Expres, octombrie-decembrie 1979 (Anul 11, nr. 40-52)
1979-10-06 / nr. 40
strana 2 expres číslo 40/1979 panorama Sprisahanie „biznismanov smrti” V Bonne a Mníchove sa rozlieha potlesk. Patrí Franzovi Josefovi Straussovi, vodcovi bavorskej, kresťanskosociálnej únie (CSU), ktorý dal požehnanie k vzniku novej firmy. Vo vysielaní západonemeckej televízie vystúpil Strauss s myšlienkou o zrode novej leteckej firmy, ktorá má vzniknúť spojením koncernov Messerschmidt-Bôlkow-Blohm (MBB)a Vereinigte flugtechnische Werke-Fokker (VFWFokker). Palcové titulky v novinách hlásajú vznik zväzku, ktorý zaujme popredné miesto v letecko-raketovom priemysle Západu. Skutočne, veď podobné spojenie nemá v oblasti leteckého priemyslu obdoby. Spoja sa dva gigantické koncerny na výrobu a výskum leteckej techniky. Spoja sa dva obrovské kapitály. Nomenklatúra budúcej produkcie hovorí za všetko. Nový monopol má vyrábať vojenské dopravné lietadlá, protitankové a protivzdušné rakety, vrtuľníky, kozmickú techniku a aerobusy. Všetko sa vlastne začalo autobusom. Josef Strauss, ktorého nazývajú „krstným otcom leteckého priemyslu“, prišiel s návrhom o zjednotení firiem MBB a VFW-Fokker, ktoré sa spojili do koncernu Deutsche aerobus. Obidva monopoly majú spoločné záujmy v oblasti vojenského biznisu. Tieto spoločné záujmy však neboli jedinou príčinou spojenia koncernov. A tu sa opäť treba zmieniť o vplyve Franza Josefa Straussa. V období, keď bol Stra uss ministrom obrany NSR, nadviazal úzke spojenie s americkými vojensko-priemyselnými monopolmi. Vo veľkom nakupoval zbrane spoza oceánu. A nevadilo mu, že stíhačky typu Starfighter, ktoré nakupoval od koncernu Lockheed, padali a padajú ako kamene. Hlavná vec, že to boli velkosériové objednávky. A Franz Josef Strauss by nebol Franzom Josefom Straussom, keby nemyslel na záujmy svojich starých zaoceánskych priateľov. Hoci podľa novín budúci zväzok dvoch firiem „hodí rukavicu do tváre americkej konkurencii“. Z hľadiska propagandy je to tak aj lepšie! Americkému združeniu Boeing patrí 8,9 percenta základného kapitálu MBB. Na prvý pohľad je to málo, no tento vklad umožňuje firme Boeing zaujať miesto aj v európskom leteckom priemysle. Američania podporujú myšlienku konkurencie. A prečo by aj nie, veď podľa vyhlásenia prezidenta firmy Boeing Wilsona je „Deutsche aerobus“ „konkurenciou nielen pre nás, ale aj pre našich konkurentov“. No firmu MBB možno napriek účasti amerického kapitálu predsa len považovať za západonemeckú. Dosť by sme sa natrápili, ak by sme chceli určiť aj národnú príslušnosť firmy VFW-Fokker. Koncern tvoria dve hlavné firmy: západonemecká VFW a holandská Fokker. Až 26,4 percenta kapitálu VFW patrí americkej vojenskej spoločnosti United technologies a akcie firmy Fokker patria americkej vojensko-priemyselnej spoločnosti Northrop. Dosť veľký vplyv na záležitosti firmy Fokker má aj americká spoločnosť General dynamics, ktorá predala do Holandska licenciu stíhačky F-16, ktorá sa vyrába pre potreby NATO. Takto si teda kapitál koncernu VFW-Fokker medzi sebou podelili americké, holandské a nemecké monopoly. Preto je aj zjednotenie