Hlas Ĺudu, september 1968 (XV/201-225)

1968-09-16 / No. 213

MORAVSKÝ SLOUPEK Jen maloučko chybělo a začali jsme podezíravě pozorovat a po­ciťovat, co nás rozděluje a začali jsme s jemnými výčitkami: Vy, Češi, jste chladní a nevíte vlast­ně, co jste za národ a kam jde­te. Vy, Slováci, jste moc dětský národ a připomínáte nám naše devatenácté století. Nezdá se vám, a že štúrovstvl v době kybernetiky kosmických lodí je trošku anachronismus. A co se vlastně ozýváte, vy z Moravy, nejste Petr ani Pavel. Chcete vyzrát s Prahou na Bratislavu, s Brati­slavou na Prahu — nebo chcete přelstít obě strany. Maloučko chybělo a Morava, pastorka u řeky téhož jména vylepila na výkladní skříně podpisové archy a začalo se první kolo plebiscitu 0 osudu této zneuznávané, z mapy málem vygumované a z České národní rady vystrčené země, jejíž panónsky orientovaná kul­tura tvořila základní pilíře pře­myslovských Čech a jejíž beze­lstnost a srdečnost sa stala můstkem, po němž přes morav­skoslezské pomezí se trousili před půl stoletím Slováci i Češi, aby stvořili základy tohoto novo­dobého státu. Jen maloučko vteřin, minut a hodin, v nichž se novináři po­tkávali bezmocně na chodnících před svými redakcemi — za sklem vchodů siluety, typické pro větši­nu bronzových soiisoší na našich návsích, či uprostřed městských parků — jen maloučko dnů týdnů, v nichž vážení otcové ro­a din přisahali spolu s výrostky a dokonce i s vlasatými máničkami na nárožích, se štětkami v ruce a kbelíky vápna u nohou věrnost vojákovi Svobodovi a usměvavému politikovi Dubčekovi. Jen málo takových dnů stačilo k tomu, aby padly všechny zábrany a všechno podezírání, abychom se všichni v této podivné době exploze citu, vtipu, vynalézavosti, kteří se na­lézáme na lodi, zvané Českoslo­vensko, jež míří padesát let do přístavu bezpečného spočinutí humanity, spravedlnosti, prostě socialismu s lidskou tváří, tou usměvavou, abychom si všichni navzájem podali ruce a poprosili za odpuštění. Milí Slováci, vy, kteří jste ve chvílích velkého národního dra­matu, jež se odehrávalo v srdci skutečného světa, přátelé Slová­ci, kteří jste se spontánně při­hlásili k našemu společenství, pro něž nám osud vyměřil pros­tor ne zrovna šťastný, ale krás­ný tak, že co živi budeme, se od něho Slováci, nemůžeme odloučit. Bratři věřte, že ne vám, ale nám něco chybělo: láska k hroudě, která vydala nejdříve člověka a potom chléb a víno: obdiv k jazyku, kterým si my, děti dvacátého století podáváme v ruce přes propast času s prvními lidmi, jež pokřtili strom, nůž 1 Člunek: „Octa k tradicím vlast­ního národa, k té studnici, věčně ohrožující každou novou genera­ci, která chce naslouchat vzkazu těch před námi — mrtvých ži­vých a předávat vzkaz dál —­­těm nenarozeným. Národ je věčný. V časech bez­starostných je ho vidět pohazovat hlavou, v časech horších se tlačí do houfu, v časech bezstarostných se škorpí, v časech trošku hor­ších hledá svou vnitřní sílu a jednotu. Pročišťuje se tak jako proud, který“ síla z nitra země tlačí na světlo. Morava s upřímným srdcem uvítá 28. říjen jako den vyhlá­šení federalizace obou našich národů. Věří, že až se najde spravedlnost vůči celku, dočká se i ona. KVÉTÁ KflŽELOUHOVÄ, Rovnost Brno Dobrý dobré výrobok - meno! 1/ Seiet Trnavčania, ale aj zo Širokého okolia poznajú Kol­­* lárovu, aj ulicu Slovenského národného povstania. V týchto dňoch sa tu objavila tabuľka s nápisom: „Balkánska zmrzlina — Speciál“/ A ľudia? Takmer vidy je ich tam veľa. Dostanete tu výbornú zmrzlinu — malinovú, citrónovú, čoko­ládovú a vanilkovú. Pripravuje ju pán Esati Vedat — Koltma a jeho syn, ktorý pracuje a je vyučený cukrár. V Trnave Síri dobré meno svojej vlasti — bratskej Juhoslávie. Bude tu ešte mesiac. Poznám Jozefa Džäbirovtča. Pochádza z Juhoslávie. Má tiež dobrú zmrzlinu a býva v Senk­­vlciach. Mnohí, najmä cestujúci vlakom na stanici v Senkvl­­ciach si môžu od neho kúpit dobrú zmzrlinu. A keď si vyjde von na motorke, tak aj v okolí napríklad v Častej a v iných obciach. Tam túto lahôdku málo kedy vidia a je im vzácna, MILAN URBANOVSKÍ, Šemkvlce PRE WDfUHIt POtNOHOSPODáROV Slovenské vydavatelstvo pôdohospodárskej literatúry v Bratisla­ve v týchto dňoch dalo na knižný trh v edícii Poľnohospodárska mechanizácia (Knižnica poľnohospodára) brožúrku Plastické hmo­ty v poľnohospodárstve od Ing. Jozefa Šimutha. Čitateľ sa v nej dočíta o možnostiach použitia plastiokých hmôt v rastlinnej vý­robe, zeleninárstve, ovocinárstve, vinohradníctve, v živočíšnej vý­robe a 1. Poučné texty doplňuje fotografická časť, ktorá sa veľmt pôsobivo prihovára za využívanie plastických hmôt na každom úseieu poľnohospodárskej výroby.. Knižka má 120 strán a Jej cena je Kčs 7.—. Ďalšou pozoruhodnou publikáciou tohto vydavateľstva, s ktorou chceme oboznámiť našich čitateľov, je učebnica pre VSP „Gene­tika rastlín“, autormi ktorej sú J. Dubovský a t. Maršálek, strán .411, Kčs 27.—.. Teslád sa pripravujú Na podnet vedenia závodu, celo­­závodného výboru KSS a odborá­rov odpracujú aj v najväčšom pieš­ťanskom závode Tesla celozávod­­nú dubčekovskú smenú, jej nápl­ňou budú dokončovacie práce na objektoch nového závodu, ako 1 na skrášťovanl okolia. Niektorí zamestnanci budú pracovať aj na výrobných úkoloch závodu. Neza budlo sa ani na spríjemnenie vor ných chviť po mimoriadnej smene, ktoré spestri vystúpenie závodnej hudobnej skupiny Combo Tesla. Stefan LETKO, Piešťany Na výzvu SNR Rada MNV vo Veľkej Mači prerokovala výzvu Slovenskej národnej rady na zvýšenie vý­roby stavebných hmôt pre ob­čanov. Na základe výzvy sa MNV rozhodol vo ivotjej pre-I vádzkárni vyrábať betónové škridle. Do konca roku vyro­bia vyše 10 000 kusov. V tom­to roku prevádzkáreň MNV vy­robí aj 500 000 kusov tehál. Rozhovor s riaditeľom Zahraničnej literatúry NEÓN AŽ 0 DVA ROKY? Navštívila som predajňu Zahraničnej literatúry na Hurbanovom námestí v Bratislave, po tieto dni zívajúcu nápadnou prázdnotou a požiadala som súdruha riaditela Grošeka o krátky rozhovor: OTÁZKA: Zmenšil sa počet va­šich zákazníkov a výška tržby za posledné týždne? ODPOVEĎ: Veťmi. Takmer o po­lovicu. Okrem toho máme z Mos­kvy obmedzený prísun literatúry. Cplne chýbajú knižné novinky. Ostáva len veriť, že konsolidácia pomerov ovplyvni aj našu predaj­ňu. Vychádzam z historickej skú­senosti pri tvrdení, že pri všet­kých závažnejších politických zmenách dochádza k