Gardista, apríl 1943 (V/76-100)

1943-04-01 / nr. 76

Ročník V., číslo 76 Zbraüou í silou dúcba Bratislava, 31. marca. Minister národnej obrany generál Ferdinand C a 11 o š povedal v stredu 31. marca o 17. hod. na otvorení vý­stavy diel slovenských výtvarníkov umenia tento prejav: V osamostatnení slovenský národ kliesni si cestu uznania na každom poli. Nehatia ho vojnové prekážky, neodra­dia hó nijaké začiatočné nedostatky, vy­užíva každú príležitosť, aby prvé roky svojho samostatného života vyplnil so­ciálnou základňou pre istý nádejeplný postup v budúcej medzinárodnej konku­rencii. Slovenské vojsko je síce zamestnané prvotnými svojimi povinnosťami na obrane, štátu, ale cíti sa byť aj spolubu­­dovateľom Republiky a uvedomiac si isté možnarít. snaží sa primerane pri­spievať všeobeChým potrebám. Výstava vojenských výtvarníkov a diel civilných umelcov s vojenskými námetmi je toho presvedčivým dôkazom. S radosťou tu kvitujem už plodný výsledok môjho ape­lu, adresovaného na našich majstrov, ktorý som mal ešte vysloviť pred pár mesiacmi pri otvorení celoslovenskej vojnovej výstavy. Prečo vystavujeme dnes vojenské vý­tvarné diela? Nie je to konkurenčná tendencia, nie je to snaha o vystatova­nie sa, ba ani luxus v drsnej vojnovej vrave. Výstava táto je záverečným sve­dectvom vojenského výťažku na poli kultúrnom. Či sú to hodnoty trvalého rázu, či obohatí sa nimi skutočne sloven­ské umenie, to posúdia povolaní činite­lia. Pre mňa je zrejme nesporný klad, i v záporných okolnostiach tejto vojny, lebo tu vystavené diela fixujú historické udalosti, shrňujú osobnosti, ktoré figu­rujú vo vojenskom rozmachu slovenské­ho národa. Nielen fyzickou zbraňou, ale aj du­chovnou silou sa obhajuje národné po­stavenie. Keby autori tu vystavených diel boli nútení bojovať len s puškou v ruke, nepriniesli by národu tak účin­ného osohu, ako keď sa zdokonaľujú. Preto racionálnym využitím síl svojich príslušníkov organizuje slovenská ar­máda na prospech národa všetko to, čo pi ospieva armáde a národu. Hranica v mobilizácii a v soskupovaní má naoko nevojenských, ale v skutočnosti a vo vyššom smysle s vojnou nerozlučných prostriedkov, je diktovaná neporušiteť­­nosťou vojenského poriadku. Modernou úzkostlivosťou neskostnatelá slovenská armáda si takto môže dovoliť všestran­nú exploatáciu všetkých hodnôt, ktoré pre malý a mladý štát treba mikrosko­picky triediť a ekonomicky zapriahnuť do služby všeobecného blaha. Tým ne­utrpí vojenskosť a širší rámec sloven­ský vyplní sa súvislejším i hodnotnej­ším obsahom. Na 150 tu vystavených diel hovorí súborným akordom dneška, k terajšej generácii. Predpokladám, že ďalšími rokmi zveľadené a prehĺbené diela budú názorne rozprávať i budúcim pokoleniam o momentoch tejto vojny. Dnešný súbor nech je pohnútkou a pod­netom pre ešte vyššie méty a ešte pôso­bivejšie kombinácie a kompozície vy­hodnotených námetov v ozajstnom slo­venskom umení. Keď výstavu oddielu armádnych vý­tvarníkov slávnostne otváram, využí­vam túto príležitosť aj na to, aby som sa vyslovil s pochvalným uznaním o prvom výsledku práce vojenských auto­rov a poďakoval sa srdečne aj hosťujú­cim civilným umelcom za ich vzácne po­chopenie a prispenie pre zdôraznenie špeciálneho rázu celej výstavy, ktorá sa vyznačuje časovosťou a jednotnosťou •zamerania. Hlavný redaktor MILO URBAN Síkorski hrozí vojnou keby spojenecké