VFW-Fokker a MBB nielen spojením dvoch národných firiem, ale aj snahou vytvoriť nadnárodnú vojenskopriemyselnú spoločnosť. Načo je potrebné takéto združenie? NSR totiž niekoľko medzinárodných dohôd zakazuje výrobu niektorých druhov raketových zbraní. Účasť v tomto zväzku umožňuje aj západonemeckým kruhom zúčastniťsa na výrobe týchto zakázaných zbraní. „Biznismani smrti“ na oboch stranách Atlantiku chcú v značnej miere rozšíriť obchod so zbraňami, ktorý je v NSR a v USA podľa ich slov „brzdený zákonom“. „Mnohonárodné združenie v oblasti zbrojenia je nutné, potrebné a nevyhnutné,“ - prehlásil nedávno T. Johns, predseda zväzu riaditeľov koncernu Northrop. Toto tvrdenie bolo vzápätí potvrdené skutkami. Len za prvý polrok tohto roku sa dôchodok firmy zvýšil o 19 percent. ...Strauss dáva požehnanie vzniku novej firmy, v Bonne a Mníchove sa ozýva potlesk. Pred nami je nový boom vo vojenskom priemysle. Za týmto vzruchom sa však skrývajú „biznismani smrti“, ktorí pripravujú sprisahanie proti mieru a medzinárodnej bezpečnosti. SOVETSKAJA ROSSIJA 198/79, Moskva V POSLEDNÝCH dňoch a týždňoch sa v medzinárodnej tlači objavovali správy o krajine, o ktorej o verejnosť len málo vie: Rovníkovej Guinei. Dňa 3. augusta tohoto roku zvrhla armáda tejto krajiny na rovníku prezidenta Francisca Marcisa Nguemu, ktorý zastával svoj úrad od roku 1968. Nejaký čas ešte potrvá, kým sa život 300 000 obyvateľov tohto malého výnimočný Stav, civilnú administraa prepustili všetkých politických väzňov. Nový začiatok v dejinách tejto krajiny? Republika Rovníková Guinea sa rozprestiera na pevnine (Rio Muni - 26 000 km2), na ostrove Macias Nguema Biyogo (kedysi Fernando Póo - 2000 km2) a na ďalších malých ostrovoch. Fernando Póo objavili koncom 15. storočia portugalskí moreplavci, ktorí neskôr tento ostrov vymenili so Španielskom za majetky v Južnej Amerike, potom bol ostrov čiastočne obsadený Veľkou Britániou. V19. stor. si Španielsko definitívne zaistilo svoju dŕžavu na ostrovoch a pevnine. No napriek niekoľkým reformám Španielsko už nemohlo v šesťdesiatych rokoch naďalej potlačovať úsilie ľudu o získanie politickej nezávislosti. Táto snaha sa prejavila v zakladaní rôznych politických organizácií a v roku 1967 vyzvala OSN definitívnou rezolúciou Španielsko, aby krajine poskytlo nezávislosť. 12. októbra 1968 dosiahla Rovníková Guinea politickú samostatnosť; za prvého prezidenta bol zvolený Francisco Macias Nguema Biyoga. — Tento mladý štát sa stal 41. členom Organizácie africkej jednoty a 126. členom OSN. Na jar roku 1969 sa bývalá koloniálna moc pokúsila pučom získať moc späť. Napriek tomu, že Španieli nasadili parašutistov a pobrežné vody Rio Muni križovali vojenské lode, nedali sa vlastenecké sily odradiť a postavili sa proti puču. Teraz treba v Rovníkovej Guinei nasadiť všetky sily a pokojne a rozvážne začať odznova. Čo sa týka zahranično-politickej línie, Najvyššia vojenská rada vyhlásila, že bude dodržiavať Chartu OSN a medzinárodné dohody, ku ktorým sa zmluvne zaviazala. DIE WAHRHEIT 202/1979, Západný Berlín (spracované) Nový začiatok západoafrického štátu (28 000 km2) znormalizuje. Vojenská