Hlas Ĺudu, január 1971 (XVIII/1-25)
1971-01-13 / No. 10
všetky sveta... REVUE Bratislava začala svoju umeleckú prácu v oblasti zábavného umenia. Návštevníka privíta slávnostne vyzdobený a moderne riešený interiér prvej profesionálnej revuálnej scény na Slovensku. Začiatok predstavení je posunutý na 21. hod. Nie je tomu dávno, čo sme mail možnosť zúčastniť sa druhého predstavenia prvej premiéry a zhliadnuť revuálny program KEBY VŠETKY PIESNE SVETA... Defiluje v ňom nádhera krásy. Pestrosť úborov a farieb sa strieda so svetelnými efektmi. Znejú známe i menej známe piesne. Nora Blahová spieva dojímavú pieseň Nápoj z mušlí. V podaní ďalšej speváčky Evy Sepešiovej počuť populárne Slová. Z repertoáru domáceho hosťa — skupiny PRÚDY — upúta rozprávková pieseň Pavla Hammela. Pekná Cigánska romanca zaznieva z úst Zdenka Sychru. Druhým, zahraničným hosťom hudobno-tanečnej revue sú sestry Balíkové z Maďarskej ľudovej republiky. Ilona a Anikó vystupovali okrem Austrálie už na všetkých kontinentoch. Po účinkovaní u nás odchádzajú na dlhodobé turné do ZSSR. Zaujímavá je posledná, záverečná scéna, keď celý speváckotnnečný umelecký súbor spieva pieseň V tom znamení... nielen v slovenčine, ale striedavo po rusky, nemecky a anglicky. „Keby všetky piesne sveta boli sviežou jarnou lúkou Keby všetky piesne sveta mohli zmierniť každý smútok" Pozoruhodné je zmieniť sa aj o tom, že v prvom hudobno-revuálnom programe použili účinkujúci 320 kostýmov, ktoré navrhla Helena Bazáková. Vidieť, že tvorcovia, umelecké vedenie a vystupujúci sa maximálne usilovali poskytnúť návštevníkovi umelecký zážitok. „Ľudia sa od nepamäti snažili dorozumieť sa, nájsť spoločnú reč pre seba, svojich blízkych i priateľov na celom svete,“ vraví v príhovore dramaturg Miloš Ľánik. „Dobrá pieseň je schopná upútať a vniknúť do sŕdc, môže sa rozletieť z našej scény do všetkých kútov zemegule.“ Revuálne divadlo v Bratislave uvedie mesačne dvadsať predstavení. V každom programe vystúpi zahraničný hosť s uprednostnením umelca zo socialistických krajín. Zároveň REVUE Bratislava poskytne žiadúci a prepotrebný priestor pre vystúpenie slovenských talentov. Čiže bude to priestor pre popularizáciu novej tvorby a jej konfrontáciu so zahraničnou v oblasti populárnej hudby. —oj— Sympatická dvojica — sestry Balíkové — koštujúce tento mesiac v REVUE BRATISLAVA. Š1P8Z0RŇUIEM, ABY SA NEPOUŽÍVALO SLOVO „REVOLDCIA" Smernice pre slovenský proletariát „V malebnom a romantickom meste kúpeľnom na Slovensku v Ľubochni, mädli stanicami Ružomberok a Kralovaný, kde v letných mesiacoch povaľuje sa lenivá buržoázia, zišli sa v polovici tohto mesiaca mnohí zástupcovia slovenského proletariátu .. ., aby vedľa dôležitých otázok organizačných rokovali najmä o myšlienke zjedno tenia slovenského robotníckeho hnutia na podklade programu III. Internacionály.“ Takto začínala brněnská „ROVNOSŤ“ 18. januára 1821 referát o ĽUBOCHNIANSKOM ZJAZDE MAR XISTICXEJ ĽAVICE SOCIÁLNODE MOKRATICKEJ STRANY. Poodhaľme trošku oponu času a nazrime do protokolov a policaj ných správ, aby sme aspoň čo-to precítili a pochopili z doby, keď vznikala naša Komunistická strana Československa. O O O Slovanský proletariát, najmä jeho najvyspelejšia časť, si po predošlých skúsenostiach veľmi dobre uvedomoval, že jeho sily môže znásobiť strana verná jeho túžbam a zásadám. Príprave zjazdu sa preto v organizáciách venovala veľká