Gardista, december 1944 (VI/268-285)
1944-12-01 / nr. 268
Ročník VI., čís. 268 Piatok, 1. decembra 1944 O čo Im šlo ? pp — Bratislava, 30. nov. — Každá revolúcia, každý národný odboj ide za istou vedúcou myšlienkou, za ústrednou ideou. V programe ona stojí na prvom mieste; ona má prvenstvo, a len potom sa berú ohľady aj na ciele druhoradé alebo vedľajšie. Za túto vedúcu myšlienku sú jej priekopníci ochotní obetovať všetko, prinášať najvyššie príkoria a strádania. Nemajú predbežne nič iné na mysli, len víťazstvo veci, ktorej sa zaviazali všetkým. S takýmito zjavmi aspoň stretávali sme sa dosiaľ v každej revolúcii v dejinách ľudstva. V každej sme poznali vodcu ako zoscbňovateľa revolučnej idey. U každého sme videli alebo mohli obdivovať či oceniť vynikajúce sprievodné ctnosti, o ktoré sa opieral vo svojom úsilí, nakoľko bez nich nebol by sa nikdy domohol vyznačeného cieľa. Veď tieto ctnosti, ako napr. hrdinstvo, sebaobetovanie, strádanie, nezištnosť, ku ktorým do istej miery možno prirátať aj jednu z hlavných podmienok — jasno v programe i v hlave — sú nevyhnutnými predpokladmi pre dosiahnutie každého úspechu. V banskobystrickom záškodníckom odboji nič také nebolo. Preto nebolo ani úspechu. Pre tento zločinný pokus niekoľkých zradcov je ešte aj slovo odboj vyznamenaním. Nemáme však naporúdzi súcejšieho výrazu, nuž, pomáhame si aj slovom odboj, hoci zvykli sme v boji vídať predsa len mužnejšie a vžitejšie spôsoby než tie, ktorými si pomáhali pučisti. Zrada a zákernosť boly hlavným črtami ich bojových pokusov. Slovo záškodnícky sa ešte najlepšie hodí pre takúto zvrhlosť. Ale nechceme sa teraz zapodievať touto stránkou odbojného záškcdníctva. Tú sme už poznali, videli a okúsili. Tá sa konečne rozpadla zlikvidovaním akotak organizovaného vojenského odporu, najmä po zlapaní oboch vedúcich generálov. Získaný materiál, výpovede zajatých, zprávy obyvateľstva, ktoré muselo nedobrovoľne trpieť dva mesiace pcd bláznivým vladärením, dávajú nám teraz možnosť hlboko nazrieť á j do zákulisia tohto smutného prípadu v našej histórii. Dnes máme možnosť ho odkryť a dívať sa doň ako do otvoreného javiska. Chýba síce veľa z neho, lebo bystrickí poltickí herci veľa pred oslobodením Banskej Bystrice odpratali, ale jednako neodpratali všetko. Teda, páni sa dali na oslobodzovací odboj. Bojovať chceli, hoci mnohí z nich sotva poznajú pušku. A ak, tato len z poľovačky. Veď sa všetkými možnými spôsobmi a trikmi ulievali zpod všeobecnej vojenskej povinnosti. A keď poznali aj iné zbrane, tak len z novín alebo z rozhlasových zpráv, aj to len podľa mena. Aj strieľali, ale len z. naplňacích pier a kadejaké nesmysly a lži do svojich novín. Co najlepšie vedeli, to bolo hádam vyhľadávanie ludí na odpravenie a zlikvidovanie. Šli za jednou vedúcou ideou? šli, ale — každý za svojou. Jeden za Československo, jeden za Česko a po dlhej pauze Slovensko, jeden za sovietske Slovensko, jeden aj za akúsi federáciu a bohvie, za čo ešte. Kdeže tu bol cieľ, keď sa nemohli plne dohodnúť medzi sebou? A keď vraj došlo aj medzi nimi na sjednotenie strán pod egidou komunistickej, zbadali mnohí, že aj v Bystrici stratili svoje šance. Možno veriť, že by