Hlas Ĺudu, január 1971 (XVIII/1-25)

1971-01-13 / No. 10

všetky sveta... REVUE Bratislava začala svo­ju umeleckú prácu v oblasti zá­bavného umenia. Návštevníka privíta slávnostne vyzdobený a moderne riešený interiér prvej profesionálnej revuálnej scény na Slovensku. Začiatok predsta­vení je posunutý na 21. hod. Nie je tomu dávno, čo sme mail možnosť zúčastniť sa druhého predstavenia prvej premiéry a zhliadnuť revuálny program KEBY VŠETKY PIESNE SVE­TA... Defiluje v ňom nádhera krásy. Pestrosť úborov a farieb sa strieda so svetelnými efekt­mi. Znejú známe i menej známe piesne. Nora Blahová spieva do­jímavú pieseň Nápoj z mušlí. V podaní ďalšej speváčky Evy Sepešiovej počuť populárne Slo­vá. Z repertoáru domáceho hos­ťa — skupiny PRÚDY — upúta rozprávková pieseň Pavla Ham­­mela. Pekná Cigánska romanca zaznieva z úst Zdenka Sychru. Druhým, zahraničným hosťom hudobno-tanečnej revue sú sest­ry Balíkové z Maďarskej ľudo­vej republiky. Ilona a Anikó vy­stupovali okrem Austrálie už na všetkých kontinentoch. Po účin­kovaní u nás odchádzajú na dlhodobé turné do ZSSR. Zaujímavá je posledná, záve­rečná scéna, keď celý spevácko­­tnnečný umelecký súbor spieva pieseň V tom znamení... nielen v slovenčine, ale striedavo po rusky, nemecky a anglicky. „Keby všetky piesne sveta boli sviežou jarnou lúkou Keby všetky piesne sveta mohli zmierniť každý smútok" Pozoruhodné je zmieniť sa aj o tom, že v prvom hudobno-re­­vuálnom programe použili účin­kujúci 320 kostýmov, ktoré na­vrhla Helena Bazáková. Vidieť, že tvorcovia, umelecké vedenie a vystupujúci sa maximálne usi­lovali poskytnúť návštevníkovi umelecký zážitok. „Ľudia sa od nepamäti snažili dorozumieť sa, nájsť spoločnú reč pre seba, svojich blízkych i priateľov na celom svete,“ vraví v príhovore dramaturg Miloš Ľánik. „Dobrá pieseň je schopná upútať a vniknúť do sŕdc, môže sa rozle­tieť z našej scény do všetkých kútov zemegule.“ Revuálne divadlo v Bratislave uvedie mesačne dvadsať pred­stavení. V každom programe vy­stúpi zahraničný hosť s upred­nostnením umelca zo socialistic­kých krajín. Zároveň REVUE Bratislava poskytne žiadúci a prepotrebný priestor pre vystú­penie slovenských talentov. Čiže bude to priestor pre popularizá­ciu novej tvorby a jej konfron­táciu so zahraničnou v oblasti populárnej hudby. —oj— Sympatická dvojica — sestry Balíkové — koštujúce tento mesiac v REVUE BRATISLAVA. Š1P8Z0RŇUIEM, ABY SA NEPOUŽÍVALO SLOVO „REVOLDCIA" Smernice pre slovenský proletariát „V malebnom a ro­mantickom meste kúpeľnom na Sloven­­sku v Ľubochni, mä­dli stanicami Ru­žomberok a Kralo­vaný, kde v letných mesiacoch povaľuje sa lenivá buržoázia, zišli sa v polovici tohto mesiaca mno­hí zástupcovia slo­venského proletariá­tu .. ., aby vedľa dô­ležitých otázok organizačných ro­kovali najmä o myšlienke zjedno tenia slovenského robotníckeho hnutia na podklade programu III. Internacionály.“ Takto začínala brněnská „ROV­NOSŤ“ 18. januára 1821 referát o ĽUBOCHNIANSKOM ZJAZDE MAR XISTICXEJ ĽAVICE SOCIÁLNODE MOKRATICKEJ STRANY. Poodhaľme trošku oponu času a nazrime do protokolov a policaj ných správ, aby sme aspoň čo-to precítili a pochopili z doby, keď vznikala naša Komunistická stra­na Československa. O O O Slovanský proletariát, najmä je­ho najvyspelejšia časť, si po pre­došlých skúsenostiach veľmi dob­re uvedomoval, že jeho sily môže znásobiť strana verná jeho túžbam a zásadám. Príprave zjazdu sa pre­to v organizáciách venovala