Čas, september 1945 (II/108-132)
1945-09-01 / nr. 108
Videli sme krásny zdravý lud, čo prišiel pozdraviť svoju republiku Z dojmov a nálad v Banskej Bystrici Bratislava,^ 31. augusta. Človek nevie, ktorým má začať ako prvým x radostných dojmov, ktoré si na oslavách národného povstania v Ban. Bystrici získal. Vrátime sa k poznámkam, ktoré sme si robiii pri pohľade na ' defilírku vojska, partizánov a príslušníkov všetkých tried slovenskej pracujúcej pospolitosti. Tieto dokresľujú celkové vyznenie slávností v Banskej Bystrici, že zvíťazila demokracia a že ľu-tPjasá preto, lebo jej uskutočnením dané sú predpoklady pre jeho dobrú a šťastnú budúcnosť. Na námestí Národného povstania — hlavnom to námestí Banskej Bystriee — sa prelievajú farby pestrých krojov slovenských žien a dievčat, mužov v krojoch, s farbami vojenských a partizánskych uniforiem. Je najväčší sviatok, aký Banská Bystrica pre-, žila. Je najväčší sviatok Slovákov, čo svätia výročný deň svojho povstania k sláve a odvrhnutia hanby, ktorou štít národa znečistili samozvaní vodcovia, zapredavší národ tým, proti ktorým sa on cez stáletia búril. Pán prezident Dr. Eduard Beneš vo svojej reči povedal: — Slovensko svojimi bojujúcimi jednotkami a partizánmi v dobe svojho banskobystrického povstania odčinilo všetko, čo zradný tisovský režim od r. 1938-39 a ešte pred týmto rokom na CSR spáchal. Slovensko napísalo svojim povstaním jednu z najkrajších kapitol svojej slovenskej histórie. To teda je príčina, že prišlo do Banskej Bystrice vyše 50.000 Sloveniek a Slovákov, všetkých vrstiev, najviac pospolitého ľudu: roľníkov, robotníkov, remeselníkov, zamestnancov, ale i pracujúcej inteligencie z celého Slovenska. Prišli mladí, čo s puškou alebo automatom v ruke pred rokom vyháňali Nemcov a Maďarov, ale prišli i starí, ktorí ako by chceli hovoriť so Simeonom — Prepusť, Bože, svojho služobníka v pokoji, lebo moje oči videli Tvoje spasenie! Veď sa dožili n ovej slobody, oživenia tej Československej * i republiky, ktorú vítali r. 1918—1919 ako prívan vzduchu hrdúsenému národu. Napísali sme, že v Banskej Bystrici bola manifestácia za Československú republiku. Čítali sme to s tvárí ľudu, čo sa do Bystrice shromažďoval a počuli sme to z rečí, ktoré po uliciach vravel a akými kvitoval aj tú okolnosť, že v Bystrici správne aranžovali portréty našich a spriatelených — osloboditeľských štátnikov a štátne zástavy. Počuli sme to aj popoludní na prvom pracovnom sjazde delegátov okresných a miestnych národných výborov, kde pri spomenutí názvu Československej republiky a mena jej prezidenta, dali sa prítomní frenetický tlieskať a volali na slávu jej predstaviteľom: prezidentovi a vláde. Páni ministri ústrednej vlády počuli také prejavy nadšenia, akých často nebývajú svedkami. Lebo keď má Slovák rád — miluje skutočne, a keď je verný z presvedčenia — túto vernosť prisahá aj za svoje d e t n é deti! A za vernosť sa osvedčovali delegáti ľudu i ústavy najvyšších predstaviteľov Slovenskej národnej rady. Môžeme hovoriť otvorene: predseda SNR Karol Smidke vo svojom referáte o činnosti SNR nielen že slávnostne vyhlásil nedeliteľnosť Československej republiky a vernosť všetkých Slovákov jej ľudovodemokratickému zriadeniu, ale tým súčasne zakríkol všetkých oných „dôležitých” a „informovaných” lžipropagandlstov, ktorí zavádzajú svet o voľajakom začlenení Slovenska Inam, alebo o iných poriadkoch