aj po tejto skúsenosti boli slúžili spoločnej myšlienke? Absolútne nie. Oni slúžili, ale len sebe a najmä svojmu vačku. Toto bola ich zásadná myšlienka: najviac pre seba vyťažiť. Peňazí mali dosť, lebo ich veľa nakradli. Pritom každý vedel, že mu toľko ostane, koľko si ukradne. Kradli teda riadnou „úradnou“ cestou. Je preto celkom prirodzené a udalosťami odôvodnené, keď sa v našej širokej pospolitosti hovorí teraz o „partizánčení ako o znamenitom kšeftárskom podniku. Pánom v povereníctvach sa naskytla jedinečná príležitosť, ako rýchlo zbohatnúť, ako rýchlo a pomerne hladko i ľahko prísť k peniazom. Funkcií bolo veľa. Na vedúcich miestach jednu zastávali až dvaja ľudia. Našiel by sa čo len jeden taký naivný človek, ktorý by uveril, že to sa robilo zadarmo? Najpozoruhodnejšou je však skutočnosť, a tá práve hovorí veľa že podaktorí páni na poverenlctvoch alebo v ich odboroch sa dali vymenovať za -ednostov, pripadne za ich zástupcov alebo na iné úradnícke mieste v nich súéinnouplatnosťouzpatnou. Niekto r i dokonca s platnosťou až o roku 1941! Takto sa potrebovali zaistiť pre prípad, s ktorým od konca septembra naisto počítali, totižto, že ich „vladárenie" a „úrado-vanie“ skrachuje. Keďže však vedeli, že stratia aj svoje predošlé miesta, ktoré mali v slovenskom štáte, a predpokladali, že vojna ešte dlhšie potrvá, museli sa zaistiť pre každý prípad. Preto ich cieľom bolo:' vytĺcť na puči čo najväčší kapitál, ktorý by im umožnil panské živobytie aj v kritických konečných vojnových časoch, pokým by neprišiel čas, v ktorom budú vystupovať ako mr.rtýri alebo vysoko zaslúžilí vlastenci. Páni teda potrebovali hlavne peniaze, ktoré chceli nashŕňať za každú cenu. Hlavne za cenu nevinných slovesnkých, im nepohodlných životov. Lenže prerátali sa. Ich fígle vyšly najavo. I keď popálili závažné dokumenty, vieme, č0 postvárali, Spravedlivosf príde na svoje. Mnohí naši ľudia sú už nespokojní, že vinníkov nestrestajú. Príde však aj na to, len treba vyčkať trochu, aby sa všetko presne zi_ stilo. Krivda sa nebude robiť nikomu, ale zo spravodlivosti sa nezľaví ani mak, už či to bude prv alebo neskoršie. Za 1 Ks Len menšie boje na východe Slovenska Do novej fázy bojov o hlavné mesto Maďarska — Pätikostolie vyprázdnené Veľkoofenzíva v Kurtsku sa zastavila — Na západe ťažisko v Alsasku-Lotrinsku Z Berlína, 30. novembra. — Medzinárodná informačná kancelária oznamuje: V Maďarsku musely nemecké a maďarské oddiely v tieto dni prekonať severne od ústia Drávy prechodnú krizu. Po tom, čo sa na bojiskách objavily značné rezervy, situácia sa už Stabilizovala. Vyprázdnenie niektorých území pri tom veľa nezávaži, Rovnako musí sa rátať s tým že boľševici, ktorí prekročili znáčnými silamj Dunaj, budú pokračovať vo svojich útokoch. Začína sa rozvíjať veľká bitka. * Tlak boľševikov trval aj včera so striedavou prudkosťou. Od svitu do súmraku nemeckí granátnici odrážali útoky silných pancierových a motorizovaných sväzov a za spolupráce s protilietadlovým delostrelectvom zničili opäť 209 bojových vozov, ako aj 35 pancierových vozidiel. V popoludňajších hodinách dve sovietske stotiny vnikly do južnej a juh0- hozápadnej časti Pätikostolia. Nemci