veľká pozornosť. Na ľubochniansky zjazd sa pri­pravoval aj štátny aparát. Župný úrad v Lipt. Sv. Mikuláši, minis­terstvo s plnou mocou pre správu Slovenska, Policajné riaditeľstvo v Bratislave a štátne zastupiteľ­stvá sa tiež chystali. Vedeli, že tu vzniká organizácia, s ktorou budú mať čo robiť v budúcnosti veľmi často. Zaujímal ich každý účastník zjazdu, ale zvlášť podrobne sledo­vali jeho organizátorov. Úradné sledovanie zjazdu sa pripravovalo tak, aby pomohlo získať podklady pre sledovanie robotníckeho hnu­tia ako celku i jeho jednotlivých funkcionárov. Hlavný slúžny Adalbert Skyčák a jeho partner Alojz Markovič za­stupovali na zjazde župný úrad, mali svojho koncipienta Letovské­­ho a stenografa, ale tiež jednotku asi dvadsať policajtov. Rokovanie zjazdu začalo v nede­ľu 16. januára 1921 o 10,00 hodine otváracou rečou krajinského ta­jomníka strany Schiffela a zaspie­vaním Internacionály a Piesne prá­ce, ktoré zaspieval Robotnícky spevokol z Vrútok. Za predsedu zjazdu zvolili s. MARKA ČULENA, za podpredsedu s. SVRAKA, za za­pisovateľa s. KRŠIAKA a za jeho pomocníka s. ŠAFRÁNKU. Predsedajúci s. Čulen povedal na úvod, že zjazd má veľký historic­ký význam, lebo že sa od neho oča­káva, ako sa slovenský proletariát zachová — „ ... a aké smernice si určí v dnešnej historickej dobe“. Ďalej povedal: „Preto sme sa zišli, aby sme určili smernice sloven­skému proletariátu, ako v budúc­nosti máme pokračovať. Ďalej po­vedal: „Preto sme sa zišli, aby sme určili smernice slovenskému prole­tariátu, ako v budúcnosti máme pokračovať. Ďalej máme tu preja­viť našimi hlasmi, ktoré majú znieť za našich zastrelených a interno­vaných súdruhov, ktorí sú za přá­va československého proletariátu zatvorení (výkrik: „Hanba!“). Ďa lej za s. Liebknechta a súdružku Luxemburgovú (volanie: „Sláva!“). Potom hovoril v maďarskej a ne meckej reči súdruh Anton Svraka a po ňom český súdruh Herman Taussig o posledných udalostiach v Československej republike. Uka­zoval na zradu pravicových vodcov sociálnej demokracie a buržoáznu triednu podstatu moci českoslo venského štátu, ktorého orgány v decembrovom (1920) štrajku nevá­hali strieľať do robotníctva, volal „do boja za všeobecnú proletársku revolúciu“. Vtedy zasiahol ružom­berský štátny slúžny Skyčák: „Upo­zorňujem, aby sa nepoužívalo slo­vo revolúcia, ináč zakážem zjazd!“ — kričal, ale rečník mu pokojne odpovedal: „Upozorňujem pána slúžneho, že sine v socialistickej demokratickej republike, (tieto sln vá sú myslené ironicky — pozn. SP), že si nenecháme nič prikazo­vať, zvlášť my, poslanci. Nech sa pán slúžny posadí a nezneužíva svoje hosťovské právo.“ Napätie v sále sa stupňovalo. Delegáti hovo­rili o ukrutnostiach režimu pácha­ných na proletariáte, napr. Július Nagy o tom, ako vo Vrábľoch vo­jenský veliteľ zaranžoval krvipre­­liatie, súdruh Kreibich o tom, že „hrôza je vládny systém ustraše­ných“. V popoludňajších hodinách zjazd pokračoval v rokovaní na dvoch miestach. Slovenská sekcia ostala v Kollárovom dome a nemeckí a maďarskí delegáti prešli do hote­la Tatra. V slovenskej sekcii roko­vali o organizačných otázkach strany, o ťažkostiach, ktoré režim spôsobuje ľavicovej, robotníkov sa zastávajúcej tlači, hovorili Matej Kršiak (Pravda chudoby) a Václav Chlumecký (Hlas ľudu). Svoje skúsenosti z cesty zo so­vietskeho Ruska vyrozprával Július Verčík a o podmienkach vstupu do III. Komunistickej Internacionály prehovoril Ivan