Hlas Ĺudu, september 1968 (XV/201-225)

1968-09-11 / No. 209

V zmysle demokratizačného procesu REHABILITAČNÉ KOMISIE V ČINNOSTI BRATISLAVA (si) — V Západoslovenskom kraji požiadalo dosiaľ o mimosúdnu rehabilitáciu 2378 občanov, x toho v 496 prípadoch boli priame podania na Zs KNV, zvyšok v okresoch. Podľa úsekov rozsahom najpočetnejší je úsek poľnohospodársky s 1830 prípad­mi, zameranými prevažne proti nesprávnemu vykonaniu HTÚP, výkupu živého a mŕtveho inventára, k zákonu čís. SO, proti ne­správnemu zakladaniu JRD, atd. Z úseku školstva bolo dosiaľ v našom kraji podaných 391 žiadostí o mimosúdnu rehabilitáciu, pričom ide prevažne e prípady pracovno-právneho charakteru. Mimoriadne náročná prá­ca • Najviac žiadostí z úseku poľnohospodár­stva • Ako je to so zá­konom o súdnej rehabili­tácii zákona budú realizovať ▼ prvom stupni osobitné senáty krajských a vyšších vojenských súdov, v druhom stupni osobitné senáty Najvyššieho súdu. Konanie sa za­čne na návrh odsúdeného, jeho príbuzných v pokolení priamom, jeho súrodencov, osvojiteľa, osvo­jenca, manžela alebo druha a tiež prokurátora. Návrh možno zásadne podať najneskôr do jedného roku odo dňa účinnosti tohto zákona. Pokračovať v politike, ktorú sme po januári nastúpili, je generálnou politickou líniou našej strany. Z prejavu prvého tajomníka ÚV KSS dr. G. Husáka na pléne ÚV KSS. oCC Q.Z PRECHODU BEZRUCHU M nohokrát som prechádzal cez hraničný prechod Rajke. Do Maďarska 1 späť. Po­v znám ruch, ktorý tu vládol. Ne­konečné rady áut, rýchle vyba­venie formalít a navlac priateľ­ský úsmev od nášho, čt maďar­ského colníka — pasového kon­trolóra, so želaním príjemnej cesty. A už zdvihli závory ... Predvčerom som opäť stál pred zdvihnutými závorami tej­to colnice. Poslali ma sem z re­dakcie, aby som overil ohlas na úradné vyhlásenie o normalizá­cii hraničného styku. Panovalo tu nezvyčaj'né ticho. Pred colnicou stál Jeden ka­mión. O niekoľko minút prešil pod zdvihnutými závorami vo­jenské vozidlá. Pasy od ľudí na nich nikto nechcel, nezastavili sa ... Okolo kamióna chodili colní­ci. Bez nálady, bez úsmevu, strojovo konali svoju povinnosť. Zdá sa, že s predchádzajúcim ruchom sa stratil aj úsmev z Ich tvári. Prečo? O chvíľu som sa to dozvedel. Pred bufetom diskutoval muž v uniforme maďarského colníka s nejakými civilmi. Zachytil som útržky z Ich rozhovoru: ,,Boll sme osobni priatelia ... spolu sme sa zabávali, navšte­vovali sa v rodinách. Teraz sa obchádzame. Muža, ktorý to hovoril vidi­teľne čosi mrzelo. Nepoznal som ešte význam týchto slov, nevedel som čo sa stalo. Naši príslušníci, ktorí ma ochotne pozvali do svojej pra­covne ml to však vysvetlili. V tej osudnej noci na 21. au­gusta ich zaistili. Priatelia pria­teľov. Pod samopalmi. Bolí to a tak rýchlo neprebolľ... Ale život Ide ďalej. Prechod začína trochu ožívat i ketŕ k to­mu bývalému ruchu je veľmi, veľmi ďaleko. Nechcem vás unavovať číslami, ale porovnaj­te. Dňa 19. augusta prešlo obo­ma smermi 8300 ľudí a 1700 áut, 8. septembra 445 ľudí a 70 áut. Zväčša kamióny medziná­rodnej nákladnej dopravy. O „ožívaní sa“ prechodu hovorím len preto, že niekoľko dní sme­rom k nám neprešlo žiadne ci­vilné vozidlo a opačným sme­rom Iba niekoľko. Cestovať sa teda môže, ibaže chuti niet. .. zatiaľ. —še— STREDA, 11. SEPTEMBRA 1988 40 hal. ROCNlK XV. číslo 208 ORGAN ZÁPADOSLOVENSKÉHO KV KSS ZO ZASADNUTIA PREDSEDNÍCTVA Zs KV KSS Aktívne riešif problémy Predsedníctvo Zs KV KSS rokovalo včera o súčasnej politicko­­hospodárskej situácii v kraji. Na základe podrobného prehľadu z jednotlivých okresov konštatovalo, že se normalizuje činnosť ná­rodných výborov, spoločenských a výrobných organizácií. Predsed­níctvo