Čas, november 1945 (II/159-183)

1945-11-01 / nr. 159

. ) Ako sa teda upraví dúcej výroby? Men zmení nič na kapitá na reálnom kapitál bohatstvo zostane zi viac, reforma bude tefa, ktorý toto bohai bi prístupným fudu. Predseda Nárowcj oanky čs. Dr. J. Nebesáf. Typovacia súťaž j Kupón í. 5 grr**1..11-!. ..........-----------------------------------------'= -.....................J '■ ■ ■ ----------------‘-------------------------------------1 Cena Kčs 1'50 Retlakda a administrácia: Bratislava, Lazaretská ul. 4. 4/c. Telefon 4. 64=41, 12=08. tree t Poštovej sporiteľne; 7441. Majiteľ a vydavateľ: Demokratická strana. Zodpovedný redaktor Martin iiostelný. Tiaží Slovenská Gräfin, Bratislava, Lazaretská ulica 4. $/c. Vychádza každý deň. Veci, týkajúce pa predplatného a inzercie, vybavuje administrácia. Rukopisy, zaslané redakcii, sa nevracajú. Predpláca sa mesačne: 27 Kčs a Pondelník 8 Kčs. ústredný orgán Demokratickej strany Ročník7II. — Číslo 159 Pravda víťazí! Bratislava, Štvrtok 1. novembra 1945 ♦___________________________ __ ___________- .... -------------------------- . —--------­r Rozpomienky na 2. november 1938 A. G r a n a t i e r Halo, pán Graňatier, tu hovorí Mach... Čím môžem poslúžiť? Vo Viedni máte úlohu, československého experta, avšak okrem Vás a ostatných, ktorí prídu' i Prahy, budú vo Viedfii aj naši slovenskí znalci. Postaral som sa, aby sme ich mali medzi nemeckými a talianskymi delegátmi- Vo Viedni bude aj profesor Dr. Tulka. Viete, že u Nemcov a Talianov minister Ghvalkovsiký toľko nezavá­ži ako slovenský trpiteľ Toka... Čo poviete na to? la? Robte, čo Viete. S bohom! * Vo Viedni nás ubytovali v hoteli Impe­riáli. „Slovenská delegácia" na čele s pred­sedom vlády. Tisom sa usalašila v prvom poschodí, Rusíni tiež so svojím ,/predsedom" vlády Volcšincm našli prístrešie povedľa Slovákov./ Čechosiováci Čhvalkovský, Kioto, Viest a my ostatní šli sme na druhé poscho­die. V hotelovej hale trma-vrma. Bolo tu veľa rozličných uniforiem, prevažne nemeckých. Nevedel som rozoznať, kto tu má byť ordo­­nanc, novinár, hotelový sluha. Medzi týmito figúrami sa vynímala drobná,, figúrka v rov­nošate mne dosiaľ neznámej- Podobalo sa to talianskemu fašistovi, avšak navesilo si priveľa šnúr a brmboicov. Konečne vysvitlo, že tento hore-dolu behajúci človiečik Je po­bočník nášho gardisti okého generála Tuku, Janko Farkas... Takéto reprezentácia na dušičky!* m Asi pol hodiny pred odchodom do Belve­­deru, kde mal padnúť ortieľ nad státisloami, po t i s m a zvedavosť, čo kutia moji sl oven­skí krajania na prvom poschodí. Reku, 1 ja som Slovák... V konferenčnej izbe našite! som troch slovenských ministrov: Tisu, Ďur­­čanského, Teplanského a ešte asi štyroch pánov. Medzi nimi stál pri stene Machom určený hlavný debatér Tuka. Bol nápadne bledý, utrápený; vari od úporného vedecké­ho uvažovania o situácii, a či vari preto, že mu pripadla osudová úloha hájiť slovenskú vec práve na dušičky. Ktohovie? Na prostriedku izby stôl a na ňom veľa kníh. Nad knihami shrbaný robustnejší pán v čiernom. Z jednej knihy čosi vypisoval. Keď sem sa lepšie rozhliadol, poznal som v pra­covníkovi Dr. Bartka. Hemriško, na čom sa morduješ? Vypisujem z Czamteela, kadiaľ tiahla ^íovensko-maďarská jazyková hranica pred 50 rokmi, Tenko... ★ Onedlho nás zaviezli do Belvederu. Chval­­kovsiký a Kroo boli zavedení do tajuplných komnát stredného traktu, nám ostatným pri­delili ľavé krídlo paláca-, kde boli aj Maďari. P-ravda, ani nám, ani im nenapadlo, aby sme sa stýkali. Bolo už za nami Komárno... Nuž sme čakali, obyčajný expert, ministri i Tuka bez rozdielu- Hocikedy zazvonil telefón. Naši v Bratislave boli zvedaví, čo sa deje. Nič, holúbkovia, len počkajte, ako čakáme i my. Že sa nudíme, čo koho do toho? Tiso občas netrpezlivé poznamenal, že tu čosi nie Je v poriadku, Tuka mlčal. Rusíni sa utiahli do susednej izby a tiež mlčali. Boli sme si, žiaľ­bohu, povedať, cudzí. V Komárne sme ešte Spolupracovali, ale od tých čias sa veľa zmenilo vo svete. Pred obedom prišiel medzi nás akýsi ordoinawc pozvať miWstira Tisu na spoločný obed. Konečne prišiel medzi nás vyslanec Kmo. Čo nového, čo chcú Maďari? Teleky odô­vodňoval požiiedavok Košíc tým, že celý ten­to kra i bo! v 18. storočí maďarský, la na­to: neodvolával sa na Acsádyho? Áno. Veď íe to cfovčsňný podvod! Viete to dokázať? Viem, ruským učencom Petrovovom. Priprav­te sa na popoludňajšiu konferenciu­­* Po obede povedali nemeckí a talianski hostitelia československej a maďarskej de­legácii, aby Jen vyčkali v hoteloch, kým bu­dú znova odvolaní. Podvečer generál Vest (či Ťa ešte uvidím?) a ja zašli sme do Bel­vederu znova, len tak zo zvedavostí. Skoro nás vyhodili. Bolo tam veľa novinárov, leden z nich te'efcinoval anoiicky. Nerozumeli sme, len sme počuli spomínať čosi ako Košice. Hneď sme sa vrátil1 do hotela. Slováci ča­kali dolu a my „Čechosiováci" zasa hore. U nás viedol rozhovor P=>ľo Fábry. la som sa chcel staviť, že Košice nestratíme, Fábry predpovedal lebovu zvesť. A mal pravdu..­­* Boli srne, pra'vda, všetci nešťastní. Česi líž vyše mesiaca nevýslovne trpeli, teraz beznádejnosť prikvačila aj na nás, Slovákov. ChvaMcovrký to vycítil a preto sa snažil nás tešiť, le to osud, pretrpme a pracujme, mô- Vládne vyhlásenie v parlamente schválené 8. novembra budeme maf novú vládu Praha, 51. októbra. — Vo včerajšom zasad­nutí Náročného shromaždenia odznelo vlád­ne vyhlásenie, ktoré predostrel ministerský predseda Zd. F i e r I i n g e r. Toto vládne vyhlásenie obsahovalo všetko, čo vláda pied schválením Národného shromaždenia od za­čiatku vykonala. Plénum prijalo vládne vyhlá­senie búrlivým potleskom, menovite, keď predseda vlády vyhlásil, že do svoiania do­časného Národného shromaždenia bol utvo­rený orgán, ktorý je spôsobilý, aby bol spo­ľahlivým výrazom verejnej mienky a účinným nástrojom demokratickej kontroly vlády a jej činnosti. „Podľa nášho vzoru — povedal predseda vlády vo vyhlásení za celú vládu — jeho funkcia je dočasná, lebo želaním nás všetkých je, aby boly vypísa­né všeobecné, rovné, tajné voľ­by do ústavodarného shromaide­­n i a a aby nimi ľud slobodne rozhodol o ces­te, ktorou má ísť ďalej naša republika.” Poslanci toto sdelenie kvitovali menovite so všeobecným súhlasom. Popoludní bola rozprava o vládnom vyhlá­sení, pri ktorej sa vystriedali títo rečníci: za Komunistickú stranu Slovenska Š. Baíťovan­­ský, za Československú sociálne demokra­tickú stranu