Čas, august 1945 (II/88-107)
1945-08-07 / nr. 88
2 f A S 28. augusta 1945 voľba poslancov do dočasného Národného shromaždenia v B. Bystrici ZAS vydala túto úradnú zprávu: Blíži sa prvé výročie slávneho národného povstania v Banskej Bystrici. Slovenská národná rada pripravuje pri tejto príležitosti nielen mohutné oslavy, ale aj čin ďalekosiahleho politického významu — voľbu poslancov do dočasného Národného shromaždenia v Prahe a voľbu nových členov SNR. Každý občan demokraticky smýšľajúci a pokrokový iste pochopí vážnosť tohto aktu. Je preto potrebné, aby naši občania svorne a jednotne, postupovali práve tak, ako v čase povstania. Za tým účelom v dňoch 2. a 3. augusta t. r. sišiel sa v'Bratislave Národný front, ktorý sa jednomyseľne dohodol na spoločnom postupe. Podstatné body dohody sú tieto: Voľba poslancov do dočasného Národného shromaždenia v Prahe a čle-nov Slovenskej národnej rady sa uskutoční 28. augusta 1945 v Banskej Bystriei na sjazde národných výborov. Voľba delegátov celoslovenského sjazdu sa vykoná na okresných konferenciách, ktoré budú 19. augusta 1945 na celom Slovensku a ktoré budú oboslané miestnymi národnými výbormi. Program okresných konferencií je tento: 1. Porady o rekonštrukcii a výstavbe. 2. Voľba delegátov na celoslovenský s jázd. Keďže sjazd v Banskej Bystrici má vyznieť nielen slávnostne, ale i manifestačné a jednotne, obidve politické strany vydajú príslušné inštrukcie pre svoje sekretariáty a vydajú aj spoločný ohlas k tomuto postupu. Na zasadnutí Národného frontu sa zúčastnili za DS: Dr. Lettrich, Dr. Belluš, Dr. Josko, Dr. Kyselý a za KSS: Široký, Smietke a Dr. Husák. Priama doprava Bratislava- Zilina-Koš ice od 15. sept. Dokončenie s prvej strany vSeobecnosti spokojní a musíme zasa pochváliť firmu, ktorá obstarala robotníkom prídel a podarilo sa jej vymôcť od ONV v T ov. Bystrici aj podrážky. Železničiari vzorom Drevenou konštrukciou sa musí nahradiť železničný most pri Žiline, nakoľko železná sa nedá vôbec použiť. Stavbu dreveného provizória prevádza fa Technika zo Žiliny a svrškové práce na trati železniční zamestnanci, spolu so zaistencami. Pre zaujímavosti uvádzame, že zaistenci podávajú veľmi dobrý pracovný výkon. Práce, súvisiace so stavbou mostu, sú na 60% hotové a vedúci stavby dúfajú, že termín 15. sept. bude dodržaný. Na svrškové práce podarilo sa obstarať pražce, ktoré mala na sklade žilinská firma Rütgers a ktoré boly 22. júna CA uvoľnené. Stavba naráža ua veľké ťažkosti, nakoľko niet potrebného technického materiálu. Robotníci pracujú usiľovne a skvelým príkladom im predchádza partizán J a m b r i c h, ktorý pracuje denne až 16 hodín. Takýchto ľudí by sme potrebovali na každej rekonštrukčnej práci a oveľa skôr by sa dostavily želateľné úspechy. Chvála patrí aj našim železničiarom, ktorí prevádzali predbežné práce na moste a vytiahli z vody 25 vagónov, ktoré boly vklinené. Robotníci dostávajú nadlepšovacie prídely, ktorých sa dožadujú právom aj železniční zamestnanci. Aj platy sú rozdielne. Zatiaľ čo u firmy dostáva napr. odborný tesár K 14.— na hod., ten samý odborník, zamestnaný u železníc, dostáva iba K 7.