Gardista, október 1943 (V/226-252)

1943-10-01 / nr. 226

Ročník IV., číslo 226 Otvárame brány Škôl R — Žilina, 30. septembra. SknžO'Taysť, !če na Slovensku pokladáme za Krejmosť mnoho takých vecí, ktoré dnes už ekoro na celom svete môžu spomínať iba v sú­vislosti s mierovými časmi, málokedy dostav Itočne doceňujeme. I keď náš národ spláca svoju daň vojne, jednako sa nám podarilo uchrániť ho od mnohých sprievodných znakov vojny, a preto u nás vidíme často pravý’ opak toho, čo by si o nás mohol človek, nepoznajúci náš život, predstavovať. Namiesto stagnácie prejavujeme budovateľskú aktivitu, namiesto pochybností istotu, namiesto otupelosti a le­targie chuť do života, 'Ťažkosti, pred ktoré nás dnešné časy stavajú, fcú pomerne veľké, ale prekonávame ich, lebo narazili sme na ne práve vo chvíli, keď sa zlo­­milá hať, ktorá putnala našu živelnú vôľu žiť životom plným, nuž sily naše neboly ešte roz­drobené a vôľa naša dokázať svetu, že sme národ súci, dávala nášmu rozmachu potrebnú dynamiku a priebojnosť. Naše sociálne roz­vrstvenie, v ktorom niet krikľavých rozdielov —i- a keď sa ony na okraji nového slovenského života aj tvoria, chápeme to všetci ako časové (obmedzený zjav, ktorý sa nerozrastie a nesmie rozrásť tak, aby ohrožil vnútorný súlad v ná­rode a z toho vyplývajúcu rovmakosť záujmov aj tohto druhu — utužuje našu jednotu a stmeluje nás v práci 1 boji za rovnaké ciele, ktoré sú práve tak cieľmi celonárodnými, ako cieľmi jednotlivých príslušníkov národa. A v tomto väzí naša sila, i tajomstvo toho, že v piatom roku vojny, geograficky obkľúčení blčiacimi frontml, venujeme sa doma tvorivej práci. Je len logické, že v budovateľskej a tvorivej činnosti popredné miesto patrí u nás výučbe a výchove mládeže. Keby sa nám za doterajšie štyri a pol roka samostatnosti, z čoho sotva niekoľko mesiacov pripadlo na časy mierové, nebolo nič iného, ako to, že každý školský rok skoro normálne sa u nás nielen začínal a kon­čil, ale každý hol vyplnený aj normálnou škol­skou prácou, už to by znamenalo veľa. Lenže u nás sa vykonalo viac a to nás musi napĺňať pocitom hrdosti a ešte väčšej istoty. Tí, ktorí boli vychovaní školami nenašských režimov, vedia, čo znamená nemať vlastnú školo. Preto nám musí ísť o to, aby si terajšia školská mládež mohla dobrodenia vlastnej školy nále­žíte oceniť. Z toho vyplýva, že slovenská škola musí dať slovenskému žiakovi všetko to, o čo boly generácie, vychované školou nenašskou, lokradnuté. Znamená to predovšetkým výchovu národnú. Pre slovenského učiteľa a profesora musí byť vecou svedomia a cti, aby jeho žiaci prijali od neho s vedomosťami aj horúcu lásku k národu. Vedomie spolupatričnosti a jednoty všetkých Slovákov musí byť v generáciách, ktoré nám vychová slovenská Škola, také sil­né, ha ešte silnejšie, ako je v tých generá­­liách, ktoré nám vychoval Andrej Hlinka a všetci tí, ktorí svoj život zasvätili do služieb národných. Slovenský učiteľ a profesor musí teda vštepovať do sŕdc našej mládeže nepod­dajú osť a hrdosť, sebavedomie a istotu. Ne­smieme však zabúdať na to, že keď vštepujeme do sŕdc slovenskej mládeže to, čo napĺňa ich duše hrdosťou á sebavedonfiím, takisto musíme do týchto mladých a