Hlas Ĺudu, august 1968 (XV/182-200)

1968-08-01 / No. 182

Očakávajú hosti z lunoslavie TRENČÍN (si) — V dňoch 15. až 20. augusta zavítajú v rámci druž-, by do Trenčína predstavitelia mesta Šibeník z Juhoslávie. Ako nás Informovali na OV KSS v Trenčíne juhoslovanskí hostia sa zaujímajú najmä o politickú a hospodársku situáciu v Česko­slovensku. Už v týchto dňoch vy­pracúvajú na ich žiadosť program, podľa ktorého sa zúčastnia na be­sedách s pracujúcimi najväčších priemyselných závodov v Trenčí­ne, pozrú si aj kultúrne pamiat­ky a kúpele Trenčianske Teplice. Juhoslovanskí hostia oplatia tak OV KSS v Trenčíne tohoročnú návštevu z Jarného obdobia. Hudobné leto pokračuje XXIII. hudobné leto v Trenčian­skych Tepliciach pokračuje vo štvrtok Komorným koncertom or­chestra Ga&paro Da salo z Ta­lianska a v sobotu 3. augusta oticiálna časť Hudobného leta končí záverečným koncertom Štátneho symfonického orchestra Gottwaldova. —šk— Matičné oslavy BRATISLAVA (rj) — V piatok' 2. augusta oslávi Bratislava oži­­votvorenie Matice slovenskej. V deň jej 105. výročia vstup! v plat­nosť tiež zákon SNR o Matici. Prípravný výbor pre celomestský klub Matice slovenskej v Brati­slave vydal pri tejto príležitosti výzvu k obyvateľom 'hlavného mesta Slovenska. Stojí v ne) okrem iného: „Bratislava a oko­lie dá znovuzrodenej Matici 100 000 platných uvedomelých členovi“ Milión tehál ročne GALANTA (kfg) — Predseda Okresného NV v Galante VI­LIAM BOLO včera slávnostne odo­­vzal do užívania poľnú tehelňu v Abraháme. Vybudovali ju spo­a ločne MNV vo Veľkých Oľanoch Abraháme za účinnej pomoci ONV. Nová tehelňa má ročne vy­produkovať vyše milión tehál. Prečo nie je dostatok pitnej vody? Trampoty s vodou Maximálna spotreba v najnevhodnejšom období 9 Nepolievať záhrady pitnou vodou! Na, mnohých miestach Západoslovenského kraja sl občania v po­slednom čase nariekajú na nedostatok pitnej vody. Pociťujú to najmä vo viacpodlažných budovách a v mestách s väčším počtom obyvatelstva. Vybrali sme sa preto po stopách tohto nedostatku. Ako sme sa dozvedeli, jeho ko­rene siahajú až do roku 19BB — od vtedajšieho leta totiž zazname­návaj ú v Západoslovenskom kraji nízke atmosférické zrážky. Ne­priaznivý vplyv na zníženie zásob podzemných vôd mali najmä toh­toročné dlhšie suchá, keď pokles výdatnosti prevádzkových prame­ňov a studni dosiahol minimálne hodnoty. V niektorých prípadoch (Nové Zámky, Sara) došlo dokon­ca k poklesu výdatnosti studní aj pod minimálnu hodnotu dokumen­tovanú hydrogeologickým priesku­mom. Najvýraznejšie poklesy sa prejavili v okrese Topoľčany a v pramenných oblastiach v kraso­vých útvaroch. Nemalú zásluhu na tomto ne­priaznivom stave majú však aj sa­rížom RAZ. V rehabili­tačnom stredisku RA7HM v Topoľčanoch je l\Mí.UITI už štvrtý turnus Vietnamcov (v RAJOM p°É,e 2B0)- Na­nttJUlTI učia sa tu po ky a potom budú slovensky a čes­získaval prax v našich závodoch. (n) KŔMNE ZMESI NAVIAC. V mie­­šárni PNZZ v Ruskovciach vyro­bili v júni navyše plánu 650 q krmív a v júli prekročili pián o ďalších 1000 metrákov. Každý mesiac vychádza z tejto malej miešárne vyše 50 vagónov zmesí pre poľnohospodárske závody. (oda) NA