—. Nedostatok potravín na Strečne Najžalostnejší obraz naskytá sa u strečňanských mostov a tunelov. Nemci plánovité zničili oba mosty a tunely. Ľavý most a pravý tunel sú zachovalejšie, jednak oprava vyžiada si veľa práce. Predbežné práce začali železničiari a 2. júna začali so stavbou dreveného provizória firma Tvorba z Bratislavy. I tu najväčšie ťažkosti spôsobil nedostatok materiálu veľká neochota furmanov, ktorí nechceli voziť potrebný materiál na stavbu. Veď ako by aj nie, keď prepravou cestujúcich zarobili denne až 5000 korún! Drevená provizórna konštrukcia sa robí pri ľavom moste a dosiaľ sú hotové iba bárky. Tunely sú tiež veľmi poškodené. Zničené sú portály a v tuneloch sú ešte rušne, ktoré tam Nemci nechali, aby sťažili opravné práce. Na pravom moste sú zaklinené ešte tri rušne, ale pravý tunel už je skoro vyčistený. V ľavom tuneli pokračuje práca pomalšie. Termin na dokončenie opráv bol stanovený na 15. septembra. Do tohto času bude drevená konštrukcia dohotovená, ale oprava tunelov potrvá asi dlhší čas. Na stavbe robí 400 firemných robotníkov a 150 železničiarov. Okrem týchto pracujú na oprave aj montéri z Vítkovic. Našim odborníkom nie je však pochutí, že vítkovickí montéri dostávajú na hodinu K 70.—, zatiaľ čo oni iba K 10.—. Je to pochopiteľné, že robotníci na stavbe sú nespokojní. Veľká je nespokojnosť pre nedostatok potravných článkov. Robotníci na stavbe musia pracovať hladní, lebo ONV v Žiline neposkytuje im žiadne prídely. Firma stále žiada na ONV prídel pre svojich robotníkov, ale bezvýsledne. Po dobu dvoch mesiacov na stavbe dostali robotníci iba V? kg konzervy, niečo cigariet a kúsok mydla. Strava v závodnej kuchyni je veľmi slabá. Vo väčšine dostáva sa robotníkom iba polievky. Stáva sa aj, že robotníci nedostanú dva dni chleba. Pri takomto stave nemôžu rekonštrukčné práce úspešne napredovať! Treba učiniť radikálne opatrenia. Železničný most pri Turanoch bol 24. mája zadaný fe Ing. Kozaček z Ružomberku. Konštrukcia bola shodená do vody, keď na nej bolo 16 vagónov. Pri rekonštrukcii sa použije 70% starej konštrukcie a zostatok nahradia provizórnymi nosníkmi. Dohotovenie opravných prác je termínované na 25. augusta a podľa uistení vedúcich stavby, most bude do toho času s jazdný. Robotníctvo spolunažíva v dobrej shode, bez akýchkoľvek sporov a navzájom si pomáha. Firma účinne spolupracuje so železničnou správou a robotníci pracujú s patričným elánom, takže dá sa očakávať skoré dohotovenie tohto mostu. Kraľoviansky most dohotovený Milé prekvapenie prežívala výprava novinárov pri kraľovianskom moste. Namiesto rušného pracoviska uvideli už dokončený drevený provizórny most. Najväčšiu zásluha má na tom Ing. Kiššík, prednosta železničnétohto mesi aca, kuak by sa dial y očakávať násilnost i, ktorým »a sma žia zabráni ť, žive pamätajúc na občiansfca vojnu, vládne kruhy i opozícia. Nie je vylúčené, že republikáni v Španielsku vystúpia z podzemia a nedbajúc rizika, vyzvú Franca, aby odovzdal moc dočasnej republikánskej vláde, ktorá by ry písal a hneď slobodné voľby. ho odboru v Ružomberka, ktorého elán pri práci prebralo aj robotníctvo. Most mal byť pôvodne dohotovený až 25. augusta, avšak usifovnon prácou sa dosiahlo skvelého rekordu, keď most bol dohotovený už 2. augusta a zaťažkávacia skúška bola 4. t. m. Stavbu prevádzala firma Švábenský z Ružomberku a musely sa tiež prekonávať ťažkosti. Furmanov musela prinútiť k dovážaniu materiálu