ich však napadli, rozprášili a zvyšok sa dal na útek. Napriek tomu však nemecké vedenie bolo nútené pod ochranou noci vzdať sa mesta a stiahnúť sa na nové pozície na západ odtiaľ, aby sa vyhlo nebezpečenstvu obkolesenia rýchlymi sovietskymi oddielmi. Nepriateľské sily, ktoré v ranných hodinách dnešného dňa prekročily horiace Pätikostolie a postupovaly proti novej hlavnej bojovej línii, boly zahnané sústredenou paľbou* delostrelectva a granátometov na okraj mesta. Ináč v tejto bojovej oblasti sa situácia nikde nezmenila. Na bojisku medzi Budapešťou a Mi. š k ov c o m, kde sa predtým odohrávaly najkrvavejšie akcie, bojová činnosť na niektorých úsekoch takmer prestala. Sovietske útoky malý len miestny charakter a všetky stroskotaly. « Iba o Jager sa bojovalo zaťato dlhé hodiny. Pluk boľševických strelcov, ktorý, jedno, tlivými panciernikmi prenikol až do prostriedku mesta, Nemci v protiútoku obkolesili a až na malé zvyšky vyhladili. Pritom do nemeckých rúk padlo vyše 200 zajatcov. Nemecké oddiely ustupujúceho nepriateľa ostro prena. sled ovaly a do večerných hodín mesto úplne vyčistily. Keďže Soviet! zrejme nemôžu bez nasadenia ďalších záloh obnoviť ofenzívu, sústreďujú predovšetkým svoje delostrelectvo. Ako oznámila zpräva hlavného veliteľstva brannej moci, týmto možno pokladať jednu fázu bitky o hlavné mesto Maďarska za Skončenú. Ako sa už oznámilo, počet boľševických bitevných vozov stúpol od 29. októbra na celkovú cifru na tomto obrovskom bojisku asi na 1100. Značí to zničenie viac ako 5 panciernikových sborov. Preto možno Obrannú bitku právom nazvať súčasne ako opotrebovaniu bitku najväčšieho štýlu. Zo 61 divízií, ktoré malý dobyť Budapešť, najmenej 26 utrpelo také ťažké straty, že pre ďalšie operácie musia sa pokladať za vyradené. Severozápadne od Užhorodu, kde So. vieti prekročili východnú hranicu Slovenska v smere na Michalovce, boly včera len menšie bitky, ktoré malý síce krvavý priebeh, ale nepozmenily podstatne celkový obraz situácie. V ťažkých bojoch, ktoré trvajú už štyri týždne, nemeckým a maďarským odielom podarilo sa prekaziť všetky prielomové pokusy a v pohyblivom vedení bojov bez toho, že by boly stratily iniciatívu, zabránily zatlačeniu krídla východne od Miškovca. Z celého ostatného východného frontu °znamuje sa iba priezvedná činnosť. Veľkoofenzíva boľševikov v Kuronsku sa opäť zastavila. Nemecké oddiely, miestne sústredené, preložily hlavnú bojovú líniu na priaznivejšie pozície a získaly početných zajatcov. Vojenský zpravodajca DNB Martin Hallensleben o situácii na východnom fronte medziiným píše toto: Sovietsky nápor na Pätikostolie je teraz jedinou akciou, ktorá je toho času v behu na celom fronte. A je to akcia, ktorá má problematický charakter. Momentálne ešte nie je jasné, či Sovieti zamýšľajú postúpiť na Blatenské jazero alebo chcú pozdĺž Dunaja postúpiť na sever na Budapešť. Táto otázka vša nie je vôbec dôležitá s ohľadom na vývin, ktorý sa začína rysovať na juhovýchode tohto predsunutého sovietskeho útočného vplyvu. Každopádne je veľmi pozoruhodné, že sovietske vedenie stiahlo na posilnenie tejto akcie skoro všetky svoje sväzy v bojovej oblasti Srbska a prenechalo