Hlas Ĺudu, december 1968 (XV/279-302)

1968-12-02 / No. 279

ČITATELIA NÁM PÍŠU Sprievodkyne sú nespokojné Behajú z jednej prevádzkarne do druhej, prosí­­ka|ú, ale náprava neprichádza. Nie, tento raz nie sú v úlohe žiadajúcich cestujúci, ako býva zvykom, city vedúcich prevádzkarni ČSAD v Modre a Senci sa vylievajú na vlastné zamestnankyne — sprievod­kyne. O čo Ide? Posledný večerný autobusový spoj z Báhoňa do Vlštuku (podobne aj do Velkého Grobu) prichádza po 20. hodine a potom až do polnoci majú za­mestnanci nárok na odpočinok. Tento by mal po­kračovat a| po absolvovaní polnočného spoja až do raňajšieho. Ako to vyzerá v skutočnosti? Vedenie podniku kedysi prepožičalo v konečných staniciach vo Vlštuku a Velkom Grobe od súkrom­ných osOb miestnosti, ktoré zariadili ako odpočí­váme. Po službe Ich čakala vykúrená miestnosť, bolo sa kde umyť a odpočinúť sl. Odvtedy však ubehlo niekoľko rokov a za ten čas sa vela zmenilo a| v ubytovaní zamestnancov na tejto trati. Vo Vlštuku majiteľka domu ďalšie prepožičiavanie Izby vypovedala. A tak zostala Iba malá miestnosť (bývalá traľtka), kde lm vždy akýsi nepodarok rozbije okno, vnútri to zapácha pllesňou a zamokajú steny. Nečudo, že sprievodky­ne sa takému odpočinku vyhýbajú. Robia to, čo by nemali. Jednoducho so spojom do Vlštuku neces­tujú, vybavia sl cestujúcich, a potom presadnú na autobus do Grobu. Zatiaľ Ich v službe zaskakujú šoľérl. Podľa rozprávania sprievodkýň to však ne­vyzerá lepšie ani v Grobe. Chodia tam Iba preto, že sú dve. Bývať sa býva, ale... môže sa stať, že lajdáckosť v tomto smere sa nemusí niekomu vyplatiť. Sprie­vodkyne už niekoľkokrát upozorňovali na tieto ne­dostatky v Modre aj v Send, ale zatiaľ všetko ostáva Iba pri výhovorkách a sľuboch. V Modre hovoria, že oni sa starajú iba o mužské odpočí­váme a odkazujú Ich na Senec. V Senci zase pekne sľubujú, ale skutky neplnia. Milan Oravec, Vlštuk Keby sa tam nefajčilo... Veľká cukráreň v kúpeľnom centre Trenčianskych Teplíc Je vcelku prijemné milé miesto. Chladná, Kde je chyba? Už niekoľko týždňov pátram po reprodukcii ume­leckých diel na pohľadniciach s bratislavskými mo­tívmi. Vyhľadával som niekoľko špecializovaných trafík, ale márne. Všade ml ponúkali Iba farebné fotografie, ktoré sú síce pekné, ale s umením ne­majú nič spoločné. Napokon som sa zatúlal do pre­dajni Diela na Obchodnej ulici v Bratislave. Ale ani tam som nepochodil. Vari bratislavskí výtvarníci tvoria len moderné diela? Určite nlel Veď kto by nepoznal práce ná­rodného umelca Janka Alexyho, v ktorých nájdeme nespočetné motívy zo starej Bratislavy? Napokon ešte v päťdesiatych rokoch sme mohli nakupovať umelecké reprodukcie pohľadníc s motívmi nielen z Bratislavy, ale z celého Slovenska. Takto sa ml podarilo napríklad zadovážiť v meste sériu takých­to pohľadníc z Bratislavy a v Tatranskej Lomnici zase prekrásne motívy z Vysokých Tatier, vrátane Symbolického cintorína. Nie som zberateľom pohľadníc, ale dávam pred­nosť umeleckým reprodukciám a píšem