Gardista, máj 1941 (III/99-123)
1941-05-01 / nr. 99
Ročník III, čísĽ Hlavný redaktor MILO URBDN Národnosocialistická práca D r. Vojtech Tuka Dejiny poznajú tri historické sústavy práce: pohanskú, židovskú a kresťanskú. Pohanská sústava práce je známa pod menom otroctva a poddanstva. Panstvu pomáhal donútiť nevoľníka k práci meč a korbáč. Židovská sústava práce marxistic kého razenia si to zariadila pohodlnejšie: biedneho proletára dala donútiť k robote hladom. Kresťanská sústava práce zriaďuje prácu a jej odmeuu spravodlivosťou. Určuje pomer zamestnávateľa a zamestnanca pod záštitou vzájomných mravných povinností. Vznešené kresťanské zákony práce hlásali veľkí mužovia. Pápeži vydali o nich nádherné pastierske listy. Bohužiaľ, ich uplatňovanie bolo po nechané na dobrú vôľu jednotlivcov. Nenašiel sa vladár a štátnik, ktorý by ich bol uvádzal do života neústupnou silou štátnej moci. Tak sa stalo, že kresťanské zásady práce, zásady jej mravného a hmotného hodnotenia, holy zradené. Bolo historickou nevyhnutnosťou, aby sa zjavila predvídavá osobnosť, ktorá mocou svojej geniality a svojho mohutného ducha vydobyla sprav o dlivosť pre pj-ácu a tým zachránila civilizáciu pred katastróí'ou. Touto osobnosťou je robotník, štátnik a vojvodca mimoriadnych kvalít v jeduej osobe: Adolf llitler. Je hrdinom práce a tým záchrancom cti človečenstva. Keď sa pozrieme na jeho sociálne dielo, akokoľvek sa pokúšame vysvetliť a hodnotiť národný socializmus, je to v podstate zvláštny spôsob uskutočnenia Kristovho ideálu práce. Nemecký národ bol k vysokej kultúrnej a mravnej úrovni vychovaný kresťanstvom. V nemeckom národnom socializme večné príkazy a povinnosti sociálnej spravodlivosti vyjadrujú sa vo forme povinnosti a zodpovednosti voči národu a za ich splnenie račí vrehnostenská moc. Národný socializmus slovenské h o razenia má tú zvláštnosť, že vedľa národného a sociálneho významu práce vyzdvihuje a prízvukuje aj nadprirodzené úzadie práce, jej vzťah k večnosti, ctí si v kladive, v kose, v pere takmer bohoslužobné paramenty-1. máj je ísvfaffeom slobody práce, práce oslobodenej od teroru a biedy. 1. máj je sviatkom spravodlivosti. Výraz ,,social izmus” v poňatí slovenského národného socializmu je vlastne novy výraz pre spravodlivosť na poli práce. Národný socializmus neznamená len technické zdokonalenie realizovania práce, nielen obľahčenie mozoľovania, nielen vyššiu výnosnosť. Ani neodtajiteľne vrcholná výkonnosť nie je podstatou nórodnosoci alistieky konanej práce, ale jej d n e h. Za otroctva a poddanstva snažil sa pracujúci čím menej namáhať v prospech toho druhého. Za judeokratiekej érv domáha sa vynútiť si od kapitalistu čím väčšiu hodinovú alebo akordnú pláeu za svoju takmer, ako by v doovaeej pracovni s odporom konanú prácu. Národný socializmus ho vedie do víťazného boja za lepšiu budúcnosť národa a v tom aj za krajší život pre neho a jeho rodiny. Vie, že od jeho práce závisí úspech práce ostatných a výsledok celonárodnej práce. Je nepostrádatefný, je hodnotnou složkou pospolitosti. každým dňom sa približuje vždy plnšiemu a plnšiemu hmotnému a mravnému uznaniu svojich námah. Preto koná svoju prácu usilovne, svedomité, s radosťou a hrdosťou. Pochody 1. mája boly kedysi teroristickou demonštráciou zneuznávanej, za hladovú plácu lopotiacej, nespokojnej, výbuchom sa vyhrážajúcej vrstvy robotníckej. Pochody národnosocialisti okého 1. mája sú triumfálne sprievody sebavedomej, oddane a verne pracujúcej, o božie požehnanie prosiacej národnej pospolitosti. Len darebák môže popierať, že