v Republike, aké si urči zákonodarný sbor nášho samostatného ľudovodemokratického štátni Prítomnosť veľvyslanca SSSR, reč dôstojníka-veliteľa povstalcov mjr. Jegorova, ktorý na Slovensku organizoval partizánov ešte pred oficiálnym vyhlásením povstania, boly dobrým doplnkom k tomuto skutku. Eud na námestí Národného povstania a na prihľahlých uliciach stojí od rána, keď videl defilírku vojska, partizánov a sám sa zúčastnil pred svojím najvyšším predstaviteľom, aby ukázal svoju vyspelosť, tvorčiu schopnosť, pracovitosť a silu. Krojované ženy spievajú, Detvani tancujú odzemok, ľudia sypú kvety, keď prichodí prezident, vláda, SNR. Ozýva sa jasot a volanie na slávu, — srdečné úprimné volanie nadšených más! Volanie je tým vzácnejšie, že je ešte v dňoch, keď stopy po vojne všade nezmizly a keď nadšené volanie je súčasne sľubom, že všetci dokopy si dokončime rekonštruivkčné práce a vybudujeme i zaistíme svoju pokojnú a šťastnú domovinu. Jednu ve* ešte musíme vyzdvihnúť: že na čele krojovaných skupín, pred pochodom našich statných sedliakov a pred alegorickými vozmi niesli československú štátnu zástavu, alebo národnú zástavu Slovákov bielo-modročervenú. K farbe tejto národnej dúhy sa prihlásilo celé Slovensko, túto zdôrazňovalo, i keď na znak úcty a lásky, najmä k spriatelenému a bratskému Sovietskemu sväzu vialy tu aj zástavy spojenecké. Dúhová farba našej zástavy sa dobre mieša najmä s červenou farbou zástavy ruskej a socialistickej, lebo 1 táto veje k poriadku a slobode. Zástavám! slobody vzdávame hlboký hold a úctu. ^ Karol M a k o v í nl Československej republiky ako večného štátneho, národného a duchovného spoločenstva a sväzku Cechov i Slovákov, že sa rozhodne stavia proti neživotným a umelým výtvorom, akým bol i slovenský štát, že je úplne zajedno s programom zahraničného odboja, vedeného pánom prezidentom Dr. Benešom, ktorý odboj bol povstaním mravne a politicky zosilnený, je za nové, zdravé a definitívne usporiadanie problému československého na zásade rovnoprávnosti ako otázky výlučne vnútropolitickej, ktorú si vybavia slobodne volení zástupcovia oboch národov v oslobodenej vlasti a že nikdy viac nepripustí nijaké tendencie a pokusy separatistické, že je za dôslednú, opravdivú demokraciu politickú a hospodársku, ktorá zaistí všetkým občanom slobodný duchovný a hmotný rozvoj a blahobyt, že je za úzku, úprimnú a hlbokú spoluprácu, za spojenectvo Republiky zo všetkými slovanskými národmi, najmä však za všestrannú spoluprácu s najväčšou slovanskou veľmocou, so SSSR, ktorý má leví podiel na našom oslobodení, že chce, aby ČSR navždy zostala v úzkej, lojálnej a intenzívnej spolupráci a v spojenectve s veľkými západnými demokraciami — s britskou ríšou, so Spojennými štátmi severoamerickými a s Francúzskom, ktoré nám v minulej vojne tak výdatne pomohly politicky, diplomaticky, vojensky a hospodársky. To bol program povstania a to je programom oboch oslobodených národov Republiky, jej vlády, politických strán i všetkých ľudí dobrej vôle u nás. SNR jasno formulovala tieto zásady, tých sa drží a tie do nášho života uvádza a uskutočňuje. Včerajší sjazd delegátov národných výborov v Ban. Bystrici dokázal, že ideme vpred v duchu zásad nášho národného povstania a že náš slovenský ľud je politicky vyspelý, demokraticky smýšľajúci a zrelý rozhodovať o všetkých otázkach štátneho a národného života. V dnešný pamätný deň