pozdravy alebo krátke správy svojim priateľom a známym. Ich objavenie na trhu by však určite uvítali aj zbe­ratelia. A azda nebudem ďaleko od pravdy, keď tvrdím, že záujem majú a] samotní výtvarníci umel­­oi — maliari 1 grafici. Neviem, kde Je chyba. No verím, že nám to pra­covnici podniku DIELO vysvetlia. (a) V súvislosti s mojou tridsaťroč­nou nepretržitou prácou v jednom podniku dostal som peňažný dar. Podlieha táto suma dani zo mzdy? T. K. Volkovce Vyhláška ministerstva financií taxatívne vymenúva, ktoré odme­ny, vecné a peňažné dary sú oslo­bodené od dane. Patria sem okrem Iného a] vecné a peňažné dary až do úhrnnej výšky Kčs 2000,— roč­ne poskytované platiteľom (orga­nizáciou) pracovníkovi pri vý­znamných pracovných a životných výročiach pracovníka (napr. 25, 30, 40 rokov nepretržite] práce u toho Istého platiteľa, dosiahnu­tie veku 50, 60, ätď. rokov) alebo pri Jeho odchode do dôchodku. Teda, ak váš peňažný dar nebol vyšší ako Kčs 2000,— v tomto ro­ku, tak bude oslobodený od da­ne. Okrem už spomínaného prípa­du od dane sú oslobodené aj od­meny (prémie) za vyriešenie štát­nych výskumných a vývojových úloh, atď. Okrem toho aj odmeny za zlepšovacie návrhy až do výš­ky Kčs 2000,— za každú úlohu, vynález, daňovník objav alebo návrh. Ak poberá spomínané od­meny od viacerých platiteľov za ten Istý vynález, objav alebo návrh, je z úhrnu prijatých odmien od dane oslobodená Iba suma Kčs 20 000,—. (ov) čistá, mladé predavačky v mlnlsuklenkach, príve­tivé, usmievavé, dobrá káva, výber sladkosti do­stačujúci. No, jednako__len čo som dopila kávu, poberala som sa preč. Prečo? Pretože viacerí náv­števníci tvrdo Ignorovali tabuľku s nápisom „Zákaz fajčiť“ a výdatne potahovali z cigariet. Ak g tomu prirátame dvoje často otváraných dverí, ktoré sa nedajú dobre zatvoriť, výsledok Je zmiešaný: spo­mínané klady anuluje cigaretový dym a chladno. Najdôležitejším faktorom, ktorý v chladnom po­časí vytvára útulnosť prostredia, Je teplo. A sku­točnosť, že v cukrárni visia tabuľky so zákazom fajčenia svedči o tom, že oblaky dymu v tomto prostredí nie sú želateľné, ani dovolené. Skoda, že milé mladé predavačky v Trenčianskych Tepliciach Idú svojim hosťom až tak ďaleko v ústrety, že im dovoľujú 1 nedovolené, a to 1 na úkor veľkej väč­šiny ostatných hosti. (est) B.iKi. Prehľad programov dňa — 8.10 Slovenské ľudové plesne — 8.40 Koncert dychovej hudby — VZÁCNA TRO­FEJ. Cien po­ľovníckeho K n í 70 k f RAST SLUŽIEB. KIĺUIVI Okresný priemy­selný D Á 7fl M Galante podnik v v roku l\ft*-UIYI I960 služby poskytoval občanom DA IHM v hodnote 3,5 milióna korún. Ako sa ukazuje v tomto roku po­skytnú služby až za 8 miliónov korún. (kfg) TRENČIANSKI ODEVÁCI V tom­to roku vyexpedovali na doinécl a zahraničný trh vyše 2 milióny odevov. Veľkú pozurnoť venujú teraz vianočnému trhu, na ktorý pripravili viac noviniek. Záujem je hlavne o plášte z nových ma­teriálov a tesilové obleky. (fd) CESTY ZA 400 TISÍC. Obyvate­lia Horných Semerovlec sa koneč­ne dočkali