Hlas Ĺudu, február 1971 (XVIII/26-49)
1971-02-23 / No. 45
K VÍŤAZKA Pre HLAS ĽUDU píše doc. dr. L. HUBENÁK, CSc. V POPREDÍ VÝROČNĚ SCHÔDZE KSS Jr PÄŤDESIATROČNÍ (Dokončenie z 1. strany.) rozhodujúcich ZO KSS, ktoré uskutočňujú jednotlivé oddelenia OV KSS za pomoci svojich aktivistov. Vo väčšine základných organizácii sa prípravou výročných členských schôdzí zaoberali, alebo tam, kde sa tieto ešte len uskutošnla, zaoberajú na dvoch až troch výborových schôdzach za účasti aktivistu. 0 V predchádzajúcich rokoch výročné správy základných organizácií boli dost povrchné, neadresné, málo konkrétne. Pochopitelné, že po takýchto správach nasledovali i málo zaujímavé diskusie. Tentoraz je to však už pravý opak. Zúčastnil som sa na viacerých schôdzach, a poviem pravdu, že som sa nestretol s prednesenou správou, ktorá' by sa podobala tým predchádzajúcim. Aký máte vy názor na túto otázku? — Plne sa s vami stotožňujem. Výročné správy vychádzajú zo záverov plenárnych zasadaní Ústredného výboru KSC a KSS z decembra minulého roku. Sú naozaj dosť obsiahle, správy velmi kriticky hodnotia politický vývoj od roku 1968. Popri tom, samozrejme, výročné správy obsahujú 1 pasáže k medzinárodne! situácii. Tieto výročné správy kriticky hodnotia situáciu, do akej sa dostali zásluhou činnosti pravicovooportunlstlckých síl, ale I porušovaním stanov strany. Pri hodnotení výsledkov výmeny členských legitimácii sa toto opatrenie OV KSC považuje v správach za velmi správne, pretože len očistou strany sa vytvárajú podmienky pre zaktivlzova-nie činnosti ZO KSS a pre obnovenie leninských noriem straníckeho života. Vo výročných správach sa vyslovuje požiadavka, aby výbory straníckych organizácií od každého člena vyžadovali plnenie si straníckych povinností, kládli dôraz na upevňovanie straníckej disciplíny a vyvodzovali závery proti tým členom, ktorí sa budú vyhýbat plniť si svoje povinnosti. K tejto otázke by som chcel ešte dodať, že výročné správy venujú veľkú pozornosť straníckemu vzdelávaniu, hodnoteniu komunistov v spoločenských organizáciách a osobitné miesto sa tiež venuje hodnoteniu plnenia hospodárskych úloh v podnikoch a poľnohospodárskych závodoch. 0 Takéto konkrétne správy potom, samozrejme, že i viac nabádajú komunistov do diskusie. , — Áno, diskusia na výročných členských schôdzach je podstatne odlišná než bola napríklad na výročných členských schôdzach v roku 1969, kedy sa v diskusií vyjadrovali súdruhovia iba k celoštátnym problémom a k otázkam, ktoré mali riešiť vrcholné stranícke orgány, pritom na svoje vlastné problémy zabúdali a obchádzali ich. V súčasnosti je diskusia pokračovaním z členských schôdzí k záverom decembrových plén ÚV KSC a KSS. A tak v zmysle týchto záverov plén teraz veľmi vecne, otvorene, kriticky, ale I sebakriticky hovoria o vlastných problémoch straníckej práce, o plnení hospodárskych úloh vo svojich závodoch a podnikoch. Niektorí komunisti sa vo svojich diskusných vystúpeniach ešte stále vracajú k uplynulému vývoju, tak ako bol hodnotený vo významnom dokumente Poučenie z krízového vývoja strany a spoločnosti po XIII. zjazde KSC. Ak by som to mal konkretizovať, tak v tom prípade treba uviesť na prvé miesto problémy metód a ťorlem práce základných organizácií, hodnotenie minuloročného vývoja strany, riadenie národného hospodárstva, hodnotenie práce členov KSS a tak ďalej. V diskusii hovoria súdruhovia o rozvoji pracovnej iniciatívy, o formách a metódach uplatňovania vedúcej úlohy strany, o vnútrostraníckej výchove, o stanovách strany, o mládeži a problémoch jej výchovy a tak podobne. 