vnímavých duší vštepovať to, čo musí každého príslušníka nášho národa bolieť, trápiť, znepokojovať a burcovať až do tých' čias, kým sa slovenské bolesti nestanú jedinou veľkou slovenskou radosťou a zadosť­­' učinením. Pokladáme za zrejmé, a preto to nemusíme ani zdôrazňovať, že okrem výchovného pro­gramu musí slovenská škola splniť stopercent­ne aj program, učebný, lebo len vedomosťami vyzbrojený národ bude si vedieť náležitým spô­sobom formovať život a osudy podľa ideálov a túžob, ktoré v ňom žijú. Preto má slovenská škola voči národu veľké povinnosti. Už sme spomenuli priaznivé okolnosti, v ktorých ona i tohto roku, hoci s jednomesačným oneskore­ním, môže pracovať. A toto zaväzuje vše­tkých, čo sú zodpovední za školskú prácu a jej výsledky. Vedomí sme si predností dnešné­ho šťavu nášho školstva a sme hrdí na ne. Ale uvedomujeme si aj jeho chyby, ktoré sme jed­nak zdedili po bývalých režimoch a jednak sme si ich zapríčinili sami. Keď však neváha­me odstraňovať chyby,, ktoré zapríčinily bývalé režimy, nedkúňajme sa* a naprávajme äj vlasí- Márne pokusy o prielom cez dneperský front Na strednom úseku plánovité pohyby *— Bitka pod Vezuvom Zničené prístavné zariadenia v Neapoli Hlavné veliteľstvo brannej moci ozna­muje: Na stednom úseku kubánskeho predmo­­stia stroskotal útok veľkých nepriateľských síl. V bojovej oblasti Záporožia podnikli Sovieti za bezohľadného dosadenia počet­ných novoprivedených divízií a za silnej podpory boj'ových letcov nové prielomové útoky na náš obranný front. Všade sme ich krvavo odrazili. Na strednom Dnepri pokračoval ne­priateľ na početných miestach vo svo­jich pokusoch o prekročenie rieky. Vlast­ný protiútok zahnal Sovietov z Jedného predmostia, ktorý utvorili v neprehľad­nom teréne. Na strednom frontovom úseku koná na­še vojsko prikázané pohyby napriek naj­horším povetmostným a terénovým pome­rom a za stálej obrany proti čiastočne prudkým nepriateľským útokom. Na Jnhotalianskom fronte nasledoval nepriateľ za našimi pohybmi v celku Iba so slabšími silami. Južne od Vezuvu srna zastavili silné doliehajúee britské prn­­cierová sily. V meste Neapoli za naším frontom sme dôkladne zničili prístavné zariadenia, aby sa prekazilo nepriateľ­ské vylodenie. Proti oživnuvším komunistickým nepoko. jóm boly urobené najprísnejšie opatrenia. Dobre napredujú očisťovacie akcie severo­východného TaUíýjMk|».od slovinských po. vstaleckých skűP^^oblastl východne od Gorice. Banditi stratili v posledných dňoch vyše 1000 padlých a niekoľkotislc zaj’atých. Britské bombardovacie lietadlá priletely v noci na 30. septembra na rýnsko-westfal. ské územie a shodilv veľmi roztratene bom­by na obytné štvrte viacerých miest, na­jmä na Bochum. Ťažko zasiahli niekoľko kostolov a nemocníc. Obyvateľstvo malo straty. Nateraz sa zisťuje počet sostrele. ných lietadiel. Ponorky potopily v bojoch proti nepria­teľskému vyloďovaciemu loďstvu v Stredo­zemnom mori a nepriateľskej prísunovej doprave v Atlantiku 6 lodí o 42.000 tonách a torpédoborec. Nemecké námorné branné sily a palubové protilietadlové delostrelec, tvo zničily od 1. do 30. septembra 121 lieta, diel. Na úspešnej obrane proti včera hlásené­mu náletu na pristav Gonstancu