odbúraniu určitej časti Ideologickej nadstav­by. Tak rozpad monarchie a vznik republiky zapríčinil u nás pokles vplyvu maďarskej kultúry, koniec druhej svetovej vojny — nemec­kej a podobne. Napokon veda a kultúra prečkala všetky politické zvraty a navyše sa očistila od prvkov slúžiacich nezdravým kul­tom. OTÁZKA: Aký váš artikel ide najviac na odbyt? ODPOVEĎ: Technická literatúra (tiež pre jej dostupnosť; dovoz zo západných krajín vo väčšom množ­stve znemožňuje nedostatok deví­zových prostriedkov), pomocné čí­tanie (v nemčine, francúzštine, angličtine a španielčine) pre jazy­kové školy a detské brožované rozprávky, a leporelá. OTÁZKA: Medzi ponúkanými au­tormi mi vždy chýbali mená nie­ktorých progresívnych sovietskych literátov. Robíte si objednávky sa­mi? ODPOVEĎ: Áno. Na základe po­núknutých zoznamov. OTÁZKA: Neutrpela však predaj­ňa v prvých dňoch prítomnosti cu­dzích vojsk na našim území pro­testom občanov? Všimla som si vaše rozbité vý­klady. ODPOVEĎ: Ťažko povedať. Vý­klad rozbil niekto v noci. Druhé sklo puklo od otrasov pôdy. Nábytkáři sa pochlapili TRENČÍN (S. K.) — Pracujúci Západoslovenských nábytkárskych závodov neprerušili svoju prácu ani v tých najrušnejších dňoch. Je ípravda, že o vývoj situácie sa sústavne zaujímali a s obavou hľa­deli v ústrety novým dňom. Pri­tom si však vytvorili také pod­mienky, ktoré im umožňovali pl­niť plánované úlohy. Augustový plán hrubej výroby splnili na 101,5 percenta a výrobu tovaru na 101,4 percenta. Za osem mesiacov vyrobili nad plán 220 gaučov, 100 čalúnených kresiel, 50 čalúnených stoličiek — všetko v hodnote 512 000 Kčs. Je potešujúce, že pri odvoze výrobkov im veľmi pomohli pracovníci ČSD, ktorí včas a v po­trebnom množstve pristavovali va­góny. OTÁZKA: Chcete povedať niečo svojim zákazníkom? ODPOVEĎ: 2e náplňou našej práce je predaj literatúry všet­kých svetových jazykov. OTÁZKA: Nemyslíte, že zmena názvu firmy by zvýšila vašu po­pularitu? ODPOVEĎ: Poviem vám kuriozi­tu typicky našskú, českosloven­skú: Oficiálne sa už tri mesiace na­zývame Zahraničná literatúra (dôkaz: nenápadná cedulka na vchode). Na okázalé premenova­nie predajne a výmenu neónu tre­ba počkať dva roky (!). Na dôvažok ostáva zaželať pra­covníkom predajne Zahraničná li­teratúra a všetkým odvetviam nášho kultúrneho života skorú konjunktúru. .Zhovárala sa Marianna Grznárová SKORO NEUVERITEĽNÉ Q SKORO NEUVERITEĽNÉ ‘UI Z Q£ >ui 3 OCB O CO SKORO NEUVERITEĽNÉ • SKORO NEUVERITEĽNÉ Zlodej s tromi rukami Zlodej, ktorý sa vlámal pánu Trevorovi Javisovi zo Sheer­­nessu (Vetká Británia) cez rozbité okno do parkujúceho au­ta, neuspokojil sa iba s odmontovaním rádia, ale ukradol aj... protézu ťavej ruky, ktorá bola položená na zadnom sedadle. ..... -Mesiac trvalo, než pánovi Javisovi zhotovili novú protézu; dovtedy nesmel riadiť auto. Zlodeja chytili až o štyri me­siace neskôr, práve v okamihu, keď sl doma na sebe skúšal tú ukradnutú protézu. Možno už špekuloval ako ju vo svo­jom „povolaní“ využiť. í*t) atoO yvr ‘UI at >ui D UI Z > D >iu Z > D OOd Oiíto >UJ Z oc Oui>ui Z OOt Ob* CO ‘UI Z ZBERKA JUBILUJE Pred dvoma rolkml začali Zberné suroviny, n. p. Bratislava s pro­pagačnou akciou ZBERKA. Išlo