0 Súdruh tajomník, doteraz sme hovorili o priebehu výročných schôdzí ZO KSS, o kvalitatívnych ukazovateľoch výročných správ, o úrovni diskusie na týchto schôdzach komunistov. Spomínali ste, že tieto výročné správy, ale i diskusia sú valmi konkrétne a podnetné. A čo uznesenia z týchto výročných schôdzí? — Nie je to inak ani v prijímaní alebo schvaľovaní uznesení na výročných schôdzach, ktoré sú, podľa môjho názoru, politicky správne zamerané. Uznesenia výročných schôdzí vychádzajú z nastolených problémov v správach a v diskusiách. Konkrétne sú v nich rozpracované úlohy pre zvýšenie aktívnej práce členov strany, angažovanosť každého komunistu, ďalej na prijímanie a rozvíjanie záväzkového hnutia, ale i na zlepšenie straníckej výchovy, uplatňovanie vedúcej úlohy strany v oblasti hospodárskej politiky, v štátnych a spoločenských organizáciách. 0 Aspoň v stručnosti by ste nám mohli povedať, ako prebiehajú voľby do nových výborov ZO, respektíve delegátov na okresné konferencie KSS? — Doterajši priebeh volieb môžeme hodnotiť veľmi dobre, uskutočňujú sa v zmysle zásad schválených Ústredným výborom KSC. Stranícke organizácie nezabúdajú na prvoradú úlohu, aby boli vo výboroch ZO zastúpení robotnici v oveľa väčšom počte než to bolo doteraz. O voľbách delegátov na okresné konferencie ešte nemôžem konkrétnejšie hovoriť, pretože, ako viete, o konaní okresných konferencií strany v súvislosti so zjazdom KSČ sa rozhodlo iba prednedávnom. 0 Posledná otázka sa týka aktlvizácie registrovaných členov strany. Môžeme byt s ňou spokojní? — Nemôžeme. Veď aj na výročných členských schôdzach sa zúčastnilo z evidovaných registrovaných členov iba približne 50 percent. S tým, samozrejme, nemôžeme byť spokojní. Budeme od každého člena strany vyžadovať, aby sa plne zapojil do aktívnej práce v mieste svojho bydliska podľa uznesenia, schváleného sekretariátom OV KSČ 18. novembra minulého roku — Opatrenie k politickej práci členov strany zo závodných organizácií v mieste ich bydliska. 0 Za rozhovor sa poďakoval: JOZEF DEGNER VEČERNÁ NITRA ^nímka: Jozef Calpaš, Nitra MEDZINÁRODNÉ VÝSKUMNÉ STREDISKO OSN DO BRATISLAVY Hrozba nečistoty Smeti ďalej od veľkomiest • Hlavné mesto Slovenska si uvedomuje nebezpečenstvo • Zlé je to aj v Nitre, Zlatých Moravciach a Vrábľoch — Býva nepísaným pravidlám, že kultúrnosť ľudí sa posudzuje podľa čistoty prostredia, . ktorom žijú a pracujú. Problém udržiavania hygieny, čistoty a poriadku je vermi nákladný a zložitý. Pribúdajúci počet fabrík, nových obytných štvrti, rozrastajúci sa motorizmus, využívanie plynu a ropy v priemysle i na vykurovanie, čoraz viac znečisťuje vzduch, puvrchuvú i spodnú vodu. Súčasná situácia sa už stáva pre ďalšiu existenciu človeka nebezpečnou. Výskum znečisťovania organizujú vo všetkých vyspelých štátoch. Podľa záverov medzinárodnej konferencie, ktorá sa uskutočnila vlani v Londýne, patri Československo k najzamorenejším krajinám svata. Voda, vzduch a pôda sú u nás znečistené natoľko, že ich ochrana a rekultivácia si vyžiada prvoradú pozornost. Preto sa federálna vláda rozhodla zriadiť v Bratislave za finančnej pomoci OSN medzinárodné výskumné stredisko. Na Slovensku za roky od oslobodenia sa mestá rozširujú nevídaným tempóm. Pbčet ich obyvateľov sa zvyšúje a s týin narastajú aj úlohy služieb zabezpečujúcich čistenie ulíc, domov, pánkov, rielk a pod. Občania si uvedomujú, že aj na nich záleží, aká