JRD V IPEĽSKOM SOKÖLCI skončili zber obilnín za 18 dní. Na 390 ha sa urodilo v priemere po 30 q. Lepšie výnosy boli u pšenice. Domácim pomáhali pri zbere úrody kambajnistl z ŠM Turčianske Teplice. (jb) V ŠAŠTINSKYCH STRÄŽOCH v okolí kláštora v dvoch rokoch stavajú posledných najmoder­nejšie výškové obytné domy. MNV nákladom pol milióna korún vy­budovalo tu betonové cesty s chodníkmi ku každému domu. (er) PRACOVNICI VÝSKUMNÉHO ÚSTAVU rastlinnej výroby v Bo­­rovciach budú mať pravdepodob­ne dva primáty. Prví ukončili zber obilia v Trnavskom okrese bez strát a zároveň dosiahli naj­lepšie hektárové výnosy od roku 1901 u pšenice 41,7 q a jačme­motni občania, ktorí práve v tom­to období zvýšili potrebu pitnej vody na maximum. Veď v niekto­rých spotrebiskách dosahuje spo­treba pitnej vody na obyvateľa takmer 200 %-nú normu stanove­nej maximálnej spotreby. (Trenčín 307 lit. na 1 obyvateľa a deti, Nit­ra 300 lit., Modra 200 lit.). Enorm­ne zvýšený odber vody je spflso­­bený najmä používaním pitnej vo­dy na polievanie záhrad, čo je však aj zo spoločenského hľadiska príliš veľkým luxusom. Opatrenia na zlepšenie tejto si­tuácie podnikli sa už na mno­hých miestach, alebo sa v súčas­nosti robia. K celkovému zlepše­niu situácie v zásobovaní pitnou vodou prispeli aj posledné dažde. Z opatrení treba spomenúť naj­mä tie, ktoré sledujú maximálne možnosti využitia miestnych zdro­jov a súčasne vykonávaná inves­tičná výstavba, alebo nové provi­zóriá. Kde nebude možné ani tým­to spôsobom zabezpečiť zvýšenú potrebu pitnej vody, bude treba uvažovať aspoň na prechodný čas s opatreniami na jej hospodárnu distribúciu. Významné opatrenia na zlepše­nie zásobovania nezávadnou pit­nou vodou sa podnikli v posled­nom čase najmä pre obyvateľov Nitry, Trenčína, Trnavy, Piešťan, Topoľčian, Partizánskeho, Myjavy, Skalice, Gbelov, Tlmačov, Levíc, Pezinka, Modry, Malaciek a Ber­nolákova. Z nich len na provizó­riá sa počíta s investičným nákla­dom 500—800 000,— Kčs. F. SIVÄK K ňa 42,26 q. (mj) SKORO NEUVERITEĽNÉ • SKORO NEUVERITEĽNÉ Doktor Amodeo so nopojedil Pána Amadea de Lucu, nervózneho lekára z Neapola, od­súdili minulý týždeň na štyri mesiace a desať dní väzenia, pretože v jednej rímskej reštaurácii hodil plný tanier špagiet na hlavu .. . policajtovi. Už dlhší čas bol doktor de Luca nespokojný s kvalitou po­dávaných špagiet a jedného dňa prišiel do reštaurácie s kú­penými špagetami v špeciálnom obchode a kategoricky žiadal kuchára, aby mu ich uvaril. Keď sa proti tejto žiadosti vzoprel aj sám majiteľ reštaurácie, pohrozil mu, že zariadi, aby jeho podnik zavreli pre zlú reklamu tohto talianskeho národného jedla. Nastala zvada, ktorú chcel rozriešiť práve vedľa obedujúci kapitán polície. Neoplatilo sa mu to však, pretože veľká porcia špagiet i s tanierom sa vzápätí ocitla na jeho hlave. (tt) SKORO NEUVERITEĽNÉ • SKORO NEUVERITEĽNÉ ---- Poznámka Bieda hlavného mesta Možno povedať, že dobré služby autotaxi dokresľujú švih kaž­dého väčšieho mesta. A Bratislava sa stala dokonca hlavným mestom Slovenska. Koľko sme sa vtedy natešili a čo všetko sme očakávali... Pozrime sa aspoň letmo, ako žije naše hlavné mesto