o to, ako pútavou formou spestriť výkup králičích, zajačích a lnýcih kožiek. ZBERKA túto úlohu splni­la na výbornú. Občania popri pre­platení plnej výkupnej ceny za kožku dostali tiež zlosovaní ku­pón, ktorý poslali Zberným su­rovinám v Bratislave. Tu dvakrát mesačne vylosovali 30 výhercov, ktorí sa potešili hodnotným vec­ným cenám. Doteraz sa šťastie usmialo už na Jeden a pol tisíc ľudí. Neposledný to bol Stefan Goga z Hlohovca, Jozef Matlaško zo Želiezoviec, Ján Umysa z Bra­tislavy a mnohí ďalší. Ani po dvocto rokoch ZBERKA nestratila na pri. fažilivostl. Hlavné je, že Zberné suroviny majú kvalitné kožky pre náš klobučnícky a kožušnícky priemysel. (MČ) Knihy z Epochy Vo Vydavateľstve Epocha (pred­­tým VPL) vyšlo viac zaujímavých kníh. Upozorňujeme na ne. Bro. žúrka Mimoriadny zjazd KSS je zborníkom vybraných dokumentov. Kniha Janovica, Medveďa a Nuoš­­ku Oblastné problémy rozvoja poľ­nohospodárstva v ČSSR je publi­káciou, ktorá svojím spôsobom prispieva k riešeniu danej proble­matiky. Rževskej Hitlerov koniec bez mýtu je dokument vojnovej prekladateľky u práci osobitnej skupiny dôstojníkov pátrajúcich po mŕtvolách Hitlera a Goebelsa. z Zaujímavé sú v knihe aj úryvky Goebelsovho a Bergmannovho denníka. Ginzburgova Priepasť za­chycuje proces s katmi hitlerov­ského SS — 10. komanda. PROGRAMY POČASIE V ZÁPADOSLOVENSKOM KRAJI Postupne veľká oblačnosť, mies­tami dážď. Denné teploty okolo 20 stupňov, mierny vietor. 3 DIVADLÁ M SND: Plášť — Gianni Schlecht — 19,00 — MS: Nehrá — NS: Ples v opere — 19,09 — TATRA REVUE: Nehrá sa — DIVADLO NA KORZE: Solrée — 19,30. HVIEZDA: Volanie divočiny (USA MP) 15,30, 18 a 20,30 — SLOVAN: Pomoc (angl. MP) 15,30, 18,00 a 20,30 — DUKLA: Spartakus (USA MP) 15,30 a 19,30 — PRAHA: Veľká vlaková llúpež (angl. MP) 10,30, 13.30, 16, 18,30 a 21 — METROPOL: Dni vzrušenia a smiechu [USA MP) 15.30, 18 a 20,30 — POHRANIČNÍK: Dobrodruh z Istambulu (NSR MP) 15.30, 18 a 20,30 — TATRA: Čierny tulipán (franc. MP) 15,45, 18,15 a 20,45 — MIER: Penzión pre slo­bodných pánov (čes. MN) 17,30 a 20. — PALACE: Dni vzrušenia a smiechu (USA) 22 — OBZOR: Pe­­pe a Claude (franc. MP) 18 a 20,30 — PARTIZÁN: Sladký čas Kalimag­­dory (slov. MN) 17 a 19,30. OKRESNE: DUNAJSKÁ STREDA — Národné: Prebuď sa a zabíjaj — GALANTA — Slovan: Muži nestar­nú — KOMÁRNO — Tatra: Nepre­mieta — LEVICE — Slovan: Ne­premieta — NITRA — Tatra: Sca­­ramoiuohe — Mostová: Nepremieta — Záhradné: Tajomstvo čínskeho karafiátu — NOVE ZÁMKY — Gor­kij: Nepremieta — Mier: Rio Bra­vo — TOPOĽČANY — Topoľ: Ach, tie ženy — TRENČÍN — Prírodné: Zločin v exprese — Moskva: Klap­­zubova jedenástka — SENICA — MKK: Nepremieta — TRNAVA — Partizán: Koník v zálohe — Slobo­da: Hostinec u Kamenného stola. Program Československej televí­zie a rozhlasu z technických prí­čin neuvádzame! Pracujem na takom úseku, ktorý je z hľadiska zdravotného nebez­pečný. Mám zato, že z tohoto ti­tulu ml prinálež! príplatok. J. S. Senica Povinnosťou každého podniku je vytvárať čo najlepšie pracovné prostredie. V opačnom prípade pracovnici nemôžu podať výkon, aký sa od nich žiada. Aj pracov­níci sa aktívne zúčastňujú na rie­šení všetkých otázok súvisiacich so