Gardista, marec 1942 (IV/51-74)
1942-03-03 / nr. 51
Ročník IV., číslo 51 Otázka nemeckej ofenzívy Bratislava, 2. marca. Z posolstva Adolfa Hitlera k výročiu dňa vyhlásenia programu národnosocialistickej strany politickým kruhom berlínskym bolo nápadné, že Führer ospravedlňuje svoju neprítomnosť na tejto slávnosti prípravami vo svojom hlavnom stane, ktoré treba urobiť pre konečné riešenie teraz, keď tuhá zima povolila a sneh v južných krajinách sovietskeho Sväzu začína sa topiť. Týmto konštatovaním Fuhrerovho posolstva ku starým prívržencom strany dostáva sa opäť do popredia otázka veľkej nemeckej ofenzívy, ktorá v časovom ohľade stáva sa aktuálnou. A keď toho istého dňa, čo odznieva toto významné posolstvo Adolfa Hitlera, koná sa aj zasadanie stálej rady Paktu troch mocností, ešte viac sa zdokonaľuje obraz intenzívnych príprav a plánovaní. Na týchto poradách sa zúčastnil nielen nemecký minister zahraničia, japonský a taliansky veľvyslanec, ale aj delegáti rozličných komisií Paktu troch. Z tohto možno usudzovať, že na porade prerokovali všetky naliehavé otázky politického, vojenského a hospodárskeho fázu. Tému a zameranie týchto rozpráv určuje všeobecná vojenská a politická situácia, i keď účastníci týchto rozhovorov nič neprezrádzajú. Uzávery možno si utvoriť zo starostí, ku ktorým sa priznal tábor anglo-amerického vojenského vedenia. V Berlíne sledovali s najväčšou pozornosťou prejavy Roosevelta, Churchilla v Dolnej snemovni a lorda Cranborna v Hornej snemovni; tieto prejavy sú príznačné, lebo v nich prezradené starosti sú napodiv rovnako formulované. Prezident Roosevelt musel priznať, že stratégia koncentrovať boje na európskom a africkom bojišti musela padnúť, aby bolo možné udržať, a to za každých okolností spojovacie cesty k vzdialenejším bojištiam vo východnej Ázii, Číne, v sovietskom Sväze a na Blízkom východe. V Berlíne sa o tomto vyslovujú, že týmto stal sa viditeľným úspech stratégie Paktu troch mocností, a to práve tým, že vedela roztrieštiť a rozptýliť nepriateľské bojové sily. Aj posledný prejav Churchilla bol v znamení tohto nebezpečného roztrieštenia anglosaských síl. Churchill tak popísal a priznal vzrast číslic potopených lodí a s týmto spojeného nedostatku loďného priestoru, že v tomto ohľade veľmi ľahko možno spoznať jadro problému anglo-amerických starostí. Churchill musel označiť svoju situáciu za ťažkú a trápnu, kým lord Cranborne sa utešoval vyhlásením, že situácia Anglicka nie je ešte úplne beznádejná. Churchill musel pred Dolnou snemovňou priznať, že bolo treba vyslať na Ďaleký východ veľa vojnového materiálu, čo nielen že ohrožuje zásobovanie ostatných bojíšť, ale snižuje bezpečnosť a zásobovanie anglického ostrova. Toto je ďalší triumf Stratégie mocností Paktu troch. Ako jediná útecha na protivníkovej strane je Rooseveltova nádej na nevyčerpateľné zásoby Spojených štátov severoamerických a Churchillov poukaz na oddych, ktorého sa Anglicku dostalo následkom sovietskeho odporu. Ale obidva tieto nádejové argumenty sú podľa nemeckej mienky bezpredmetné. Ohľadne údajnej materiálnej prevahy, ktorú majú mať protivníci Paktu troch, stačí poukázať na dopravné ťažkosti. Otázka oddychu, ktorého sa Anglicku dostalo následkom sovietskych útokov, dostáva sa do celkom nového osvetlenia príchodom jari a očakávaním ofenzívnej akcie. Hlavný redaktor MILO URBAN Austrália? India? SSSR? Strach pred Japoncami a z toho pochádzajúce kombinácie - Úplná zmena k farebným poddaným - Ohrozená Jáva Aký veľký strach nahnaly Anglosasom a ich spojencom energické zásahy Japoncov, dokazuje zpráva korešpondenta Evening Štandardu z Ďalekého východu. „Rátame s možnosťou, že Japonci asi za mesiac napadnú Sibír“, vyhlásil podľa tejto zprávy minister vojny čunkinskej vlády Hoyingpin. Japonský útok bude vraj prevedený bezpochybne súčasne s nemeckou jarnou ofenzívou. Japonci vraj vedia veľmi dobre, že ponorkový a letecký oporný bod Vladivostok je Achillovou pätou ich celého postavenia. Japonská armáda v Mnndžukuo je vraj od bojových síl v dosahu Tichého oceána neodvislou(I). Akcia proti sovietskemu Sväzu môže byť vraj prevedená bez toho, aby bolo treba