asfaltových ciest vo všetkých nových uliciach, kde stoji vyše 60 nových rodinných domčekov. Práce sl vyžiadali vyše 400 tisíc korún. (jb) JEDNOTA ŽENÁM. Jednota ESD v Trenčíne usporiada po obciach rdzne kurzy. Napríklad vo Svin­­nej prebiehal vlani kurz varenia a pečenia, ktorý navštevovalo 30 žien a 10 mužov. Teraz uvažujú o kurze strihov a šitia. (oda) PRACOVNÍCI CECHU XII. v bra­tislavskom Slovnafte vyrobia a vyexpedujú do konca roka ďal­ších 15 000 ton 91-oktánového benzínu. Dodajú ho do NSR. (hč) VYSTAVOVALI POMŮCKY. týchto dňoch bola v DDM v Le­V viciach inštalovaná výstava učeb­ných pomOcok, zhotovených svoj­pomocou učiteľmi okresu. Za naj­kvalitnejšie pomdeky odovzdali Ich autorom odmeny vyše 10 000 korún. (;š) združenia „Ce­­lár“ v obcí Hos­tie v okrese Nitra súdruh Ľudoví Pondela, neďaleko obce „zložil“ tohto diviaka. Vážil vyše 200 kg. Za takúto trofej by sa nemusel han­bit ani ničný host.zahra­Foto: Magušin, U net i a POHYB matičiarov TRNAVA (R. Osvald) — Keď 15. novembra t. r. oživilo Valné zhro­maždenie činnosť odbočky Matice slovenskej v Leopoldove, množ­stvo úloh padlo na bedrá nielen novozvolenému výboru na čele s. Ľudovítom Bartekom, ale 133 doposiaľ zaregistrovaným členom odbočky. Snáď najvážnejším s plejády vzniklých úloh sa javí organizač­né zabezpečenie osláv trlstého výročia založenia mesta Leopol­dov, ktoré pripadá na budúci rok a na ktoré sa leopoldovskl mati­čiari už teraz pripravujú. Skupi­na historickej sekcie, vedená s. Kleinanom a s. Srdošom, pri­pravuje publlčný výklad z boha­tej histórie o vzniku a živote tri­storočného Leopoldova, ktoré bu­de súčasťou osláv. Vzhľadom na množstvo spomínaných problémov, chcú matičiari prijať do svojich radov ďalších členov, hlavne mla­dých, ktorí by svojou prácou nie­len pomohli dôstojne pripraviť oslavy, ale a] splniť prvoradú úlohu odbočky, a to nadviazať na Je) bohatý kultúmo-spoločenský život. SKORO NEUVERITEĽNÉ • SKORO NEUVERITEĽNÉ Mokrý rekord OsemnástroCný študent Doug Penington z americkej univerzity o Irvine túži po tom, aby prekonal svetový rekord v sprchovaní, ktorého oficiálnym držiteľom J od roku 1965/ je Jeden študent z univerzity v Illinois. Ten totiž vydržal bez prestávky pod sprchou plných 118 ho­dín. Náš Doug ho chce porazit poCas tohtoročných via­nočných prázdnin. Už sl na ten úCel skonštruoval aj špeciálnu sprchu, s ktorou sa možno, ak treba, aj pre­­chádzat bez toho, že by prestala fleet. (tt) Zu > D to O TO O c < m rx 2L O Ooc iá to OOZ OM to CZ >uu 3 O cc Oitto to O74 TO O SKORO NEUVERITEĽNÉ • SKORO NEUVERITEĽNÉ to O 70 O c <m 70 mrx Zm Zaslúžená odmena SENICA (er) — Jeden z oduäev­­nelých dobrovoľných pracovníkov na úseku kultúry v Chropove bol riaditeľ školy Eduard RUDŇAN­­SKÝ. Len zákerná choroba ho vy­trhla z uskutočnenia ďalších bo­hatých kultúrnych plánov tejto malej obce. Hneď po svojom prí­chode do Chropova v roku 1955 aj so svojou manželkou sa chytil tejto práce. Organizoval celú kul túrnu činnosť obce od tanečných zábav po exkurzie a skrášľn vanla 1 výstavby kultúrneho do mu. Okrem toho bol poslancom MNV a členom OŠK pri ONV v Še nicl. Za jeho bohatú a neúnavnú činnosť mu ONV udelil striebor­nú medailu ln memoriam. PROGRAMY POČASIE V ZÁPADOSLOVEN­SKOM KRAJI — Veľká oblačnosť — časom dážď so snehom. Den­né teploty okolo 3 stupňov, mier­ny východný vietor. 