Čas, jún 1945 (II/37-58)

1945-06-05 / nr. 37

2 Priateľstvo so SSSR zaručuje slobodu a nezávislosť „Pravda“ o víťazstve slavianskych národov Vo svojom článku, venovanom víťazstvu sla­vianskych národov, vyzdvihuje „Pravda“ boj, ktorý viedly tieto národy po storočia proti ne­meckým votrelcom a ktorým Červená armáda vrátila nezávislosť. Červená armáda vrátila nezávislosť Poľsku a Československu, oslobodila spolu s hr­dinskými vojskami maršala Tita Belehrad, s pomocou bulharského ľudu povalila hit­lerovskú vládu v Bulharsku a obnovila tradičné bratstvo zbraní medzi bulharským a sovietskym ľuďom. Časopis konštatuje, že veľký Sovietsky sväz rozriešil historickú úlohu, ktorá presahovala sily carského Ruska. Jedine Sovietsky sväz, najdemokratickejši štát na svete, mohol premôcť národné ne­­srovnalosti medzi slavianskymi štátmi a sjednotiť ich úsilia v boji proti nemeckým vetrolcom, najukrutnejším nepriateľom Slavianov. Pisateľ článku ďalej poukazuje na to, že víťaz­stvo nad hitlerovcami dáva po prvý raz sla­­vianskym národom možnosť skutočného neod­­vislého vývinu, nielen z hľadiska utvorenia ich politickej nezávislosti, ale tiež z hľadiska oslo­bodenia od všetkého vonkajšieho nátlaku. Až teraz, po porážke fašistického Nemecka a li­kvidácii jeho agentov v slavianskych zemiach, stanú sa Slaviani skutočnými pánmi svojich krajín. Cieľom Sovietskeho sväzu je poskyt­núť podporu k zaisteniu víťazstva demokratic­kých síl, ako nutnej podmienky k tomu, aby bol zachovaný mier a úspešný vývoj národnej kultúry. Všetky oslobodené národy majú teraz možnosť zaviesť vo svojich krajinách taký štátny systém, aký sa im hodí najlepšie. V článku sa ďalej hovorí, že celé pokrokové ľudstvo vrelo víta toto konečné a úplné oslobodenie slovanských národov. Hanebné tvrdenia reakcionárskych pisateľov o utvorení bábkových vlád v zemiach, oslobode­ných Červenou armádou, sú ostro kritizované najvýznamnejšími predstaviteľmi slovanských krajín. Pisateľ končí, že spojenectvo slovanských národov s veľ­kým Sovietskym sväzom je pevným zákla­dom ich nezávislosti. Historické priateľstvo medzi Slovanmi a so­vietskym národom, ktorý priniesol najťažšie obete v tejto vojne pre vec spoločného víťaz­stva, sa zmenilo v bojujúce priateľstvo a sú­­ručenstvo všetkých slovanských národov s ná­rodmi Sovietskeho sväzu. Toto priateľstvo je vyznačené v nedávno uzavretých smluvách medzi sovietskou vládou, demokratickým Poľ­skom, Juhosláviou a Československom. Pria­teľstvo medzi slovanskými národmi, utvrdené víťazstvom nad spoločným smrteľným nepria­teľom obracia novú stránku v histórii. Toto priateľstvo im zaručuje skutočnú slo­bodu a neodvislosť. To je príčinou, prečo vyvoláva taký jasot medzi širokými masami slovanského obyvateľ­stve a takú zúrivosť medzi reakcionármi rôz­nych druhov. Ale títo opozdeni obhájcovia povaleného fašizmu nenastrašia nikoho, najmä nie tých, ktorí odolali najredším útokom v bo­ji za slobodu a nezávislej slovanských náro­dov. Oslava Božieho Tela 1 v Bratislave . ■ ■ iňuinsôso &ít - ooii ,4a Katolícka Bratislava oslavovala dňa 3. júna t. r. slávnosť Božieho Tela za účasti 8000 bra­­islavských katolíkov. Mohutné zástupy veria­­;ich prichádzaly už v ranných hodinách na Rybné