov Juhoslávie týmito slovami: „Prečo s Rusmi? Preto, že sú starší, silnejší a rozumnejší." To sú časy najúprimnejšieho bratstva medzi dvoma armádami: Sovietskeho sväzu a národov Juhoslávie, ktoré si poméhaly ako a koľko mohly. Účinok iejlo smluvy bude badateľnv veľmi rýchle na medzinárodnom polrickom poli a zvlášť posilní medzinárodnú pozíciu federatívnej Juhoslávie oproti Taliansku vo veci slovanskej Istre, Okrem toho si federatívna Juhoslávia zaistí dôležitú pozíciu na Balkáne a v Podunajsku, Li. A. D u j mžč Ideme manifestovať za ideály demokracie, pokroku a slobody Program bratí slavských májových osláv. ZAS, Bratislava, 28. apríla. Po šiestich rokoch krvavej fašistickej tyranie dožili sme sa opäf pohody. Slovenský národ si opäf slobodne vyilý chol a púšfa sa do výstavby svojho domova, chcejúc zabezpečiť všetkým rúd u verným synom a dcéram slovenskej vlasti šťastný a svojský samostatný živ ot vo vlastnom domove. Celý slovenský národ chystá sa pri tejto príležitosti jednotne, ako nedeliteľný a nerozborný celok, osláviť čo najd ôstojnejším spôsobom Sviatok práce a vzdať úprimný hold vďačnosti všetkých Slovákov hrdinskej Červenej armáde a bratskému SSSR, ktorého udatní voj aci priniesli nám vykúpenú slobodu. Chceme, aby 1. máj 1945 niesol sa v znamení mobilizácie všetkých síl na pomoc Červenej armáde za urýchlené v ífazné ukončenie vojny s nemeckými fašistami, v znamení veľkorysej výstav by nášho domova, úprimného priznania sa k myšlienke pokroku, sociálnej spra vodlivosti, ozajstnej ľudovosti a demokracie, v znamení víťazstva pracujúceho ľudu. Takto vyznie na celom oslobodenom Slovensku oslava 1. mája. Aj hlavné mesto Slovenska. Bratisla va, zapojí sa do rámca týchto veľkolepých osláv pracujúceho ľudu, aby do kázala pred celým svetom svoju úprimnú vďačnosť za oslobodenie a vôľu žiť slobodne v nedeliteľnej Československej republike s bratským národom českým. Národný front v Bratislave usporiada oslavu 1. mája a oslobodenia hlavného mesta a západného Slovenska s týmto programom: V pondelok 29. apríla o 17. hod. popoludní bude v Národnom divadle slávnostríá akadémia na tému „Poézia revolúcie a boja“. Po slávnostnom prívete Jána Horváta nasledujú tieto umelecké čísla: 1. Andrej Sládkovič „Preobrazenie“, recituje O. Sýkorová a J. Pántik. 2. M. Bancíková recituje báseň Fraňa Kráľa „Na slávu slovenským partizánom“. 3. Viliam Záhorský recituje báseň J. Poničana „Dvíham fa“. 4. Členovia činohry ND predvedú Laca Novomeského „Červená a čierna“. 5. B. Pasternak: „Pamiatke Leninovej“, recituje J. Jamnický. 6. Julo Pántik recituje Majakovského „Kazaň“ 7. Členovia činohry ND predvedú Bukajevov „Zlatý vrch“. Po prestávke J. Budský recituje Griebcovovu báseň „Srdce vojaka“. Orchester Národného divadla zahrá Mussorgského „Noc ňa Lysej hore“ pod taktovkou dirigenta Ladislava Holoubka. Jamnický recituje Svietlovovu „GranaJ. du“, E. Lehotská tancuje Rachmaniňovo „Prelúdium“. Členovia činohry citujú sborovú báseň J. Poničan; máj“. Napokon nasledujú hymny Če slovenská a Sovietskeho sväzu. Réžiu akadémie má J. Jamnický Budský, za hudobnej spolupráce A. ( náša a D. Kardosa. Koniec akadéi o 18.30 hod. V utorok 1. mája bude vlastná osla Sviatku práce zá účasti všetkých pra júcich vrstiev. ' O 7. hod. ráno budíček v ulicia mesta, účinkuje posádková lmdha Č armády a hudba Národnej bezpečnost O. 7.30 hod. sraz robotníkov a úrad níkov vo vlastných závodoch a úradoch odkiaľ odpochodujú v usporiadaných šíkoch na hlavné shromaždište (Námestie slobody) tak, aby najneskoršie o 8.30 hodine holi na Námestí slobody. Účastníci, jednotlivci a menšie skupinky občanov dostavia sa o 8.30 hod. na hlavné shromaždište^ O. 9. hod. pohne sa hlavný sprievod z Námestia slobody a odpochoduje cez Štefanovičovu ulicu, Štefánikovu ulicu, Suché mýto, Námestie Republiky. Ružovú ulicu na Hviezdoslavovo námestie pred Národné divadlo. O 10. hod. veľká ľudová manifestácia pred Národným divadlom. Manifestáciu otvoria prehliadkou čestnej roty posádky Československej armády a jednotky partizánov. Potom nasleduje štátna hymna Československa a Sovietskeho sväzu. Manifestáciu otvorí spisovateľ Dr. Janko Jesenský, načo nasledujú prejavy zástupcu Červenej armády a zástupcu československej armády. Potom je slávnostná reč zástupcu Predsedníctva SNR, povereníka pre vnútro Dr. Gustáva Husáka. Po reči ministra Dr. Husáka nasledujú ďalšie prejavy, a to zástupcu Demokratickej strany, Komunistickej strany Slovenska, Národného výboru, slovenských spisovaleľov, Slovenskej univerzity, Vysokej školy technickej, dramatických umelcov, bratislavských závodov, Ústredia odborových sväzov Slovenska, slovenských roľníkov, zástupkyne slovenských žien, zástupcu Sväzu slovenskej mládeže a slovenských partizánov. Manifestáciu zakfúči Dr. Ján Jesenský. Popoludní o 15.30 hod. začnú sa na štadióne ŠK Bratislava športové podniky, spojené s koncertom. V tom čase bude basketbalový zápas mužstva ŠK Bratislava proti VŠ a súčasne futbalový zápas. O. 17. hod. bude hlavný futbalový zápas mužstva ŠK Bratislava proti reprezentačnej XI. západného Slovenska. O 16. hod. bude koncert pred Národným divadlom. Národný front v Bratislave vyzýva k hromadnej účasti obyvateľstvo Bratislavy, aby manifestačné oslavy stály sa dôstojným prejavom vďaky slovenského ľudu za oslobodenie hlavného mesta Bratislavy a západného Slovenska hrdinskou Červenou armádou zpod fašistického jarma, ako aj mohutnou demonštráciou za ideály demokracie, pokroku, za práva pracujúceho ľudu a za slobodný život slovenského národa.