0 divadlá SND: Nabucco (19) — DPOH Nehrá — MS: Výstava obrazov z divadelného prostredia Lea Mrá­zová — NS Man of La Mancha (19) — TATRA REVUE — Voľný deň — DIVADLO NA KORZE: Solreé (19.30). HVIEZDA: Angelika, markíza anjelov (franc. MN) 15.30, 18 a 20.30 — SLOVAN: Vianoce s Alž­betou (český MN) 15.30, 18 a 20.30 — DUKLA: Spartakus (USA MP) 15.30 a 19 — PRAHA: K ve­a ci, ■ miláčik 10.30, 13.30, 18, 18.30 21. — METROPOL: Priatelia Margaréty (franc. MP) 15.30, 18, 20.30 — POHRANIČNÍK: Major a smrť (rumun. MP) 15.45, 18.15 a 20.45 — TATRA: Naša bláznivá rodina (český MP) 15.45, 18.15 a 20 45 — MIER: Evanjelium M-tňSa ftal. MP) 17.30 a 20.sv. 11(1ROZHLASIII 9.05 Vysielanie pre materské ško­ly — 9.30 J. Šaigal: Voľná cesta (rozhl. hra) — 11.05 Predpolud­ňajší koncert — 12.00 To Je náš rytmus — 13.10 Stredoslovenské ľudové plesne — 14.05 Pozdravy Jubilantom — 15.05 Rádio mla­dých poslucháčov — 16.00 Vysie­lanie pre kraje — 17.05 Ekono­mický komentár — 17.15 Mozai­ka 68 — 18.45 Dobrú noc, dertl! — 19.30 Tanečná hudba — 20.00 Stretnutie s umením — 21.00 Z hôr a dolín — 21.30 L. Ťažký: Súd (čítanie z románu) □ITELEVÍZIAD 15.55 Vysielanie pre učiteľov — 16.25 Kurz francúzštiny pre za­čiatočníkov — 17.10 Za siedmimi horami ... (Televízny film o kul­túrne] minulosti a prítomnosti) - 17.40 Futbalista 68 — 18.25 Aké bude počasie — 18.30 Para­bola Dubník — 18.55 Prehľad programov — 19.00 Televízne no­viny — 19.35 Encyklopédia mora — 20.00 R. Kallský: Koniec a za­čiatok (televízna Inscenácia) — 21.10 Ľudia — roiky — udalosti — 21.55 Televízne noviny — 22.15 Ligová nedeľa —. BRNO 16.20 Kurz francúzštiny — 20.00 F. Werfel — Z. Kaloč: Zjazd abl­­turlentov. Televízna hra. — 21.35 Mladší spievajú skladby starých majstrov. VIEDEfl 18.20 Rozprávka na dobrú noc — 19.00 Francúzske manžel­stvo ... a večer hostia — 19.45 Správy — 20.15 Diera v zemi — (seriál Sólo pre ONCEL) 21.15 Sintólzmus (náučná relácia) ŽMENA PROGRAMU VYHRADENÄI VEDZTE Sl CENU CHVÍLE LÁSKY... (Pokračovanie z 1. strany.) Kto teda zavlnil rozvrat v tomto manžel­stve, ťažko povedať. Nie je to ani potrebné e neurčuje to už pri rozvode ani súd. Ten zisťuje, čl Je manželstvo už natoľko rozvrá­tené, že nie Je schopné, aby plnilo svoje poslanie. Manželia Vargovcl sa nerozviedll, ale spolu ani nežijú. Ona ostala vo Vlčanoch, on sa odsťahoval do Piešťan. Aby bolo Jasné: nemienim sa miešať do lph súkromných problémov. Ak o tejto ro­dine píšem, je to Iba z jediného dôvodu. Kvôli dvom najmladším deťom. Kvôli tomu, ako vyrastajú do života. Je to taký prípad pre noviny. Zákony prehadzuje ktosi už viac ako päť rokov cez palubu ... * * * D ňa 8. X. 1963 požiadala