Bulharom skoro úplne boj proti armádnej skupine armádneho generála von Weichsa. Toto znamená, že sovietske vedenie verí, že úspech v Maďarsku bude môcť iba teraz dosiahnuť. Chce využiť čas, kým armádna skupina von Weichsa neprenikne bezprostredne do maďarskej bojovej oblasti a neodreže tamojšie sovietske sväzy. Boje na západe Medzinárodná informačná kancelária oznamuje o bojoch na západe: Kým anglo-americká ofenzíva na západe východne od Cách napriek nesadeniu nových amerických záloh nevzmohla sa na ďalší postup, v Alsasku a Lotrinsku začína sa stále jasnejšie rysovať neúspech ďalekosiahleho obkolesenia nemeckého frontu na Vogézach. Týmto konštatovaním začína vojenský zpravodajca DNB, Martin Hallensleben, svoju dnešnú úvahu o situácii. Ďalej píše: Boje v Alsasku a Lotrinsku zasluhujú si preto zvýšenú pozornosť, lebo sa tu uskutočňuje vývin, ktorý hrozí pripraviť všetky útoky amerických a gaullistických divízií o ovocie ich bezpochyby pozoruhodných taktických úspechov. Nemeckému armádnemu veliteľstvu sa podarilo zadržať kliešťový pohyb, namierený proti chrbtu nemeckého vogézskeho frontu, a to v oblasti Strassburgu, aj tesne severne Mülhausenu. Táto skutočnosť znamená prinajmenšom, že sa tu nezdarila zaiste veľkorysá spojenecká operácia, kť»rej hlavným cieľom bolo obkolesiť celé nemecké južné krýdlo a zničiť armádnu skupinu generála pancierových oddielov Balcka. Nemôže byť prirodzene nijakých pochybností o tom, že uzátvor, ktorý nemecká armádna skupina dosiahla silnými jednotkami južne od Strassburgu a severne od Mülhausenu, sleduje cieľ, zabezpečiť divíziám vo Vogézach krýdla pri ústupových operáciách. Spojenci zíshali čiastočný úspech tým, že prinútili Nemcov vyprázdniť predpolia južnej časti pevnostného pásma na niektorých miestach. Avšak tento úspech je veľmi pochybný, a to sa Aoskoro ukáže. Boje v oblasti východne od Cách, ktoré na niektorých miestach odohrávajú sa už v prvej štvrtine nemeckého západného pevnostného pásma, dokazujú, čo sa tým zamýšľa. Tu v Alsasko-Lotrinsku malo Hlavné veliteľstvo spo,. jencov veľkú príležitosť. Nemohlo ju však využiť. Hlboká členitosť nemeckých západných pevnostných objektov neposkytuje operačné možnosti, vyžaduje frontálne útoky a veľké obete a útočník môže iba nepretržitými nápormi na pevnostné objekty na pomerne malých úsekoch prinajmenšom získať nádej, že sa dostane o niekoľko kilometrov vpred. Veľkobitka o Cáchy je však súčasne príkladom pre to, že po takomto krvavom a namáhavom postupe objaví sa opäť nová pevnostná línia, na ktorej sa konečne počiatočný namáhavý postup opäť musí zastaviť. Opotrebovanie nepriateľských síl, ktoré je tu údelom útočníkov, má napokon mimoriadne veľký význam pri skutočnosti, že nemecká ponorková zbraň začína sa opäť uplatňovať v súvislosti s niektorými novinkami na poli námornej techniky zbraní. Zima vytvorí tu pre západných spojen. cov, pokiaľ ide o problém prísunu, zmenenú situáciu. Pol ský prípad — škandálom Kwapinski už odmieta utvoriť novú poľskú vládu — Mikolajczyk sa pridá k Lublínu? — Odstránenie Vasilevskej a Berlinga Z Berlína., 30. nov. — Vývoj poľskej veci, podľa úsudku nemeckých politických kruhov, pomaly