Hlas Dopravy, 1940 (XX/1-24)
1940-01-01 / nr. 1
Júr «HP 2, Nový rok. Nový otri k, starý hlad, nová sýtosť kráča na hladine večného Uvíta. Za novou kutlwu spieva starý hosť. starý hrltch, nová láska, rab sivá korbáč. P, ši do priepasti nového Stvola starý smiech, hrúza besných revov>, — plač. Vejú stáročia Evy peklom t nebom, farbia na plátno tragédiu človeka, lá nu, úvlhcjä — delia kanenlm i chlebom Sťa mravčí lozia zástavou prežrcnou, kleny práce padajú dole tvárnu; cvrČKOvla vy hráva/ú s opuchlou fgraňou a závisť arl zuby na skle osudu. Űb)hé tellčkdsostárll herci pred% Itn tancujú na zlatom koberci. — Ved je Nový rok t Pod parcu'átavou strechou rokov odnášajú naše vaky do lazaretu a nové jastrabie slabých krikov spievaj ú v plesku nekonečnú tragédiu na novú dosku. Pi i kolíske kar.óny Im pália protézy ohlušujú v maštali sväté slovo, v kolibe mietlo slamy — olovo hl uši ukrižovaného Krista slovo: — SvčI ý mlfrl Marian. r HLAS DOPRAVY Chk> 1 „Ešte stáie... j Krutý osud vyhnaných Slovákov.) — Kedy zakročíme my? Slovenská verejnosť už bola informovaná o skutočností, že v Maďar-) sku 1. nov. 1939 prepustili zo štátnej služby množstvo železničiarov, a to bez výpovedi, bez odstupného. Jednoducho im dali na vedomie, že nereflektujú na ich služby a 1. decembra už nedostali plat. Súc bez groša s rodinami, ich zraky obrátily sa samozrejme, hned k Slovensku. Nuž a Slovensko nevie bvť macochou... Aby sme však našu bolesť podopreli faktom, uvádzame tu konkrétny prípad železničiara Si. P.,í ktorý vykonával službu v Košiciach. Bol medzi vypovedanými. Ako dôvod vytýkali mu, že jeho dvaja synovia sú zamestnaní na Slovensku, že je orga-; oizovaný vo Sväze slov, železničiarov a že má ženu Sloveaku Nič ne Domáhalo Rodinu si teda poslal na Slovensko, ale on nemohol z Košíc. Pas mu nedali, vykázať z Maďirska ho nechceli, leto to by kričalo, že vyháäajií SI®-, vákov. L m horko ťažko utiekol. Slovenskí verejnosť je právom rozhorčená nad takouto krutosťou, neľudkosťou maďarských úrad jv. A právom volá o zakročenie naáieh úradov. Keď je dôvodom k prehusteniu zo štátnych služieb v Maďarsku to, že dotyčný má synov u n s. že je o ginizovaný v slovenskom Sväze, že má ženu Slovensku, tak treba nám podobne zaobchodit aj s tunajšími Maďarmi. M íme maďarských profesorov, učiteľov, úradníkov, penzistov, ktorí majú synov v maďarskej službe, ba i v maďarskej armáde, sú členmi maďarskej strany a majú za ženv Maďarky. Ste ráz sa dokázalo, že dobrým slovom nemožno pomáhať našim utláčaným bratom. Viac by im pomohlo, kehv sme aašim súse i un poslali t&ľko Maďarov, kafko Slováksv nám oni vyženú Takto od slova do slova napísal „Slovák“, v čísle zo dňa 19. dec. 1939. My sme vedeli o tomto novom čine našich súsedor. Vedeli sme, že tých prepustených Slovákov-železničiarov je 409 A že sú m adzi nimi i takí, čo sa behom 8 dni museli z Haďarska vysťahovať. Už sme si napisalt článok do minulého čísla HSŽ, kde sme sa do žalovali uplatftovauia reciprocity, ktorú aj ústava pre ipisuje. Článok sme však aeitli vvtlačif. Nechceli sme. aby sa nám vvčítalo, že kazíme „dibrý pomer“ k M iď írsku. Ridisj sme zatali zuby a mlčali. Kaďte však môžeme nitovať slová iného, aj my sa oripojuiema a žiadame, aby v prvom rade minwterdvo dooravy prikročilo k renioronite. Aby hneď ore past lo všetkých ’Aarfirov železničnej služby a oodalo ich do M «ď írska. Nech sa už pr i eticky začne prevádzať tá toľko omáfuná reciprocita. Ako dobrý obchodník i slovenské žeieleznice majú záujem uspokojiť svojich zákazníkov, verejnosť lacnejším a pokiaľ možno pohodlným cestovaním. Toto sa môže uskutočniť, ked túto dobrú snahu železaice budú podpora rovat v prvom rade školy, vojenskí útvary a rôzne spolky, ktoré by mal? byt v stálom kontakte so železnicou. Vieme veľmi dobre, ako túži vo ak po zaslúženej dovolenke, aby čfet skôr mohol byt u svojich a rozpráva im v teplom kútiku o svojich zažitýci dojmoch, na čo mu je hádam i dovo lenka krátka. I to vieme, ako sa ponáhľa m najbližší vlak študent, ktorý úž od septembra dni verne odpočítaval, aby an minútku nestratil z toho, čo ho domí očakáva. Tohoročné vianočné sviatky bol? príjemným prekvapením nielen pre tých ktorí vyšli už zo školských lavíc, alebc z kasární, ale i pre tých, čo pracuj« v zadýmených továrňach, či v kance láriadí z »hrabaní v zaprášených spisoch ked i nedeľa sa pripojila ako sestra 1 vianočným sviatkom a takto dala možn osť každému na 3 dni sa odpútat oc všedného každodenného života. I starý rok sa od nás odlúčil preto o voľné dni neni núdze. Každý si kuje plány, aby pri duševnom zotavení i telesne zotavil v našich krásnych horách, ktoré sú už teraz odbite do sviatočného bieleho rú cha, sta do slovenského kožucha, ne ktorom výšivky nahradzujú pestré obleky lyžiarov. Bez toho to doplnku si biek grúne tatranské na Vianoce ani ináč predstavil nevieme. Čo však verejnosti robí veľkú ra dost, naopak spôsobuje železnici veľkť starost, ako prekonať hladko veľké návaly cestujúcich a prepraviť ich pohodlne do našich slovenských vrchov. Tu treba nielen vnútorné železničnú organizáciu s napjatými silám uviesť do činnosti, ale i úspešne z apja do tohoto tempa verejnosť a zviáš školy, úrady a turistické organizácie aby boly s miestnymi železničnými sta nieiami v stálom kontakte, totiž ab? mohly oznamovať, aký počet osôb, kto r j m vlakom a kde chce cestovať. Tiett stanice vyrozumia patom vlakotvornč stanice, aby s&silily súprarv, prípadne samy si to zariadia a podľa potreb? zavadú i mimoriadne vlaky. Ovšem íott ja treba zahlásiť aspoň jeden daň vopred Slovenské železniee, ktoré t. č d:sponujú len s najpotrebnejším vozňo vým parkom, musia veľmi hospodárni využiť každý beh v ozáa, na ktorú okol nosí zvlášť apelujeme a prosíme ab? verejnosť z tohoto dôvodu úzko praco vala so železničnými zamestnancami. My železničiari nesmieme zabúdal že náš hospodársky život bude budo vaný hlavne na cudzineckom ruchu musíme odstraňovať všetko to zlo, č« by v budúcnosti odradzovalo cudztneo’ cestovať k nám na zotavenie. Musím hľadať nielen vhodné tarifaé výhody ale hlavne spôsob pre riešenie aávalo' nielen domácich cestujúcich, ale uspo kojiť v tomto ohľade i cudzincov a umožniť