malo vy­nikajúci podiel rumunské protilietadlové delostrelectvo. Situácia na východnom fronte Medzinárodná informačná kancelária oznamuje o bojoch na východnom fronte: Na strednom úseku východného frontu boly bojové akcie 28. septembra na väčšine úsekov ovplyvnené zhoršením počasia. Ne­mecké vojská nastúpily napriek tomu v priestore Čemigova a juhozápadne od Go. mela k prudkým protijítokom, v priebehu ktorých sa im podarío vraziť na dvoch miestach hlboké kliny do sovietskych pri­­bližovacícK pohybov. Nemecké pancierové bojové vozy značky »Tiger« vnikly na nie­koľkých miestach do kolónovej premávky boľševikov, ktorú dažde spomaľovalv, pre­­nikly ňou, a na viac miestach ju rozbily, alebo sa cez ňu prevelily. Východne od Go­­mela vyvinulo sa pritom viac rozhorčených pancierových bitiek', v ktorých Nemci zni­čili 24 sovietskych bojových vozov, medzi nimi 9 typu »Kw 1«, ako aj 7 typu »I. 34.« Západne od Roslavla, áko aj južne od Smolenska, zmarily nemecké bojové skupi­ny útočný tlak sovietskych sväaov v tvrdých a premenlivých bojoch. Osobitný sväz so­­stavený z granátnikov a protipancierových oddielov, podnikol protiútok proti soviet­skemu útočnému soskupovaniu a proti isté­mu väčšiemu pripravenému postaveniu s takým elánom, že sovietske sily boly tu viazané na priestor a utrpely najťažšie krvavé straty. Na ceste vedúcej do Smolen. ska stroskotaly v paľbe nemeckého delo­strelectva viaceré útoky 2 sovietskych diví. zií. Severozápadne od Smolenska podchy- Nemecké protiopatrenia v Neapoli ir Následok vypuknutia komunistického povstania EP — B e r 1 í n, 30. septembra. V meste Neapoli, ktoré leží v zápolí nemeckého frontu, vypuklo komunistic­ké povstanie, v dôsledku ktorého došlo podľa hlásenia s nemeckej vojenskej strany k ťažkým sabotážnym činom. Ne­mecké strany zastávajú náhľad, že tu ide o plánovitú spolupráca komunistov s anglo-americkými spojencami. S ne­meckej strany okamžite zaviedli ener­gické opatrenia na potlačenie komuni­stického povstaleckého hnutia. Kvôli od­stráneniu britsko-amerických vylodení v spolupráci s komunistami boly prístav­né zariadenia Neapola plánovité zničené. S nemeckej strany zároveň poukazujú na to, že doteraz veľmi značné zničenia v Neapoli sú výsledkom asi sto leteckých útokov angloamerických bombardovaní proti mestu Neapol. Pritom podniklo na­príklad nie menej ako 200 štvormotoro­­vých spojeneckých bombardovacích lie­tadiel práve stý útok 5. septembra a ten­to útok spôsobil väčšie škody práve v mestských štvrtiach, v ktorých nie sú nijaké vojenské ciele. né omyly. Dnes, na začiatku školského roku je veľmi dobrá príležitosť upozorniť povola­ných činiteľov na tieto veci. Začíname nový školský rok. Začíname ob­dobie práce, ktorej výsledky ukážu sa len po rokofih'a od týchto výsledkov v mnohom sfejah či Slovenský národ bude vždy silný, jednotný, nerozožraný, malichernými škriepkami rozlič­­ných skupiniek, ako i to, či najsvätejšie túžby každého Slováka sa splnia. Veríme však, že aj t ento j školský ipkbude významným míľnikom . ua jeabe sjoýíáského nipiedovasia. tili sme výpady soví dielov doprevádzajúcich pane vozy a rozbili sme ich za rozstrie sovietskych bojových vozov. Z celého ostatného