dospelo k záveru, že i napriek tomu bude sústavne sledo­vať vývoj, ako sú v kraji obojstranne plnené moskovské dohody, že bude pôsobiť cez členov strany a jej orgány na aktívne rie­šenie problémov, nevyhnutných pre vytvorenie podmienok stiah­nutia cudzích vojsk z miest a obcí a potrebných pre úplnú nor­malizáciu života v duchu uznesení prijatých na zjazde KSS a plé­ne OV KSČS. Predsedníctvo sa rozhodlo aj ďalej pravidelne týž­denne hodnotiť situáciu. Z dosial podaných žiadosti o mimosúdnu rehabilitáciu vybavili do konca augusta 196 prípadov, takých, kde možno pri riešení nárokov občanov vychádzať z do­siaľ platných predpisov. Ďalšie sa vybavujú. Ako nás Informovali zo Zs KNV, táto práca je mimo­riadne náročné, pretože každý prípad má svoje špecifikum. Zákon e. 82 1988 Zb. o súdne) rehabilitácii, ktorý nadobudol účinnost od 1. augusta 1988 je za­meraný na odčinenie krívd spô­­eobených porušením socialistickej zákonnosti v minulosti na úseku trestného súdnictva. Jeho uplat­nenie je v súčasnej situácii zá­kladným predpokladom pre obno­venie všeobecnej a plnej ddvery v soclaliMická. zákonnosť a spra­vodlivostí Konanie podlá tohto Zobralo tiež na vedomie infor­máciu vedúceho tajomníka Ladi­slava Abraháma o práci sekreta­riátu a aparátu KV KSS, ktorý pripravuje podmienky pre aktív­nu politickú prácu celej krajskej organizácia. Aparát a aktív KV pracuje na pláne konsolidá­cie, ktorý obsahuje napríklad do­končenie prestavby aparátu KV KSS a OV KSS, dobudovanie sys­tému informácií, vytvorenie sys­tému komisií, pokračovanie v prí­prave na mimoriadny XIV. sjazd KSČS, prijímanie nových členov strany, systému riadenia okresov a politických centier v kraji, atd. Na záver delegovalo predsed­níctvo niektorých svojich členov a vedúcich oddelení KV KSS na politické podujatia v jednotlivých okresoch a pre priamy styk s OV KSŠ. V rámci nových'metód prá­ce ide o získavanie hlbšej zna­losti v problematike okresov na jednej strane a vytváranie pred­pokladov pre operatívnu a kon­krétnu pomoc na strane druhej. (HĽ) Civilné lety uvoľnené PRAHA (ČSTK) — Včerajším dčom boli v Československu uvoľ­nené všetky civilné lety v rov­nakom rozsahu aka pred 20. au­gustom. Predpoklady pre plnú normalizáciu leteckej dopravy aú tým zabezpečené. Včera sa zača­la aj medzinárodná preprava Čes­koslovenských aerolínii smerom na Západ. I Príhovor Ladislava ABRAHÁMA, ved. tajomníka Zs KV KSS k spoluobčanom Život začína pulzovat Vážení čitatelia! Chcem hovoriť o čom rozmýšľajú a ako pracujú v tieto septem­brové dni, pracujúci nášho Západoslovenského kraja. jesenná slnko pomaly rozohrieva srdcia zmrazená príchodom vojsk Varšavskej dohody. Pod vplyvom výsledkov a uznesení mi­moriadneho zjazdu KSS a posledného plenárneho zasadnutia DV KČS vchádza spoločenský i hospodársky život do svojich kolaji. Samozrejme, nie bez ťažkosti. Stredobodom rušného politického života sú moskovské dohody. Lfniou mimoriadneho zjazdu KSS a plenárneho zasadnutia ČV KČS o nevyhnutnosti normalizácie života zaoberali sa v posled­ných dňoch doslovne všetky stranícke, štátne a spoločenské orgá­ny a organizácie. Krajský, okresné, mestské, miestne, podnikové i závodné výbory KSS a tiež podstatná časí straníckych organi­zácii, teda všetky politické centrá v našom Západoslovenskom kraji sa rozhodli prijať, podporovať a uskutočňovať líniu strany vyplývajúcu z moskovských dohôd, ako jediné rozumné a v sú­časnej situácii reálne východisko. Krajský, okresné a mestské národné výbory, hospodárske vedenia podnikov a závodov pristú­pili k vypracovaniu súboru konsolidačných opatrení, ktoré sa za pochodu aj uskutočňujú. Zúčastňujeme sa, sledujeme a zovšeobecňujeme priebeh