je v meste hygiena a poriadok. Súčasný vývoj si však vyäfaduje modernejší spôsob čistenia vód i likvidovania odpadov. O známe kom pestovanie smeti vo väčších mes tách nie je taký záujem, ako sa pôvodne plánovalo. Ukazuje to nízke číslo: v ČSSR Je 25 kompostární, ktoré spracujú Iba necelé 4 percentá odpadu. Nevýhodou je, že do kompostu sa môže dostat úlomok skla alebo kovový predmet. Napokon, zbytky, nevyužité pre kompostovanie sa musia odviezť a skládková!. V našich mestách však namiesto organizovanej skládky poznáme Iba tzv. skládkovanle „na divoko", ktoré tvorí až 94 percent z celkovej likvidácie odpadu. Smeti sa vyvážajú do jám bez betónového dna a odpadových kanálov pre dažďovú vodu. Tá potom, pochopiteľne, odnáša so sebou choroboplodné zárodky a znečisťuje spodnú vodu. V skládkovaclch priestoroch dochádza k biochemickým reakciám,' výborne sa v nich darí rozličným vírpsom, kokom a tiež hlodavcom. (V Holandsku prednedávnom otvorili dvestoročnú zavezenú skládku. Odborníci zistili, že v nej žijú o. 1. baktérie cholery. (Ak nie sú smeti zavá' žané vrstvou hliny a vápna, výpary sa dostávajú do vzduchu ohrozujú okolie. Nečudo, že sklád- a kovacie priestory sa ťažko hľadajú a preprava je nákladná. V Bratislavy v súčasnosti likvidujú smetisko v Dúbravke, lebo týmto smerom pokračuje výstavba Podvornlce III. Po rokovaní so zainteresovanými sa ukazuje, že smeti bude treba vyvážať ešte ďalej. Národný výbor hlavného mesta Slovenska si uvedomuje nebezpečenstva vzrastajúceho znečisťovania vzduchu, povrchových i spodných vôd a rieši celý komplex týchto problémov. Bratislava má teraz okolo 300 tisíc obyvateľov, ku ktorým možno pripočítať 85 tisíc pracujúcich a študentov, dochádzajúcich do Bratislavy. Ročne vyprodukujú okolo 350 tisíc m* smeti a odpadkov. V priemere na jedného obyvateľa je to jeden kubik odpadu. Vzhľadom na plánovaný rast mesta (v roku 1980 sa učakúva, že stúpne na 400 tistc a okolo 90 tisíc mú dochádzať do zamestnania) stúpne aj percento odpadu na občana na dva metre kubické. Aj v iných mestách je situácia podobná ako v Bratislave. Napríklad v Nitre odpad likvidujú na neorganizovaných skládkach. jej lokalite sú nevyriešené odpaV dy charakteru nielen mestskéhu, ale aj priemyslového. Ide najmä o mestá Zlaté Moravce a Vráble. Problematiku plánujú riešiť v celej šírke. Pretože lokalita leži v poľnohospodárskej oblasti, azda sa tu uplatni aj využitie organického odpadu pre JRD a ŠM. Výskum čaká preto veľa úloh, predovšetkým pri odstraňovaní pevného domového odpadu z miest, nečistôt z vodohospodárskych zariadení a pri likvidácii zamoreného ovzdušia škodlivými exhalátmi. Je to už súčasť programu štátnej technickej politiky. Vý. skum sa usiluje nielen o dokazovanie a upozorňovanie, ako sústavne nebézpečie zamorovania narastá, ale aj, a to predovšetkým o predchádzanie ďalšiemu znečisťovaniu a o likvidovanie existujúceho najmodernejším zariadením. (rek) lilllllllllilllllllllllllllllilli Úspešná výzva BRATISLAVA (si) — Výzvu ONV Dolný Kubín a MsNV Svit prijali už všetky okresné národné výbory na Slovensku a väčšina mestských a miestnych národných výborov. Pri tejto príležitosti vyhlásili hodnotné socialistické záväzky, z ktorých mnohé odovzdali priamo čelným funkcionárom strany a štátu. Pozoruhodný z nich bol najmä záväzok hlavného mesta Slovenska Bratislavy, podľa ktorého hodnota záväzkov vyjadrených konkrétnymi akciami presahuje 87 mil. korún, celková hodnota záväzku na skvalitnení a rozšírení služieb pre. sáhuje 5,5 mil. korún a výška nadplánovaných zdrojov ktoré sa plánujú dosiahnuť z prekročenia výrobných úloh, zo zhospodárnenia a zracionalizovania výroby a z celkového zvýšenia jej efektívnosti v podnikoch a organizáciách dosahuje takmer 54 mil. korún. Čo brzdilo rozvoj hnutia Otázka jednotnej odborovej organizácie bola z hradiska vedenia triednych bojov robotníctva nesmierne dôležitá. Túto otázku riašila prvá všeodborová konferencia na Slovensku, ktorá sa zišla 9. februára 1919 vo Vrútkach. 