Hlas Ĺudu, február 1968 (XV/27-51)

1968-02-14 / No. 38

D C <u >N <D C oo STREDA, 14. FEBRUÁRA 1968 40 hal. ORGÁN ZÁPADOSLOVENSKÉHO KV KSS ROČNÍK XV. číslo 38 PROLETÁŘI VSETICÝCH KRAJÍN, SPOJTE SA!Predvolebná aktivita mládeže BRATISLAVA (CTK) — Sväzácki kandidáti hlavného mesta Sloven­ska predstúpia pred svojich voli­čov s vlastným volebným progra­mom Mestskej organizácie CSM, ktorý sa opiera nielen o požiadav­ky mládeže, ale zohľadňuje aj perspektivy rozvoja mesta v na­sledujúcom funkčnom období. Vo­lebný program MV CSM, je, ako uviedol jeho predseda, Igor Če­­kirda, rozdelený na dve časti: Prvá zahrňuje volebný príspevok mladých Bratislavčanov k rozvoju mesta pod názvom: „Mládež sebe a Bratislave“. Mestský výbor ČSM sa napríklad rozhodol prevziat pod patronát výstavbu parkového areálu na Machnáči, ďalej Det-ského športového strediska na Trávnikoch a v prípade realizácie aj výstavbu Mestského domu pio-> nierov a mládeže. Vo svojej dru­hej časti sa volebný program orientuje na úlohy a ciele mla­dých poslancov, ktoré budú, ako zvolení kandidáti ČSM, presadzo­vať počas svojho funkčného ob­dobia. Súčasfou predvolebnej aktivity mládeže Bratislavy sú aj mnohé podujatia, ktoré sa pripravujú. Budú to o. i. prednášky, stretnu­tia, aktív voličov, ktorí po prvý raz predstúpia pred volebné urny a ďalšie podujatia. Ako prezimovala pšenica! Hnojivú limilujú úrodu Vo výžive rastlín ideme ako raky — dozadu # Okresné pšeničné komisie ovplyvnia úrodu pšenice # V okrese Trnaya v prospech pšenice dávaj'ú 400 000 korún BRATISLAVA (ťg) — Na Zs KV KSS v Bratislave sa včera zišli riaditelia a hlavní agronómi okresných poľnohospodárskych združe­ní nášho kraja, aby spolu so zástupcami Zs KV KSS, Krajského oddelenia Ministerstva poľnohospodárstva a výživy, pracovníkmi výskumných ústavov, PNP v Bratislave a VŠP v Nitre prerokovali otázky súvisiace so zabezpečením jarného ošetrenia pšeníc a zhod­notili prípravy na jarné práce. Účastníci, porady navzájom kon. Statovali, že zatiaľ takmer vo všet­kých prípadoch porasty pšenica dávajú nádej na dobrú úrodu. Veľ­mi úspešne sa rozbehla činnosť okresných pšeničných komisií pri OV KSS, ktoré sledujú vývoj po­rastov a stanovujú v konkrétnych podmienkach, čo treba robiť, aby pestovatelia dosiahli také hektáro­vé výnosy, na akých sa uzniesli účastníci I. celoslovenskej konfe­rencie o pšenici na jeseň minulé­ho roku. V súčasnom období pre­dovšetkým ide o zabezpečenie žia­­dúcej výživy rastlín. žiaľ, tú pol­, nohošn,'xiárl neraz nemôžu v do­statočnej miere zabezpečiť, preto­že nemajú naporúdzi dostatok priemyselných hnojív. Napriek kvetnatým rečiam o voľnom pre­daji tohto tovaru, hnojivá v sku­točnosti ministerstvo naďalej li­mituje, ba dokonca prídely hno­jív sú nižšie ako v predchádzajú­cich rokoch. Ing. Szabó, riaditel PNP v Bratislave vravel, že tohto roku oproti vlaňajšku dostal náš kraj dusíkatých hnojív menej o 4000 ton a fosforečných o 2909 ton. Teda vo výžive rastlín sa po­hybujeme z miesta ako raky, a to nesvedčí o dobrom mene nášho chemického priemyslu. V súvislosti s