prvého výročia našej revolúcie pripomeňme si veľké obete, ktoré náš ľud priniesol na oltár vlasti a národa a pri ich pamiatke si slávne sľúbme, že ideály revolúcie nikdy nezradíme, že odkaz povstania verne splníme, že ich budeme zachovávať ako zrenicu oka, že budeme za nimi kráčať i v mierovej a budovateľskej práci, že nikdy nedopustíme, aby zradné živly mohly rozsievať semeno nesváru medzi nami a bratmi Cechmi, medzi nami a ostatnými slovanskými národmi; nedovolíme, aby rakovina fašizmu zachvátila náš štátny a národný organizmus, alebo aby nemecká a maďarská menšina mohla beztrestne robiť úklady a rozvracať náš politický život. Dnes si sľúbme, že s tým istým oduševnením. ako srna pred rokom šli do boja, pôjdeme i do práce za znovuvýstavbu Republiky, za vytvorenie objektívnych predpokladov/pre pokojnejší a šťastnejší život u nás, žé sa nikdy neopustíme a pri sebe za všetkých okolností sp trvá me. Pri tejtó slávnej príležitosti s vďačnou mysľou spomíname na hrdinské obete slávnej CA a na obete ostatných spojencov. Ďakujeme im za všetko, čo pre nás vykonali a osvedčujeme sa, že ich pamiatka bude navždy žiť v našom národe. Večná pamäť hrdinom povstania a československého oslobodzovacieho boja. Sláva samostatnej, nezávislej a demokratickej CSR a jej veľkému prezidentovi Dr. Eduardovi B e n e š o v i. Nech žije československá armáda! Nech žije Červená armáda! Sláva generalissimovi Stalinovi! CAS Slovenskí členovia dočasného Národného shromaždenia Na sjazde delegátov Národných výborov v Banskej Bystrici dňa 28. augusta 1945 bolo zvolených do dočasného Národného shramaždemia Československej republiky 95 Slovákov, za Ukrajincov bude ešte delegovaných 5 členov, takže Slovensko bude mat z 300 členov v dočasnom Národnom shromaždení Čs. republiky 100 poslancov. Z tohto počtu Demokratická strana a Komunistická strana budú zastúpené každá 40 členmi. Ostatné miesto obsadzujú záujmové odborové organizácie, kultúrna organizácia, Sväz slovenských žien a Sväz slovenskej mládeže. Podľa mena boli zvolení za D e m okratickú stranu za poslancov títo (v zátvorke prinášame mená náhradníkov): Ján Ursíny (Vojtech Tvrdoň), Dr. Vavró Šrobár (Dr. Matej Martin), Dr. Ivan Pietor (Dr. Juraj Hronec), Ján Lichner (Anton Granatier), Dr. Jozef Lettrich (Gustáv Hlubocký), pplk. Milan Poliak (Dr. Pavol Gašpar), Ing. Jozef Styk > (Ondrej Ďuraôka), Dr. Samuel Belluš (Martin Hlásnik), Dr. Ivan Štefánik (Martin Náhalka), Ing. Kornel Fillo (Ján Hudák), Dr. Martin Kvetko (Augustín Pozdech), Dr. Ján Ševčík (Vincent BoÔuš), Dr. Matej Josko (Jozef Brieška), Dr. Fedor Hodža (Ján Izák), Jozef Šabršula (Dr. Peter Štetina), Dr. Ján Beharka (Viktor Zajíc), Ing. Pavol Blaho (Gustáv Štetka), Ján Feriak (Miloš Ruman), Ľudovít šetnšel (Ján Tlavský), Dr. Štefan Kočvara (Michal Chrenko), Dr/Ing. Peter Zaťko (Andrej Gregor), Dr. Andrej Cvinček (Ján Fabók), Ondrej Török (Juraj Jurkovič), Karol Hušek (Juraj Pavlik), Martin Kulich (Pavol Lettrich), Rudolf Fraštacký (Dr. Fedor Jesenský), Jozef Horváth (Ján Kubík), Dr. Vlád. Haviar (Pavol Polák), Martin Chudý (Martin1 Kostelný), Pavol Vyboch (Dr. Anton Štefánek), Dr. Michal Múdry-Šebík (Vincent Kováč), Pavol Pláňovský (Štefan Koči), Andrej Žaldôš (Michal Pihorňa), Alexander Vido (Ján Geryk), Dr. Dominik Drgoň (Jozef Jurčo), Ján Bendík (Martin Valach), (Ondrej Surový), Dr. Ján Kemnný Jaroslav Vyškovský (Ján Dostál), Dr. Vladimír