Expres, iulie-septembrie 1978 (Anul 10, nr. 27-40)
1978-07-01 / nr. 27
PANORÁMA PANORÁMA MESTO NA RIEKE POTOMAC — Ak na amerických mestách niekoho niečo pozoruhodné upúta, nie je to celkom určite nič americké, — povedal raz americký architekt Frank l,loyd Wright. Známy tvorca ešte známejších architektonických diel ma) na mysli mestá New York, Boston, Sam Francisco, New Orleans, Washington a ich dominujúci anglický, španielsky a francúzsky charakter. To, čo uvádza ročne 14 miliónov turistov v hlavnom meste USA Washingtone do vytrženia, čo označujú za „velkoměstské“ a „impozantné“, je veľkorysosť a baroková nádhera metropoly postavenej podlá plánov Francúza Pierra l’Bnfanta, ktorá zatieni a] nádheru a architektonické riešenie Versailles. Biely dom — sídlo prezidenta Spojených štátov — sa svojimi relatívne skromnými rozmermi ani zďaleka nemôže porovnať s nádhernou koncepciou a mramorovou veľkoleposťou budovy Beaux Arts na tzv. Mail — komplexe prepychových ulíc vo vládnej štvrti. Niet ani divu, neodpustia si obyvatelia hlavného mesta uštipačnú poznámku, veď prvý prezident USA George Washington venoval v roku 1972 na projekt budúceho prezidentského sídla celých 500 dolárov! Rekonštrukčné práce, ktoré považoval v roku 1948 prezident Truman, za nevyhnutné, aby mu nespadla strecha na hlavu, stáli už 761 tisíc dolárov. V šiestich veľkých prijímacích miestnostiach na prízemí, nazývaných podľa prevládajúcich farieb zariadenia zelená, modrá a červená izba, v knižnici a v sále určenej na prijímanie štátnych návštev, sa uskutočňuje „prezidentská politika“. V suteréne, v strategických, prísne tajných miestnostiach, sú umiestnené centrály, ktoré spájajú Biely dom s Pentagónom, s podzemnými a vzdušnými véliteľskými centrálami vojenskej mašinérie, ako a] s obrovskými počítačovými zariadeniami tajnej služby CIA. Na vrchných poschodiach sa nachádzajú súkromné miestnosti preži dent skej rodiny. A] v porovnaní s Capitolom navonok pôsobí Biely dom ako trpaslík. Od čias, keď prezident George Washington 18. septembra 1793 v „District of Columbia“ — území o rozlohe 100 štvorcových míľ — položil základný kameň pre stavbu Capltolu, je tento obrovský parlament zo skvúceho sa bieleho mramoru symbolom moci a okázalosti jednej z vedúcich imperialistických mocností sveta. V jeho budove sa schádzajú zástupcovia najrozličnejších záujmových skupín a sfér. Štyrlstoosemdesiattni poslancov Snemovne reprezentantov a 100 senátorov, za pomoci rozsiahleho aparátu pozostávajúceho z 38 stálych a desiatok mimoriadnych výborov, tu rozhoduje o zákonoch, podľa ktorých musí 215 miliónov Američanov žiť — alebo tak ako vo vietnamskej vojne — zomierať. Aj keď zákonodarné orgány v roku 1978 vydajú na prevádzku svojej vlastnej byrokracie viac než 1 milión dolárov a aj keď každý senátor dostane za jeden volebný rok 817 tisíc a každý poslanec 80 tisíc dolárov podpory od rôznych „dobrodincov“ zdá sa, že tento kongres vojde do análov Capitolu ako jeden z najneefektívoejšíoh a najneúspešnejších v dejinách. Doteraz sa mu nepodarilo uzákoniť nevyhnutne potrebný zákon o energii ani nový zákon o práci. Rovnako neúspešný je v riešení problémov spojených s rastúcou nezamestnanosťou a doteraz nedokázal presadiť dávno požadovaný štátny systém zdravotnej starostlivosti. V piatich budovách, ktoré obklopujú Capitol, v početných’ ministerstvách, úradoch a v Pentagóne — sídle ministerstva obrany na druhej strane rieky Potomac — pracuje viac ako 500 tisíc vládnych zamestnancov. Nahromadením „Fat Oats“ — tučných mačiek — ako tu nazývajú vplyvných a bohatých ľudí, sa stal Washington so svojimi prepychovými predmestiami akýmsi novodobým mestom zlatokopov. V tejto oblasti s 3,1 miliónom obyvateľov sa nachádza toľko peňazí, kapitálu- a majetku, že metropo la sa stala najbohatším územím USA s najvyššími príjmami na osobu. AJ napriek tomu, že 70 percent obyvateľstva tvoria afroameričania, ktorí žijú z prevažnej časti v rozpadajúcich sa slumoch v biede a nezamestnanosti. Drahé labužnícke lokály v centre mesta, módne obchody v historickej časti Georgetown, v ktorých už včera predávali to, čo inde bude moderné až pozajtra, galérie a drahé divadlá v mramorovom Kennedyho komplexe priamo na rieke Potomac sú preplnené ľuďmi s plnými