jarnými prácami sa veľa hovorilo o kukurici, kde nemáme dostatok vhodných odrôd a nevyhovuje ani terajšia mecha­nizácia, či sú to už sejačky alebo stroje na zber kukurice. Dosiah­nuť vysokú úrodu kukuričného zrna, možno len a len za ojftiniál­­neho obsadenia každého hektára potrebným množstvom rastlín. Na to poľnohospodári nesmia zabud­núť! Pri zabezpečovaní vysokej úro­dy pšenice a nakoniec aj ostat­ných plodín veľkú úlohu zohrá hmotná zainteresovanosť. Naprí­klad v okrese Trnava súťaž o naj­vyššiu úrodu pšenice dotujú až 400 tisíc korunami. Táto suma celkom určite prinesie svoje ovo­cie. U Thant rokoval s Wilsonom LONDÝN (zpravodajca ČTK) — Generálny tajomník OSN D Thant rokoval v utorok s britským mi­nisterským predsedom Haroldom Wilsonom a ministrom zahranič­ných vecí Georgeom Brownom. Stretol sa aj s britským štátnym ministrom zahraničných vecí lor­dom Chaltontom. Rekordný vývoz do ČĽR LONDÝN (zpravodajca ČTK) — V roku 1967 dosiahol britský vý­voz do Čínskej ľudovej republiky najvyšší stav, ktorý sa dosial v obchodnej výmene medzi oboma krajinami zaznamenal. V roku 1967 vyviezli do Číny britský tovar v hodnote 38,1 milióna libier šter­lingov, čo bolo o 6 miliónov li­bier viac ako v roku 1966. Ozná­mil to v utorok britský denník Daily Telegraph. Čína v Británii nakúpila hlav­ne železo a ocel. V roku 1967 bol export britského železa a ocele do Číny o 1,1 milióna libier vyš­ší ako v predchádzajúcim roku. PRAHA (ČTK) — Medzinárodná organizácia novinárov vydala vče­ra k poslednému vývoju udalostí vo Vietname toto vyhlásenie: „Americkí interventl po mnoho rokov trýznia vietnamskú krajinu, prelievajú tu krv detí, žien a starcov, ničia mestá a dediny, školy a nemocnice, všade rozsie­vajú teror a smrť a snažia sa zra­zit na kolená stobodumilovný vietnamský ľud. Svet sa s radosťou dozvedel, že americkí agresori narazili na tu­ky odpar, že oslobodzovacia ar­Rozhovory medzi U Than tom a britskými štátnikmi sa konajú za zavretými dverami. Nezverejňujú sa žiadne podrobnosti o prerokú­vaných otázkach. Britskí politickí pozorovatelia však usudzujú, že sa najviac času venovalo konfliktu vo Vietname. U Thant vraj s britskými štát­nikmi hovorí o cestách, ktoré by mohli viesť k mierovému riešeniu konfliktu. 0 podobných otázkach rokoval aj so sovietskymi pred­staviteľmi v Moskve. Nemožno však očakávať, že Wilsonovo rokovanie s U Than­­tom prinesie prekvapenie, pokiaľ ide o britský postoj ku konflik­tu vo Vietname. Wilson naďalej podporuje americkú politiku a aj napriek jeho vyhláseniu, že by bo­lo použitie nukleárnych zbraní vo Vietname šialenstvom, nie sú žiad­ne náznaky, že by sa hodlal diš­tancovať od americkej politiky vo Vietname. S generálnym tajomníkom OSN sa v utorok stretol aj vodca kon­zervatívnej opozície Edward Heath. K stretnutiu došlo na Heathovn žiadosť. máda za podpory partizánov a ľu­du južného Vietnamu dosiahla obrovské vlfazsľvá v boji za slo­bodu a ne*závisÍosť svojej krajiny. Medzinárodná organizácia novi­nárov blahoželá svojim kolegom a vietnamskému ľudu k týmto ví­ťazstvám, ktoré