Hladký, za stranu Lidovú Dr. Du­­cháček, za Demokratickú stranu Dr. Jozef L e 11 r i c h, za národných socialistov Dr. Drtina, a za Komunistickú stranu česko­slovenskú Dr. Kolanský. Hovoril tiež zástup­ca ukrajinských poslancov. Po prejavoch reč­níkov jednotlivých strán Národné shromažde­nie spontánne schválilo vládne vyhlásenie. Na konci predseda vlády oznámil, že bu­dúce zasadnutie snemovne bude vo štvrtok 8/novembra o 15. hod. a že poslanci dostanú ešte zvláštne oznámenie. Očakáva sa, že na tomto zasadnutí predstaví sa už nová vláda. Stanovisko DS k vládnemu vyhláseniu Reč predsedu strany Dr. Jozefa Lettricha v Národnom shromaždení K vládnemu vyhláseniu, ktoré pred­niesol predseda vlády Dr. Fierlinger 30. októbra v parlamente, za Demokra­tickú stranu zaujal stanovisko jej predseda a predseda SNR poslanec Dr. Jozef Lettrich. Prinášame prvú časť jeho prejavu. Slávne Národné shromaždenie! Čosi zvláštneho, priamo slávnostného pociťujem, keď 6a mám prvý raz ujať slo­va s tohto miesta* aby som 30. októbra ako zástupca Demokratickej strany a Slo­vák prehovoril k 7-mesjičnej činnosti vlá­dy Národného frontu Čechov a Slovákov. Touto miestnosťou kráčaly dejiny čes­koslovenského spolužitia v prvých dvoch desaťročiach republiky, tu sa kládly poli­tické základy našej demokracie, táto bu­dova bola sídlom slobodného slova. Praž­ské Rudoilfinum bolo dielňou sjednotené­­bo čs. zákonodarstva, ktoré formulovalo náš politický, hospodársky, sociálny a kultúrny život. Verní demokratickým tra­díciám a ideálom znova sa vraciame k slo­bodnému slovu, aby sme s parlamentnej tribúny hájili pravdu nášho ľudu a jeho duchovné a hmotné záujmy. Dnes je tomu práve 27 rokov, čo sa Slováci v Turčianskom Sv Martine si­­šli, aby manifestačné a spontánne vy­slovili na základe seb aur č o Vacieh o prá­va trvalé a večné politické spojenie s bratským národom českým (Potlesk.) v jednotnej, samostatnej i spoločnej re­publike Československej. Deklaráwa slo­venského národa, ktorá toto roaiodnu­­tie vyslovila, navždy zostane historic­kým dokumentom československej sú­­náíežitosti, bratstva a sjednotenia. Toto rozhodnutie bolo do tých čias nespo­četne ráz slávnostne potvrdené nielen slo­vami, ale aj obetiplnými skutkami a roz­hodnými činmi. Nebudem sa tn zmieňo-vať o udalostiach, ktoré predchádzaly pa­mätnému 30. októbru 1918. Nebudem tu poukazovať ani na nezvrat­né skutočnosti o slovenskej príchyinosti Slovákov k republike ako vlastnému a svojskému štátu v časovom období rokov 1918—1938-. Chcem však slávnostne vyhlásiť, že slovenský ľud ako celok nemal nič spo­ločného so zradou a úkladmi reakčných síl, predstavovaných celkom malou vrst­vou slovenských ľudáckych kolaboran­tov, ktoré po Mníchove boli namierené voči republike a privodili spolu s iný­mi okolnosťami postupný zánik Česko­slovenskej republiky. Náš ľud tieto činy nikdy nesankcionoval, s nimi sa neztotožnil a preto nenesie za ne ani politickú, ani mravnú zodpoved­nosť. (Potlesk) Naopak, slovenský ľud bez ohľadu na politickú príslušnosť, bez ohľa­du na_ ideové a náboženské, poťažne sta­vovské rozdiely, zostal myšlienke česko­slovenského štátneho spoločenstva verný. (Potlesk.) A za toto svoje pevné presved­čenie prinášal i tie