Mária Vargová, aby jej manžel, s ktorým má štyri deti, dával na ne aj peniaze. Na ONV v Galante sa dožadovala, aby súd zaviazal zamestná­vateľa, aby Jej zasielal rodinné prídavky. Koncom roku 1963 Okresný súd v Galante po zvážení všetkých okolnosti zaviazal otca deti Jána Vargu, platiť na deti 525 Kčs me­sačne. Otec deti sa hneď odvolal na Krajský súd v Bratislave. Napísal, že na prvostupňo­vom súde robili na neho nátlak, vyhrážali sa mu a že sa nemohol riadne ani k slovu dostať. Zároveň udal, že o deti sa stará on, a nie matka, nakoľko žijú u neho. ONV v Galante sa k odvolaniu Jána Vargu vyjadril na požiadanie súdu. Tvrdenie otca popiera, starostlivosť matky o deti vyzdvihu­je a doporučuje, aby deti boli v matkinej opatere a nie v otcovej, alebo |eho starých rodičov. P o rôznych zasadnutiach orgánov a súdu, rozhodol Okresný súd v Galante začiat­kom marca 1964, že ........ maloleté deti Mi­chal, Mária a Pavol sa zverujú do výchovy a opatery matky Márie Vargovej. Otca za­viazal platiť na deti výživné. Ján Varga sa odvoláva opäť. Píše, že man­želka sa o deti nestarala, čo dokazuje aj skutočnosť, že syn Michal mal vši, čo môže dosvedčiť a| miestny holič. Deti vraj vybada II, že matka ich nemá v láske, a preto od nej utekajú. Keď bol najstarší syn v Pionier­skom tábora — píše — bežal s radosťou k matke a chcel ju pobozkať. Prt|ala ha však chladne, bozkať sa nedala, odstrčila ho od seba, ia spadol a rozplakal sa. Prato pova­žujem za nespravodlivé deti donucovat, aby boli pri matke.“ * • • H oci súd zveril deti do výchovy a opatery matke, boli u otca, a ten Ich vydať mat­ke nechcel. Súdne prieťahy pokračovali. Začiatkom roku 1966 Krajský súd v Brati­slave napadnuté uznesenie Okresného súdu v Galante potvrdil. V odôvodnení píše: „Roz­sudkom OS v Galante v roku 1964 a rozsud­kom KS v Bratislave v roku 1964 boli malo­leté deti zverená do výchovy a opatery mat­ke. Otec deti toto rozhodnutie nerešpekto­val a súdu oznámil, že sa rozhodnutiu ne­podrob! a deti matke neodovzdá. OS v Ga­lante predvolal otca a poučil ho o násled­koch nesplnenia povinnosti, určenej v roz­hodnutí súdu. Keďže výzva predsedu senátu bola neúspešná, bola otcovi deti uložená po­kuta raz 5D0 a raz 700 Kčs. Na veci nič ne­mení, že sa otec deti obrátil na Najvyšší súd o preskúmanie rozhodnutia o zverení deti matke. Zatiaľ tieto rozhodnutia zrušené neboli, a preto ich otec deti musí rešpekto­vať. NemSže sa odvolávať na to, že deti k matke 1st nechcú, lebo |e povinný deti vy­chovávať k úcte a láske aj k druhému rodi­čovi, t. j. M matke a keby tak bol robil, deti by k matke išli, keď tak súd rozhodol...