Hlas Ĺudu, november 1973 (XX/260-285)

1973-11-08 / No. 266

SLÁVNOSTNE ZHROMAŽDENIA BRATISLAVSKÝCH PRACUJÚCICH SPONTÁNNÁ MANIFESTÁCIA DRUŽBY BRATISLAVA (Od našich redaktorov a ČSTK) — Votká hala PKO v Bratislave sa včera, zaplnila do posledného miesta. Bratislavskí pracujúci sem prišli manifestačné vyjadriť věrnost ideám a odkazu Veľkej otdbrovej socialistickej t evolúcie, nerozbornú čs.-sovietsku dražbu e spolupatričnosť v tábore socialistického spoločenstva. Slávnostné zhromaždenie pri prí­ležitosti 36. výročia. Velkého ok­tóbra usporiadal OV KSS spolu s Mestským a Západoslovenským vý­­boroai KSS, Ústredný, Mestský a Krajský výbor NF SSR, Slovenský ústredný a mestský výbor ZCSSP. Zhromaždenie bolo súčasne spon­tánnym vstupom do tohoročného Mesiaca čs. -sovietskeho priatel­­siva. Vo vyzdobenej hale zaujali za' potlesku miesta za predsedníckym stolom najvyšší predstavitelia po­litického a verejného živoia SSH: členovia Predsedníctva QV KSČ, prvý lijomník ŮV KSS Jozef La­nári a predseda vlády SSR Peter colotka, kandidát. Predsedníctva ÚV. KSČ. tajomník ÚV KSS Miloslav Hvušknvič, člen Predeédníetva ÚV KSS. predseda SNi; Ondrej Klokpé .a ďalší členovia Predsedníctva ÚV KSS Herbert Oorkovié. ján janík. Elana Lltvajová. Gajza Šlapka a Miroslav Válek , predseda ÚKRK KSS Viliam Saigovič, ,člen sekreta­riátu ÚV KSS Bohuš Trávniček, podpredsedovia SNR Július Hanus a Václav Vačok, vedúci tajomník OV NF SSR Fedor Gulla, predsta­vitelia strán NF — predseda Stra­ny slovenskej obrody Jozef Mjar­­tan a predseda Strany slobody Mi­chal Zékovič, vedúci tajomník SŰV ZCSSP Karol Šavel, tajomník Zá­padoslovenského KV KSS Mikuláš Valentuvič a ďalší krajskí a most skí činitelia. , Účastníci zhromaždenia snU'r ným potleskom privítali predsía vltefa sovietskeho ludu, generál­neho konzula ZSSR v Bratislave M. M. Dejeva. Na .slávnostnom zhroipaždenl sa zúčastnili ďalej védtíči oddelení ÚV KSS, ministri vlády SSR, členo­via zložiek NF SSR, predstavitelia Ďs. Indovej armády, nositelia ra­dov a vyznamenaní. Prítomní boli tiež vedúci konzulárnych úradov ,v Bratislave. Po štátnych hymnách ČSSR a ZSSR otvoril slávnostné zhromaž­denie bratislavských pracujúcich člen Predsedníctva ÚV KSS, vedú­ci tajomník MV KSS Gejza Šlapka. Dejinný význam Veľkého októb­ra í jpho vplyv na osudy národov Československa zhodnotil v sláv­nostnom prejave súdruh Peter Co­lotka. Vo svojom prejave o. i. po­vedal, že spolu s národmi bratské­ho Sovietskeho zväzu, spolu s mi­liónmi pokrokových rudí nbraciame dnes svoje zraky a svoje mysle k udalosti, ktorá je a ustane histo­rickým medzníkom v dejinách ľud­stva — k Veľej októbrovej socia­listickej revolúcii. Dnes môžeme povedať že Októbrová revolúcia už vyše phl storočia otriasa sta­­hým svetom kapitála, vykorisťova­nia a útlaku — Vždy hrdo ponesieme červenú zástava revolúcie. Budeme rozvíjať učenie V. I. Lenina a vždy kráčať v duchu slov Klementa Gottwalda. So Sovietskym zväzom na večná (Pokraéova,!iie na 11. strait*?!) A Piethý akt kladenia vencov nä pamätnom Sťavtrté Snímka: L. Grešner — ČSTK VEĽKOLEPÁ OSLAVA OKTÓBROVEJ SOCIALISTICKEJ REVOLÚCIE V MOSKVE PRÉMII IEBN01Y SOVIETSKEHO [ODO MOSKVA (ČSTK) — Od skorých ranných hodin sa aa slávnostne vyzdobených uliciach hlavného mes­ta ZSSE pripravovali sprievody pracujúcich jednotli­vých moskovských obvodov. Ich heslo, transparenty a alegorické vozy hovoria o vefkých úspechoch, ktoré dosiahol sovietsky rad pod vedením komu nistickej strany v tohtoročnom treťom roka deviatej päťročnice v rozvoji národného hospodárstva i pri realizácii mierového programu