najväúčie mravné a hmotné obeti. História čs. odboja na pôde Slovenska od 6. okt. 1938 až do víťazného ukončenia druhej svetovej vojny vydá svedectvo pravdy aj o tom, čo vykonal slovenský ľud v službách myšlienky o obnovenie po­litickej samostatnosti československej. Slovenské národné povstanie s konca augusta minulého roku nepripúšťa žiad­nych pochybností o skutočnom smýšľaní slovenského ľudu-Tam prvýkrát ústami celého oslobode­ného slovenského národa uprostred ger­mánskeho vojenského tábora nahlas bolo povedané „nech žije Československá repu­blika!” (Potlesk.) Tam celý národ povstal, chytil sa zbrane a bez ohľadu na vojenské výhľady šiel sa bit, šiel masové na Istú smrť za obnovenie demokratickej republi­ky Československej. To neboly žiadne po­vrchné city ani politická a vojenské vy­počítavosť, to bolo hlboké, mravné, národ­né a politické presvedčenie celého česko­slovenského národa- (Potlesk.) Pret-o kaž­dý hreší proti týmto posvätným citoan nášho národa, kto sa už či tn doma alebo v zahraničí pokúša v akomkoľvek smysle brať v pochybnosť a tým znehodnocovať vernosť československým ideálom a spo­ločným štátne-politickým záujmom. Nech mi je dovolené preto zdôrazniť, že medzi politickým a národným významom a.smy­­slom 30. októbra 1918 a 29. augustom 1944 je Hlboká vnútorná dejinná a logická sú­vislosť, ktorá vyjadruje_ smyisel sloven­ských dejín v jeho pravej a nefalšovanej podstate. Udalosti z rokov 1938 a 1939 majú pre československú prítomnosť _ a budúcnosť neobyčajne veľký a dalekosiahly význam* Keď ich nepredpojate a vecne posudzuje­me už či jednotlivé, alebo v historickej súvislosti s tým, čo im predchádzalo a ich spôsobilo, dôjdeme k poznatkom, ktoré politicky nemožno prežierať. Predo vše- \ tkým zistíme, čo zostáva nezmeniteľnou pravdou a zaväzujúcim pojítkom i pre náš politický dnešok a čo je vývojom pre­konané a preto nehodiace sa do našich po­litických pomerov. Nezmeniteľným požiadavkou! nášho no­­vébo života zostáva demokratické štátne zriadenie našej republiky- Ukázalo sa to­tiž, že ak kde na svete zlyhala demokra­cia, tak sa to nestalo preto, že je zlá de­mokracia, ale že bolj zlí demokrati. (Po­tlesk.) Preto sme sa jednoznačne i v no­vých pomeroch priklonili k demokracii, ▼ ktorej bude rozhodovať skutočná vôľa oslobodeného a rozumne vedeného ľudň= v ktorej vláda bude sa tešiť dôvere naj­­širšícíh vrstiev ľudu, kde Ind je zdrojom všetkej moci a preto aj nositeľom všetkej zodpovednosti v štáte. / Z týchto príčin sme za čím skoršie pre­vedenie opravdu demokratických volieb (potlesk), ktoré právoplatne rozhodnú o tom, kto a v akej miere je oprávnený zastupovať ľud a hovoriť v jeho mene* Rozhodnutiam slobodného českého a slo­venského ľudu musí sa z nás každý bez rozdielu a bezvýhradne podrobiť. (Po­tlesk.) Predpokladom každého demokra­tického režimu sú politické strany. Ne­vrátili sme sa k predmníchovskému sy­stému zbytočne veľkého počtu politických strán, ktorými sa nepotrebne trieštily sily národa a ktoré medzi sebou svádzaly urputné boje a zápasy. Politické strany, ktoré sú dobové prekonané, alebo politic­ky nevhodné a kompromitované, n nás sa neobnovily a nebudú v nijakej forme ob­novené- (Potlesk.) Na miesto stranníckej