veľmoci nereš pekíovaly poľské požiadavky A ako je ío s vyhláseniami prezidenta Roosevelía Vyhlásenie severoamerického prezidenta Roosevelta, že pri rozhovoroch s Edenom sa dosiahlo na 95% dohody o problémoch, o ktorých sa rokovalo, prijaly v berlínskych politických kruhoch so záujmom, hoci tá­to zpráva nijako neprekvapuje. Pri týchto rozhovoroch vo Washingtoné sa dozaista rokovalo najmä o sovietskom probléme a preto podľa mienky Wilhelmstrasse je po­zoruhodná táto jednota náhľadov obidvoch strán, ktorá dosvedčuje severoamerická ochotu dohodnúť sa za každú cenu so so­vietskym Sväzom, ako a] odhodlanie Veľ­kej Británie a Spojených štátov, zrieknuť sa Atlantickej charty a podobných zásad. Túto ochotu slúžiť sovietskemu Sväzu a tým aj boľševizmu, dosvedčuje podľa mien­ky Berlína vyhlásenie severoamerického prezidenta, že v týchto rozhovoroch sa bu­de v budúcnosti pokračovať aj so soviet­skou vládou. V Berlíne súdia, že Roosevelt by neohlásil takéto rokovanie, keby nemal pozitívne a konkrétne návrhy, týkajúce sa sovietskych požiadaviek, vypracované pri anglo-amerických rozhovoroch. Ráz týchto boľševických požiadaviek dosvedčuje me­dziiným vymenovanie Kornejčuka za zá­stupcu zahraničného komisára sovietskeho Sväzu. V tomto súvise povšimli si v Berlí­ne s osobitným záujmom nového londýn­skeho vyhlásenia Si horského, ktorý ešte ostrejšou formou, ako doteraz, žiadal obnovenie poľského štátu v hraniciach z decembra 1939 a ktorý vyhlásil, že ak ne­budú po skončení vojny rešpektované prá­va Poľska, tak sa všetci Poliaci do chlapa postavia na odpor proti všetkým národom, porušujúcim celistvosť ich krajiny, nech ich predostrie ktokoľvek. Sikorski to nemo. hol povedať srozumiteľnejšle. Tento urejav sa rovná prvému vyhláseniu vojny v prípa­de miera a nadiktovaného Europe Veľkou Britániou a sovietskym Sväzom. Obyvateľ­stvo bývalého Poľska môže si blahoželať, že územie, ktoré obýva, sa dostalo do raky, ktorá znemožňuje nové rozpútanie vojny o Poľsko. Sikorského hrozba Ako oznamuje STK zo Štokholmu, býva­lý poľský generál Sikorski, jeden z vedú­cich poľských emigrantov v Londýne, v uto­rok vyhlásil: Ak po skončení tejto vojny naše práva nebudú rešpektované a ak sa nebude brať ohľad na naše dlhé a vášnivé obetovanie sa za vec slobody, všetci Po­liaci až do posledného muža, bez ohľadu, akú politickú alebo náboženskú doktrínu podporovali, budú odporovať všetkým po­žiadavkám, namiereným proti suverenite a integrite nášho národa, bez ohľadu na to, kde sa takéto požiadavky pozdvihnú. — Si­korski ďalej povedal, že vojna sa nerozhod­ne iba udalosťami na východnom irorte, ale na európskom bojišti v boji, v ktorom sa zúčastnia všetky spojenecké armády. Poľská emigrácia už nedôveruje Churchillovi V Londýne vychádzajúci časopis poľskej emigrácie Wiadomosci Polski obracla sa proti článku Timesov z 10. marca, ktorý — ako časopis konštatuje — vyvolal medzi malými europskými štátmi iba zármutok. Na základe anglického pojatia, lak súdi ča­­u*pvh neudivovalo by. keby tieto malé štáty upieraly svoje pohľady viac a viac na Spojené štáty, ako na Veľkú Britániu. Už teraz majú pocit, že USA chápu lepšie europskú situáciu, ako Veľká Británia. Tým, že. Anglicko zaobchádza s europský­mi malými štátmi, ako s hŕbou neposluš­ných detí, vzbudzuje sa dojem, že Anglicko je opäť na ceste k mocenskej politike a že všetky demokratické