vreckami peňazí, ktorí si tento prepych môžu dovoliť užívať plnými dúškami. Pätnásť minút autom, o niekoľko minút menej moderným metrom — najdrahším v USA — a o niečo dlhšie jedným z 1800 autobusov trvá návštevníkovi Washingtonu, sa z prepychových štvrtí dostal aby do tých najbiednejších slumov. Na tejto krátkej ceste možno v priebehu niekoľkých minút názorne vidieť priepasť, ktorá delí privilegované vrstvy od tých najchudobnejších. Zničené, spustošené ulice a rady domov v okolí tzv. Riot Corridors okolo 7. ulice sa od búrlivých nepokojov jej obyvateľov v roku 1968 nezmenili. Schátralé obydlia a ich rovnako sociálne a psychicky narušení obyvatelia sú dôkazom toho, že ohromné computerové zariadenia americkej vlády doteraz ešte nezostavili ani jediný účinný program na podporu týchto kedysi žiadaných, dnes na pokraji ľudskej dôstojnosti, v zúfalstve žijúcich ľudských bytostí. Všetky doterajšie sľuby a chabé koncepcie na odstránenie tejto tienistej strany barokovej fasády Washingtonu mali zatiaľ, podľa slov poslanca Waltera Fauintroya, „asi rovnaký účinok, ako acylpirín na pacienta, ohorého na rakovinu“. BERLINER ZEITUNG 77/78, Berlín (spracované) Washington DasrmBoHaus 3 —'\t/.S.Cafxto/\ BZKŮRTÍ Biely dom - sídlo prezidenta USA, o pozadí budovy mintster sttev a koncernov ku to Capitol, sídlo Kongresu a Snemovne reprezentantov vo Washingtone. ČÍSLO 27 Pobožný moslim z Indonézie, východnej Afriky alebo z niektorého arabského štátu, ktorý sa vyberie na lodi na púť do Mekky, sa tesne pred dosiahnutím cieľa svojej cesty stretne s naprosto svetským obrazom: s Džiddou — saudskoarabským prístavným mestom na pobreží Čierneho mora. Na pobrežnej promenáde ho ohromia poschodové budovy a luxusné vily. Tu žijú príslušníci niekoľkotisícovej aristokracie, tu je sídlo zástupcov západných koncernov. Bohatstvo vystavené na obdiv pramení z naftových revírov ARAMCO — bývalého konzorcia Spojených štátov, ktoré nedávno odkúpili domáci naftoví magnáti. Okázalý prepych je v ostrom kontraste s biedou, ktorá sídli v plechových chatrčiach dokárskych robotníkov, drobných obchodníkov a nezamestnaných v okrajových štvrtiach mesta. Za jeho múrmi je však bieda ešte ďaleko horšia. V Saudské] Arábii žije podľa správ agentúry UPI, tak ako kedysi, desaťtisíce „duší“ v otroctve, aj keď toto bolo formálne zrušené v roku 1962. Ich osud sa sotva líši od osudu „slobodných“ obyvateľov oáz a dedín v púšti, ktorí sú odsúdení žiť aj naďalej ,vq feudálnych pomeroch, alebo dokonca od života kočovných beduínov. Presný počet týchto ľudí, bez domova putujúcich cez stepi a púšte, nie je doteraz presne známy. Slovo beduín pochádza z arabského „badu“ čo v preklade znamená „žijúci v púšti“. Spôsob života beduínov určuje samotný charakter prostredia, v ktorom žijú. Nestála klíma poznamenaná prudkými výkyvmi teploty spôsobuje ich ustavičné putovanie za novým domovom. V decembri, keď pálivé slnko a sucho vystrieda na tri-štyri mesiace obdobie dažďov, vyráža zo zeme bujná vegetácia. Znamená dostatok krmiva pre vychudnuté, vyhladované ťavy, ovce a kozy, ktorých chov je základom existencie kočovných kmeňov beduínov. V tomto období vyháňajú svoje zvieratá na zelené pastviny a .roztrúsia sa po celom širokom okolí tábora. Keď hladné zvieratá spasú celú vegetáciu okolo tábora, naložia beduíny svoj skromný majetok na chrbty tiav a so svojimi rodinami putujú ďalej za zeleňou. Zvieratá väčšinu roka hladujú, rovnako ako ich majitelia. Mäso je prepychom, ktorý si beduíni môžu dovoliť len veľmi zriedka, zvyčajne iba pri príležitosti nejakého významného sviatku. Obyčajne sa živia mliekom, korienkami, ďatľami a Jadrovým ovocím. V časoch najväčšieho hladovania si nemajú z čoho vyberať. Vtedy slúžia na obživu celého kmeňa najrôznejšie živočíchy púšte a niet divu, že v takýchto týždňoch sa len málo starajú o to, čo lm predpisuje a povoľuje islamská viera v mesiaci pôstu. r Beduíni, ktorí na svojej púti Arabským polostrovom nepoznali ešte donedávna čo sú to hranice medzi jednotlivými krajinami, narážajú dnes v Saudské] Arábii stále častejšie na prekážky. Hoci ako analfabeti nie sú schopní prečítať si nápisy, ktoré sú na ohradených priestoroch, rýchlo spoznajú, že V tieni bohatstva na púti biedou Beduíni pred svojimi príbytkami /