stredného frontu, aj zo severného úseku nehlásia nijaké oso­bitné bojové akcie. V priestore Vélikije Luki však rozličné príznaky poukazujú na veľké sovietské prestupovania. V tejto súvislosti pripomíname, že boľševici práve v tomto úseku obetovali už celé armády bez toho, že by sa im bolo podarilo prelomiť nemec­ký front. Nemecké letectvo účinne podporovalo po­četnými nasadeniami pozemné vojská. Okrem toho napadlo na vysokom severe boľševickú leteckú základňu na fronte Ľa. dového mora. Tento útok natoľko prekva­pil boľševikov, že sa ich obrana nezmohla ani na výstreľ. Po shodení bômb pozoro­­vali sme veľké zničenia v halách a medzi lietadlami na’ letišti. Zapálili sme viac skla­­díšť pohonných I^tok. Železničná sieť, ve­dúca k letišťu, bola vo veľkom rozsahu zni­čená. ŤAŽKOSTI SOVIETSKEJ OFENZÍVY NA OBIDVOCH KRÍDLACH _ EP — Berlín, 30. septembra Ťažiská sovietskych ofenzív ležia nezme. nene na obidvoch krídlach. V oblasti medzi Sosou a horným Dneprom, kde sú v prúde nemecké pohyby na novú odporovú líniu, pokúša sa nepriateľ znova so značnými pancierovými a pešími silami o prielom, alebo o predstihnutie, nedosiahol však ni­jakých úspechov. Na južnom krídle medzi veľkým dneperským ohybom a Azovským morom, kde rezervami posilnené sväzy ge­nerála poľného maršala von Mansteina kladú sovietskym náporom krajne rozhod­ný odpor, majú boje teraz viacej pasiono­­vaný charakter, ktorý sa čo. do prudkostí vôbec nezmenšil. Nepriateľ, ktorý sa chce s celou silou vsunúť medzi Krym a dolný tok rieky Dnepr, dosadzuje vždy nové di­vízie. Kým v stredu znova neúspešne za­­útočil v oblasti Záporoží, preložil v čas­ných raňajších hodinách vo Štvrtok hlavný­­tlak do oblasti pri Melitopol e, kde Sa toho času odohrávajú veľmi rozhorčené boje. Na vlastnom dnepersk'om fronte zopako­vali Sovieti na početných miestach svoje pokusy prekročiť rieku, ale podstatnejších' úspechov nikde nedorielili. Pokiaľ ide o celkové položenie, tak toto Je, odhliadnuc od úseku, ležiaceho medzi Gomelom a cestou Moskva—Smo­lensk, kde sú ešte v prúde nemecké uvoľ­ňovacie pohyby, zrejme v znamení vždy viac a viac sa prehlbujúceho nemeckého odporu. Nerob! sa chyba, keď sa v tom­to novom pre súčasnú bojovú činnosť charakteristickom momente vidia ná­sledné zjavy »zváženej taktiky nemec­kého velenia, ktoré previedlo v posled­ných týždňoch uvoľňovacie boje východ­ne od Dnepra v podstate iba so silnými zadnými oddielmi, kým masy nemeckých aTmád boly už z bitky vytiahnuté a do­pravené za Dnepr, kde boly medzitým: preskupené, doplnené mužstvom a mate­riálom a poskytla sa lm aj určitá pre­stávka na odpočinok. Toto sú okolnosti, ktoré sa teraz môžu uplatniť vo zvýše­nej nemeckej obrane. Maďarslco uznalo Mussoliniho vládu Budapešť, 30. septembra O uznaní fašistickej vlády Talianska Maďarskom, oznamujú nasledovné hláse­nie: 26. septembra navštívil nemecký vysla­nec v Budapešti von Jagow ministra za­hraničia von Ghyczyho a odovzdal mu oznámenie ríšskej vlády, podľa ktorého ríšska vláda uznala republikánsko-ŕašisl­­tickú vládu sostavenú Mussolinim. Nemec­ký vyslanec v mene ríšskej vlády požiadal maďarskú vládu, aby sa zachovala práve tak. Nemecký vyslanec súčasne oznámil.

Next