všet­kých týchto zasadnutí a schôdzi. Preto bez nadsadzovania môžem tvrdiť, že mimoriadny zjazd KSS nielen výsledkami, ale už svojim priebehom pôsobil konsolidačné. Ľudia sa postupne uspokojujú, začali chápať a triezvo uvažovať o cestách zo súčasnej situácie. Čím sú charakterizované tieto početné zasadnutia a schôdze: • Pracujúci s nevôlou berú na vedomie výsledky moskovskej dohody, ale sfubujú dodržiavať a uskutočňovať jej obsah. • Vyhlasujú jednoznačnú dôveru a podporu vedeniu KSČS a KSS. 0 Vyslovujú presvedčenie, že ak v čele konsolidačného proce­su bude stáť KSČS dostaná sa naše národy a^z tejto ťažkej situá­cie. Očakávajú od nás činy, premenu tejto línie v praktické opat­renia. (Pokr. na str. 2.) Čs.-sovietske dohody podpísané MOSKVA (ČSTK) — Predseda vlády ČSSR Ing. Oldřich Černík a predseda Rady ministrov ZSSR Alexej Kosygin podpísali v utorok 10. septembra t. r. po skončení rozhovorov v Kremli „Dohodu me­dzi vládami ZSSR a ČSSR o do­dávkach prírodného plynu zo So­vietskeho zväzu do Českosloven­ska na celý rad rokov a o spo­lupráci na výstavbe plynovodu na území Sovietskeho zväzu.“ Obaja predsedovia vlád podpísali aj „Protokol o ďalších ekonomických otázkach.“ Hlivejúce vagóny BRATISLAVA (ČSTK) (tt) — Podlá informácie, ktorú sme vče­ra dostali, plán vykládky železnič­ných vagónov vo vozňovým jed­notkách za august nebol splnený. Horšie na veci je, že nepnenie plánu vykládky trvá i v septembri. Počet hiivejúcich vagónov v na­šom kraji v značnej miere rozši a rili aj podniky: Celulózka Štúrovo Sklárne Nemšová. súdruhovia v týchto Zodpovední podnikoch, urobte všetko, aby sa tento ne­priaznivý stav u vás okamžite zlepšil! Na prázdne vagóny ča­kajú mnohí. Preverovali priebeh konsolidácie Komisia ľudovej kontroly Slo­venskej národnej rady vykonala v spolupráci s komisiami tudovej kontroly krajských a okresných národných výborov v dňoch 4.-7. septembra 1968 ďalší prieskum konsolidácie hospodárskeho a spo­ločenského života vo vybraných podnikoch, závodoch a organizá-clách na Slovensku. Prieskum bol vykonaný celkom v 147 podnikoch, závodoch a organizáciách, z toho v 128 podnikoch a organizáciách riadených ústredne. Cieľom prieskumu , bolo zistiť postup konsolidácie v posledných düootv l*t) QŠ M-JUJ DQ. V NAŠA NAJVÄČŠIA SILA rozum a česť VŠETKÉMU ČESKOSLOVENSKÉMU ĽUDU! NAŠI DRAHÍ SPOLUOBČANIA! S dôverou sme sa na vás obracali v uplynulých dňoch a žiadali vás o rozvahu a disciplínu. Dokázali ste opäť tú vyspelosť a mú­drosť, s ktorou národy našej vlastí dokázali i v minulosti preko­návať ťažká chvíle svojich dejín. Vďaka tomuto vášmu postoju sme už urobili prvé kroky k rie­šeniu ziložitej situácie. A sme pre­svedčení, že spolu s vami, v úzkej vzájomnej spolupráci dokážeme vy­­poriadať sa ,postupne so všetkými otvorenými otázkami ďalšieho roz­voja našej republiky na dôsledne socialistických princípoch. Snáď každý občan v týchto dňoch premýäla o svojom vlast­nom živote, premýšla i o živote svojej vlasti, e jej histórii, o úspe­choch 1 nedostatkoch minulých mesiacov, o ďalšej budúcnosti. Osobný život nemožno oddeliť od života svojej krajiny. Vieme, že si kladiete mnohé a naliehavé otázky našej spoločnej budúcnosti. [ my si ich kladieme a snažíme sa ich riešif usilovne a zodpovedne. (Pokračovanie na S. str.) Spotrebný priemysel sa konsoliduje PRAHA (ČSTK) — „Výrobná si­tuácia v spotrebnom priemysle je zvládnuteľná“. Takto formuloval spravodajcovi ČSTK svoj názor vedúci skupiny pre vykonávací plán MSP Josef Bláha. Ak bude konsolidácia vo výro­be pokračovať, chce v tomto ro­ku dodať spotrebný priemysel pre vnútorný trh viac výrobkov než vlani. Za prvých 7 mesiacov do­siahli tieto dávky nad vlaňajšiu