znovu výrazne do­kazujú, že vietnamský národ je nepremožiteľný a že jeho spra­vodlivá vec zvíťazí. Naše srdcia sú s vami, vietnamskí novinári, sme pripravení poskytnúť všemož­nú pomoc hrdinskému ľudu Viet­namu v jeho spravodlivom boji. Vyhlásenie MON Výstavba nových škôl kulhá v Školy pod tiroMlodom BRATISLAVA (es). Kým v mi­nulosti sme si nekládli na vý­stavbu škôl vysoké požiadavky, dnes by každý rodič dožičil svojim deťom novú školu, je to samozrejmé. Veď socialistické zriadenie má a chce priniesť aj na tomto úseku zlepšenie. Treba však priznať, že otázka­mi nových škôl sme sa u nás v rokoch 1945—63 velmi neza­oberali. šlo K primeranejšej výstavbe do­až v posledných Tak napríklad v našom rokoch. kraji iba v rokoch 1964 až 1967, čiže za štyri roky, vybudovali sme 111 ZDŠ-šiek s 1544 učebňami. Okrem toho sme doplnili ško­ly areálmi pre družiny mláde­že, telocvičňami, ako aj dal­šími domovmi mládeže. V tých istých rokoch sme odovzdali do užívania 39 materských škôl s 3890 žiackymi miestami. Na úseku výstavby ZDŠ ostá­vajú na riešenie najmä dve hlavné problémy: smennosf a havarijnosf. V školskom roku 1966/67 dosahovala smennosf na ZDŠ v kraji 24,4 pere., to znamená, že chýbalo 3106 učební. V školskom roku 1967/68 je smennosf nižšia 22,6 pere. a chýba 2405 učební. V niekto­rých oblastiach kraja sa už dnes vyučuje na tri smený a tento stav potrvá, kým nepo­stavíme aspoň 935 učebni. Na základe prieskumu technických komisií máme v kraji do 600 tried technicky havarijných, ktoré je nutné opraviť, upraviť z alebo prebudovať. Vychádzajúc týchto faktov, vypracovali jednotlivé ONV poradie nalie­havosti výstavby ZDŠ tak, aby úplne likvidovali túto havarij­nú a smennú situáciu. (Pokračovanie na 2. str.) Viacsmennosť stále straší # Situáciu môžu zlepšiť viac­­triedne školy 0 Miestne orgány by mali viac pomáhať pri výstavbe škôl Pozor — ide o deti! BRATISLAVA (AT) — Tento me­siac sa uskutočňuje v obvode Vý­chodnej dráhy II. turnus prepravy žiakov do lyžiarskych výcviko­vých stredísk. Žiakov budú pre­pravovať osobitnými vlakmi, ale aj v pravidelných vlakoch vo vy­hradených vozňoch. Keďže ide o prepravu žiakov (stredných všeobecnovzdelávacích škôl), železničiari jej venujú mi­moriadnu pozornosť a starostli­vosť. Ide hlavne o bezpečnosť. Súpravy, v ktnrých žiakov budú prepravovať, budú vykurované a bez závad. Leninov rad Masérovi MOSKVA (CTK) — Plotra Maše­ rovova, kandidáta politického by­ľa ÚV KSSS, prvého tajomníka ÚV Komunistickej strany Bielorus­ka, vyznamenali k 50. narodeni­nám Leninovým radom „Za veľké zásluhy o komunistickú stranu.a Sovietsky štát“. Otázka „NA TELOU Uverí sýty hladnému? Ešte v auguste minulého roku riaditeľstvo ZDŠ v Kalnej nad Hronom podalo Okresnej správe spojov v Leviciach žiadosť o za­vedenie telefónnej stanice do no­vovybudovanej štrnásftriednej ško­ly. Vychádzalo zo samozrejmej a stále vzrastajúcej potreby tejto služby. Pre uťahčenie splnenia ob­jednávky pripomenulo, že telefón­na stanica bola na stavenisku ško­ly. Používali ju stavbári až do odovzdania dieťa — 4. septembra 