XXIV. zjazdH KSSZ. Dlhotrvajúci búrlivý potlesk privítal vedúcich predstaviteľov Komunistickej strany Sovietskeho zväzu a vlády ZSSR. ktorí tesne pred desiatou hodi­nou moskovského času vystúpili na ochodzu Leni­novho mauzólea Pred mauzóleom prijal maršal Grečko hlásenie veliteľa prehliadky, veíitefa mos­kovského okruhu generálplukovníka V. Govorova a spola s ním obchádza nastúpená jednotky a pa­tom pristúpil k mikrofonu k slávnostnému prejavu. (Pokračovanie na TI. strane:) •ag-Hui— DM ES 12 STRÁN ŠTVRTOK, 8. nov. 1973 1 KČS Ročník XIX. 266 Dri nedávnej návšteve Jednotného rotníckeho • družstva vo Vefkých Uránoch v okrese Galan­­la sa človek všeličo zaujímavého mohol dozvedieť u tomto družstve, o jeho hospodárskych výsledkoch, na ktorých sa vo vetkej miere podieľajú pracovití družstevníci. Pravda, za dobrú prácu dostávajú aj primeranú plécu, lenže okrem toho ešte aj čosi iné... Predseda miestneho |RD súdruh MICHAL (1LEMBA, ktorý stoji na čele družstva nž od roku 1938, si pri našom rozhovore zaspomínal i na ne­dávny 12-denný zájazd do Sovietskeho zväzu, ktoré­ho sa zúčastnilo pät družstevníkov: traktoristi EU­GEN TORŇAY a ONDREJ REPKA, skladník STEFAN LEGEN, vedúci stavebnej výroby FRANTIŠEK NÉ­METH a on, predsede. Pochopiteľne, že táto pekná cesta do spriatelenej krajiny ich nič nestála, preto­že všetky výlohy zaplatilo družstvo A to nielen im, ale aj ostatným, ktori sa zúčastnili na podob­ných zájazdoch do Sovietskeho zväzu už v pred­chádzajúcich rokoch. BI a našu debatu so sú- TM drahom Glembom som si nevdojak spome­nul pri čítaní reportáže vo včerajšom Hlase ľudu pod nadpisom Návšteva u priekopníkov. Pfše sa v nej o vzniku prvého jednotného roľníckeho družstva v republike spred dvadsiatich piatich rokov v obcí Tnrá. Aj keď sa hovorí, že jedna, či prvá lastovička jsr nerobí, predsa len v tomto prípade to bolo celkom inak Pretože všetci máme ešte v živej pa­mäti, ako príklad obyvateľov Turej zanedlho na­sledovali áj v desiatkach a postupne v stovkách iných obcí. Netajíme, že iieto prvé kroky spoločnej práce neboli ľahké. Naopak. V nejednom prípade bolo potrebné préklenút zložité prekážky, spočíva­júce v nedostatku finančných prostriedkov, ale naj­mä v mentalite - ľudí. ktorí všemnŽHe lipli len na tom svojom, hoci malom kúska pôdy. I reakcia ea dedine v tomto prípade zohrala svoju úlohu, kto­rej podľahli na určitý čas niektorí drobní roľníci. Snažili sa im nahnvorif, že jednotné roľnícke druž­stvá hudú hrobárom dediny, tak ako sa to vraj stalo *i v Sovietskom zväze. Viem, že dnes by takéto reči všetci aaši družstevníci považovali za taľafatky a prinajlepšom h* sa mohli nad nimi len zasmiať. Pretože sami na vlastnej koži sa presvedčili, že to boto a ešte i je práve jednotné rolnické druž­stvo, ktoré svojimi hospodárskymi výsledkami po­stavilo dedinu na nohy, zvýšilo v nebývalej miere životnú a kultúrnu úroveň jej obyvateľov. Nemie­nim tu siahať po štatistických údajoch, koľko sa vybudovalo v našich obciach kultúrnych domov, klu­bov mládeže, koľko starých, učupených chatrčí vv­­tisli nové, prekrásne, veľké murované domy, koľkí družstevníci majú svoje vlastné osobné automobily a tak ďalej a tak ďalej. V súčasnosti prebiehajú aj vo vašich obciach verejné stranícke schôdze, na ktorých sa dozaista hovorí aj o týchto emblémoch. V minulom roku som v ktorýchsl novinách čítal, ako leden zahraničný novinár nazval českosloven­ské dediny kvitnúcimi záhradami. Možno, že to tro­cha aj prehnal, lenže taktom zostáva, že za tých pár rokov sa zmenili na nepoznanie. A nielen ich vzhľad, ale aj život v nich. Ťažkú