rivality a roztrieštenosti vidíme úzku spoluprácu politických stráu v národných frontoch. Táto spolupráca doniesla už svoje ovocie a úžitok pre všeobecné dobro. Nevidím preto príčin, prečo by nemala byt ďalej pestovaná a prehlbovaná. Vláda Republiky tiež vďačí za svoj pra­covný úspech práve onomu duchu svor­nosti a spolupráce, ktorý spájal jej čle­nov od prvého dňa vzniku až dodnes. Keď sa bližšie pozreme na zprávu o činnosti našej vlády, ale i na to, čo je v nej nie obsažené, musíme bez nadsádzky povedať, že je to práca priamo obrovská, práca, akou sa máloktorý vládny sbor, málokto­rý a málokde môže pochľúbiť- Toto dielo zostane trvalo zachované v mysli nášho ľudu. Preto chcem vláde ako celku i jednotlivým jej členom vysloviť v mene demokratickej strany úprimnú vďačnosť za to mimoriadne vypätije síl a za pracovné úspechy, aké vykazuje. V tomto ohľade naša vláda môže byť vzo­rom a príkladom všetkým občanom Re­publiky. Vláda Republiky vychádzala vo svojej činnosti z jedine správneho po­znatku a stanoviska, že totiž práca je je­dinou oporou človeka i národa." menovite za' tak výnimočne ťažkých a, nepriazni­vých čias ako boly a sú, v ktorých žijeme.' Zahraničná politika československej vlá­dy môže sa vykázať nespornými úspech­mi na poli utuženia a prehĺbený stykov so spojeneckými a spriatelenými štátmi a národmi. Celý rad veľvyslaneckých a vy­­slaneekých zastupiteľstiev cudzích moc­ností v Prahe a našieh v cudzine je toho neklamným dôkazom Naše sväzky voči SSSH ako najvččSo-i «’ovm-f-Vej veľmoci, (Pokračovanie na 2. strane.) Generál Smuts: Neblahé znamenia v Europe Je za svolanie mierovej konferencie Juhoafrický ministerský predseda generál Smuts vo svojom preslove v Kapskom Meste vyhlásil, že v Europe sa vyskytly v posled­nom čase mnohé neblahé znamenia. Žiadal, aby sa zreformovaly doterajšie medzinárod­né rokovania, keďže nemalý úspech. Smuts navrhuje svolanie medzinárodnej mierovej konferencie, na ktorej by vodcovia všetkých národov prispeli k rozriešeniu naliehavých problémov. Juhoafrický ministerský pred­seda upozornil, že Europe hrozí nový chaos a budúcnosť sa nejaví vraj práve najkraj­šou. Spád udalostí v Europe je prudký a situácia po stroskotaní Rady zahraničných ministrov nie je práve sľubná. Smuts vyslo­vil svoju nádej, že všetky neshody sú pre­chodné a nakoniec sa dosiahne dohody, ako sa spojenci dorozumeli v San Franciscu. Musí sa nájsť spôsob riešenia sporných otá­zok v duchu zásad demokracie a Europe sa nesmie dovoliť, aby stroskotala na skalis­kách, ktoré nesporne pred ňou stoja. Ho­dina rozhodnutia už prišla a musí sa uzavrieť mier na širokých základoch ľudskosti. žeme sa dopracovať ešte krajšej budúcnosti. Po chvíli ma zavolal dolu Tiso. Bol bez seba. Okamžite podajte mi zprávu, čo sme stratili, pán tajomník... Chcem protestovať-., ja podávam demisiu... nechcem sa vrátiť do Bratislavy... Ja na to: radím vyčkať do zajtrajška, lebo bude ešte horšie. * Chudáci Rusíni. Tak sa naľakali, že sa ne­odvážili vzbudiť svojho ministerského pred­sedu Vološina. Starší pán po dobrom obede si trochu zdriemol- Takto prespal smrteľný rozsudok mad svojou malou krajinou. ★ Vracali sme sa všetci zdrteni, ohlušení. Bolo to na dušičky 1938. *

Next