“ « » • N etrúfam sl tvrdiť, koľkokrát potom ešte zasadal Okresný súd v Galante i Kraj­ský súd v Bratislave. V listovaní v spisoch sa človeku od údivu krúti hlava. Rozhodnu­tia na rozhodnutia, odvolania, sťažnosti, pro­testy a rozsudky nemajú konca kraja. Matka sa sťažuje, deti je) patria, a nie sú pri nej, má na svoju ochranu niekoľkoročné a nie­koľkokrát potvrdené a platné súdne rozhod­nutia. Ochrana mládeže zasahuje, súdy súdia a zaväzujú, ale ten, čo má rozhodnutia plniť, sa ani po rokoch nevzdáva. Využíva aj on zákon a že ho využíva dobre, to Je fakt, lebo dokázať nesplniť súdne rozhodnutia ani za päť rokov Je obdivuhodné. Ale Je tu ešte čosi viac divné a zarážajú­ce. Orgány ochrany mládeže prídu z Ga­­lanty do Piešťan a deti privezú k matke. Potom príde z Piešťan do Vlčlan otec a deti sl zoberie späť, alebo ak chcete — tvrdl to otec — deti od matky utečú autostopom. To sa opakuje niekoľkokrát. Koho deti ľúbia, alebo neľúbia, ťažko po­vedať, lebo deti sú len deti a dajú sa rov­nako vychovať k láske ako k nenávisti. Rov­nako k Jednému rodičovi, ako k druhému. Je to strašné ohýbanie Ich charakterov, otrasná vychoval * • • P oložil som sl viackrát takú otázku: prečo máme deti nútiť, aby žllljs matkou, ak žijú s otcom a chce sa im pri ňom byť? Prečo Ich násilne dávať k matke? Preštudoval som si o prípade všetok do­stupný materiál a hovoril s pracovníkmi ochrany mládeže. Podmienky pre starostli­vosť o deti dôkladne prešetrili niekoľkokrát. Hoci ani u otca nie sú v najhoršej opatere, podmienky pre výchovu a rast deti sú lep­šie u matky. Napokon týmito okolnosťami sa súdy najpodrobnejšie zaoberali a pri roz­sudkoch z nich vychádzali. A keď som matku deti vo Vlčanoch nav­štívil, presvedčil som sa, že deti tu majú všetko, čo sl zažiadajú. Neveľký, ale čistý a pekne zariadený byt. Otulný a prijemný. Matka pri poslednaj náv­števe deti kúpila gramorádio. Ošatila Ich. Chystala sa kúpiť televízor. Na priedomí je uskladnená drevená stena na verandu. Asi z toho nebude nič. To malo byť kvôli deťom. Súd dostal od obyvateľov Vlčlan rezolúciu na podporu matkiných požiadaviek. Desiatky a desiatky podpisov ... Ale prípad sa neskončil. Vlečie sa od roku 1983. Pracovníci kompetentných orgánov sú už dokonale z toho otrávení. Len čo spomeniete prípad Vargovcov, každý zajajká ... Čo bude takto z Vargových deti...? * * • Kráčam po Vlčanoch a spytujem sa ľudí. Prosím vás, poznáte matku Máriu Vargovú? Nevítaného hosťa si pozorne obzrú, ale po­tom Ich štúdium prejde a bez obáv odpo­vedajú: — Tá žena nepozná nič, len robotu. Nemá štipku šťastia ... — A o deti sa starala ...? — Prosíme vás ... toť, keď Išla po vodu, v každej ruke vedro a z každej strany sa Jej držalo decko. A ešte jedno za sukňu, ona v druhom stave..., taký mala ona život. Tak tie deti „nemá“ radal? * • • ■ prežili sme už všelijaké časy. Dobré 1 zlé. Každý má svoj malý sen, túžbu po šťas­tí a lepšom živote. Nerád by som bol, aby ste to pochopili ako jalové frázy, ale budúc­nosť skutočne zálež! aj od tých, čo prídu po nás. Na našich deťoch, ako Ich vychová­me a pre život pripravíme. Tomuto štátu, tejto socialistickej republi­ke, záleží na každom Jedincovi. A] na deťoch manželov Vargových. Preto je stokrát trápne a nepochopiteľné, že Ich riadnu výchovu nevieme vyriešiť ani za päť rokov. Naozaj nevieme a nedokážeme . .. ? MIROSLAV K0SÍANY • * *

Next