oddiely z tohto dosahu stiahnuť(!). Zo slov ministra vojny čunkinskej vlády hovorí bezpochyby — pravda, až po odpadnutí burmskej cesty — popri strachu pred vlastným zrútením aj želanie po odbremenení zásahom sovietskeho Sväzu proti Japoncom. Však nielen v Čunkingu, ale aj v USA vyvolaly chladnokrvnosť a sila japonských úderov zmätok a zapríčiňujú vždy nové kombinácie zo strachu. Tak vyhlásil — ako to oznamujú z New Yorku — admirál Yates Stirling-, že je obava, že by Japonci svoju flotu viedli proti Havaji. Keď sa vojnové šťastie neobráti, buaú' « môcť Japonci konsolidovať svoje úspechy v Tichom oceáne, keďže sú vraj tiež schopní viesť proti Havaji mohutnú bojovú flotu(!), Zrovnoprávnenie s poddanými Londýnsky korešpondent Svenska Dagbladet očakáva v najbližšom čase úplnú zmenu v postoji Anglicka ku svojim farebným poddaným. Zpráva oznamuje, že udalosti vo východnej Ázii vyvolaly vo verejnosti živú debatu o postoji Angličanov k farebným rasám. Porovnáva sa úzka spolupráca Američanov s filipínskym obyvateľstvom a predovšetkým pomoc, ktorú doteraz dostali Holanďania veľká od domorodého obyvateľstva Holandskej Indie pri obrane ich ostrovov a nedostatok záujmov, ktorý ukázali obyvatelia Malaya a Buriny voči Angličanom. Začína sa spoznávať, že chyba spočíva v tom, že Angličania sú vo svojich kolóniách priliš zdržanliví a nikdy nehľadali kontaktu s obyvateľstvom. Angličania mali záujem vraj iba o to, aby si zarobili peniaze (!) a vrátili sa do svojej vlasti. Teraz boli vraj už na túto chybu upozornení a prichádzajú k poznaniu. že je tu treba nápravy(!). Heslom vraj bude, aby Angličania jednali s domorodcami ako so sebarovnýmiO), keď sa budú chcieť vyhnúť tomu, aby ich celá koloniálna politika nebola považovaná za chybnú. Veľká Británia na rázcestí Podľa mienky Japan Times, podnetom k súčasným stratégickým poradám spojencov bol spor o tom, či je účelnejšie brániť Austráliu alebo Indiu. Aj keby Anglicko ešte nepovažovalo Holandskú Indiu a s ňou aj Austráliu za stratené, toto by sa vraj muselo v krátkom čase očakávať, keďže vraj súčasne obrana Holandskej Indie a Burmy nedá sa za terajšieho položenia Angličanov prevádzať. Zdá sa však, že Anglicko dáva prednosť obrane Indie, keďže vraj v Indii môže byť pre obranu využitý vojnový potenciál Čunkingu. Japan Times predvída pri tomto rozhodnutí možnosti britsko-amerických sporov, lebo USA vraj pokladajú územia v juhozápadnom Pacifiku za práve tak dôležité, ako Indiu. Situácia v Pacifiku Vzhľadom na skúsenosti, ktoré sme mali v minulosti, s napätým záujmom očakávame oznámenie vlády Ameriky a Holandskej Indie o námornej katastrofe, ktorú utrpely v námorných bitkách pred Sörabajou a Batáviou, tak vyhlásil zástupca japonskej vlády pred zahraničnou tlačou k včerajšej frontovej zpráve, podľa ktorej japonské bojové námorné sily potopily 11 amerických a holandskoindických vojnových lodí. Ako príklad falošnosti amerických zpráv, pripomenul zástupca nepravdivé zprávy, plné odporov, ktoré tieto štáty rozšírily o debakli na Havaji. Kým minister námorníctva Knox 15. decembra hovoril o šiestich potopených amerických vojnových lodiach v Pearl Harboure, Roosevelt 23. februára priznal len tri potopené lode. Naproti tomu hlavný staň japonského námorníctva 16. decembra udal nepriateľské straty v Pearl Harboure číslicou 8 potopených a dvoch poškodených lodí. Možno očakávať s určitosťou, tak pokračoval zástupca vlády, že v radoch americkej verejnosti je úplne jasné, aké straty americké loďstvo utrpelo v Pearl Harboure a inde. Jedinou osobou, a to ha najzodpovednejšom mieste, ktorá je tak úboho informovaná, zdá sa, že je šéf americkej vlády Franklin D. Roosevelt. Oplatilo by sa, povedal zástupca vlády nakoniec, keby niektorí zpravodajci zaslali pánu Rooseveltovi skvelé fotografie, ktoré získali letci japonského námorníctva za útoku na Pearl Harbour. Jáva v plameňoch Ako oznamuje britská zpravodajská služba z Bandöngu, pozdĺž severného pobrežia Jávy na úrodnej nížine, ktorá sa rozprestiera západne od Batávie až do oblasti východne od Sdrebaja, zúri veľká bitka. Týmto front dosiahol dĺžky 960 km a hibky 60 km. O priebehu bojov