1967. Uplynulo takmer pol roka, no žiadosť ostala bez ozveny. Ria­diteľ školy Ondrej Švec l so zá­stupcom Emilom Lackom urgova­li písomne i osobne u Magdy Dé­­liovej, do „rezortu“ ktorej ich žiadosť patri, no stále bez výsled­ku. Na sľuby a výhovorky, ktoré znejú ako slová sytého hladnému, už nič nedajú. Treba dodať, že podobne si sťažujú už aj tri stov­ky ďalších žiadateľov, z ktorých mnohí telefón vo svojom byte nut­ne potrebujú. Odpovede aj na ich urgencie, sťažnosti a kritické slo­vá sú zo strany spojárov z Levíc rovnaké. [Pokrač. na 2. str.) Vydarený karneval Včera popoludní usporiadala Pionierska organizácia, učitelia ročníkov 1—5 spolu so ZRPŠ Zá­kladnej deväťročnej školy v Čas­tej detský karneval. Zúčastnilo sa ho 250 deti, z to­ho 70 v maskách. Desať najvtip­nejších masiek odmenili vecnými cenami. MILAN DRBANOVSKÝ Š e n k v i c e NZ pred plenárkoo PRAHA (CTK) — Podlá člán­ku 50, odst. 1. Ústavy Českoslo­venskej socialistické] republiky zvolal prezident republiky lis­tom zo dňa 9. februára 1968 zasadanie Národného zhromaž­denia. Na základe tohto roz­hodnutia zvolalo Predsedníctvo NZ plenárnu schôdzu Národ­ného zhromaždenia na 27. a 28. februára. Ženám celého sveta BERLÍN (zpravodajca ČTK) — Na tlačovej konferencii v sekreta­riáte MDFŽ v Berlíne oznámila v utorok podpredsedníčka MDFZ Ilza Thielovä, že federácia vyzva­la ženy celého sveta, aby vystup­ňovali akcie solidarity s vietnam­ským ľudom a protestaml proti agresorom. SEKUNDY 0 V PRAHE sa včera začala 2- denná schôdza zdravotníckeho vý­boru NZ, na ktorej o. i. zhodno­tili činnosť čsl. kúpeľov a žrie­­del a prerokujú výsledky previer­ky starostlivosti o invalidov a oso­by so zmenenou pracovnou schop­nosťou. ® ÚV NÁRODNÉHO FRONTU ČSSR včera telegraficky blahože­lal Ústrednému výboru Národné­ho frontu oslobodenia južného Vietnamu k výrazným politickým, vojenským a morálnym úspechom, ktoré dosiahli vlastenecké ozbro­jené sily za aktívnej podpory ši­rokých vrstiev obyvateľstva. • V RÄMCI STYKOV, ktoré v sú­časnosti nadväzujú naše vysoké školy s rakúskymi, prišiel do Bra­tislavy profesor dr. JOHANN MOK­RE, riaditeľ Sociologického ústa­vu Univerzity v Grazi. V pondelok ho prijal dekan právnickej fakul­ty Univerzity Komenského v Bra­tislave, prof. jUDr. VOJTECH HA­TALA, CSc. za prítomnosti rakús­keho generálneho konzula dr. ERNSTA j. PLOILA. © NÚRSKY MINISTER ŠKOL­STVA a cirkevných záležitosti Kjell Bondevlk s manželkou pri­letel včera popoludní z Prahy do Bratislavy. Hosťa sprevádza prvý tajomník nórskeho veľvyslanectva v Prahe Leif Mevlk. • Šéfdirigent SLOVENSKÉ) FILHARMÓNIE, zaslúžilý umelec Ladislav Slovák odchádza vo štvr­tok 15. t. m. do Austrálie, kde prijal funkcii trojmesačné angažmán vo šéfdirigenta orchestra ABC v Melbourne. Počas svojho pobytu bude dirigovat 26 koncer­tov, 2 z nich na Festivale ume­nia v Adelaide. (čtk) Najlepší seizmograf Také typicky februárové,R áno. mrazivé a trocha uplakané. trocha Cesta dlhým údolím je zablatená. V Sikenici tiež. Ľudia, čo sa vytrácajú z domov kráčajú chodníkmi. Je deväť hodín. Začal sa svia­tok celej dediny: výročná členská schôdza družstva. Pred ôsmimi rokmi sa zlúčili dve družstvá — Trhyňa a Veľký Pesek v jedno — Sikenlcké. O rok na to prevzal kormidlo Stefan Petráš. Práve dnes odchádza do dô­chodku a odovzdáva vedenie družstva Jura­jovi Gombošovl. Sviatok je teda o to väčší. 