pozornosť. Na ľubochniansky zjazd sa pripravoval aj štátny aparát. Župný úrad v Lipt. Sv. Mikuláši, ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska, Policajné riaditeľstvo v Bratislave a štátne zastupiteľstvá sa tiež chystali. Vedeli, že tu vzniká organizácia, s ktorou budú mať čo robiť v budúcnosti veľmi často. Zaujímal ich každý účastník zjazdu, ale zvlášť podrobne sledovali jeho organizátorov. Úradné sledovanie zjazdu sa pripravovalo tak, aby pomohlo získať podklady pre sledovanie robotníckeho hnutia ako celku i jeho jednotlivých funkcionárov. Hlavný slúžny Adalbert Skyčák a jeho partner Alojz Markovič zastupovali na zjazde župný úrad, mali svojho koncipienta Letovského a stenografa, ale tiež jednotku asi dvadsať policajtov. Rokovanie zjazdu začalo v nedeľu 16. januára 1921 o 10,00 hodine otváracou rečou krajinského tajomníka strany Schiffela a zaspievaním Internacionály a Piesne práce, ktoré zaspieval Robotnícky spevokol z Vrútok. Za predsedu zjazdu zvolili s. MARKA ČULENA, za podpredsedu s. SVRAKA, za zapisovateľa s. KRŠIAKA a za jeho pomocníka s. ŠAFRÁNKU. Predsedajúci s. Čulen povedal na úvod, že zjazd má veľký historický význam, lebo že sa od neho očakáva, ako sa slovenský proletariát zachová — „ ... a aké smernice si určí v dnešnej historickej dobe“. Ďalej povedal: „Preto sme sa zišli, aby sme určili smernice slovenskému proletariátu, ako v budúcnosti máme pokračovať. Ďalej povedal: „Preto sme sa zišli, aby sme určili smernice slovenskému proletariátu, ako v budúcnosti máme pokračovať. Ďalej máme tu prejaviť našimi hlasmi, ktoré majú znieť za našich zastrelených a internovaných súdruhov, ktorí sú za přáva československého proletariátu zatvorení (výkrik: „Hanba!“). Ďa lej za s. Liebknechta a súdružku Luxemburgovú (volanie: „Sláva!“). Potom hovoril v maďarskej a ne meckej reči súdruh Anton Svraka a po ňom český súdruh Herman Taussig o posledných udalostiach v Československej republike. Ukazoval na zradu pravicových vodcov sociálnej demokracie a buržoáznu triednu podstatu moci českoslo venského štátu, ktorého orgány v decembrovom (1920) štrajku neváhali strieľať do robotníctva, volal „do boja za všeobecnú proletársku revolúciu“. Vtedy zasiahol ružomberský štátny slúžny Skyčák: „Upozorňujem, aby sa nepoužívalo slovo revolúcia, ináč zakážem zjazd!“ — kričal, ale rečník mu pokojne odpovedal: „Upozorňujem pána slúžneho, že sine v socialistickej demokratickej republike, (tieto sln vá sú myslené ironicky — pozn. SP), že si nenecháme nič prikazovať, zvlášť my, poslanci. Nech sa pán slúžny posadí a nezneužíva svoje hosťovské právo.“ Napätie v sále sa stupňovalo. Delegáti hovorili o ukrutnostiach režimu páchaných na proletariáte, napr. Július Nagy o tom, ako vo Vrábľoch vojenský veliteľ zaranžoval krvipreliatie, súdruh Kreibich o tom, že „hrôza je vládny systém ustrašených“. V popoludňajších hodinách zjazd pokračoval v rokovaní na dvoch miestach. Slovenská sekcia ostala v Kollárovom dome a nemeckí a maďarskí delegáti prešli do hotela Tatra. V slovenskej sekcii rokovali o organizačných otázkach strany, o ťažkostiach, ktoré režim spôsobuje ľavicovej, robotníkov sa zastávajúcej tlači, hovorili Matej Kršiak (Pravda chudoby) a Václav Chlumecký (Hlas ľudu). Svoje skúsenosti z cesty zo sovietskeho Ruska vyrozprával Július Verčík a o podmienkach vstupu do III. Komunistickej Internacionály prehovoril Ivan