námestie, kde bola slávnosť. Slávnostnú 5v. omšu pontifikoval J E. Dr. B u r z i o, a ká­­teň povedal bratislavský dekan vdp. Augustín P o z d e c h. Po sv. omši pohol sa pestrý sprievod ulicami hlavného mesta. Mohutný sprievod končil v Dóme sv Martina, zaspieva­ním pápežskej a štátnej hymny. žo zahraničia • Maišal Govorov nositeľom najvyššieho so­vietskeho vyznamenania. Ôsmym nositeľom najvyššieho sovietskeho vyznamenania, tak­zvaného „vyznamenenia mieru'', sa stal maršal Leonid Govorov. Govorova vyznamenal Molo­tov na recepcii veliteľov Červenej armády v Kremli v toaste titulom: organizátor zničenia hitlerovskej armády pred Leningradom, oslo­boditeľ estonského hlavného mesta Tallinna, hrdina bojov o Karelskú úžinu a osloboditeľ starej pevnosti Viborg. • Laval sa chce vrátiť do Francúzska. Ako oznamuje lucemburský rozhlas, pripravuje sa Laväl na návrat do Francúzska, aby sa dal vrch­nostiam k dispozícii. V Londýne neboly zprávy o údajnej Lavalovej sebevražde potvrdené. • SS-mani Himmlerovho generálneho štábu zatknutí. Šesť funkcionárov centrálneho SS- úradu Himmlerovho vlastného generálneho štá­bu, ktorí pripravovali podzemnú činnosť proti spojencom, boli zatknutí. Schovávali sa pod. ochranou admirála Dônitza v okolí Flensburgu. Medzi nimi bol šéf štábu ozbrojených SS- manov a bývalý šéf nemeckej uniformovanej polície. • Prezident Truman o Argentíne. Prezident Spojených štátov Truman poskytol Juhoameric­kým novinárom z Bolívie, Peru, Panamy, Vene­zuely a Qautemaly interview o vzťahoch USA k Argentíne a povedal: Nie som veľmi na-_ dšený situáciou v Argentíne. • V Nemecku pracovná služba. Podľa zpráv sofijského rozhlasu, spojenci gariadili v Ne­mecku pracovnú službu pre všetkých Nemcov. • Stanovisko Sovietskeho sväzu k švajčiar­skym nacistom. Moskovský rozhias v súvislos­ti s postojom Švajčiarska k nacistom, vyhlá­sil: Problém likvidácie nacizmu nie je obme­dzený na územné hranice Nemecka Rozširuje sa aj na niektoré zeme, zvané neutrálne. Vo Švajčiarsku sa nachádzajú toľkí fašistickí zlo­činci, že vláda sa rozhodla ustanoviť zvláštnu organizáciu na ich ochranu. • Grécky zradca odsúdený k smrti. Bývalý ministerský predseda v Grécku, generál Geoi ge Tsolacoglu, ktorý podpísal prímerie s Nem­cami v apríli 1941, bol odsúdený na smrť. • Aj Indiáni oslavujú. Princezná Indiánov. Mária Regar, svolala vodcov 52 kmeňov zá­padných Indiánov po 17 rokoch na prvú schôdzku do mesta Fontana v Kalifornii z prí­ležitosti skončenia európskej vojny. Na schô­dzi im tiež oznámia, že „Veľký biely vodca' je teraz prezident Harry Truman. CAS Príprava presídfovacei akcie v rámci pozemkovej reformy (P.) Z iniciatívy Povereníctva SNR pre pôdo­hospodárstvo a pozemkovú reformu, svolaná bola 2. júna t. r. pracovná porada predsedov ONV okresov západného a stredného Sloven­ska, na ktorej sa predebatovaly zásady pre­­sídlovacej akcie v rámci vnútornej kolonizácie pri uskutočňovaní pozemkovej reformy. Ukázalo sa potrebné svolať poradu preto, aby vzhľadom na dopravné a telekomunikačné ťažkosti nezdržala sa celá akcia už v štádiu prípravných prác. Poradu zahájil povereník Dr. Martin Kvetko, ktorý v úvodnom pre­jave naznačil smysel a dosah pripravovanej akcie. Referáty