vojenská moc. Zmienky si zaslúžia vzorní robotníci zo Stankoviec, ktorí pri betcnážnych prácach bez prestávky pracovali až 40 hodín. • Predložili sme nášmu čitatefstvu verný obraz rekonštrukcií železničných objektov na Považí, bez toho, že by sme sa snažili podať vec iným spôsobom, než aká je skutočnosť. Tým, ktorí sú nasadení na rýchlej obnove železničných spojov na Slovensku, pripomíname, aby si uvedomili dôležitosť rekonštrukčných prác na Slovensku, lebo len tak ľahšie a rýchlejšie dosiahneme hospodárskej konsolidácie. Kompetentné miesta musia v najkratšom čase zadať aj stavby definitívnych mostov, lebo provizórne konštrukcie môžu byf prírodnými živlami poškodené a potom by nastaly pre náš hospodársky život ďalšie ťažkosti. Prevezmú republikáni moc v Španielska? V Madride reagujú na positapimisiké rozhodnutie mienkou, môže nastať katastrofa, že v Španielsku ak ea generál Franco nerozhodne vykonať zásadné politické zmeny ailebo nastoliť vojenskú diktatúru. Španieli teraz s napätím očakávajú, či po rozhodnutí v Postupime bude nasledovať aktívny politický nátlak na Španielsko. Verejná mienka súdi, že v Španielsku miusí nastať zmena ešte 7. a n "u s ta 1945. čo píšu iní I Prídel fajčiva a odberné knižky. Hospodársky týždenník „Budovateľ” zaoberá sa manipuláciou s odbernými knižkami na potraviny pri vydávaní lístkov na íajčivo a píše: Finančná správa — tabakový monopol — oznámila, že v dohľadnom čase pristúpi v Bratislave opäť k distribúcii fajčiva pre obyvateľstvo. Pri zaopatrovací nových odberných preukazov na fajčivo musí každý záujemca o prídel predložiť trafikantovi aj legitimáciu a od-bemú knižku na potraviny, a k tomu ešte s tým rizikom, že ak trafikant nepredloží dotyčný preukaz dôchodkovému kontrolnému úradu včas, bude môcť pre svo. jičh zákazníkov vybaviť prídel až po odbavení všetkých ostatných trafikantov. To prakticky znamená, že kým legitimácia a odberná knižka bude u trafikanta, resp. pokiaľ trafikant s ňou bude stáť hod niekoľko dni pred dôchodkovým kontrolným úradom, domácnosť nemôže vykonávať nákupy denných potrieb, pre evidovanie ktorých je legitimácia a odberná knižka na potraviny jedine určená. Tak tomu bolo naposledy aj pri použití legitimácií a odberných knižiek na kolkovanie peňazí. Divíme sa, ako je možné, že ktorýkoľvek úrad cíti sa povolaný manipulovať s takými inštrumentálni, ktoré sú určené výlučne na distribúciu určitých článkov dennej potreby. Divíme sa tiež, že sa Povereníctvo SNR pre výživu a zásobovanie proti tejto praxi s dokumentmi, ktoré majú výlučne slúžiť len jeho pôámosfi, neohradí. Nedivili by sme sa, keby nabudúce napríklad aj pri prestupe futbalových hráčov z jedného kžubu do druhého bolo treba predkladať legitimácie a odberné knižky. Štetín pripojený k Polskn Tlmočník britského mmnßter&tva, zahraničia konštatuje, že podlá postupimiského rozhodnutia Štetín, hoci leží na západnom brehu rieky Odry, sa pripojí k Poľsku. Štetíusky prístav pri ústí Odiy je jedným z historických hanzových miest. Pripojenie k Poľsku zaistí Poľskej republike tri dobré prístavy na Baltickom mori (G dyňa, Gdansk a Štetín). V Londýne sú presvedčení, že rozhodnutie dať Štetín Poľsku odôvodnily dve príčiny: 1. Želanie posilniť poľský národný obchod. 