Brežný (Štefan Škirta), Dr. Michal Zibrín (Jozef Pákán). Komunistická strana bude mat v dočasnom Národnom shromaždení zo Slovenska týchto poslancov: Viliam Široký (Ondrej Bagar), Július Ďuriš (Rudolf Sokol), D r. Jozef Šoltés (Juraj Humeňanský), Dr. Vlád. Clememtis (Ondrej Mojžiš), Karol Šmidke (Pavol Fleischer), Ladislav Ncvomeský (Rudolf Blažovský),- Dr. Guistáv Husák (Jozef Hojč), Dr. Ján Čech (Samuel Faltan), Dr. Ján Púll (Jozef Blunár), Dr. Ivan Horváth Karol Bedma), Štefan Baštovanský (Ján Adamove), Ladislav Holdoš (Pavol David), Martin Valachovič (Jozef Halička), Karol Bacilek (Jozef Riecký) Dr. Eduard Friš (Dr. Felix Var sečka) Jozef Valo (Pavol Moravanský), kpt. Jozef Trojan (Ing. Václav čierny), Peter Jilemnický (Ján Demjan) Mária Turková (Dr. Helena Fridmanová), Ľudovít Belada (Ján Guláš a) j kpt Jaroslav Šolc (Šimon Junger), František Kubač (Pavol Jurík), František Cáp (Juraj. Gajdoš), Františka Hrušoyská (František Holý), Dr. Andrej Pavlík (Jozef Horváth), Vojtech Daubner Cholvan), Rudolf Strechay (Ľudovít (Jozef Kvasnica), Jozef Lietavec (Štefan Mládek), Robert Gottier (Jozef Hanes), Oskar Jelen (Michal Špak), Ján Oliva (Michal Drobáč), Marek Snída (Pavol Kubista), Dr. Michal Flaťan (Rudolf Kobida), Tomáš Oravec (Ján Oríšek), Ondrej Klokoč (Martin Mikuláš), Ján Mazúr (Rudolf Mnčlík), Ján Svítok (Štefan Vereš), Ján Ušiak (Štefan Tomko), Július Maurer (Anton Korma), Štefan Ondruška (Štefan Gažík). Mimo strán: gen. Dr. Mikuláš Ferienčik (gen. Michal Širica). Okrem toho boli za poslancov do Národného shromaždenia vyslaní v Banskej Bystrici: za ÚOOS František Zúpka (Jozef Labuda), Ferdinand Dvorím (Jozef Ferienčik), Štefan Kušík (Jozef Výbošfok), G ej za. Weis (Vojtech Horvát). Za JSSR: Marek čulen (Ondrej Takáč), Jozef Mjartari (Štefan Drahoš), Valent M' trka (František Kvetaň), Jozef Baláž (Dr. Ing. Ján Papánek). Za kultúrnych pracovníkov: doc. Dr. Milan Pišút (Dr. Rudolf Brtáň), Ing. Ján Gonda (Štefan Bednár). Za SSŽ: Elena Hrohoňová (Františka Petríková), Mária Poloncová (Margita Chovancova). Za SSM: Dušan Slávik (Dalimír Kubala), Ernest Sýkora (Ján Veles). * Kde Je RudoH Hess? Rudolf Hass, označený ako jeden z naiväčších vojnových zločincov, bol ešte vo štvrtok v nemocnici v Malndiffe blízko Abergavenny. Hoci medzi jeho strážcami sa udržuje prísne mlčanie, objavily sa náznaký, že minulej noci ho asi odviezli odtiaľ. * Bevin prija! kráľa Pelra. Britský minister zahraničných vecí mal rozhovor s juhoslovanským kráľom Petrom, v ktorom ho kráľ Peter oboznámil s príčinami, pre ktoré odňal moc juhosiovarvským regentom. 1. septembra 1849 I ČO PÍŠU INÍ I ČIN VYSPELÉHO NÁRODA „Svobodné noviny" uverejňujú pod nadpisom: „29. august 1944” úvodník z pera Dr. Vladimíra Houdka o význame slovenského národného povstania a v ňom okrem iného tieto slová: „Slováci svojím rozhodnutím kvalifikovali sa ako národ politicky vyspelý, vstupujúci do novej ČSR za podmienok podstatne iných ako v r. 1918. Výstižne to formuloval v Košiciach na slávnostnom zasadnutí SNR prezident Republiky Dr. Beneš: „Ale po tom všem musí býti naprosto jasno a postaveno mimo každou pochybnosť, že Slováci a Česi budou svou novou štátni jednotu budova t J ako činí telé rovnocenní a rovnoprávni. To se Čechám i mné osobné jeví j ako samozrejmé.” Uíznanim tohto faktu a jeho uvádzaním do každodennej praxe odstránia sa príčiny mnohých nedorozumení