od 1. mája minulého roku sa neurobil veľký krok dopredu za zlepšenie stavu slovenského pracujúceho fudu. Robotníctvo priemyselné i poľnohospodárske môže mať plnú dôveru, že o rok zas bude môcť zisťovať ďalší pokrok. V znamení úspechu a nádeje oslávi teda slovenská pracovná pospolitosť 1. mája sviatok slobody a cti slovenskej práce. Ponorky opäf v útoku Potopily zo silne zaistených konvojov 35.265 brt — V Grécku padlo vyše 5.000 Britov do zajatia Berlin, 30. apríla Hlavné veliteľstvo brannej moci oznamuje: Ponorky potopily zo silne zaistených konvojov 35.264 brt. nepriateľského priestoru obchodných lodí, ako aj konvojové plavidlo britského vojnového námorníctva. Rýchločlny napadly pri výpade na britské juhovýchodné pobrežie sil<ne_ zaistený konvoj a potopily tri obchodné lode, spolu o 9500 brt, V Grécku prerazily motorizované sily nemeckej armády v ostrom prenasledovaní nepriateľa až k južným prístavom na Peloponéze a znemožnily útek Angličanov cez more. Pritom zajaly až doteraz 5000 Britov, medzi nimi jedného generála, ako aj početných Srhov. medzi nimi 4 generálov a tristo ďalších dôstojníkov. Dňa 28. apríla sostrelili nemeckí stíhači v gréckych vodách pri ostrove Hydra britský hydroavion typu Walrus. Pri juhovýchodnom pobreží Peloponézu zničili sme 4 britské hydroavióny. Nemecké bojové a strmhlav útočiace bojové lietadlá napadly vo večerných a nočných hodinách dňa 29. apríla pristav La Valetta na ostrove Malta. V Severnej Afrike nemecké a talianske strmhlav útočiace bojové lietadlá zasypaly bombami ťažkej ráze prístav v Tobruku. Veľké sily hojovýeh lietadiel hombár dovaly tejto noci opäf vojenný prístav Plymouth. Vznikly veľké požiare, predovšetkým v Devonporte a prudké výbuchy v skladiskách pohonných látok. V námornej oblasti okolo Anglicka potopila letecká zbraň obchodnú loď o 4090 brt. a poškodila ťažko inú veľkú lod. Pri výpadoch na britské juhovýchodné pobrežie a na kanálové pobrežie nemeckí stíhací letci sostrelili včerajšieho dňa 6 stíhacích lietadiel typu Spitfire a dve bojové lietadlá typu Bristol-Blenheim. Vlastné straty sme nemali. Nepriate! shadzoval tejto noci menší počet trhacích a zápalných bômb na rozličných miestach západného a juhozápadného Nemecka, spôsobil však len nepatrnú vecnú škodu. Pri útokoch na Anglicko tejto noci vyznamenala sa najmä posádka istého nočného stíhacieho lietadla, a to hlavný rolnik Som mer, hlavný rolni k Réinnagel a rotník Glass. Nepriateľ stratil 28. a 29. apríla dohromady 47 lietadiel. Z týchto 21 lietadiel sostrelili noční stíhači v leteckom boji a 9 námorné delostrelectvo. Zbytck z nich bol zničený na zemi. V ten istý čas stratili sme 6 vlastných lietadiel. Bratislava, štvrtok 1. mája 1941 Ruky náš. Bratislava, 30. apríla Rohu zmáhajú ako ohlasy spiažových zvoncov m horských úplazoch. Ostávajú ti len .spomienky a zážitky minulých chvíľ, ktoré preberáš v duši ako zrnká ruženca vo veľkej modlitbe života. Dnes, v zajatí prvého májového dňa, ktorý je zasvätený pracujúcej pospolitosti, vzdávam takouto prostou spomienkou tichý hold všetkým pracujúcim slovenským rukám, ktoré mo\zolla, sveľaäujú a budujú rodnú zem. Nedávno zatúlal som sa znovu na horné Kysuce, ktoré boly mojou prvou životnou zastávkou po odchode z rodičovského domu. Vracal som sa radostne do chotárov tejto pokornej zeme, aby som si po rokoch oživil všetky ťažké i krásne chvíľky, ktoré som tu voľakedy prežil. Kolesá vicinálneho vlaku V muly pomaly vzdialen osť medzi Čadcou a Turzovkou. Po oboch brehoch Kysuce, medzi kamenistými náplavami, prebíjala