Expres, iulie-septembrie 1978 (Anul 10, nr. 27-40)

1978-07-01 / nr. 27

PANORÁMA PANORÁMA MESTO NA RIEKE POTOMAC — Ak na amerických mestách nie­koho niečo pozoruhodné upúta, nie je to celkom určite nič americké, — po­vedal raz americký architekt Frank l,loyd Wright. Známy tvorca ešte zná­mejších architektonických diel ma) na mysli mestá New York, Boston, Sam Francisco, New Orleans, Washington a ich dominujúci anglický, španielsky a francúzsky charakter. To, čo uvádza ročne 14 miliónov turistov v hlavnom meste USA Washingtone do vytrženia, čo označujú za „velkoměstské“ a „im­pozantné“, je veľkorysosť a baroková nádhera metropoly postavenej podlá plánov Francúza Pierra l’Bnfanta, kto­rá zatieni a] nádheru a architektonic­ké riešenie Versailles. Biely dom — sídlo prezidenta Spoje­ných štátov — sa svojimi relatívne skromnými rozmermi ani zďaleka ne­môže porovnať s nádhernou koncep­ciou a mramorovou veľkoleposťou bu­dovy Beaux Arts na tzv. Mail — kom­plexe prepychových ulíc vo vládnej štvrti. Niet ani divu, neodpustia si obyvatelia hlavného mesta uštipačnú poznámku, veď prvý prezident USA George Washington venoval v roku 1972 na projekt budúceho prezidentského sídla celých 500 dolárov! Rekonštrukčné práce, ktoré považo­val v roku 1948 prezident Truman, za nevyhnutné, aby mu nespadla strecha na hlavu, stáli už 761 tisíc dolárov. V šiestich veľkých prijímacích miest­nostiach na prízemí, nazývaných podľa prevládajúcich farieb zariadenia zele­ná, modrá a červená izba, v knižnici a v sále určenej na prijímanie štátnych návštev, sa uskutočňuje „prezidentská politika“. V suteréne, v strategických, prísne tajných miestnostiach, sú umiestnené centrály, ktoré spájajú Biely dom s Pentagónom, s podzemnými a vzduš­nými véliteľskými centrálami vojenskej mašinérie, ako a] s obrovskými počí­tačovými zariadeniami tajnej služby CIA. Na vrchných poschodiach sa na­chádzajú súkromné miestnosti preži dent skej rodiny. A] v porovnaní s Capitolom navonok pôsobí Biely dom ako trpaslík. Od čias, keď prezident George Washington 18. septembra 1793 v „District of Colum­bia“ — území o rozlohe 100 štvorco­vých míľ — položil základný kameň pre stavbu Capltolu, je tento obrovský parlament zo skvúceho sa bieleho mra­moru symbolom moci a okázalosti jed­nej z vedúcich imperialistických moc­ností sveta. V jeho budove sa schádza­jú zástupcovia najrozličnejších záuj­mových skupín a sfér. Štyrlstoosemde­­siattni poslancov Snemovne reprezen­tantov a 100 senátorov, za pomoci roz­siahleho aparátu pozostávajúceho z 38 stálych a desiatok mimoriadnych vý­borov, tu rozhoduje o zákonoch, podľa ktorých musí 215 miliónov Američanov žiť — alebo tak ako vo vietnamskej vojne — zomierať. Aj keď zákonodarné orgány v roku 1978 vydajú na prevádzku svojej vlast­nej byrokracie viac než 1 milión dolá­rov a aj keď každý senátor dostane za jeden volebný rok 817 tisíc a každý poslanec 80 tisíc dolárov podpory od rôznych „dobrodincov“ zdá sa, že ten­to kongres vojde do análov Capitolu ako jeden z najneefektívoejšíoh a naj­­neúspešnejších v dejinách. Doteraz sa mu nepodarilo uzákoniť nevyhnutne potrebný zákon o energii ani nový zá­kon o práci. Rovnako neúspešný je v riešení problémov spojených s rastú­cou nezamestnanosťou a doteraz ne­dokázal presadiť dávno požadovaný štátny systém zdravotnej starostlivosti. V piatich budovách, ktoré obklopujú Capitol, v početných’ ministerstvách, úradoch a v Pentagóne — sídle minis­terstva obrany na druhej strane rieky Potomac — pracuje viac ako 500 tisíc vládnych zamestnancov. Nahromadením „Fat Oats“ — tuč­ných mačiek — ako tu nazývajú vplyv­ných a bohatých ľudí, sa stal Washing­ton so svojimi prepychovými pred­mestiami akýmsi novodobým mestom zlatokopov. V tejto oblasti s 3,1 milió­nom obyvateľov sa nachádza toľko pe­ňazí, kapitálu- a majetku, že metropo la sa stala najbohatším územím USA s najvyššími príjmami na osobu. AJ napriek tomu, že 70 percent obyvateľ­stva tvoria afroameričania, ktorí žijú z prevažnej časti v rozpadajúcich sa slumoch v biede a nezamestnanosti. Drahé labužnícke lokály v centre mesta, módne obchody v historickej časti Georgetown, v ktorých už včera predávali to, čo inde bude moderné až pozajtra, galérie a drahé divadlá v mramorovom Kennedyho komplexe priamo na rieke Potomac sú preplnené ľuďmi s plnými