2. Zamedziť výstavbu nemeckých obchodných lodí. Doprava na trati Sabinov-Prešov-Drienovská Nová Ves Po tieto dni bol« odovzdaná do verejnej premávky opravená železničná traf Sabinov—Prešov—Drienovská Nová Ves. Zavedením dopravy na tejto trati pomôže sa nielen cestujúcim občanom Šariša, ale najmä robotníkom, ktorí pracujú na železničnom úseku Prešov—Kysa*k a ktorí doteraz museii do práce doclhádzarf desiatky kilometrov pešo. poô ČÍÄROCI . niMiuiwfcmmuúiiiuUíbyBUíiiiiüüttiii---- O jedle, zmenách a zvykoch Nedávno pri prežúvaní — pardon — pri žuvaní telesných pozostatkov z argentínskej kravy, ktorá sa na svojej záhrobnej púti dostala riadením osudu až k nám do Európy, prišiel som na myšlienku, že by bolo v záujme spravodlivosti a spokojnosti veľmi potrebné, aby sme častejšie holdovali pestrým zmenám pri vyživovaní nášho organizmu. Uznajte všetci: mení sa počasie, cestovný poriadok, program v kinách i výška vody v Dunaji, ale nemení sa materiálny obsah terajších našich jedálnych lístkov. (Riedka polievka, suché zemiaky, vodové prívarky, mäso žiadne, diery z ementálskeho syra, figovo-makové obzeranče (v í < E zvolanie: „Figu makovú!”) a inšie nič! A tak to ide denne! Keby sa pri tom rovnakom jedení rovnakých jedál v reštauráciách a súkromných domácnostiach (zväčša bez omastku a iných prepychových prísad) menilo aspoň prostredie! Napríklad: pán hlavný v Luxoré by pre zmenu vyzval všetkých hladných hostí v preplnenej jedálni, aby sa odobrali poklusom do Horského parku, kde by mohli podľa ľubovôle sedieť na zemi alebo vyliezť aj na strom, lebo aj tam sa im bude podávať polievka. Ľudia by išli radi, lebo ak by mali po polievke k nejestvujúcemu mäsu málo šalátu, mohli by si ho rozmnožiť stromovým 1 istím. Alebo iný nríklad: ustarostená manželka by kvôli blahodarnej zmene pripravila pre svojich milých obed priamo na cudzom poli zo zeleninv a zemiakov, ktoré zaručene nepodliehajú vplyvu maximovaných cien, ani aprílovým rozmarom bulharských záhradníkov. Takéto a podobné zmeny by nás dokonca nasýtily pohľadmi na vtáctvo nebeské, ktoré sa spokojí iba zrniečkom alebo chrobáčikom a nefrfle pri tom. Tieto pohľady by istotne pomohly mnohým eubiotikom (sú to neškodní fantasti, ktorí najmä teraz iba snívajú o dobrej životospráve) pri hfadaní spôsobu, ako zjednodušiť strašne prozaické potreby žalúdka, toho neviditeľného vaku, ktorý nerobí ľuďom dobre, keď je plný, ani keď je prázdny. Možno, že by sme si časom zvykli napodobňovať aj tvory ešte menšie než sú vtáci — napríklad mravce —, ktoré málo zjedia, ale veľa pracujú. Aké perspektívy do budúcnosti by sa nám otvorily v národnom hospodárstve vôbec alebo špeciálne v štátnych podnikoch! Predstavme si, že by v Hlohovci nešlo sa pracovať do vinice za 200 K a za liter vína denne — kdeže! Takúto mzdu by pokladali tam za urážku. Povedalo bv sa hrdinsky (bol by to naozaj hrdina), že keď sa samička chrústa obceného namáha pri kladení vajíčok zadarmo a nepýta za to ani zrnko hrozna, on, koruna tvorstva, nielen že 6a uspokojí s 20 predmníchovskými korunami na deň,' ale je okrem toho ešte ochotný nosiť o pol Toka neskôr majiteľovi vinice studničnú vodu priamo do pivnice, aby premyslenými pokusmi bez chemických komplikácií mohlv byť rozmnožené zásoby vína v celej našej republike. Alebo štátni zamestnanci! Tí hoci pracujú