teraz, uprostred leta. Je tu mimoriadne veľa ludi, veď je turistická sezóna. Každý cudzinec ale 1 našinec, ktorý sa dostane k Dunaju musí byt ohúrený generálnou opravou mostu, do Petržalky. Práve teraz v tomto nevhodnom čase. Ako to mohli otcovia mesta dovolit?! Ale začali sme taxíkmi. Ak potrebujete použit tieto služby cez deň, pomôžete sl. Nie je tu však záruka, že dostanete taxík vtedy, ked ho potrebujete. Ale keď na Bratislavu padne noc, za­čína neuveriteľná bieda o taxík. Nedostatok vozidiel pociťujeme po celý rok. Ale ta. čo tu vypukne cez tri letné mesiace ne­možno nazvat nedostatkom. Slabý výraz je aj „nekonečná bieda“. O každý taxík, ktorý príde po dvadsať až trldsafmlnútovom čakaní, vypukne slovná bitka. A to hneď po hodine duchov, hneď po dvanástej! V zlom počasí ani nehovorím. Taxíky teda chýbajú a potešili sme sa, keď sa objavili súkromníci. Dnes sú už takou vzácnosťou, že človek nevie, či táto myšilenka bola zlá? Alebo sú to len organizačné alebo Iné nedostatky? Mail by sa k tomu vyjadriť zodpovední na Národnom výbore hlavného mesta Slo­venska. Nechcem už hovoriť o „reklame“, ktorú sl robíme pred hosťami zo zahraničia. Dostať sa z hlavnej stanice taxíkom je úplné ume­nie. Ale veď aj domáci návštevníci majú právo použiť autotaxi. Alebo nie?l (oma) Piešťany na vrchole sezóny Kúpeľné mesto Piešťany preží­va vrchol sezóny. Reprezentačný liečebný dom Thermia a Palace je naplno obsadený zahraničnými kúpeľnými hosťami, medzi ktorý­mi sú i Američania. Zahraniční pacienti obsadili aj časť Jalty a Slovanu. 250 lôžkový ústav Bal­nea Palace je v štádiu dokončo­vania, pričom prevažná časť bu­dovy je už zariadená nábytkom. V októbri t. r. príjme Balnea Pa­lace prvých hostí. Budú to pa­cienti z našej republiky, neskôr bude Balnea patriť zahraničným hosťom. V týchto dňoch odstraňujú stav­­\ bári posledné zvyšky stavebného materiálu z prebudovaného muž­ského vaňového oddelenia, ktoré dajú v najbližších dňoch do pre­vádzky. Modernizáciou znížil sa počet vaní i kúpacích kabín, roz­diel však majú vyrovnať novo­zriadené obliekacie kabíny. Sú­časne s vaňovým ôadelením odo­vzdajú stavbári v záhrade Ther­mia nový bazén na rekreačné kú­panie. Bazén kruhového tvaru bude mať atraktívne farebné osvetlenie z bočných stien, čo iste bude lákadlom pre večerné kúpanie. Cez deň budú hostia Thermia Palace iste s obľubou navštevovať aj novú priestrannú terasu so sprchami a sedačkami pod slneč­níkmi, na ktorú je prístup pria­mo z hosťovských izieb. Terasa bude bohato vyzdobená kvetmi a čašníci budú podávať aj ob­čerstvenie. Nový bazén i terasa budú slúžiť výhradne pre hostí Thermie. No popri kladných stránkach kúpeľnej a rekreačnej sezóny v Piešťanoch nemožno obísť nie­ktoré záporné javy. Okraje ja­zera Slňava, ktoré majú predpo­klady byť ideálnym miestom pre kúpanie, slnenie a odpočinok, zarastajú čím ďalej viac vodný­mi rastlinami. Situácia je taká, že pomaly sa do vody jazera vôbec nebude môcť vkročiť. Táto skutočnosť by nemala byť ľa­hostajná kompetentným činiteľom, pretože vedia, že veľa ľudí prednosť kúpaniu a rekreácii dá vo voľnej prírode pred preplneným kúpaliskom. E. STANČEKOVÁ Tí, čo