86 delegátov zastupovalo vyše 23 tisíc robotníkov. Prítomní boli aj maďarskí odborové organizovaní robotníci. Na konferencii, a v tom je jej najväčší význam, došlo k zjednoteniu odborové organizovaného robotníctva na Slovensku s robotníctvom českých krajín. Bola zvolená krajinská odborová rada, prijaté uznesenie o zriadení všeodborového sekretariátu v Ružomberku a o založení všeodborového časopisu (Priekopník a Üttörö v maďarčine). Vytvorením krajinskej odborovej rady so sídlom v Ružomberku vzniklo na Slovensku popri Košiciach a Bratislave tretie centrum robotníckeho hnutia. Krajinská odborová rada stala sa dôležitým organizačným a zjednocovacím činiteľom revolučného hnutia v ďalšom období. Zohrala dôležitú úlohu v boji s oportunistickým vedením slovenského výkonného výboru sociálnodemokratickej strany v Bratislave a pri formovaní marxistickej ľavice. Vrútockou konferenciou sa však proces zjednocovania robotníctva na Slovensku nedovŕšil. Trvalo takmer dva roky, kým došlo i k zjednoteniu s odborové organizovanými robotníkmi nemeckej a maďarskej národnosti. Význam všeodborovej konferencie je však už v tom, že ňou tento zjednocovací proces začal a že dala podnet k rokovaniam o vytvorení jednotnej odborovej organizácie. V tomto procese sa vytváral pevný zväzok robotníkov slovenskej, nemeckej a maďarskej národnosti na základoch proletárskeho internacionalizmu a prekonávali sa nezdravé a rozvoju robotníckeho hnutia škodlivé nacionalistické priehrady. Dňa 2. marca 1919 sa zišlo valné zhromaždenie bratislavských typografov, na ktorom sa okrem iného prerokúvala aj otázka odtrhnutia od budapeštianskej centrály a pripojenie k organizácii českých typografov. Zhromaždenie typografov slovenskej, nemeckej a maďarskej národnosti schválilo pripojenie sa k československým zväzom. Dňa 21. marca 1919 rokovali zástupcovia Odborového združenia československého so zástupcami bratislavského „Gswerkschaftskartelu“ o úprave organizačných pomerov na Slovensku. Na poradách sa schválilo rozhodnutie zvolať do Bratislavy konferenciu zástupcov Odborového združenia československého a odborovej rady z Budapešti, ktorá by riešila organizačné otázky odborového hnutia na základe nových podmienok, utvorených po prvej svetovej vojne vznikom nových štátov na území bývalej rakúskouhorskej monarchie. K ďalším rokovaniam došlo až v druhej polovici roku 1919. Značný organizačný ruch, zakladanie politických a odborových organizácií a veľký vzrast počtu členstva mal popri svojich kladoch (zapájal do hnutia tisíce robotníkov u vytváral predpoklady i pre ich politický a ideologický rast) aj svoju negatívnu stránku, j Organizačná práca sa chápala často samoúčelné, nevidel sa jej ) revolučný zmysel, čo umožnilo prenikanie masy neproletárskych : živlov do hnutia. Tieto doň vnášali svoju maloburžoáznu ideolój giu. Ich negatívny vplyv sa prejavoval zosilnením oslobodenecj kých a nacionalistických tendencií v radoch slovenského a aj ■ v časti nemeckého a maďarského