heslá nepredstavova­­ly nič iného, ako oblak dymu, že sa nepri­znávajú k nijakej inej zasade, ako princí­pu bezpečnosti, ktorý však môže byť sle­dovaný iba z egoistických záujmov na ma­lých štátoch. Dvaja noví župani Dr. Schurman v Bratislave a Dr. Bulla v Banskej Bystrici Bratislava, 31. marca Už dlhší čas sa očakávalo menovanie no­vých županov v Bratislave a v Banskej By­strici. Voľba padla na mužov, ktorých naša verejnosť pozná a ktorých privíta na vyso­kom županskom stolci s radosťou. Sú to ľudia drobnej práce, ktorí sa od piky pre­bíjali svojou dôkladnosťou, vytrvanlivosfou a pracovitosťou. Minister vnútra za župa­nov navrhol svojich spolupracovníkov, o ktorých- práci sa presvedčoval a výkony ktorých pozoroval s uspokojením. Na vy­soký stolec županstva dostali sa nie záslu­hou protekcie a ani nie ľakťami, ale práve svojou nenáročnou a poctivou prácou. Boli dobrí vo svojej drobnej práci, dobrí boli. keď postúpili, až doteraz nikde nesklamali. Sami boli najviac prekvapení, že na nich padla voľba ministra vnútra a vláda ich vymenovala za županov. Dr. Schurman, ktorého úradovňa je vblízkosti ministra vnútra, o výmenovaní dozvedel sa z grati­­lácie v ministerskej rade. Dr. Bulla dozve­del sa o vymenovaní z gratulačného tele­gramu. Pri vymenovaní ocenila sa práca takého typu úradníkov, akých v dnešnom čase národ a štát potrebuje, úradníka, ktorý sa nechce páčiť na všetky strany, ale ktorý je nestranný, prísny a ktorý chápe, že vý­kon v záujme celku a praktické prevádza­nie hesla, Som osobne zodpovedný, je jedi­ne smerodajný pri zhodnotení práce. Obaja pracujú v HG a v Stráne. Sú mu­žovia disciplíny, ktorých životom je práca a íaclOitau dosiahnutý výkon. HG pozdra­vuje v nových županoch svojich členov a obom srdečne blahoželá. Odchodom do výslužby bývalého župana Bratislavskej župy, vládneho raucu Dr. Já­na Obrciana, uvoľnilo sa miesta bratislav­ského župana. V smysle §-u 18. zák. číslo 190/1939 na návrh ministra vnútra vyme­novala vláda na svojom zasadnutí 3C. mar­ca za župana Bratislavskej župy hlavného radcu Dr. Štefana Schurmanna. Po vzdaní sa župana poslanca Ondreja Germušku uvoľnilo sa miesto župana Po­hronskej župy. Vláda na svojom zasadnutí 30. marca podľa §-u 18 zák. č. 195/1939 na návrh ministra vnútra vymenovala rad­cu verejnej správy vnútornej Dr. Karola Bullu za župana Pohronskej župy. Dr. Štefan Schumann, hlavný radca ve­rejnej správy vnútornej, narodil sa 12. jú­na 1896 vo Veľkých Ripňanoch. Stredo­školské štúdia v Bratislave prerušil vojen­skou službou. Po vojne pokračoval v štú­diách na právnickej fakulte bratislavskej univerzity, kde bol roku 1923 promovaný. Do štátnej služby vstúpil roku 1919 na Okresnom úrade v Novom Meste nad Vá­­hom, kde účinkoval do roku 1925. Potom pôsobil ako komisár politickej správy v Ga­lante. Roku 1933 bol vymenovaný za okres­ného náčelníka v Považskej Bystrici a v októbri 1938 bol preložený do Prievidze v tej istej hodnosti. 