Olbracht, ktorý zdôraznil, že proti jednotnému frontu kapitalistov musí sa orga­nizovať jednotný front proletariá­tu. Rokovanie zjazdu pokračovalo do večera. Delegáti si chceli v sek­ciách podrobne pohovoriť o všet­kých hlavných otázkach, aby k nim potom na druhý deň, v pléne, moh­li prijímať dokumenty a voliť nové orgány strany. Keď večer hovoril Július Verčík o význame III. inter­nacionály a ukazoval na to, že všetko v republike je podriadené domácemu a zahraničnému kapitá­lu, prerušil ho hlavný slúžny Sky­čák otázkou: „Čo rozumiete pod menom III. internacionála?“ Reč­ník mu odpovedal, že úradník, čo zastupuje vládu, by to mal vedieť, a poslanec Tausig hu ešte doplnil: „Upozorňujem vás, že na to sa ne­smiete pýtať. To je naša vec. Vy ste tu hosť, nesmiete prerušovať reč a máte sa obracať na predsed­níctvo, a nie klásť otázky rečníko­vi.“ Vtedy už pánu slúžnemu po­volili nervy, alebo skôr vznikla situácia, akú potreboval, lebo bez­prostredne zvolal: „Menom zákona rozpúšťam zjazd!“, ale hneď aj opúšťa miestnosť, v ktorej nastalo pobúrenie. Účastnici kričali: „Bu­deme zasadať ďalej, hanba, vyho­diť!“ Keď sa slúžny Skyčák pora­dil so svojím kolegom Alojzom Markovičom, ktorý medzitým sle­doval rokovanie maďarskej a ne­meckej sekcie, vrátil sa do sály a rozkázal predsedajúcemu, aby sa delegáti ihneď vzdialili z miest nosti. Keďže sa tak hneď nestalo, slúžny zavelil: „Čata vpred!“ Šestnásť četníkov vystúpilo na pódium a zazneli ďalšie povely: „Nasadiť bodáky!“ „Odtud vyprázdniť miestnosť!“ ne Žandári predviedli svoj perfekt nacvičený „Sturmangriff“ na bezbranných delegátoch. Bili ich pažbami a nebrali ohľad ani na poslaneckú imunitu poslancov. Tak sa predstavila vznikajúcemu komunistickému hnutiu na Sloven­sku buržoázna masarykovská de mokracia. Na druhý deň časť delegátov od išla do Ružomberka, kde zvolili výkonný výbor pre územia Sloven­ska a uložili mu riadiť prácu stra­ny na Slovensku do pražského zjazdu, kde mala byť ustanovená Komunistická strana Českosloven­ska. Význam ľubochnianskeho zjazdu, jeho reprezentativnost' a obsažnosť rokovacieho programu sú nespor­né. Ukazujú to aj tieto skutočnos­ti: Na ľubochnianskom zjazde sa zú­častnilo 149 riadnych delegátov za­stupujúcich 241 205 politicky a od­borové organizovaných príslušní­kov robotníckej triedy Slovenska a Zakarpatskej Ukrajiny. Zjazdu sa zúčastnili aj hostia zastupujúci českú (Ivan Olbracht) a nemeckú (Karel Kreibich) marxistickú ľavi­cu. Národnostné zloženie delegá­tov bolo reprezentatívne, zodpove­dalo národnostnému zloženiu slo­venského proletariátu. Medzi de­legátmi bolo 88 Slovákov, 36 Maďa­rov, 15 Nemcov, 6 Ukrajincov a 4 zástupcovia židovskej organizácie Poale Zion. Na zjazde boli teda za­stúpené revolučné organizácie všet­kých národností obývajúcich Slo­vensko a Zakarpatskú Ukrajinu. V tomto smere ľubochniansky zjazd urobil politicky mimoriadne záslužnú prácu. Uzniesol sa zjed­notiť do jednej revolučnej marxis­tickej organizácie, rozdelenej na krajské, okresné a miestne orga­nizácie — bez ohľadu na národ­nosť — Všetky revolučné sily Slo­venska a Zakarpatska. Chybou bo­lo, že v snahe podporiť jednotu strany v Československej republi­ke, neodmietol zjazd tézu o jed­notnom československom národe. — Najdôležitejšou otázkou., kto­rú zjazd prerokoval, bolo rozhod­­nutie pripojiť sa ku komunistickej internacionále a prijať jej 21 pod­mienok. Všetci delegáti sa vyslo­vili za ich prijatie. Výhradu