proletariátu. Tieto okolnosti stali sa brzdou rozvoja hnutia, prekážkou rýchlejšieho ideového j rastu proletariátu všetkých národností. (Pokračovanie) JEDEN Z NAJMLADŠÍCH Búrlivé obdobie posledných rokov »nechalo stopy i v Jednotkách Ľudových milícii. Aj keď v ťažkých skúškach obstáli dobre a ich členovia nepodľahli vášňam a emóciám, predsa boli Jednotlivci, ktorf svojím vystupovaním dokázali, že nemajú právo nosit uniformu príslušníka Ľudových milícií a museli opustit jej rady. Preto okresné štáby ĽM, vyvíjajú maximálne úsilie, aby na uvoľnené miesta prišil najlepší členovia strany, u ktorých je záruka, že dôveru nesklamú. Levický okres v prijímaní nových mladých príslušníkov si počina dobre. Vlani ich prijal vyše päťdesiat, medzi nimi aj 25-ročného TIBORA KOSU, (na snímke) opravára poľnohospodárskych strojov na Semenárskom štátnom majetku v Leviciach. O ňom a jeho práci počul všade len slová uznania. Už doma v rodine dostal dobré základy pre život. jeho otec ako červenoarmejec stál v roku 1919 so zbraňou v ruke pri zrode Maďarskej republiky rád. Vždy bol verný robotníckej triede. A syn kráča po jeho stopách. Už vo svojich devätnástich rokoch vstúpil do KSS a odvtedy aj v nej aktívne pracuje v rôznych lunk. ciách. Hoci je vekom mladý, v roku 1988 správne reagoval na vtedajšiu politiku a vycítil jej zámer. Postavil sa smelo medzi tých, ktorým ochrana socializmu ležala na srdci. Sledoval prácu príslušníkov Ľudových milícií, nesúhlasil s útekmi na nich, s ohováraním, bagatelizovaním ich práce a snahami o zrušenie ĽM. Už vtedy cítil, že aj on patri do jej radov. Dosť dlho Okresný štáb podrobne preskúmal jeho prácu a v roku 1970 ho prijal za člena ĽM. Na prejavenú dôveru je hrdý a snaž! sa všetky úlohy plniť statočne. Aj v plnení pracovných povinností patri medzi najlepších. Je vždy tam, kde to podnik najviac potrebuje, nevyhýba sa žiadnej práci. Hoci je opravárom, počas žatvy neváha sadnúť za kombajn a od rána do večera zberať úrodu. Súdruh Kúša je vzorom pre mladú generáciu. Jeho práca a politický postoj dokazujú, že mladý človek môže vyniknú! svojim dobrým správaním sa a prácou. Podľa jeho názoru, takých ako je on je väčšina. Myslí si, že pre |eden strom nesmieme nevidlet celú horu. __in— túto myšlienku nosil v sebe, bál sa, že je ešte mladý, ale v roku 1989 odovzdal prihláška. Z NOVÝCH KNÍH Nakladateľstva Pravda V. I. Lenin: Spisy, zv. 42 — Doplnkový zväzok Spisov V. I. Lenina, ktorý zahrňuje dosial v slovenčine neuverejnené Leninové práce z rokov 1917 až 1923, teda z obdobia Leninovho a života, ktoré bolo najrušnejšie myšlienkovým bohatstvom najzaujímavejšie. Zväzok obsahuje články alebo ktoré neboli zaradené prejavy, do 4. vydania Leninových Spisov (15,50 Kčs vlaž.). M. Michalik — M. Marko: Psychologická vojna a československý experiment — Dielo analyzuje viaceré problémy psychologickej vojny — počnúc niektorými otázkami Jej Ideového základu, obsahového zamerania a končiac činiteľmi, nástrojmi, metódami a forma mi. Zvlášť aktuálne je osvetlev nie úlohy západného Nemecka tejto psychologickej vojne (9,- Kčs brož.). Prvé kroky po oslobodení — Ide o zborník tematických štúdií, zameraných na prvé obdobie vývoja revolúcie na Slovensku (13 Kčs brož.). Ján Čierny: Klo vládne v Paríži. ’Autor tu píše výlučne o systéme vládnutia vo Francúzsku ív posledných desiatich rokoch. Autor opisuje svoje zážitky, príhody, anekdoty, zákulisné akcie hlavného aktéra de Gauila a členov gaullistického štábu (15.— Kčs viaž.). (AH)