starostlivosťou o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Do­zor nad bežpečnäsťou'a ochranou zdravia pri práci vykonáva Revo­lučné odborové hnutie. Ak pracu­jete na pracovisku, ktoré je zdra­viu nebezpečné, tak táto skutoč­nosť sa rozhodne má premietnuť aj v mzde. Mzdové sústavy pre jednotlivé odvetvia, odbory národ­ného hospodárstva, pripadne pre skupiny pracovníkov sa upravujú mzdovými predpismi, pripadne v rámci predpisov a smerníc ústred­ných orgánov kolektívnymi zmlu­vami. Spomínané smernice nie sú publikované v Zbierke zákonov. Tieto smernice na požiadanie do­stanete k nahliadnutiu vo vašom závode. (ov) (Dokončenie z 1. str.) Vymenovávaním zmien a reor­ganizácií nemám v úmysle čitate­ľa pomotať a ani mu urobiť prob­lém nezáživným. Spomínam veci Iba preto, aby som ho do problé­mu zasvätil. NESPLNENÉ VLÁDNE UZNESENIE V roku 1963 vyšlo vládne uzne­senie č. 229/1963. Rada Zs KNV ho prerokovávala a svojím uzne­sením č. 121/63 uložila zrušiť vte­­dalšiu krajskú pôsobnosť Mestskej ľudovej knižnice do 30. júna 1963, vypracovať návrh organizačnej štruktúry pre budúcu Krajskú ľu­dovú knižnicu v Bratislave do 15. mája 1963 a napokon zriadiť Kraj­skú ťudovú knižnicu v Bratislave do 1. júla 1963. Hoci vládne uznesenie splnili všetky KNV v republike, Zs KNV v Bratislave tak neurobil. Nikto mi nevedel vysvetliť prečo. Našiel som Iba záznam, v ktorom Zs KNV odbor školstva a kultúry oznamu­je MsNV v Bratislave, že ... „zru­šenie krajskej pôsobnosti sa ne­týka Mestskej fudovej knižnice v Bratislave, ktorá je i naďalej po­verená celokrajskou pôsobnosťou.“ Naozaj čudný výklad zákona a možno sl myslieť všeličo o tom, ako rada Zs KNV kontroluje svoje prijaté uznesenial Co narobilo takéto polovičaté riešenie problému? FAKTY Rudolt Koch v roku 1984 t Či­tateľovi o 1. napísal. Citujem: „Naj­typickejší príklad nesprávneho po­v stoja k práci knižníc možno nájsť samotnom sídle kraja. Podlá vládneho uznesenia sa mail vy­tvoriť z bývalých okresných a mestských knižníc v krajských sídlach krajské knižnice. Vládne uznesenie vychádzalo z uznesení XII. zjazdu KSČ, ktorý poukázal na to, že okresný, alebo mestský národný výbor nemôže zodpoved­ne riadiť zariadenie, ktoré má krajskú pôsobnosť. V týchto dňoch (rozumej v roku 1964) uplynie rok od vládneho uznesenia, no v Bra­tislave sa situácia nezmenila krajskú knižnicu riadi 1 naďalej a MsNV. Prirodzene, že súhlas k to­mu musel dať 1 Zs KNV. Asi lm to vyhovovalo, lebo mat zariade­nie, to je aj určitá starosť a tak­to je to predsa pohodlnejšie. O situácii rokovalo 1 príslušné oddelenie SNR, no nepodarilo sa im presvedčiť ani Zs KNV, ani MsNV o správnosti vládneho uzne­senia. Tak isto pochodilí 1 pra­covníci Ministerstva školstva a kultúry. Asi sa nedá nič robiť a vládne uznesenie v Bratislave ne­platí. Skoda. Zs KNV by mal mať predsa len väčšie pochopenie pre krajské úlohy, ako 1ch má MsNV a čo je hlavné, prospelo by to práci knižníc v celom Západoslo­venskom kraji. Veď posúďte sami: od 14. apríla 1962 dodnes nebol ani jeden kraj­ský seminár, nemohli sme usku­točniť viaceré plánované poduja­tia, pretože MsNV mal málo peňa­zí a tvrdil, že Zs KNV mu na kraj­ské akcie peniaze nedal, 1 keď sme museli robiť osobitný plán činnosti pre kraj. Zs KNV zas tvr­dil, že zohladnil aj krajské úlohy v celkove] sume poukázanej na kultúru. Nuž a tak sa stalo, že sme do kraja cestovali Iba zried­ka a metodickú pomoc poskytova­li hlavne knižniciam v Bratislave.