26. septembra 1942 bol povolaný k Ministerstvu vnútra a poverený vedením Sekretariátu ministra vnútra. Radca Dr. Karol Bulla, nový župan Po- Pokračovanie na 2. strane Štvrtok, 1. apríla 1943 DSniizova ofenzíva v prúde V marci potopili Nemci 900.000 brt • Ďalšie veľké námorné víťazstvo - Veľká porážka boľševikov pri Starej Rusi STK hlási z Berlína: Posledná osobitná zprá­va o úspechoch nemeckých ponoriek zvyšuje výsledok prvého mesiaca tzv. Dönitzovej ofen­zívy na viac ako 850.000 ton. K čomu treba ešte prirátať lode, potopené letectvom a ná­­morskými brannými silami, takže berlínske vojenské kruhy udávajú marcovú bilanciu na viac ako 900.000 ton. V marci r. 1942 bolo po­topených asi 650.000 ton. V tomto roku bola už prekročená hranica dvoch miliónov ton, pričom vojenské kruhy ríšskeho hlavného me­­sta vyzdvihujú najmä stále zväčšovaný podiel ponoriek. Víťazstvo pri Starej Rusi Ako sa dozvedá Nemecká zpravodajská kan­celária, v štvrtej bitke o Starú Russ, ktorá za­čala 28. februára a až na miestne boje skon­čila v týchto dňoch, boľševici sa márne po. kúšali s 37 streleckými divíziami a 23 brigá­dami ako aj početnými pancierovými sväzml a mocnými leteckými bojovými silami prelo­miť nemecký front. V približne 5-týždňových bojoch nemecké vojská odrazily všetky soviet­ske útoky a spôsobilý nepriateľovi veľmi ťažké straty. 14 sovietskych divízií a 13 brigád bolo ťažko rozbitých. Z týchto utrpely 4 divízie a 10 brigád také ťažké straty, že ich treba po­važovať za zničené. Sú to: 43. gardová stre­lecká divízia, 245., 250. a 397. strelecká diví­zia, ďalej 3., 9., 40., 42. a 43. lyžiarska brigáda ako aj 15., 45., 47., 87. a 146. strelecká brigáda. Okrem toho stratili boľševici ďalších 18 divízií a 10 brigád, veľké časti svojho stavu ľudí a zbrani. Dovedna stratili boľševici pri svojich márnych pokusoch o prielom okolo 64.000 mŕt­vych a zajatých. Nemecké vojnové hlásenie Hlavné veliteľstvo brannej moci oznamuje: Na Južnom a strednom úseku východného frontu prešiel deň celkom pokojne. Pri kubán­skom predmo3ti a juhozápadne od Vjazmy účinná delostreľba a mohutné útoky sväzov strmhlav lietadiel rozbily nepriateľské výpady. Južne od Ilmenského jazera dosiahla vlastná útočná akcia na skrátenie frontu napriek značným terénnym ťažkostiam stanovených cieľov. V bojovej oblasti južne od Ladožského jazera trvalý tvrdé, ale úspešné obranné boje. Obkolesili sme a zničili dva nepriateľské prá­pory a rozstrieľali určitý počet pancierových bojových vozov, V Tunisku trvá obranná bitka. Na nie­ktorých úsekoch nepriateľská útočná čin­nosť pod dojmom úspešného odporu nemec­­ko-talianskeho vojska prechodne trocha po­ľavila, ale na Iných frontových úsekoch po­kračoval nepriateľ vo svojich ťažkých úto­koch. Všetky útoky aj včera stroskotaly na rozhodnej obrane nášho vojska. Letectvo zasahovalo za dňa a v noci nepre­stajnými akciami svojich leteckých sväzov účinne do pozemných bojov. V Stredozemnom mori potopilo nemecké bojové «lietadlo britskú ponorku. Letectvo podniklo včera úspešný pre­kvapivý útok na vojenské ciele na južnom po­breží Anglicka. Ako už oznámila osobitná zpráva, zasia­­hly naše ponorky znova ťažko nepriateľa na rozličných prísunových líniách. Potopily •v severnom Atlantiku pri čiastočne orkánu podobnom počasí v strednom Atlantiku a Stredozemnom mori väčšinou z lodných sprievodov 17 nepriateľských ťažko nalože­ných obchodných lodí dovedna o 103.500 to­nách. Obranné zbrane ponoriek sostrelily v Biskaj­­skom zálive päť ťažkých nepriateľských bom­bardovacích lietadiel pri útoku na ponorky. Japonsko-soviefska smluva podpísaná Tokio, 31. marca Tajna štátna rada, ktorá zasadala pod predsedníctvom cisára v jeho paláci, schvá­lila podpísanie novej provizórnej rybárskej dohody Japonska a Sovietskeho sväzu.

Next