predniesli šéf prezídia 'a refe­renti Povereníctva SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu. Cieľom porady bolo vy­jasniť pochybnosti, ktoré ONV a MNV majú pri prevádzaní prípravných prác, zistiť ťaž­kosti s ktorými sa akcia stretáva dolu, nad­viazať styk a spoluprácu Povereníctva s ONV v kolonizačných veciach, poskytnúť praktické pokyny pri prevádzaní prípravných prác a usmerniť celú prácu, aby sa prevádzala jed­notne na celom Slovensku. O týchto otázkach a vôbec o otázkach, súvisiacich s pozemkovou reformou, rozvinula sa čulá debata. Usnesené bolo zriadiť presídľovacie komisie v tých krajových centrách, z ktorých obyva­teľstvo prichádza hlavne do úvahy pre pre­­sidlenie. Takéto komisie budú zriadené v No­vom Meste nad Váhom, Veľkej Bytči, vŽiline, Lipt. Sv. Mikuláši, Brezne nad Hronom, Ban­skej Bystrici, Revúci, Novej Bani a v Prievidzi, ich členmi budú zástupcovia ONV, prípadne MNV z tých okresov a obcí, ktorých obyva­teľstvo sa bude presídľovať a ich úlohou bude pripraviť akciu v oblastiach ich pôsobnosti. Na vybavovanie písomnej agendy komisie vy­siela Povereníctvo SNR pre pôdohospodárstvo J pozemkovú reformu k rukám komisií svojich úradníkov. Na miestach, kam sa presídľovanie prevedie, pripravia akciu zamestnanci Pove­reníctva. Bolo rozhodnuté, že všetky prípravné práce tak v komisiách, ako aj na Povereníctve, majú sa previesť behom mesiaca júna, aby sa z vlastným presídľovaním mohlo začať čo najskoršie, najmä aby bola zaistená toho­ročná žatva v krajoch, kde sa bude kolonizo­vať. Prítomným boly rozdané tlačivá, potrebné na získanie evidencie záujemcov o presídľova­nie a na súhrnné spracovanie prisídľovacieho materiálu. V rámci debaty nadhodené boly aj otázky, ktoré nesúvisia priamo s vnútornou koloni­záciou, ale s pozemkovou reformou vôbec. Na tieto otázky podali vysvetlenie jednak priamo referenti Povereníctva a vo svojom závereč­nom prejave obšírne reagoval na všetky nad­hodené problémy sám povereník Dr. M. K v e t­­k o, ktorý zaujal otvorené stanovisko aj k tým problémom, ktoré platným nariadením o po­zemkovej reforme upravené neboly, pričom upozornil, že pri riešení otázok pozemkovej reformy je na príslušných činiteľoch veľká zodpovednosť za to, aby poľnohospodárska produkcia nebola ochromená, a že niektoré spôsoby reformy budú sa môcť prevádzať len po zrelom uvážení a hlavne po vyskúšaní určitých systémov hospodárenia na našich špe­ciálnych hospodárskych pomeroch. Miestna organizácia D 5 zasadala Prvé zasadnutie novozaloženej Miestnej organizácie DS v Bratislave V piatok X. júna 1945 bolo prvé zasadnutie “ ’Miestnej organizácie Demokratickej stranv v Bratislave. Zapadnutie viedol predseda miestnej organizácie • ý'dp. Augustín Pozdech, ktorý pri­vítal prítomných a okrem iného povedal: „V demokratickom štáte musí byť každý občan po­liticky školený. Musí sledovať beh verejného života doma i za hranicami a musí mať o cel­kovej politickej situácii jasný prehľad. Demo­kracia znamená diskusiu, novedal prof. Masa­­ryk, v ktorej postoj jednotlivcov k veci sa dá zjednať. V znamení takejto politickej spolu­práce vítam vás všetkých a otváram prvú schôdzku Miestnej organizácie Demokratickej strany v Bratislave.” Na zasadnutí