na týchto územiach došlý v pondelok zriedkavé zprávy, ako to britská zpravodajská služba ďalej oznamuje, ale Japonci postúpili od pobrežia, kde v blízkosti Indramajo vylodili svoje hlavné sily asi o 50 km. Všade na nížine severnej Jávy, kde sú najdôležitejšie mestá, ako Samerang, Cherison, Batávia a Sörebaj, pripravujú sa na vyhodenia cenných zariadení prístav, skladov, tovární, mostov, hradských a koľajníc do vzduchu. Vzhľadom na výšku počtu vylodených japonských oddielov a vojnový materiál, nemôže byť už pochybnosti o tom, že Japonci zamýšľajú previesť inváziu na Jávu bleskovým spôsobom. Jáva .stredisko oblúku Sundských ostrovov, medzí Indickým oceánom a morom Jávy je so svojimi 126.000 kms sice najmenším z veľkých Sundských ostrovov, ale so svojimi 40 miliónmi obyvateľov je najzaľudnenejším a vďaka svojej neobyčajnej úrodnosti najcennejším ostrovom holandských koloniálnych dŕžav. Ostrov rozprestierajúci sa východozäpadným smerom je preklenutý vulkanickým pohorím, presahajúcim výšku 3000 metrov. Na severnom pobreží, kde sa Japonci vylodili na rozličných miestach pred pohorím, sa rozprestierajú široké nížiny. Hlavnú časť obyvateľstva tvoria Malajci. Hlavnými vývoznými produktami ostrova, vyvážanými najmä cez prístavy, ležiace na severnom pobreží, ako Batävia, Sôrabaj a Semarang, sú cukor, guma, káva, čaj, tabak, korenie. Ryža, hoci je hlavným produktom .ktorý sa pestuje na Jáve, nedostačuje ani pre vlastnú potrebu. Prístavy Semarang Rembang ležia najbližšie k naftovým pramea ňom, nachádzajúcim sa vo vnútri ostrova. Boje na vše tkveli frontoch Slovenská frontová zpráva — Anglická rozprávka o „druhom" fronte v Nórsku Bratislava, 2. marca. Osobitný frontový zpravodajca z bojového úseku slovenských jednotiek oznamuje: Po nezdarených útokoch dňa 27. februára v noci a ráno, pokúsil sa nepriateľ vo večerných hodinách znova dobyť naše vysunuté postavenie a vniknúť do našej obrannej sostavy. Po dvojhodinovom tuhom boji zahnali ho naše jednotky zpät, pri čom nepriateľ utrpel značné straty. — Dňa 28. naše delostrelectvo častými palebnými prepadmi účinne rušilo ofenzívne prípravy sovietsky jednotiek, takže toho dňa k nepriateľskému útoku nedošlo. Vojenská situácia na všetkých svetových frontoch vyvinulo sa v ostatné týždne naďalej tak v prospech poriadkových mocnosti štátov Trojpaktu, že v berlínskych politických kruhoch bolo možno spozorovať všeobecnú spokojnosť. K situácii na východnom fronte vyjadrje sa náhľad, že boľševici so svojimi útokmi, v ktorých sa obetujú obrovské masy ľudí a materiálu, sú donútení bojovať proti intenzite nemeckého vedenia vojny. V posledných víťazných zprávach boľševikov vidia čisto propagandistickú ozvenu na skutočnosť, že boľševikom napriek tomuto masovému zasadeniu nepodarilo sa v zimných mesiacoch, ktoré sú pre nich priaznivé, dosiahnuť nijaké operačné úspechy. Vo vojenských kruhoch ršskeho hlavného mesta pokladajú zosilnené boľševické útoky, ktoré sa mohly pozorovať v ostatných týždňoch na celom fronte, sa posledný pokus získať pri približovaní sa prvej jarnej periódy, donášajúcej ustavičné dažde a neschodné cesty, prekážajúce akejkoľvek operácii, aspoň územné zis-ky. Pritom v Berlíne zastávajú náhľad, že týmito akciami oživla znova chabá nálada v Anglicku a v Spojených štátoch severoamerických a že predstavitelia týchto štátov majú v nej dôkaz o tom, že boľševický ofenzívny odpor zaslúži si ešte investície vojnového materiálu. V skutočnosti boľševickí Kuši ani v ostatných akciách nedosiahli toho najmenšieho operačného úspechu, hoci na rozličných miestach útočili v sile viacerých divízii, teda silnejšie než pred niekoľkými mesiacmi. Samozrejmá vec, podľa toho vyzeraly aj ich straty. Táto ustavičná strata boľševikov na ľuďoch a matériáié stáva sa teraz zrejmejšou už tým, že nemecké vedenie vojny mohlo previesť zodpovedajúce zmeny vo svojich plánoch. V tomto ohľade už blízka budúcnosť dokáže, ako je to v skutočnosti s boľševickým frontom na východe. Hovoriť o nedostatku vojska a materiálu na nemeckej strane a u spojencov Nemecka, je bledá ilúzia, ktorú v Berlíne radi (Dokončenie na 2. strane.), Utorok, 3. marca 1942