ho doh­re poznajú hovo­ria o ňom, že by bol najspokojnej­ším človekom pod slnkom, ke­by sa našiel da­jaký mecenáš, oď ktorého by každé ráno „vyfaso­val“ stovku. Nie je to váľa, ale Ignácovi Patašimu by táto suma úplne postačila, aby mohol od rá­na do večera sedieť v niektorej z bratislavských krčiem. Žiaľ, mecenášov už niet a ten, kto si chce vypiť, musi si ban­kovky zarobil. Ignác tiež zarábal, ale spôsobom, ktorý sa prieči na­šim zákonom. Raz kradol, inokedy prenajímal svoju izbu na prostitú­ciu. Nečudo, že zo súdneho spisu z roku 1956 sa dozvedáme, že bol už päf ráz súdne trestaný. Spis prezrádza, že za šiesty trest, spre­neveru dostal iba šest týždňov, lebo „ide o mladého človeka, u ktorého je nádej k náprave“. Na­priek častým trestom, súd stále veril, že Pataši pride k rozumu. Nejaký čas sa sice držal, ale nž v roku I960 bo odsúdili pre vý­tržnost v jeho najobľúbenejšom podniku „bratislavskej pivovarskej reštaurácii“ na tri roky väzenia. Po odpykáni trestu prejavil akúsi snahu — polepšit sa. Zmenil byd­lisko, odstahoval sa do Čiech a tam, kde ho nik nepoznal chcel začat nový život. Lenže vo svojich predsavzatiach dlho nevydržal. Prvú příležitost využil, aby sa bes­prácne dostal k peniazom. Raz za­stupoval vrátného, a pretože ve­del, že spolupracovníci sa chysta­jú na výlet a peniaze na cestu ma­jú odložené v kancelárii vedúce­ho, zobral kľúč, odomkol skříňku s peniazmi a bolo po spoločnom výlete. Pataši 1575 korún sčasti prepli a dokonca bol tak veľkory­sý, že 600,— Kčs požičal dvom spolupracovníkom. Po odpykaní trojročného trestu, ktorý mu uložil okresný súd v Jablonci nad Nisou sa vrátil do Bratislavy, aby sa pokúsil o šťas­tie medzi svojimi. A skutočne, da­rilo sa mu. Napriek tomu, že bol už jedenásťkrát súdne trestaný, urobili ho v istom podniku vedú­cim opravovne. Aby bola s nim „vrchnosť“ spokojná, čast peňazí, ktoré inkasoval za opravy odvá­dzal podniku, čast sl ponechával. Od aprila do júla si prilepšil o 4029,— korún. Ignác Pataši je opäľ v izolácii. Zdá sa, že toho už nikto nepre­­vychová, ale čo z toho má podnik, v ktorom pracoval? Tam sa nača­kajú, až im peniaze vráti. Darmo je, nehodno robit capa záhradnf­­šam, (11) záhradníkom NA TOHTOROČNÝCH LIBEREC­KÝCH VÝSTAVNÝCH TRHOCH má kolekcia výrobného družstva PIEŠ­­ŤANKA mimoriadny úspech. Doka­zuje to opäť nedostatok detskej konfekcie na našom trhu. Aj vkus­né modely na obrázku sú zdobené jemnou výšivkou, alebo apliká­ciou. (oina) Tatrami voňajú Šenkvice Jediným výrobcom mydiel na Slovensku je šenkvický závod n. p. PALMA. V rozhovore s vedúcim závodu s. Kotázkom sme sa dozve­deli, že najmä v poslednom čase dosiahol závod celý rad pekných výsledkov. Počas normálnej výroby si v závode urobili rekonštrukciu závodu. Teda tú, ktorá dlhé roky nadriadené orgány len stubovaii. Postavili si nová výrobnú halu, po ktorej pracovnici závodu dávno tú­žili. Dosiahli aj zvýšenie kapacity. Kým v starej hale vyrábali (pred rekonštrukciou) 1600 ton toaletné­ho mydla, dnes ho v novej moder­nej hale vyrábajú 2400 ton. Vyrá­bajú tu aj výberové mydlá, akost­né mydlá prvej kvality, hotelové mydlá, mydlá pre mydelničky CSD, ako aj akostné mydlfi druhej kva­lity pre spotrebiteľov. Na otázku, akými novými druh­mi mydiel prekvapí závod konzu­mentov, dal nám s. Kotásek poho­tovú odpoveď: „Pripravujeme nové druhy toaletných mydiel. Každé z nich bude mat inú parfumáciu. Budú to značky: Dalida, Palmosa, Otelo, Natália. Tieto nové druhy budú balené v kazetách i súlove.