im tým noho Uaé cestovanie. Hoci dnešná doba nedáva cudzincom možnosť prísť k nám na zimnú sezónu v takom počte, ktorý by zodpovedal kvalite a kvantite našich zimných stredísk, predsa si musíme už dnes všímať každej chyby, ktorá by nám v bud icaosti škodila. Načim zaviesť novinky a opatrenia, ktoré by prnpagovaly pohodlné cestovanie i pri väčších návaloch. K tomu treba vychovávať i širiiu verejná»!, ktorá tiež má a musí mat záujem aa povznesení cudzineckého ruchu u n&s Uveďme niektoré momenty, ktoré sa hlboko zaryjú d » pamäti cestujúceho a ktoré pri d *brej šľachetnej duši nášho slovenského ľudu sa dajú docieliť. Takáto je na pr. pozornosť cestujúceho voči starcom, deťom, chorým a slabým. Prepustime miesto cudzincovi, ktorú sa k nám prišiel zotaviť, keď naše zdravie a sila nám to dovoľuie. Pomáhajme malým a slabším pri nastupovaní a vystupovaní z vlaku. Sú to etnosti, ktoré sa samé chvália a ktoré zachovávať nielen máme, ale aj priam našou vlasteneckou a kresťanskou povinnosťou. Nie je vlastencom ten, kto naše železnice len kritizuje, ale ten, ktorý svojou prfčinlivosfou sa snaží nedostatky odstraňovať. Buďte uistení, že toto každému utkvie v pamäti a bude o nás a o našich železniciach len dobre hovoril. Dobré slová cudzincov zase budú propagátorom nášho dobrého vnútorného stavu. Sprievodcovia vlakov a vôbec každý železničiar, ktorý príde do styku s cestujúcimi, nech sa snažia im vhodným spôsobom vštepovať tieto zásady. Železnice zveľaďujú náš cestovný a cudzinecký rvch ktorý je dôležitou složkou nášho hospodárskeho života, pomáhajú našim športovým a líečeb nfm strediskám, pritom nepropagujú len písmom, slovom alebo snáď výchovou svojho personálu, ale i fiaančne mnoho obetujú vo forme rôznych cestovných sľáv, bez ktorých by žaleznica na príjmoch značne získala. Za poskytnutie týchto sľáv železnice neočakávajú nič iného iba to, abv si každý uvedomil, že je tejto železnici dĺžeň aspoň dobré slovo dobrý skutok pri cestovaní tým, že dodrží pokyny železničných zamestnancov a bude sa usilevsf hájil železničný majetok, ktorý je i štátnym majetkom. Každý sa bude usiloval získavať sympatie pre nás i v cudzine, lebo len takto dosiahneme sášho cieľa urobí* z nášho krásneho Slovenska druhé Švajčiarsko, na ktoré je svojím prírodnvm bohatstvom a krásami priamo predurčené. Cestovné sľavy, ktoré budú cez Vianoce, a pripadne i dlhšie platiť sú tieto: Žiaci platia buď polovičné cestovné altba vôbec nič podľa ich majetkových pomerov. Voľný lístok na jednu cestu tam a zpä! dostanú ti, ktorí dokážu svedectvom svoju nemajetnesť. Ostatní žiaci aa potvrdenú preukážku pre nutné cestovanie, môžu si zakúpiť polovičný lístok. Tak na cestu zdarma, ako i na lístok za polovičnú cenu uchádzajú sa žiaci aekolkovaneu žiadosťou na riaditeľstvo slov, železníc v Bratislave. Takýchto žiadosti pre obe sľavy došlo 8009 teda číslica nie závidenia hodná. Pracuje sa deň i noc, lt n aby každá žiadosť bola včas vybaveeá. Tu musí železnica apeloval na úrady, ktoré potvrdzujú majetkové pomery, aby každé svedectvo podrob ly dokonalému vyšetreniu, keďže skúmanie Majetkových pomerov dáva železnici: najviac starosti. <*• SH x’.