v úradoch 48 hodín týždenne a nemajú výhľadu na dovoVnku, vysiali by v záchvate mravčej obetavosti deputáciu k pánom povereníkom s prosbou, že chcú v úrade stráviť každý týždeň 6X24 hodín. Páni povereníci by holi azda prekvapení, namietali by, že štátni zamestnanci musia predsa aj spať, ale deputácia by v mene všetkých povedala hromovým hlasom: „Keď na to príde, my sme ochotní v úrade aj spať!” Čierni obchodníci (nie tí, ktorí majú cigánske vlastnosti, ale ktorí obchodujú na čierno) hromadne opustia svoje stanovište pred Asom, aby sa v sprievode členov NB a za zvukov pochodu „Proč bychom se netešili” spontánne zaradili do všeužitočných prác. Dokonca sa vzdajú svojej mzdy v prospech niektorých úradníkov bytového a nábytkového oddelenia, ktorí po radikálnom odstránení úplatkárstva budú tak hladní (na peniaze), že to vzbudí vážne obavy zainteresovanej verejnosti. Tieto myšlienky, ktoré tu hádžem na papier, sní výsledkom toho. že som ochutnal mäso z argentínskej kravy a že som sa pri jedení oddal úvahám. .Äno, o to ide milí čitatelia, aby sme si zvvkli pri jedení trochu nremýšľať a hodne žuvať aj vtedy, keď už v ústach nič nie je. Skúsenosť jednoduchého černocha zo South Caroh’nv alebo z Tennessee sa v tomto ohľade na vlas shoduje so skúsenosťou kultivovaného Európana z roku 1945: že si totiž môže človek zvyknúť ua všetko, len nie na nemeckú nadvládu, na to aby videl biele tam, kde je čierne, alebo aby sa dal rtre svoje politické presvedčenie odsúdiť na smrť, nretože už pri prvom takomto pokuse hrozí každému človeku smrteľné nebezpečenstvo. a to je špeciálne v tomto prípade úhlavným nepriateľom zvyku a navvkania. Zvvk je n-ro-W n b o«1 - „n v činiteľ. Keby sme si napríklad hromadne zvykli chodiť bez rozpakov v rozodratých topánkach, v roztrhaných šatách a medzi prázdnymi debnami od mäsových konzerv a sušených vajec, nepotrebovali by sme ani pomoc UNRRY a prestali by sme si lámať hlavu premýšľaním, aký obsah skrývajú v sebe tie Pandorine skrinky, ktoré zdobí raz nápis „Stewed steak” a raz „Dryed eggs”. . . . A časom by si ľudia zvykli aj na to, že by jednoduchého černocha zo South Caroliny alebo z Tennessee uznávali za vzor kultivovaného a po stránke telesnej ideálne vyvinutého človeka, kým Štredoeuropana z roku 1945 by pokladali skôr za tvora degenerovaného, celkom prežratého vrelými síce, ale márnymi a nesplnenými túžbami rázu celkom primitívneho — a za tvora otráveného chtivými pohľadmi na pečené kačice, ktoré sa mu núkajú priamo na ulici a v každom čase z plakátov. čo holy vytlačené zo zdravotných dôvodov, aby sa totiž hľadením na ne povzbudzovalo intenzívnejšie vylučovanie žalúdočnej šfavy. Ale už do«f. Ešte by sa mohol niekto nazdávať, že i ja si chcem zvyknúť na niečo, a to na písanie fejtónov do „Času”, a to by mohlo mnohých otráviť nie zpola, ale totálne, ako TUtlcra otrávila ním vymyslená blesková vojna. Ad vocem Hitler: i keď hol geniálnym vojvodcom, čo konečne uznával aj každý podpriemerný esesák, mal vedieť aspoň toľko, keď sa už tou bleskovou vojnou zapodieval, že každý blesk je nebezpečná elektrická iskra. o vysokom napätí. Ergo: robenie takýchto pokusov, ako je zábava s bleskovou vojnou, sa nevypláca. Preto v tomto ohľade sa zas vrelo odporúča na také činy si nezvykať. Viliam Kopečný.