“ Napokon malé prekvapenie. V týchto dňoch začali vyrábať mydlo hráškovo-zelenej farby, ktoré má vôňu ihličia. Mydlo sa volá „VY­SOKÉ TATRY“ a začali ho vyrábať k blížiacim sa MS 1970 v Tatrách. (Va) Od 2B. januára 19B8 pracujem T Bratislave. Pracovnú zmluvu som podpísal do 15. augusta I960. Toh­to roku mám nastúpif vojenskú základnú službu. Mám nárok na dovolenku pred nástupom vojen­skej základnej služby? J. Dlžka dovolenky brancov nastu­pujúcich' vojenskú základnú služ­bu je dva kalendárne týždne za predpokladu, že splnili podmien­ky pre získanie nároku na dovo­lenku t. j. v zásade, že ich pracov­ný pomer k organizácii trvá ne­pretržite aspoň 5 mesiacov a ak v príslušnom kalendárnom roku vykonávali prácu aspoň 75 dni. Organizácia je povinná umožniť pracovníkovi vyčerpať dovolenku najneskôr do nástupu vojenskej služby. Ak by totiž pracovník na­stúpil službu v ozbrojených silách počas dovolenky, táto sa prerušu­je a pracovníkovi vzniká nárok buď na vyčerpanie zbývajúcej čas­ti do 30. apríla nasledujúceho ro­ku, alebo na náhradu za nevyčer­panú dovolenku vo výške jeho priemerného zárobku. V súvislosti s nástupom vojenskej zákl. služby má pracovník nárok na jeden deň plateného voľna, aby sl mohol vy­baviť svoje osobné a rodinné ve­ci. Po nastúpení vojenskej základ­nej služby za prvé dva týždne do­stane pracovník od organizácie náhradu mzdy vo výške priemer­ného zárobku. Z obsahu vášho lis­tu vyplýva, že splňate podmienky pre nárok na dovolenku v dĺžke dvoch týždňov. ODKAZY REDAKCIE: B. J. z Malaciek dostane podrob­né Informácie od pracovníka MsNV, ktorý je poverený vedením matri­ky. Aj to sa stáva V pondelok o 23 hodine na letisku v Ivanke stálo medzi letištnou budovou a hangárom pripravené lie­tadlo IL-14 CSA na odvoz jjoštových zásielok a tlače do Košíc. Po jeho pravej strane bolo ďalšie lietadlo. Medzi nimi bol asi 8-met­­rový priestor, na ktorý vchádzalo skriňové auto Československých spojov, ktoré riadil vodič Ján S. Šiel tak neopatrne, že na­razil do pravého krídla Iľjušlna a poškodil ho. Podľa predbežného odhadu škoda člnl asi 10 000 Kčs. Lietadlo prevádzky. Tíolo vyradené z Aby sa nena­rušila dodávka poštových zásielok, oddelenie riad­nych letov CSA z Prahy vyslali do Ivanky náhrad­né lietadlo. (hr) Zmŕtvychvstanie V mojom rodnom mestečku ne nich dospeli ukazovali prstami a vraveli „to je bývalý živnostník, nepolepšiteľný“, alebo „ten sa nás navydleral, ten z nás zbohatol“. Chodil som vtedy s pionier­skou šatkou okolo krku a Pavlik Morozov mi mal byť vzorom. Pá­na Kováča, figliara a dubráčiska, ktorý mi rozprával historky zo svojho zajatia v Rusku a ktorý ma občas púšfal do dlelničky, pre­plnenej vôňou gleju, dosák a stolárskeho náčinia, som nemohol nenávidieť. Neodsudzoval som ani stále si čosi dudrajáceho kraj­číra Remeňa, ani výrobcu