0 to väčšia je aj bilancia rokov plných sta­točnej a poctivej roboty. Rozlúčka smutná 1 veselá. A hlavne sviatok, kde sa hovorí o nemalých, ale zaslúžených úspechoch. Hrubá poľnohospodárska produkcia na je­den hektár poľnohospodárskej pôdy bola v roku 1961 — 4111 korún. Dnes je takmer B000 korún. Pokým činila trhavá poľnohos­podárska produkcia na družstve v roku 1961 2419 korún, dnes činí už 5328 korún. Odme­ny na jednu pracovnú jednotku boli v roku 1961 10 korún — dnes 20.50 koruny. Druž­stvo dosiahlo v minulom roku u obilovin rekordnú úrodu. Najlepšie hektárové výnosy od založenia družstva. Podobné výsledky do­siahli družstevnici i v živočíšnej výrobe. V súčasnom období si družstevnici veľmi za­kladajú na ovocnom sade. Podľa perspektiv­ného plánu im bude donášal z jedného hek­tára okolo 50 000 korún. So stálou stúpajúcou prosperitou družstva mení sa tvár dediny. Predseda MNV Rudolf Páleník si nevie vedenie družstva vynachvá­liť. Družstvo pomáha všade kde len treba. Sikenica ide za tými obcami, kde venujú skrášfovantu a zveľaďovaniu jednu z naj­väčších pozorností. Za posledné roky tu vy­rástli nové chodníky, budujú sa cesty, stava­jú výbojkové svietidlá, upravujú kanály ... Ťažko vyměňovat všetky akcie družstva i obce do podrobnosti. Miesto precízneho ekonomického rozboru nám však postačí spokojnosť družstevníkov. To je ten najlep­ší seizmograf. Usmievaví a šťastní ľudia, ktorí chcú dokázat rokmi viac a viac. Ten, kto mat možnost byt svedkom sviatku sike­­nických družstevníkov, ich niekoľkoročnej bilancie práce a výsledkov, odchodu „staré­ho“ a príchodu „nového“ predsedu, rozlúčky smutnej i veselej — ten neostal na pochy­bách: menia sa časy, vzťahy ľudí voči sebe i družstevnému majetku. Zmenili sa k lep­­šiemu na nepoznanie. Sálou „kultúrneho domu“ sa nesie spev a melódie cigánskej muziky. Štrngajú poháre na zdravie a ďalšie úspechy. Mladí i start sa vytáčajú v tanci... a v kútiku miestnos­ti, medzi radmi prizerajúcich sa žien, sedia dvaja „otenvia“ dediny s pramienkami bie­lych vlasov. Odovzdávajú si skúsenosti, sľu­bujú ďalšiu spoluprácu. Účtovníčky družstva Jolana Korpádyová a Valéria Šlnková neza­búdajú. aby tu mali všetci čo jest i pit. A keď sa dáte na chvitu s nimi do reči, keď si nájdu čas aj predsedovia, dozviete sa aj o tom, čo ľudí ešte trápi. Niet tu kultúr­neho domu. jedinej vyhovujúcej spoločenskej miestnosti. A reč zvrtne predseda na pozna­tok. že tam a tam videl jednu peknú budovu kultúrneho domu, žeby sa tie plány mohli zohnať... Vraciame sa zo Sikenice. Spánok priviera oči, ale človeku prídu nevdojak spomienky na roky minulé, keď roľnícki otcovia bežali spávaf pred náborčíkmi do stohov slamy, len aby nemuseli podpísať prihlášku ..., ale načo to spomínaf .., MIROSLAV KOŠŤANY

Next