uro­bili len pri siedmej podmienke, ktorá žiadala, aby sa strana pre­menovala na komunistickú (sek­ciu III. internacionály). Prijatie tejto podmienky nechal ľuboch­niansky zjazd na posúdenie a roz­hodnutie celoštátnemu zjazdu mar­xistickej ľavice, ktorý sa mal zísť o 4 mesiace v Prahe. — Ľubochniansky zjazd splnil úlohu zjednotiť revolučné sily slo­venského proletariátu, stal sa his­torickým. Preto mu aj buržoázne úrady, a najmä četnictvo, venovali toľko pozornosti. — Revolučné robotníctvo Slo­venska podporovalo ľubochniansky zjazd a výsledky jeho rokovania. Zostalo tak pevným a verným stú­pencom revolučného marxistického smeru. Od ľubochnianskeho zjazdu sa pravicová sociálna demokracia na Slovensku stala malou sektou, bez vplyvu na proletariát a roľ­níctvo, a takou zostala počas celej predmníchovskej republiky. Zjazd marxistickej ľavice Sloven­ska a Zakarpatskej Ukrajiny v Ľu­bochni položil základy vytvorenia skutočnej revolučnej strany slo­venského proletariátu. Stal sa ustavujúcim zjazdom Komunistickej strany na Slovensku, a tým aj his­torickým medzníkom v bojoch ro­botníckej triedy Slovenska za jej sociálne a národnostné oslobode­nie. STEFAN PALUDA FINIŠ MÔŽE VELA APRAVIŤ Medzi prvé predsavzatia, kto­ré si postavil pred seba Okres­ný výbor Socialistického zväzu mládeže v Trenčíne v „Štafete iniciatívy a činov“ patrilo do­siahnuť do konca mája tohto ro­ku 5000 členov. Prvé predsa­vzatie sa vydarilo nad očaká­vanie — už dnes evidujú v tom­to okrese 5200 členov. Ďalšími užitočnými podujatia­mi boli aktívy predsedov zá­kladných organizácií, kde ich pracovníci OV SZM oboznámili s úlohami a ciefmi okresnej or­ganizácie i so súťažami mla­dých — Štafetou a Signálom 50. Dobrá ideovo-výchovná práca priniesla ovocie — do súťaží sa zapojili štyri pätiny základných organizácií v okrese. V desiat­kach organizácií už usporiada* li besedy so starými Členmi ko­munistickej strany a prednášky na prvú tému z prednáškového cyklu k 50. výročiu KSČ. S priaznivým ohlasom medzi mladými ľuďmi sa stretli aj tri celookresné prehliadky tren­čianskych diskjockeyov v Meri­­ne. V basketbalovom turnaji stredných a učňovských škôl zvíťazili (učni z OU Chirana Sta­rá Turá. Stolnotenisový turnaj pomohla usporiadať okresná odborová rada spolu so ZO SZM v Chirane. Okrem dobrých špor­tových výkonov ocenil OV SZM aj vynikajúcu organizáciu tohto podujatia. Signál 50 sa stal impulzom pre rozvoj činnosti nielen pre gestorskú organizáciu a pre po­mocné organizácie, ale i pre členov tých ZO, ktoré nie sú do súťaže zapojené priamo. Do­teraz získali v okrese 80 mla­dých bezpříspěvkových darcov krvi a darovať svoju krv sú pri­pravení ďalší mladí ľudia. V Chirane Stará Turá vytvorili mládežnícky zlepšovateľský tím; výsledky jeho práce iste ne­nechajú na seba dlho čakať. Nevydarila sa výsadba strom­čekov. To však nie je vina mlá­dežníkov, pretože oni snahu ma­li, ale poľnohospodárske a les­né závody si tieto práce vyko­návali väčšinou vlastnými sila­mi. Aby sa im tento rok darilo lepšie, mladí uzatvorili s prí­slušnými závodmi zmLuvy na vý­sadbu stromčekov. Dobre sa Trenčanom darí pl­niť aj krátkodobé úlohy Signá­lu 50. V okrese majú vybudova­ných šesť klzísk, Čo je pravde­podobne najväčší počet zo všet­kých okresov nášho kraja. Do gitarovej súťaže sa prihlásilo 15 mladých gitaristov. Po prvom vyhodnotení Štafety sa okres Trenčín neumiestnil medzi prvý­mi. Do jej skončenia je však ešte