-t $ff* Pre širšiu verejaosť ministerstvo dopravy upravilo platnosť nedeľných zpíatočných lístkov tak, že tieto budú platiť pre cestu tam od soboty dňa 23, decembra od 12. hod. de utorka dňa 26. dec. do polaeci. Na Nový rok už od 30. dec. 1939 od 12. hod. do 1. jan, 1940 do polnoci. Pre cestu zpät tieto lístky platia od nedele 24. decembra až do 2 jan. 1940 do polnoci. Cesta zpä( r posledný deň platnosti, teda 2. jan. 1940 musí byt nastúpená du 12, hod. a ukončená do 24 hod. tehető dňa. Ďalšia výhoda, vlastne i novinka je poskytnutie 50 proc. slávy pre každého, kto chce navštíviť naše majestátne hory zdržať sa tam na 3, 7, 14 alebo 21 dni v h5!telových podnikoch, v cestách, ktoré pristúpily aa ujedaanie s referátom výletných vlakov slov. žel. v Bratislave, spolu s Čedokom a Sbvakotourom Podľa toho o ujedaaaia od Malých Karpát až poVys. Tairy všetky naše hory «ú nastúpené, ako Biele Karpaty, Veľ Fatra, Nízke Tatry, Liptovské Hole. Nitrianske Hory, no a samozrejme Malé Karpaty a Vys Tatry, Od Ks 75 až dc Ks 1400 môže si dovoliť i neraaietnejš: navštíviť naše krásne hory. Ubytovanie a stravu môže si vybrať od skromne chaty až do najluxusňejšieho hotelu vc Vys. Tatrách, pričom ceua lístkuje je ozaj nepatrnou čiastkou celkových výdavkov. Malé Karpaty navštívite tam: zpät v tretej triede za Ks 5» Vys. Tatry môžete vidieť pri tejto slave rýchlíkon* tam i zpät za Ks 98 Zo vkusne upravených propagačných brošúríek môžeš» si wbrat miesto pobvtu, chatu, hotel*, podľa vašej vôle, vkusu, záľub, no ovšem i podľa vrecka. Potešíme ai turistov a lyžiarov,, ktorí sú členmi Klubu slov. turistov a lyžiarov v Lipt. Sv. Mikuláši Každý* jeho jednotlivý člen dostane 33 proc, sľavu cestovného na vzdialenosť aspoň 31 km. Sľava platí aj pre jednotlivca, ovšem za formalít, ktoré vám vysvetli každá odbočka- klubu* kde sŕ mu sít» zadovážiť okrem riadnej členskej legitimácie ešte zvláštnu pív ukážku. Akademická mládež na začiatku- školského roku sa zorganizovala vo zvláštnom akademickom shore KSTL a vybojovala si pre svojich členov až 50 proc. sľavu, ktorá platí- aj pre jednotlivca. 0 formalitách k tomu potrebných vám poskytne informácie Akademický s bor klubu slov. turistov a lyžiarov v Bratislave na Slov. univerzite. Nedá sa odtajiť, že slovenské železnice každého na prvé Víanoee rail» prekvapily. Isteže sa nenájde cestujúceho, ktorý by mohol povedať,, že necestoval lacno na prvé Vianoce v Slovenskom štáte. Rátali sme í na veľký nával tz pokladníc. Zariadili sme preto v dobe od 21. dec. 1939 až do 3. januára t r. predpredaj cestovných lístkov v staniciach Bra Oslava hl. nádr. Trnava, Nitra, Trenčín Žilina, Ban. Bystrica, Sp. Nová Ves, Zvob n a Prešov. Cestujúci si teda. môžu v bársktorej dennej dobe, i 3 dni vopred zakúpiť cestovný lístok, aby sa nemusel tiskať v poslednej minúte, ale. pohodlne si nastúpi na vlak, ktorý ho odvezie do našich milých hôr, odkiaT si prinesie nielen krásne dojmy, ale sa vráti osviežený do dalšej práce za svoju rodinu, vlasť a národ. Brati-lava, dňa 19. dec. 1939. Prednesené v rozhlase. V. ZUŠTJAK, iušptktor slov. ieL S/opr&mo-tecšmivké rostMaríff Železnice v službách verejnosti. siviii ül iioi. m. Anglická, pr-^pagaimla iw Slovensku sa siifývala za komunizmus. Po vypuknutí voj:’,v začala tiež tajná slúžok válčiacich štátov svoju, p.