bol schválený návrh Dr. Čič­­manca o zriadení organizácií v jednotlivých okresoch Bratislavy a návrh Teofila Bažá­­nyho o decentralizácii organizácie. Riaditeľ Granatier podal ďalej návrh o platení členstva, ktorý bude prijatý na základe rozpočtu výloh, ako to navrhol šéfredaktor Hušek. V ďalšom bol schválený návrh Dr. Cičmanca o vydaní čakateľských členských legitimácii. Zasadnutie, ktoré bolo vedené v duchu slov predsedu SNR Dr. Lettricha, že miestna organizácia Demokra­tickej strany v Bratislave musí byť vzorom pre ostatné organizácie, zakončil predseda vdp. Augustin «Pozdech a svolal najbližšiu schôdzku na piatok 8. júna 1945 o pol 10. hod. (J. G.) 0$trerfn* * vláda rieš na|Dá?C?v*»?§'e p: oblému — Sov etskí? pomoc Československu Praha, L júna. Üstredná vláda roko­vala na svojom zasadnutí 29. mája o prípravách pre urýchlené zriadenie Vy­sťahovaleckého a osídľovacieho úradu. Ďalej schválila úpravu dočasnej sprá­vy Národnej banky, ktorá vykonáva práva a povinnosti guvernéra a finanč­nej rady. Predsedom správy Národnej banky je Dr. Nebesá? a vedľa štyroch členov českých sú v soráve aj dvaja členovia slovenskí, menovaní Sloven­skou národnou radou. Dôležitým bodom programu zasad­nutia vlády bol referát ministra výživy Majera o vyživovacej situácii a jej rie­šení a o pomoci spoločnosti UNRRA. Minister oboznámil vládu s podrobnos­ťami pripravovaného zvýšenia prídelu chleba a požívatín, ku ktorému dôjde v naihUžšom čase za výdatnej pomoci sovietskej vlády. XVII. plenárne zasadnutie Národného výboru Reorganizácia bytového oddelenia — Zlepšené zásobovanie Bratislavy (J. G.) Ako sme oznámili v nedeľňajšom čísle nášho časopisu, bolo v piatok XVII. plenárne zasadnutie Národného výboru v Bratislave, na ktorom referent Dr. Bruha predniesol zprávu o prípravných prácach pre Ľudové súdy. Okrem tejto dôležitej zprávy odznely referáty o zlep­šení v zásobovaní Bratislavy a o reorganizácii bytového oddelenia, ktoré na príkaz ministra Dr Husáka patri opäť pod kompetenciu Ná­rodného výboru, ako to oznámil predseda NV Dr. Vasek. Reorganizácia bytového oddelenia. V riešení bytových otázok bude sa v budúc­nosti pokračovať podľa predom vypracovaného plánu, ktorý má zaistiť riadny chod tohto úra­du. Odznely námietky proti doterajšiemu rie­šeniu bytových otázok, nakoľko neraz sa stalo, že na niektorý byt boly vydané aj tri vý­mery. Abv sa toto v budúcnosti nemohlo opakovať, neprijímajú sa do 6. júna nijaké stránky, na-koľko to vyžad”:~ ríadna príprava agendy by­tového oddelení Byty sa rozhodne nebudú prideľovať funk­cionárom HG, HM, HSĽS a ostotným kola­borantom. Vznikla rušná debata, v ktorej člen NV Eck­stein podal návrh, aby byty boly prideľované predbežne len bezprístrešným, a člen NV Ba­­žány žiadal od budúceho vedenia bytového oddelenia pevnú ruku v riešení bytových otá­zok a kládol dôraz najmä na zistenie spoľahli­vosti ľudí, ktorí majú byty dostať. Rozhodujúce slovo v tejto otázke bude mať zvláštna komi­sia, složená z funkcionárov strany Demokra­ti' kej a Komunistickej. Zlepšenie zásobovania Bratislavy. Referent Šimek zo zásobovacieho odboru NV Uisti! prítomných, že pri zlepšení dopravných možností bude zásobovanie hlavného mesta Bratislavy