sa už prvá trávička chudobných pasienkov. Od blízkych hraníc prinášal čerstvý vetrík živičnú vôňu smrekových lesov. Nad čiermstými grapami ležalo melancholické ticho pozdného kysuckého pred jaria. V poloprázdnom oddelení vlaku džrmotalo neposedné chlapča, ktorému mestská mamička odpovedala na tislceré otázky so zrejmou nechuťou. Otázka stíhala otáz'.u a pánska matka si nevedela rady s problémom malého srdca, ktoré chcelo^ vedieť prečo je- v bránach na kamenistej voličke zapriahnutá žena s troma deťmi... Na, ktorejsi zastávke nastúpila do nášho oddelenia staršia robotná ženička. Složila s chrbta platený batôžtek a nesmelo si zasadla do kútka naproti mestskej dáme. Dobré a láskavé oči ženičky upútaly pozornosť chlapčeka, ktorý ostal osihotený, lebo jeho matka bola zahĺbená do akéhosi cudzojazyčného žurnálu. Po prvých nesmelých pokusoch prisadol si chlapček zvedavo ku kysuckej ženičke. O chvíľku sa celkom skamarátili. Ženička dobrácky odpovedala na všetky otázky chlapcove. Bola pozrieť svojho syna, ktorý je vojakom v meste. Ráno za svitu, pobrala sa pešo kými cestami za synom, zpät už nevládala, cesta ju zmorila a preto s polcesty nasadla do vlahu. Rozpr ávala s hrdosťou o synovi-vojakovi, ktorý je už piatym z jej krvi, čo odišiel do mesta, aby splnil svoju vojenskú povinnosť. Uisťovala, chlapčeka, že bude tiež takým veľkým, a tvrdým vojakom, ako jej syn. Potom z prostej štedrosti, alebo hádam z radosti nad tým, že si mohla svoje prosté srdce obnažiť pred dieťaťom, vykrútila z batôžka, cukrové píšťalôčky, ktoré kúpila, v meste svojim vnúčatám, a podarovala chlapčeka. Diéta malo ohromnú radosť so skromného nezvyčajného daru. Cukrová píšťal Ica korunovala shodu týchto dvoch prostých duší. Šťastný chlapček uvelebil sa do lona šťastnej ženičky, ktorá láskala tvrdou rukou jeho hebké, pestované vlásky. ,A potom, túto krásnu chvíľku zalomilo niekoľko nerozvážnych, nemiestnych slov. Chlapček s rozžiarenými očami zapískal rm cukrovú píšťalku. Pánska matka odložila cudzojazyčný žurnál a prísne vyzvala, chlapca, aby sa choval slušne, aby si sadol na svoje miesto a aby vrátil ženičke culcrovú pištoľku. Do rozžiarených ooú chlapčeka a robotnej ženičky vkradly sa rozpaky a sial. Chlapček so slzami v očiach vložil cukrovú píšťalôčku do mozoľných rúk kysuckej ženy, a vo vedomí čohosi nespravodlivého utiahol sa s plačom do svojho kútika. Robotpá ženička držala v zrobených dlaniach červenú cukrovú pištoľku ako kus krvácajúceho srdca. Panská matka uveličená týmto výchovným zásahom vybrala z koženej kabelky pílniček a upravovala si pokojne červené, lakované nechty. Tu padol pohľad prostej kysuckej ženy na tieto biele, voňavé ruky a celou jej nachýlenou postavou prechvel pocit velliého bôľu. Červená cukrová píšťalka padla kdesi pod sedadlo a mozoľné zráňané ruky skryly sa pod plár tenú zásteru. A tu si pocítil strašnú, až z hĺbky srdca, príštiacu nenávisť proti všetkým bielym, voňavým rukám, ktoré sú. nepotrebnými, mŕtvymi rukami. Cítil si, že keby bolo načim pobozkať z týchto dvojích rúk, niektoré, tak by si pobozkal zrobené a doráňané ruky kysuckej ženičky, lebo z práce týchto rúk sa rodí nový život. Roky zanikajú ako ohlasy spiežoyých zvoncov na horských úplazoch. Ostávajú ti len spomienky a zážitky minulých chvíľ, ktoré preberáš v duši ako zrnká ruženca vo veľkej modlitbe života. Dnes v zajatí prvého májového dňa, ktorý je zasvätený pracujúcej pospolitosti, vzdávam touto prostou príhodou hold všetkým pracujúcim slovenským rukám, ktoré zveľaďujú a budujú našu rodnú zem. *