klúčov, starého Bendu. Ostatne, Kováč, Remeň i Benda boli dobrí aj dospelým, ak išlo o súrnu opravu sto­ličky, skrátenie nohavíc alebo ak sa niekomu stratili kľúče. Ľudia vždy dávali přednost bývalým živnostníkom, hoci títo sa už dávno mu­seli so svojim remeslom rozlúčií. Jeden robí vo fabrike, druhý stráži sklady a starý Benda už ani strážit nevládze, ale ak za ním prídu ľudia bez kľúčov, nedá sa dvakrát prosit a jeho kľúčom sa veru nevyrovná ani jeden z komunálnych služieb. Stala sa veľká chyba, hovorí­me. Hoci by sme mali pove­dať; ktosi sa dopustil strašného omylu, omylu, ktorý sa ťažko bu­de nar ávaf v priebehu dalších dvadsiatich rokov. KTOSI — ako tajuplne to znlel Ktosi, kto sa dopustil ešte väčších ohýb. Ten KTOSI je národ ...?! Temer sme u nás zničili remes­lo. ZdevalvO'Vall sme celý poklad zlata, uložený v tisíckach rúk našich najlepších remeselníkov. Tisíce drobných živnostníkov, ktorí stopercentnou kvalitou a po­hotovosťou svojej práce by zna­menali neocenitelnú pomoc mlest­­n-m službám, sme vyhlásili za buržujov, vykorisťovateľov. Odcu­dzili sme ich nástroje a dielnlč­­ky, obrali sme ich o lásku k prá­ci a vohnali do gigantických podnikov. (Len tak na margo: čo sa týka veľkosti podnikov, sme na prvom mieste na svete a až teraz zisťujeme, že okrem uľah­čenia práce administratívnemu centralistickému riadeniu výroby tento systém podnikania má sa­mé nevýhody.) Susedné, tiež so­cialistické Poľsko, NDR alebo Maďarsko si dovolili ponechať pomerne širokú slet živnosti. Československo sa 1 v tomto sme­re slepo držalo sovietskych skú­seností. P o rokoch tmy zbierame ovo­cie vlastnej hlúposti. Na­miesto remeselníkov tu máme ar­mádu „fuškárov“, ktorí po svo­jom (ne) pracovnom čase nám za neúmerne vysoké honoráre natierajú dvere, opravujú inšta­láciu, Rozmaznávame sl ich, ožie­rame ich, často si neuvedomujúc, že tým pestujeme vred na vlast­nom tele. Zásluhou „fuškárstva“ nám, totiž každý rok uniká zo štátneho rozpočtu jedna miliarda korún. A to len na daniach, ne­hovoriac o iných oveľa väčších stratách, ktoré tento zjav zaprí­čiňuje! A tak teda prichádzame k ro­zumu; postupne, „uvážene“. Najprv sme vydali zákony, ktorý­mi dostali národné výbory mož­nosť otvárať malé prevádzky; po­volenia sa však vydávali len na drobné remeselnícke práce, opra­vy a drobnú doplnkovú výrobu, aj to len dôchodcom, ženám v do­mácnosti, Invalidom a fuďom, ktorí chcú služby poskytovat mi­mo svojho hlavného povolania. Sľubne sa vyvíjajúca akcia muse­la po čase ustrnúť na mŕtvom bode. Tohtoročný kvas v našom politickom živote _ nemohol obísť ani otázku súkromného podnika­nia. Kardinálne bola 1 nastolená v Akčnom programe strany. Kon­com augusta majú príslušné ko­misie predložiť návrh zákona o drobnom podnikaní na posúde­nie vláde. N ájsť dnes na našom vidieku remeselníka, je veľká rari­ta. Chceli sme z nášho života vy­­gumovaf debnárov, korytárov, ko­lárov, kachllarO'V. Vynikajúco sa nám to podarilo. Zlikvidovali sme ich, aj Ich firemné tabule. Niečo z nich však predsa len ostalo. Ked v ktorýsi večer v ro­koch päťdesiatych likvidovali maloživnostníka Remeňa, povedal (Dokončenie na 3. s f r. J S.

Next