rada, ktorá pod vedením plukovníka Obiangu Nguemu Mbasogoa prevzala moc, našla hospodárstvo v dezolátnom stave. Ročná produkcia kakaa klesla v posledných rokoch zo 45 000 ton na 8000 ton, produkcia kávy sa taktiež podstatne znížila. Zásobovanie obyvateľstva potravinami sa čoraz viac zhoršovalo (v poklese produkcie kakaa zohrával dôležitý moment fakt, že v rokoch 1976 až 1977 vláda vykázala z krajiny desaťtisíce Nigérijčanov, ktorí už po niekoľko rokov boli hlavnými pracovnými silami na kakaových plantážach). Zásobovanie vodou a elektrickou energiou fakticky zlyhalo, rovnako ako finančníctvo a doprava. Despotické metódy vlády rozbili všetky demokratické základy štátu a donútili mnohých obyvateľov - spravodajské agentúry hovoria o desaťtisícoch - k úteku z krajiny. Akákoľvek opozícia bola hneď v zárodku uduseriá. Predseda Najvyššej vojenskej rady zdôraznil, če vláda bývalého diktátorského režimu mala za následok absolútnu anarchiu, teror, hospodársku stagnáciu a chudobu, ako aj neustále porušovanie práv domáceho obyvateľstva a cudzích štátnych príslušníkov žijúcich v krajine. Nové úrady vyhlásili v krajine Medzi monokultúry, na pestovanie ktorých je zamerané hospodár Obyvateľka prístavného mesta Bata stvo Rovníkovej Guiney, patria aj olejové palmy. tívu dali pod Vojenskú kontrolu Kto mlčí, svedčí TÁTO študentka zo Senegalu, ktorá študuje v Paríži politickú ekonómiu, sa nedávno stala obeťou rasistickej zvole. Na jednej z parížskych ulíc v 19. obvode volala z telefónnej búdky lekárovi. „Telefónne búdky nie sú pre negrov, “ osopil sa na ňu akýsi muž a surovo ju vytiahol z búdky. Po niekoľkých úderoch ju dokonca zavliekol na policajnú stanicu a tam sa oháňal svojím právom „bieleho“. Policajti vraj študentku pokladali za „šialenú“ a bezohľadne ju strčili do policajného auta, aby ju odviezli na inú stanicu. Dnes táto senegalská študentka leží v nemocnici. Má poranený hrudník, ľavé zápästie a obväzy zakrývajú aj jej ľavé ucho. Ani jednu noc nespala pokojne, nemôže ani pomyslieť na ten deň bez úzkosti a strachu. Jej prvou reakciou bolo podať na násilníka, ale aj policajtov z komisariátu žalobu pre ublíženie na tele. No koľko mladých zahraničných študentov alebo robotníkov trpí túto rasistickú nenávisť bez slova a bez protestov. Boja sa totiž nespravodlivosti, šikanovania zo strany úradov a najmä vyhostenia, pretože nie sú francúzskymi štátnymi príslušníkmi. Tieto obavy sú také rozšírené, že rasizmus vo Francúzsku nie je záležitosťou pár agresívnych ľudí. Je to tiež záležitosť vlády, ktorej opatrenia proti prisťahovalcom len stupňujú xenofóbiu. Francúzska buržoázna tlač o tomto prípade so senegalskou študentkou mlčí. Chcú azda tam „hore“ aféru ututlať? Útok na študentku by chceli vydávať za malú nepríjemnosť, a preto francúzska tlač mlčí. No jej služobníci zabúdajú na známe príslovie Kto mlčí, svedčí. A od mlčania k spoluvine je už len krôčik. ĽHUMANITÉ 10 899/79, Paríž Skrýva si tvár, pretože nechce znepokojiť svoju rodinu. Študuje vo Francúzsku, má však čiernu farbu pokožky,a tak jej dôrazne dali najavo, že je nevítaná. Teraz leží v nemocnici.