ácu. V posSednýcn cňotk prebehla po Slovensku zpiáva, že ti<t tu šarapatí britská tajná služba, nazývaná „S*eret service“. Sídlo« tejto organizácie je Londýn. Dow nisgsireet. Jej krvavé stopy vedu až do dalekef; nu.o tl a do všetkých štáte v. Letí za poslednej: vojny zavraždia rumunského k min Karola, tüskén« gréfa Wiíta a nemeckého poľného raaiôála Eich hor a& Kr ocom vilky roznietila .Secret service" medzi nzmeckými námorníkmi komunistická povstanie a p- inutile tak Nemecko, aby sa vzd&ío t;a mltoaf a nemhoát A-gticku a Fvancúzku. V týchto stopách pokračovala brit tká tajná služba tiež v súčasnej vojne. V Rumunsku zavoždi a rumun bého ministerského predsedu a aiíí štítny a n á n dny majetok V Nemecku sa už teiila aa vtbúru a pokúsila sa o zavraždenie H-túrra. O haooknýck zp ávach, ktoré dodala pote*, t j vláde, sa dokonca poľskí vládal činitelia vyjadrili s opovržením. Atglic*á tajná služba je ti- ž tam. kde sa nestanú nejaké v&čiio zločiny, seje nedôreru a rozvrat, aby čo najviac násobia Vy teái* pre seba. Klasický príklad toho máme na Slovensku. Svoju organizáciu si vybudovala a .Secret service" ai za starej republiky."Anglický konzul Pares, kapitán Barton s loďou „Bt on‘ a I. vybudovali prvú kostru organizácie. Po vyhlásení slobody Slovenského Štátu prišiel na Slovenska Mr. Harvey, Seam, Winch a ini, ktorí si na mnohých p. ivržencov — aj „lepších pánov“. Keď vypukla vojna, naraz zmizli. Zostali I n ich peniaze a nitk ľki drobní ľudia, ktorí začali šarapatil, O viel kých týchto a iných so všetko vedelo, .vš í k nechcelo sa zakročil, čakalo so( že sa sami presvedčia, že boli svedeni a vzdajú sa svojich stjkov. Anglickí ag-nti nepodnecovali aa Sl> vensku k vražde, k tomu bv si tiež boli našli príliš zbabelých ľudí, ale obmedzili sa na šírenie nepravdivých zpriv a ostrých útokov proti slovenskej vláde. Skrývali sa za komunizmus, ktorý vedeli šlíOvne spojlf s panslavizmom. A j len pod zorným uhlom penslavizmu začali útočit 1 na Nemecko, lebo sa báli, žeby komnnhtov urazili, ; keď sa Rusk spojilo s Nemeckom A takto vodili nevinných robotníkov a často od koreňu i dobrých fudí za nos, z toho si výčitky nerobili. Siahy týchto agentov boly silne podporované zo strany lldov, ako vidieť z počtu zatknutých. štátne! slovenskej polície sa skutočne podirll chvalitebný kúsok, za pol roka zatkla nezodpovedných a podplatených sgen'ov, ktorí vlastuému národa hrozili uškodil, na severe, juhu, východe a západe Slovenska. Všado teas istý plán, šepkanú propaganda a letáky, raz i hrozili Ruskom, raz Maďarskom. Sá to praví zbabelci, ktorí sa bola pravdy, lebo by svojou .humanitou o demokraciou" alebo .čechoslovakizmom* pochodili tak sa skrývajú za Peší alebo Moskvu. Pritom si ani neuvedomujú, akých nezmyslov sa dopúšťajú n aké nízke je ich počínanie.