zaistené. Konštatoval, že v júni bude prídel múky na jednu osobu 5 kg, z toho 4 kg na chlieb a 1 kg na varenie. Pre budúci týždeň je ďalej zaistený prídel 10 dkg mäsa na oso­bu, ak nenastanú nepredvídané technické ťažkosti. * Referent Šimek ďalej oznámil, že mliekom sa už zásobujú všetky sociálne ustanovizne, ne­mocnice a deti do 1 roku. Okrem toho dostať v 14 predajniach kyslé mlieko. Okolo polovice júna dá sa rátať so získaním 600 kg masla týž­denne, ktoré bude prideľované po jednej osmin­­ke matkám a kojencom. V tom istom čase dodá UNRRA značné množstvo masti, čo za­istí odberateľom jednorazový prídel pol kila na osobu. Zásobovacia sekcia zadováži okrem toho týždenne 2—3 tony bryndze a zásobu ryže, ktorá zaistí malým deťom mesačný prídel pol kila. Referent Šimek konštatoval, že v piatich bratislavských mliekárňach majú dennú kaoa­­citu 2595 1, čo však ešte nedostačuje a nie­ktoré podniky musia svoju kapacitu zvýšiť. Jeho zprávy doplnil referent Mordia, ktorý podal na NV interpeláciu, aby sa vypracovalo memoran­dum pre Národnú bezpečnosť, na základe kto­rého musia všetci domovníci pod trestnou sank­ciou hlásiť všetkých v dome bývajúcich Nem­cov a Maďarov, aby sa konečne urobila aj v tejto veci náprava. Po zprávach referentov zakončil predseda Dr. Vasek XVII. plenárne zasadnutie Národ­ného výbore a poďakoval sa prítomným za" účasť. 5. júna 1945 jarto Farkas Politik, publicista, sociológ, finančník, ale vždy hlavne panamista. Podám tu len malú ukážku z jeho prebohatej činnosti, len jedinký prípad, ktorý bol predme­tom aj úradného vyšetrovania, keďže toto už ani jeho kamaráti nevedeli len tak jednoducho prehltnúť. Mauthnerovská textilka v Ružomberku mala penzijný fond pre svojich zamestnancov. Na tento fond — chcejúč odčiniť určitý malér, kto­rý sa s nim prihodil — složila firma 400.0C0 Ks a mala ho po desať rokov doplňovať určitými dotáciami. (Ako a prečo k tomu došlo, nie je tu rozhodujúcim.) Ako, ako nie, Jano Farkaš dosiahoL že opatrovanie fondu bolo sverené na SOJSÜ, ktorému bol generálnym tajomní­kom. Keď mal SOJSÜ zlikvidovať, lebo jeho pô­sobnosť preniesli na SPŽP, malo sa vyúčtovať aj z uvedeného fondu. To však Janovi Farka­­šovi starosti nespôsobovalo: nebolo z čoho vy­účtovať, lebo peňazí už nebolo. Správne orgány fondu však časom zistily, že peniaze fondu zmizly, a preto žiadaly do Jana Farkaša vysvetlenie. On však vysvetlenie po­dať n e v e d e 1(?). Pripustil, že sa peniaze odčerpaly (sic), ale ako a kam, za to je vraj zodpovedný len účtovník Šimčisko, ktorý poukazy z fondu vyhotovoval a on — rozumej Farkaš — ich vraj dobromyseľne iba podpiso­val. Bližšie vysvetlenie už ani preto nemôže vraj podať, lebo celá peňažná manipulácia SOJSÚ sa diala prostredníctvom peňažného družstva CENTROCREDIT, ale všetky účtovné doklady CENTROCREDITU sa neznámym spôsobom stratil y. Vo veci bolo urobené trestné oznámenie a štátny zástupca zaviedol vyšetrovanie proti Šimčiskovi a s p o 1. Pod tým „spol." rozumel každý Jana Farkaša, ale — hoci Šimčisko bol načas uvrhnutý aj do vyšetrovacej väzby — pán „spol.” zostal ušetrený nepríjemností, lebo, ako hlásil okresný náčelnik, štátny zástupca si na Farkaša netrúfal. Za vyšetrovania, ktoré sa konalo pribraním