vreckami peňazí, ktorí si tento prepych môžu dovoliť užívať plnými dúškami. Pätnásť minút autom, o niekoľko minút menej moderným metrom — najdrahším v USA — a o nie­čo dlhšie jedným z 1800 autobusov trvá návštevníkovi Washingtonu, sa z prepychových štvrtí dostal aby do tých najbiednejších slumov. Na tejto krátkej ceste možno v priebehu nie­koľkých minút názorne vidieť priepasť, ktorá delí privilegované vrstvy od tých najchudobnejších. Zničené, spustošené ulice a rady domov v okolí tzv. Riot Corridors okolo 7. ulice sa od búrli­vých nepokojov jej obyvateľov v roku 1968 nezmenili. Schátralé obydlia a ich rovnako sociálne a psychicky narušení obyvatelia sú dôkazom toho, že ohrom­né computerové zariadenia americkej vlády doteraz ešte nezostavili ani je­diný účinný program na podporu tých­to kedysi žiadaných, dnes na pokraji ľudskej dôstojnosti, v zúfalstve žijú­cich ľudských bytostí. Všetky doteraj­šie sľuby a chabé koncepcie na od­stránenie tejto tienistej strany baro­kovej fasády Washingtonu mali zatiaľ, podľa slov poslanca Waltera Fauin­­troya, „asi rovnaký účinok, ako acyl­­pirín na pacienta, ohorého na rakovi­nu“. BERLINER ZEITUNG 77/78, Berlín (spracované) Washington DasrmBoHaus 3 —'\t/.S.Cafxto/\ BZKŮRTÍ Biely dom - síd­lo prezidenta USA, o pozadí budovy mintster sttev a koncer­nov ku to Capitol, sídlo Kongresu a Snemovne reprezentantov vo Washingtone. ČÍSLO 27 Pobožný moslim z Indonézie, východnej Afriky alebo z niektorého arabského štátu, ktorý sa vy­berie na lodi na púť do Mekky, sa tesne pred do­siahnutím cieľa svojej cesty stretne s naprosto svet­ským obrazom: s Džiddou — saudskoarabským prí­stavným mestom na pobreží Čierneho mora. Na po­brežnej promenáde ho ohromia poschodové budovy a luxusné vily. Tu žijú príslušníci niekoľkotisícovej aristokracie, tu je sídlo zástupcov západných kon­cernov. Bohatstvo vystavené na obdiv pramení z naf­tových revírov ARAMCO — bývalého konzorcia Spo­jených štátov, ktoré nedávno odkúpili domáci naf­toví magnáti. Okázalý prepych je v ostrom kontraste s biedou, ktorá sídli v plechových chatrčiach dokárskych ro­botníkov, drobných obchodníkov a nezamestnaných v okrajových štvrtiach mesta. Za jeho múrmi je však bieda ešte ďaleko horšia. V Saudské] Arábii žije podľa správ agentúry UPI, tak ako kedysi, desaťtisíce „duší“ v otroctve, aj keď toto bolo formálne zrušené v roku 1962. Ich osud sa sotva líši od osudu „slo­bodných“ obyvateľov oáz a dedín v púšti, ktorí sú odsúdení žiť aj naďalej ,vq feudálnych pomeroch, alebo dokonca od života kočovných beduínov. Presný počet týchto ľudí, bez domova putujúcich cez stepi a púšte, nie je doteraz presne známy. Slovo beduín pochádza z arabského „badu“ čo v preklade znamená „žijúci v púšti“. Spôsob života beduínov určuje samotný charakter prostredia, v kto­rom žijú. Nestála klíma poznamenaná prudkými vý­kyvmi teploty spôsobuje ich ustavičné putovanie za novým domovom. V decembri, keď pálivé slnko a sucho vystrieda na tri-štyri mesiace obdobie dažďov, vyráža zo zeme bujná vegetácia. Znamená dostatok krmiva pre vy­chudnuté, vyhladované ťavy, ovce a kozy, ktorých chov je základom existencie kočovných kmeňov be­duínov. V tomto období vyháňajú svoje zvieratá na zelené pastviny a .roztrúsia sa po celom širokom okolí tábora. Keď hladné zvieratá spasú celú vege­táciu okolo tábora, naložia beduíny svoj skromný majetok na chrbty tiav a so svojimi rodinami putujú ďalej za zeleňou. Zvieratá väčšinu roka hladujú, rovnako ako ich majitelia. Mäso je prepychom, ktorý si beduíni môžu dovoliť len veľmi zriedka, zvyčajne iba pri príležitosti nejakého významného sviatku. Obyčajne sa živia mliekom, korienkami, ďatľami a Jadrovým ovocím. V časoch najväčšieho hladova­nia si nemajú z čoho vyberať. Vtedy slúžia na obživu celého kmeňa najrôznejšie živočíchy púšte a niet divu, že v takýchto týždňoch sa len málo starajú o to, čo lm predpisuje a povoľuje islamská viera v mesiaci pôstu. r Beduíni, ktorí na svojej púti Arabským polostro­vom nepoznali ešte donedávna čo sú to hranice medzi jednotlivými krajinami, narážajú dnes v Saud­ské] Arábii stále častejšie na prekážky. Hoci ako analfabeti nie sú schopní prečítať si nápisy, ktoré sú na ohradených priestoroch, rýchlo spoznajú, že V tieni bohatstva na púti biedou Beduíni pred svojimi príbytkami /

Next