úroveň hodnotu 1 miliardu 300 miliónov korún. Podnikajú sa opatrenia, aby z cudziny urýchlene prichádzali objednané suroviny. TJ Ct*“ ONm Z< > Z> TJ cp~ ui M —i Z> Q­Q<Z LU ISI —I Z> o. Jedni vravia, že to bola maturita, druhí hovoria o vysokej škole, o promócii, o štátnici — ale takéto prirovnania sú vždy závislé od autora. Máme skúsenosti, že i často opakovaná pravda sa po urči­tom čase premení vo frázy. A preto by som vás prosil, keď budem spomínať jed­notu ľudu, aby ste ju takto neposudzo­vali. Žijeme totiž v čudných časoch, keď krivda sadá za stôl a pravda pri dverách žobre. Hovorí sa tomu t realita. Ale rea­lite sa treba nielen prispôsobiť, treba Jej priniesť aj obeť. Človek rád dačo obetu­je, keď vie, že za tou obeťou, alebo po­mocou tej obete dosiahne vyšší ciel, cieľ, za ktorý hodno bojovať. Sú však veci, ktoré obetovať jednoducho nemožno, kto­ré obetovať nesmieme. jednou z tých svätých veci je jednota ľudu, národov, národnosti, ktorá sa zro­dila a upevnila v neľahkých posledných dňoch. Naši poprední politici na čele s Dubčekom, Svobodom, Cerníkom, Smr­­kovským a Husákom liskali našu dôveru. Dôveru, ktorá sa oedé vynútiť, dôvera spontánnu. Veríme im, že nás z tejto za­motanej situácie vyvedú. Nuž práve pre­to všetky podružné veci by sme mali dať aspoň načas bokom. V minulých dňoch som sa túlal (keď tak možno vravieť o našej práci) po juž­nom Slovensku. Bol som tam aj počas dni neistoty, slabej Informovanosti, zmätkov, ktoré sme sí nezapríčinili sami ... Zhová­ral som sa s mnohými ľuďmi, veľa vee! sme si vysvetľovali, no ešte viac ich zo­stalo nevysvetlených. Najmä to veľké: PREČO? Mal som však i dobré pocity. Dali by sa vyjadriť takto: Juh nášho kraja žije v n a š e j a patri do našej republiky! Presvedčoval som sa o tom na každom kroku. V Komárne i v Nových Zámkoch komunisti aktívne pracovali, vysvetľovali, vydávali zvláštne čisla novin. Občania sa Chráňme sí ju! správali práve tak statočne, vlastenecky ako v iných častiach republiky. V No­vých Zámkoch dokonca privítali maďar­ské jednotky tak, že na to asi nikdy ne­zabudnú. Ušlo sa im šťavnatých i trečl­­tých nadávok, až boli prekvapení, aké bohatstvo jazyka si v Zámkoch uchovali. A naši Maďari verili. Verili Svobodovi i Dubčekovi! Celou svojou váhou sa po­stavili za ich politiku, za humánny a de­mokratický socializmus, v ktorom je do­statok priestoru 1 pre národnostné men­šiny. Mohol by som to podložiť desiatka­mi, ba stovkami faktov; rezolúciami, vy­hláseniami 1 skutkami... Na ilustráciu však uvediem Iba jednu príhodu. Bolo to v Čalove. Istý občan s! od nás vypýtal noviny. Keď uvidel na nich por­tréty našich štátnikov, usmial sa na nás a s vážnou tvárou nám vraví: „Aj my. Ma­ďari, sme za nich!“ „U nás zradcov ne­nájdu“ — kričal za nami. Tie slová mi ešte stále znejú v ušiach. Verím im! A mojou vierou neotriasli ani také epizódky, za ktoré sa dnes náš juh hanbí; či to už bol zákaz rozozvučania sirén v Dunajskej Strede, nedomyslený te­lefonát na národné výbory, ustrašenosť a nerozhodnosť niektorých funkcionárov, ktorí radšej nepodnikali nič, len aby voj­ská prešli v tichosti ako turisti, alebo čapovanie liehovín v čase prísnej prohl­­bícle za forinty, ruble 1 naše koruny v Medveďove ... To je tienistá stránka spolupatričnosti — mohol by niekto povedať. Dnes to už tak nemožno posudzovať. Našťastie tých negatívnych momentov bolo menej. Nieto takej záhrady, v ktorej by aj burina ne­rástla ... Pohnuté augustové dni nám okrem iné ho priniesli nevídaný kapitál — jednotu nášho ľudu, národov i národností. V ča­soch normalizácie sa nám môže ošúchať. Chráňme sl ju! Budeme ju veľmi, veľmi potrebovať. EGON PATlK DSCTJ Z> Z>­

Next