Olbracht, ktorý zdôraznil, že proti jednotnému frontu kapitalistov musí sa organizovať jednotný front proletariátu. Rokovanie zjazdu pokračovalo do večera. Delegáti si chceli v sekciách podrobne pohovoriť o všetkých hlavných otázkach, aby k nim potom na druhý deň, v pléne, mohli prijímať dokumenty a voliť nové orgány strany. Keď večer hovoril Július Verčík o význame III. internacionály a ukazoval na to, že všetko v republike je podriadené domácemu a zahraničnému kapitálu, prerušil ho hlavný slúžny Skyčák otázkou: „Čo rozumiete pod menom III. internacionála?“ Rečník mu odpovedal, že úradník, čo zastupuje vládu, by to mal vedieť, a poslanec Tausig hu ešte doplnil: „Upozorňujem vás, že na to sa nesmiete pýtať. To je naša vec. Vy ste tu hosť, nesmiete prerušovať reč a máte sa obracať na predsedníctvo, a nie klásť otázky rečníkovi.“ Vtedy už pánu slúžnemu povolili nervy, alebo skôr vznikla situácia, akú potreboval, lebo bezprostredne zvolal: „Menom zákona rozpúšťam zjazd!“, ale hneď aj opúšťa miestnosť, v ktorej nastalo pobúrenie. Účastnici kričali: „Budeme zasadať ďalej, hanba, vyhodiť!“ Keď sa slúžny Skyčák poradil so svojím kolegom Alojzom Markovičom, ktorý medzitým sledoval rokovanie maďarskej a nemeckej sekcie, vrátil sa do sály a rozkázal predsedajúcemu, aby sa delegáti ihneď vzdialili z miest nosti. Keďže sa tak hneď nestalo, slúžny zavelil: „Čata vpred!“ Šestnásť četníkov vystúpilo na pódium a zazneli ďalšie povely: „Nasadiť bodáky!“ „Odtud vyprázdniť miestnosť!“ ne Žandári predviedli svoj perfekt nacvičený „Sturmangriff“ na bezbranných delegátoch. Bili ich pažbami a nebrali ohľad ani na poslaneckú imunitu poslancov. Tak sa predstavila vznikajúcemu komunistickému hnutiu na Slovensku buržoázna masarykovská de mokracia. Na druhý deň časť delegátov od išla do Ružomberka, kde zvolili výkonný výbor pre územia Slovenska a uložili mu riadiť prácu strany na Slovensku do pražského zjazdu, kde mala byť ustanovená Komunistická strana Československa. Význam ľubochnianskeho zjazdu, jeho reprezentativnost' a obsažnosť rokovacieho programu sú nesporné. Ukazujú to aj tieto skutočnosti: Na ľubochnianskom zjazde sa zúčastnilo 149 riadnych delegátov zastupujúcich 241 205 politicky a odborové organizovaných príslušníkov robotníckej triedy Slovenska a Zakarpatskej Ukrajiny. Zjazdu sa zúčastnili aj hostia zastupujúci českú (Ivan Olbracht) a nemeckú (Karel Kreibich) marxistickú ľavicu. Národnostné zloženie delegátov bolo reprezentatívne, zodpovedalo národnostnému zloženiu slovenského proletariátu. Medzi delegátmi bolo 88 Slovákov, 36 Maďarov, 15 Nemcov, 6 Ukrajincov a 4 zástupcovia židovskej organizácie Poale Zion. Na zjazde boli teda zastúpené revolučné organizácie všetkých národností obývajúcich Slovensko a Zakarpatskú Ukrajinu. V tomto smere ľubochniansky zjazd urobil politicky mimoriadne záslužnú prácu. Uzniesol sa zjednotiť do jednej revolučnej marxistickej organizácie, rozdelenej na krajské, okresné a miestne organizácie — bez ohľadu na národnosť — Všetky revolučné sily Slovenska a Zakarpatska. Chybou bolo, že v snahe podporiť jednotu strany v Československej republike, neodmietol zjazd tézu o jednotnom československom národe. — Najdôležitejšou otázkou., ktorú zjazd prerokoval, bolo rozhodnutie pripojiť sa ku komunistickej internacionále a prijať jej 21 podmienok. Všetci delegáti sa vyslovili za ich prijatie. Výhradu