času dosť — dobrý finiš môže ešte veľa napraviť. —bre— KOMENTUJEME RÝCHLE, EFEKTÍVNE A KVALITNE Problémom bytovej výstavby venujú naše stranícke a štátne orgány zvýšenú pozornosť a starostlivosť už niekolko rokov. Otázka bytov sa čoraz častejšie dostáva do programov rozhlasu a 'televízie a napokon 1 na stránky novín. Faktom Je, že v po­slednom období sa nám vcelku úspešne darí zmierňovať vážnosť situácie vo výstavbe a v dokončovaní bytov. Napríklad v našom Západoslovenskom kraji sa vo všetkých formách bytovej výstav­by v minulom roku odovzdalo do užívania 10 267 bytov. Pravda, to však neznamená, že problémy na tomto úseku už nie sú. Naopak, Je Ich ešte stále dosť, ako o tom tiež hovoril v refe­ráte na poslednom plenárnom zasadnutí Západoslovenského kraj­ského výboru KSS tajomník Zs KV KSS súdruh Ing. František Zímek. Zdôraznil, že po zlepšení plnenia kvantitatívnych úloh v roku 1970 na úseku bytovej výstavby v nastávajúcom období bude potrebné venovať velkú pozornosť predovšetkým kvalita­tívnym ukazovatelom. O čo tu teda konkrétne Ide? Predovšetkým zamedziť narastaniu cien a rozpočtových nákladov čistého a kom­plexného bytu a dosiahnuť stabilizáciu cenovej úrovne, obnoviť a dodržiavať disciplínu v oblasti technicko-hospodárskych uka­­zovatefov v plošnom štandarde vo vybavenosti bytov a v ná­kladoch na občiansku a technickú vybavenosť. Závažné nedostatky naďalej spočívajú aj v neúmernom zvyšovaní rozostavanosti by­tovej výstavby a rozpočtových nákladov, v predlžovaní doby vý­stavby bytov a v technickej a občianskej vybavenosti. Už v tomto roku |e nanajvýš potrebné skrátiť cyklus výstavby bytov a za­riadení občianskej a technickej vybavenosti a tak obnoviť ply­nulosť v dokončovaní bytov. Na základe podkladov Federálneho štatistického úradu súdruh Zimek na spomínanom pléne v referáte tiež uviedol niekolko velmi zaujímavých údajov o predlžovaní výstavby bytov ako ne­priaznivého faktora, brzdiaceho plnenie zvýšených plánovaných úloh v bytovej a občianskej výstavbe. Uveďme z nich aspoň nie­ktoré: predlžovanie priemernej doby výstavby bytov v rozhodu­júce! miere ovplyvňuje prvý technologický stupeň, t. j. do ukon­čenia technického podlažia a druhý technologický stupeň — montáž hrubej stavby. Prvý technologický stupeň od roku 1961 sa predĺžil z 96 dní na 141 dni, teda celkove o 55 dni. Druhý technologický stupeň za to Isté obdobie z 92 na 108 dní, čo činí predĺženie o 16 dní. Hrubé kompletizovanie sanity, inštalácia až po vnútorné omietky, ktoré patria do tretieho technologického stupňa, sa predĺžili v priemere o 17 dní. Značne sa spomalilo tempo najmä v štvrtom technologickom stupni, v ktorom sú za­hrnuté dokončovacle práce a montáž zarlaďovacích predmetov — kuchynské linky, kúpeľne a pod. Tento posledný technologic­ký stupeň trvá až 55 dní. Ako vieme, v týchto dňoch sa ujmú funkcie novozriadené kraj­ské národné výbory. Medzi ich prvoradé úlohy na úseku bytovej výstavby zostáva prehodnotiť súčasný systém riadenia a pláno­vania komplexnej bytovej výstavby a zabezpečiť jeho ďalšie skva. litnenle vo vzťahu na prehlbenie územnej a medziodvetvovej koordinácie dlhdobých a krátkodobých plánov, najmä však vy­konávacieho plánu. Očakávame, že I náš Západoslovenský krajský národný výbor vyvinie maximálne úsilie na to, aby premy.-'enou a dôkladnou koncepciou vytvoril pre našich stavbárov dobré podmienky pre rýchlu, efektívnu a kvalitnú bytovú výstavbu. —4a—

Next