v minulosti. Vytvoria sa objektívne predpoklady pre skutočne bratské spolunažívanie Čechov a Slovákov.” “ ‘S v Slováci a Česi z Juhoslávie u prezidenta'Republiky ZAS. Sliač, 31. augusta Prezident Republiky Dr. Eduard Beneš prijal r»a Sliači 15-člennú delegáciu Slovákov a Čechov z Juhoslávia, ktorú viedol člen juhoslovanského AVHOJ-a Stovák Ondrej Kordelis a mjr. Vojačko-Taras. Pán prezident prijal posolstvo Juhoslovanských Cechov a Slovákov, v ktonoim sa naši krajania vyslovujú za návrat do vlasti. Prezident Republiky uistil členov delegácie, že »a vynaloží všetko na uskutočnenie Ich požiadaviek. v Členovia Slovenskej národnej rady Za členov Slovenskej národnej rady boli určení okrem tých, ktorých niená „Čas” už uverejnil, ešte títo: . Gen. Dr. Mikuláš Feriemčík, štátny tajomník, Ban. Bystrica, Dr. Jozef Forint, ústr. taj. ÜOSS, Ján Hviadák, ústr. taj. ÚOSS, Ján Novotný, baník, Handlová (ÚOSS), Dr. Juraj Junči, Brat. (ÚOSS), Marek Čulen roľník, Brodské (JSSR), Pavol Poliak, roľník, Mást (JSSR), Ján Petrík, roľník, Nitrianska Streda (J^SSR), Ján Lacko-Závora, roľník, Kolčov-Baška (JSSR), Dr. Ján Jesenský, spisovateľ, Bratislava (kult. pracovníci), Dr. Mikuláš Bakoš, úradník, Brat. (kult. pracovníci), Oľga Šandorová r. Lackova, Brat. (SSŽ), Anna Jesenská, Brat. (SSŽ), Dr. Pavol Haljan, úradník, Brat. (SSM), Alojz Mojžišek, tajomník, Brat. (SSM). Zástupcovia záhraničnej tlače v Banskej Bystrici ZAS. Bároké Bystrica, 31. augusta. Na oslavy 1. výročia slovenského národného povstania v Ban. Bystrici zavítali na Slovensko s prezidentom Republiky a ústrednou vládou predstavitelia českej tlače a zahraniční novinári spojeneckých mocností. Na počesť zástupcov domácej a zahraničnej tlače usporiadalo Povereníctvo SNR pre informácie spoločný obed na Sliači. Zahraničných hostí pozdravil srdečnými slovami generálny riaditeľ ZAS Martin Kosteln ý. Vyslovil potešenie nad tým, že predstavitelia spojeneckej tlače zavítali na osia- ^ vy 1. výročia tých pamätných chvíľ, keď udatní slovenskí vojaci a partizán! povstali so zbraňou v ruke proti odvekému nepriateľovi Slovanstva za oslobodenie Slovenska a ČSR. Na prejav generálneho riaditeľa Kostolného odpovedal zástupca anglického časopisu „Sunday Dispatch” Bardens. Konštatoval, že anglický národ s veľkým záujmom s'edw'e uda'osti v Československu a že *eho živým želanom i e pochopiť všetkv ťažkosti, ktoré sa vvskvtu'ú ori výstavbe nove! ČSR. Br't'kí novinári budú vždy s porextumen’m sledovať vývin a výstavbu Československa a y rámci svo!!ch síl mu budú pcmáháť. M Bardens, napokon vyslovil zadosťučinenie i neoceniteľný výdobytok siobodv tlače, ktorej sa novinári v obnovenej ČSR tešia. 31 mŕtvych, 51 ranených • K srážke vlakov pri Galante, o ktorej „Čas” priniesol včera zprávu, vydria ZAS tin+o informácie: Vo štvrtok 80 au?, o 1.45 hod. v noci srrfzil sa osobný vlak č. 52. idúci z Diošeku do Gal an ty s nákladným vlakom č. 775, idúcim z Gatonfy do Dioseku. Katastrofu vyšetruje oblastné veliteľstvo NB z Trnavy. Doteraz zistib' 81 mŕtvvch a 51 ranených, z toho 81 ťažko. Mŕtvych uložili do márnice v Galante, ranenúch odviezli Štátnej nemocnice v Trnave. 7, ťažko ranených štvria cestou zomreli. Medzi mŕtvymi je deväť ruských vojakov a medzi ránenvmi 23. * Predseda nankingskej „vlády" spáchal sebevraždu. Hlava dries už neexistujúcej nankingskej „vlády" Dr. Ceň Hunbo spáchal sebevraždu.