urobili len pri siedmej podmienke, ktorá žiadala, aby sa strana premenovala na komunistickú (sekciu III. internacionály). Prijatie tejto podmienky nechal ľubochniansky zjazd na posúdenie a rozhodnutie celoštátnemu zjazdu marxistickej ľavice, ktorý sa mal zísť o 4 mesiace v Prahe. — Ľubochniansky zjazd splnil úlohu zjednotiť revolučné sily slovenského proletariátu, stal sa historickým. Preto mu aj buržoázne úrady, a najmä četnictvo, venovali toľko pozornosti. — Revolučné robotníctvo Slovenska podporovalo ľubochniansky zjazd a výsledky jeho rokovania. Zostalo tak pevným a verným stúpencom revolučného marxistického smeru. Od ľubochnianskeho zjazdu sa pravicová sociálna demokracia na Slovensku stala malou sektou, bez vplyvu na proletariát a roľníctvo, a takou zostala počas celej predmníchovskej republiky. Zjazd marxistickej ľavice Slovenska a Zakarpatskej Ukrajiny v Ľubochni položil základy vytvorenia skutočnej revolučnej strany slovenského proletariátu. Stal sa ustavujúcim zjazdom Komunistickej strany na Slovensku, a tým aj historickým medzníkom v bojoch robotníckej triedy Slovenska za jej sociálne a národnostné oslobodenie. STEFAN PALUDA FINIŠ MÔŽE VELA APRAVIŤ Medzi prvé predsavzatia, ktoré si postavil pred seba Okresný výbor Socialistického zväzu mládeže v Trenčíne v „Štafete iniciatívy a činov“ patrilo dosiahnuť do konca mája tohto roku 5000 členov. Prvé predsavzatie sa vydarilo nad očakávanie — už dnes evidujú v tomto okrese 5200 členov. Ďalšími užitočnými podujatiami boli aktívy predsedov základných organizácií, kde ich pracovníci OV SZM oboznámili s úlohami a ciefmi okresnej organizácie i so súťažami mladých — Štafetou a Signálom 50. Dobrá ideovo-výchovná práca priniesla ovocie — do súťaží sa zapojili štyri pätiny základných organizácií v okrese. V desiatkach organizácií už usporiada* li besedy so starými Členmi komunistickej strany a prednášky na prvú tému z prednáškového cyklu k 50. výročiu KSČ. S priaznivým ohlasom medzi mladými ľuďmi sa stretli aj tri celookresné prehliadky trenčianskych diskjockeyov v Merine. V basketbalovom turnaji stredných a učňovských škôl zvíťazili (učni z OU Chirana Stará Turá. Stolnotenisový turnaj pomohla usporiadať okresná odborová rada spolu so ZO SZM v Chirane. Okrem dobrých športových výkonov ocenil OV SZM aj vynikajúcu organizáciu tohto podujatia. Signál 50 sa stal impulzom pre rozvoj činnosti nielen pre gestorskú organizáciu a pre pomocné organizácie, ale i pre členov tých ZO, ktoré nie sú do súťaže zapojené priamo. Doteraz získali v okrese 80 mladých bezpříspěvkových darcov krvi a darovať svoju krv sú pripravení ďalší mladí ľudia. V Chirane Stará Turá vytvorili mládežnícky zlepšovateľský tím; výsledky jeho práce iste nenechajú na seba dlho čakať. Nevydarila sa výsadba stromčekov. To však nie je vina mládežníkov, pretože oni snahu mali, ale poľnohospodárske a lesné závody si tieto práce vykonávali väčšinou vlastnými silami. Aby sa im tento rok darilo lepšie, mladí uzatvorili s príslušnými závodmi zmLuvy na výsadbu stromčekov. Dobre sa Trenčanom darí plniť aj krátkodobé úlohy Signálu 50. V okrese majú vybudovaných šesť klzísk, Čo je pravdepodobne najväčší počet zo všetkých okresov nášho kraja. Do gitarovej súťaže sa prihlásilo 15 mladých gitaristov. Po prvom vyhodnotení Štafety sa okres Trenčín neumiestnil medzi prvými. Do jej skončenia je však ešte času dosť — dobrý finiš môže ešte veľa napraviť. —bre— KOMENTUJEME RÝCHLE, EFEKTÍVNE A KVALITNE Problémom bytovej výstavby venujú naše stranícke a štátne orgány zvýšenú pozornosť a starostlivosť už niekolko rokov. Otázka bytov sa čoraz častejšie dostáva do programov rozhlasu a 'televízie a napokon 1 na stránky novín. Faktom Je, že v poslednom období sa nám vcelku úspešne darí zmierňovať vážnosť situácie vo výstavbe a v dokončovaní bytov. Napríklad v našom Západoslovenskom kraji sa vo všetkých formách bytovej výstavby v minulom roku odovzdalo do užívania 10 267 bytov. Pravda, to však neznamená, že problémy na tomto úseku už nie sú. Naopak, Je Ich ešte stále dosť, ako o tom tiež hovoril v referáte na poslednom plenárnom zasadnutí Západoslovenského krajského výboru KSS tajomník Zs KV KSS súdruh Ing. František Zímek. Zdôraznil, že po zlepšení plnenia kvantitatívnych úloh v roku 1970 na úseku bytovej výstavby v nastávajúcom období bude potrebné venovať velkú pozornosť predovšetkým kvalitatívnym ukazovatelom. O čo tu teda konkrétne Ide? Predovšetkým zamedziť narastaniu cien a rozpočtových nákladov čistého a komplexného bytu a dosiahnuť stabilizáciu cenovej úrovne, obnoviť a dodržiavať disciplínu v oblasti technicko-hospodárskych ukazovatefov v plošnom štandarde vo vybavenosti bytov a v nákladoch na občiansku a technickú vybavenosť. Závažné nedostatky naďalej spočívajú aj v neúmernom zvyšovaní rozostavanosti bytovej výstavby a rozpočtových nákladov, v predlžovaní doby výstavby bytov a v technickej a občianskej vybavenosti. Už v tomto roku |e nanajvýš potrebné skrátiť cyklus výstavby bytov a zariadení občianskej a technickej vybavenosti a tak obnoviť plynulosť v dokončovaní bytov. Na základe podkladov Federálneho štatistického úradu súdruh Zimek na spomínanom pléne v referáte tiež uviedol niekolko velmi zaujímavých údajov o predlžovaní výstavby bytov ako nepriaznivého faktora, brzdiaceho plnenie zvýšených plánovaných úloh v bytovej a občianskej výstavbe. Uveďme z nich aspoň niektoré: predlžovanie priemernej doby výstavby bytov v rozhodujúce! miere ovplyvňuje prvý technologický stupeň, t. j. do ukončenia technického podlažia a druhý technologický stupeň — montáž hrubej stavby. Prvý technologický stupeň od roku 1961 sa predĺžil z 96 dní na 141 dni, teda celkove o 55 dni. Druhý technologický stupeň za to Isté obdobie z 92 na 108 dní, čo činí predĺženie o 16 dní. Hrubé kompletizovanie sanity, inštalácia až po vnútorné omietky, ktoré patria do tretieho technologického stupňa, sa predĺžili v priemere o 17 dní. Značne sa spomalilo tempo najmä v štvrtom technologickom stupni, v ktorom sú zahrnuté dokončovacle práce a montáž zarlaďovacích predmetov — kuchynské linky, kúpeľne a pod. Tento posledný technologický stupeň trvá až 55 dní. Ako vieme, v týchto dňoch sa ujmú funkcie novozriadené krajské národné výbory. Medzi ich prvoradé úlohy na úseku bytovej výstavby zostáva prehodnotiť súčasný systém riadenia a plánovania komplexnej bytovej výstavby a zabezpečiť jeho ďalšie skva. litnenle vo vzťahu na prehlbenie územnej a medziodvetvovej koordinácie dlhdobých a krátkodobých plánov, najmä však vykonávacieho plánu. Očakávame, že I náš Západoslovenský krajský národný výbor vyvinie maximálne úsilie na to, aby premy.-'enou a dôkladnou koncepciou vytvoril pre našich stavbárov dobré podmienky pre rýchlu, efektívnu a kvalitnú bytovú výstavbu. —4a—