dostáva formu škandálu. Na Wilhelm, strasse si všimli predovšetkým nedávny článok časopisu Times, v ktorom píšu, že miešanie západných mocností do poľských vecí malo vždy za následok katastrofu. Týmto je plne potvrdený nemecký náhľad o katastrofálnej politike západných mocností proti Poľsku. Už len britské zamiešanie sa do poľskej veci s prísľubom garancie, aby sa znemožnilo urovná, nie poľsko-nemeckej veci, malo pre Poľsko najkatastrofálnejšle následky. A keď teraz taký orgán, ako sú Times a iné vedúce časopisy britského ostrova, zastupujú stanovisko, že Poľsko sa za každú cenu musí dohodnúť s Mo. skvou a že uznanie vlády Kwapinského vôbec neprichádza do úvahy a keď tvrdia, že týmto spôsobom sa uvoľnila cesta Mikolajczyka do Lublina, poťažne do Moskvy, nuž, podľa ber. línskeho náhľadu na Poľsko čaká ten Istý osud, aký zažíva už Juhoslávia. Z Bernu sa oznamuje: Strana kresťanských demokratov v utorok odmietla spoluprácu v tvoriacej sa vláde Kwapinského a Kwapinski nato, ako oznamuje Exchange Telegraph z Londýna, definitívne odmietol poverenie utvoriť novú poľskú vládu. Švajčiarska tlač tiež potvrdzuje zvesti, kolujúce v súvislosti s krízou poľského emigrant, ského výboru v Londýne a osobou Mikolajczyka. Londýnsky dopisovateľ časopisu Suissé píše, že jestvuje možnosť, že Mikolajczyk a agrárna strana as pripoja k lublinskému vý. boru. Kreml’ im jasne naznačil tento krok a, aby ho uľahčil, nechal zmiznúť z politickej arény Vasilevskú a generála Berlinga. Londýnsky dopisovateľ Neue Züricher Zeitungu potvrdzuje, že Roosevelt zasiahol do poľskej otáz. ky cestou svojho moskovského veľvyslanca. V londýnskych politických kruhoch nijako nezabúdajú, že podnet ku kríze vyšiel vlastne z definície americkej zahraničnej politiky tak, ako ju podal koncom minulého týždňa sám Stettl. nius. Harriman, americký veľvyslanec v Moskve už predtým, ako vieme, vysvetlil vo svojom rozhovore s Mikolajczykom stanovisko Spojených štátov, a Mikolajczykovj odovzdal list Roosevelta, zaoberajúci sa tiež tou istou vecou. V týchto ústnych, poťažne písomných vývodoch naznačili, že Spojené štáty sa chcú síce zúčastniť na medzinárodnom bezpečnostnom systému, avšak nechcú mať nič spoločného s osobitnými záväzkami v Europe. Harriman, tak končí dopisovateľ, okrem toho upozornil Mikolajczyka na nebezpečenstvo politiky oddiaľovania. 6. výročie prezidenstva Dr. Háchu Z Prahy, 30. novembra. — 30. novembra je 6 rokov, čo Dr. Emila Háchu zvolili za prezidenta. Pri tejto príležitosti česká tlač slovom a obrazom oceňuje štátopoliiické dielo Dr. Emila Háchu a zdôrazňuje, že na základe legality jeho vtedajšej voľby je jediným skutočným reprezentantom českého národa. Fiasko grófa Sforzu Zo Štokholmu, 30. novembra. — Podľa zpráv z Ríma, počas krízy Bonomiho vlády v talianskych politických kruhoch uvažovali aj o tom, či by Bonomim spravované ministerstvo zahraničných vecí nemali odovzdať grófovi Sforzovi. Po schôdzke vodcov 6 koaličných strán sa Opýtali anglického veľvyslanca sira Moela Charlesa, či by súhlasil s takouto vládnou zmenou. Anglický veľvyslanec britko odsekol, že Anglicko s takýmto vymenovaním súhlasiť nemôže, A takto celá kombinácia oadla.