prísažného súdneho znalca, zistily sa ohľadom peňažnej manipulácie SOJSÚ veľmi pikantné veci. Všetky peňažné hotovosti SOJSÜ prevádzaly sa účtovnícky formálne na jeho účet v CEN­TROCREDITU, fakticky si však prevažnú čiast­ku týchto peňazí ukladal Jano Farkaš priamo do svojho vrecka a v CENTROCREDITE sa vý­platy účtovaly ako pôžičky pre Jana Farkaša. Keď došlo k likvidovaniu SOJSÜ, Jano Farkaš všetky účtovné doklady CENTROCREDITU so všetkými popísanými listami účtovných kníh odpredal ako makulatúru... Na členskom dochádzalo SOJSÚ denne 6000—8000 Ks, ale tieto sumy putovaly zpravidla uvede­ným spôsobom väčšinou* do vrecák Farkašo­­vých. Keďže právnym nástupcom SOJSŰ sa stal SPŽP, fondu správa vyššie uvedeného penzijného sa domáhala náhrady „odčerpa­ných” (tento výraz pochádza od samého Far­kaša) peňaži od SPŽP, na ktorý ju odkázal sám Farkaš, keďže vraj SPZP prevzal po SOJSÜ sumu asi 800.000 Ifs. Predseda SPZP odmietol nahradiť „odčerpaných" 400.000 Ks, lebo vraj po SOJSÜ fakticky nijaké peniaze neprevzal a pokiaľ na účte SOJSÜ pri jeho zlikvidovaní ukazoval čistý majetok asi 000.000 Ks, malý to byť iba nedoplatky na členovských príspev­koch, čo však nemalo cenu, lebo niet výkazu, ktorí členovia bývalého SOJSÜ majú podlž­nosti na členskom ... Keď už z prípadu hrozil verejný škandál, Dr. Mikula, predseda SPŽP, referoval o veci „Vodcovi a prezidentovi”. Tento navádzal Mi­­kulu, aby sa to uhradilo z peňazí SPŽP, lebo neslobodno vraj pripustiť, aby sa to dostalo pred súd a pred verejnosť. Dr. Mikula sa to zdráhal urobiť, lebo že členstvo SPZP nemôže trpieť za hriechy Farkašove, a navrhoval, aby sa to nahradilo z prostriedkov „Strany”. Tiso odbavil vec so slovami: „Už to len nejako za­­riaďte”. Dr. Mikula referoval o veci potom Machoví, ale aj ten narádzal nahradiť sumu z peňazí SPŽP a nepripustiť verejný škandál. Páni boli citliví... Vo veci sa konala aj porada na Prezídiu Ministerstva vnútra, povolali na ňn aj Jana Farkaša, ale sa vôbec nedostavil. Na porade malv padnúť aj tvrdé slová proti Farkašovi, hrozilo sa mu priamym trestným oznámením, ale nič sa nestalo. Zanikol aj „samostatný” „Slovenský štát" a s garnitúrou ušiel aj Jano Farkaš s plnými vreckami nakradnutých pe­ňazí. Nielen z penzijného fondu ružomberskej textilky, ale aj z mnohých iných prameňov. Lebo toto je len jediný a len malý úsek z jeho bohatej finančníckej činnosti. ic. 3ak vy elte neviete ... že Demokratická strana je stranou všetkých? že v pekle sa ohromne zaradovali, keď zomrel Himmler a urobili mu ohromnú slávobránu s nápisom: „Buď vítaný, náš dvorný dodá­­vatel!” že členovia bratislavských cigánskych kapiel sa nezúčastňujú verejných odpratávacích prác, ale hrávajú v kaviarni Redute očko a iné hazardné hry, rozprávajúc pri tom výlučne maďarsky? že štyria bratia Morávkovci zo známej brati­slavskej arizátorskej rodiny, chodia rozhor­čene po uliciach a nadávajú na piateho, ktorý zmizol, že o n ich, ako vysoký činov­ník bývalého ÜHÜ, prinútil arizovať? že istí ľudia z v Kútoch namiesto, aby sa starali o záležitosti obce, chodia d« rabovať? že do tejto rubriky môže poslať zprávu ktorý­koľvek čitateľ, ktorý za jej pravdivosť rúči a podpíše sa plným menom s udaním adre­sy?

Next