Evanjelický Posol Zpod Tatier, 1920 (X/2-12)
1920-08-01 / No. 8-9
ROČNÍK X. AUGUST-SEPTEMBER 1920. ČÍSLO 8—9. ЕВДЕ1Ш POSOL ZPOD TATIER' Žehnaj, Žehnaj Bože, môjmu ľudu, žehnaj z vysokého neba, praj mu sily, zdravia, šťastia, duši svetla, telu chleba. Vystav, zdržuj pod Tatrami stánok spokojnôstky sladký, zjasňuj svetlom priazne svojej tie tam milé biele chatky. Zobuď v ľude povedomie, by sa hlásil k rodu smelo, napomáhal rozkvet jeho, milujúc ho vrúcne, vrelo. V svetle osvety mu ukáž cestu spásy, ciele slávne, za ktorými touže cestou šiel by, spiechal neúnavne. Bože! Daj mu svornú myseľ, lebo nesvornosť len drobí sily; svornou mysľou zborí hate, čo mu vrazi podložili. Trpí, všeličo ho bolí: uľav, zahoj zánět žhavý, sotri slzy, skytni sily, by aj v trýzni zostal zdravý. Daj mu — ak to vôľa Tvoja — skoro dožiť lepšie časy, časy kýženého mieru, svobodienky, slávy, spásy. Zažeň smútky, naplň spevom dumné hory, nivy, stráne, ako za dňov starodávnych ... Uslyš, uslyš, uslyš, Pane! Martin Braxatoris-Sládkovičov. íi