“ VYKRDTENÉ PARAGRAFY Zákon č. 53/59 o jednotnej sú­stave knižníc hovorí, že v sídle kraja má byť aj krajská knižnica. V Bratislave nie je ešte dodnes a zdá sa, že ani nebude 1 napriek juž spomínanému nesplnenému vládnemu uzneseniu. Nejde tu len o púhe splnenie uznesenia. Ide tu predovšetkým o nedocenenie kni­hovníckej práce a úsilia stoviek knihovníkov. Nevďak voči čitate­ľom. Desaťtlslokam čitateľov, aj keď sa to navonok veľmi nepre­javuje. Národný výbor hlavného mesta Slovenska Bratislavy si v tomto prípade vyberá len tie paragrafy, ktoré sa mu hodia. Listom S. 57 zo dúa 3. IX. 1968 Zs KNV ozná­mil, že v zmysle zákona o posta­veni Bratislavy ako hlavného mes­ta Slovenska chce mať vo svojom meste len Mestskú knižnicu! Z to­ho dôvodu nech je pri nej zru­šené metodické oddelenie, slúžia­ce pre celý kraj. Nech si ho dá Zs KNV niekde mimo Bratislavy. To všetka sa má urobiť už do 15. septembra 1968! V mestskej knižnici sa Idú z to­ho obaranlef a Iná situácia nie je ani na Zs KNV. Nesplnenie vlád­neho uznesenia sa lm nevyplatilo. Keby však Išlo len o to, že čo sl kto navarí, nech sl teraz aj zje, nebolo by to také zlé. Ide tu však opäť o všetky knižnice v ZS kraji! Napadá ma, čo by sa tak teraz asi stalo, keby sl niečo podobné .vymysleli, povedzme v Trnave, Okresná knižnica je v rámci okre­su umiestnená samozrejme v síd­le okresu. Požičiava knihy pre obyvateľov mesta a zároveň posky­tuje metodickú pomoc do celého okresu, tak ako je to všade, vo všetkých okresoch. Jedného dňa sl môžu trnavskí mestskí richtári povedať, že Ich po okrese nič nie je, sni chcú mat svoju knlžnlGU len pre mesto a hotovo. A pekne­­jkrásne navrhnú zas okresnému richtárovi, aby dal metodické od­delenie z Trnavy — do Majclcho­­val s Z BRATISLAVY DO TRENČÍNA? Dlhé roky trvá spor terajšieho Národného výboru hlavného mes­ta Slovenska Bratislavy so Zs KNV, aby metodici z Bratislavy odišli. Doteraz sa Zs KNV ubrá­­nil. Schválne hovorím doteraz, le­bo v týchto dňoch sa Zs KNV boja vzdal a rozhodol sa vytvoril me­todické oddelenie pre kraj v Ok­resnej knižnici v Trenčíne. Od­chod bratislavských metodikov je nezmyslom. Potvrdil ml to riadi­teľ Mestskej knižnice v Bratislave Milan Schwarcz 1 krajský Inšpek­tor pre kultúru Buček. Metodici, o ktorých ide, krútia hlavami a o otcoch tejto akcie sl myslia všetko, len nič dobré. Treba hneď povedať, že nikto zo spomínaných sa nepozerá na veci iba zo svojho osobného hľadiska. vo Dne Šije, v noci pára... Nepatrím medzi tých, čo sa vy­žívajú v poplašných správach,ale sl myslím, že sa mohlo predsa len trochu počkať, až bude celkom .jasné, ako to bude z krajskými národnými výbormi. Ak by došlo k zrušeniu, budú musieť zodpoved' ní súdruhovia všetko, čo s meto dickým oddelením porobili, párať To je však hudba budúcnosti Nezainteresovanému, a hlavne sú druhom z Bratislavy sa môže zdať že čl budú metodici v Bratislave Niečo ako

Next