drinu na poli vystriedala mechanizácia, tam, kde ešte pred nie­koľkými rokmi úroda sotva stačila na obživu rodi­ny, dnes zberajú kumbajništi desiatky metrických centov plodia. Ako napríklad počas tohtoročnej žat­vy obilovin. Je len potešiteľné, že s takým rýchlym rozvojom nášho priemyslu drží krok aj naše družstevné socialistické poľnohospodárstvo. Vynikajúce hospo­dárske výsledky tak v rastlinnej, ako aj v živočíš­nej výrobe svedčia o tom, že v našich jednotných roľníckych družstvách máme už dobrých, skúsených hospodárov, z ktorých prevažná väčšina získala aj patričné odborné vzdelanie. Áno. aj to je jedným z predpokladov pri zabezpečovaní plnenia úlob, kló­ré sa z roka na rok zvyšujú, a treba povedať, že nenstále aj budú narastať. V tejto päťročnici, ale i v tých ďalších. Veď aj na XIV. zjazde Komunistic-kej stíraný Československa bola zdôraznená myšlien­ka, že sila socialistického štátu spočíva v jeho eko­nomike, hospodárskych výsledkoch Tie sa ďalej prelínajú aj do životnej úrovne ľudu. do obrany krajiny a celého socialistického spoločenstva. ' Drečo to všetko spomínam? Pred dvadsiatimi pia tirai rokmi vykročili naše dediny na cestu spo­ločného hospodárenia v jednotných rolnických druž­stvách. Po odstupe času, teda po rokoch sa pine potvrdilo, že toto rozhodnutie bolo správne, pretože bez socialistického poľnohospodárstva by sme ne­boli mohli budovat socialistický štát. že by sme sa neboli dopracovali na takú úroveň, akú teraz má­me lenže čas nečaká Úlohy sa zvyšujú a pokrok tie. kráča t. Tovými krokmi dopredu. Uvedomujú si to aj funkcionári a pracovníci jednotných roľníc­kych družstiev Aby boli schopní zabezpečovať zvy­šujúce a náročné úlohý, hľadajú východiská. A tie našli predovšetkým v zdražovaní |RD Vo väčšich celkoch možno totižto dorobit viac a lacnejšie, efek­tívnejšie. Takálu cesta hospodárenia sa osvedčila v Sovietskom zväze a nieto pochybností, že nájde uplatnenie aj u nás. ’ prevažná väčšina družstevníkov chápe túto ne­vyhnutnú požiadavku doby. Niekde majú počia­točné tažkosti v zdražených |RD nž za sebou. Inde zasa ešte len sloja pred rozhodnutím zlúčenia sa troch-štýroch družstevných hospodárstiev. A to tre­bárs len pre takú maličkost, akou je napríklad ur­čenie centra združeného hospodárenia Verme, že sa podarí urýchlene vvriešit aj takéto maličkosti. Pretože čas naozaj nečaká MARTIN GAVENDA ČAS NEČAKÁ • SLOVO TÝŽDŇA 9 O byčajný, všedný deň, pulzujúc# pokojným tokom: štipľavý, jesenný vietor sa vtiera potí kozu, since vystrkuje skúpe lúče, šarkany sa chvejú vysoko v povetrí, op.odiaľ v škôl­ke šantia deťúrence, džuvocú, naháňajú sa, mladá mamička si vyšla so svojou malou ratolesťou na prechádzku, nakláňa sa nud kočíkom a s..materskou nehou láska drobné stvoreniatko, trojica štíhlych dievčat • sa náhli do kina, otec nesie v náruči unavené chlápälko, babka sa rediká domov s nákupom, sused­ky klebetia na priedomí, dedko, bafkajúc z jajočky, sa práve vybral zá unúčatmi, slovom každý má tú cestičku, ktorá vedie k bežným radostiam i starostiam. Nekonečný náhrdelník' našich drú. Pôvabný i prostý, trblie­tavý i šedivý. Všetko sa nám zdá akési samozrejmé, jednodu­ché a zavše si néchceme ani pripustiť, že by sa mohla táto idyla rozsypať na tisícky črepín. Človek, ponorený do svojich túžob a predstáv, do perspektív, ktoré nič nezahatáva, sa dá ľahko učičikat. A môžbýť si vonkoncom neuvedomujeme, ie pokoj, premkýnajúci naše bytosti, presakujúci všetky póry, možno rozrumit a zahubiť. Mier je sta■ kolíska, uhojdávajúca k pohode a zabudnutiu. Magické .slovo, ktoré /edmjm dychom vyslovuje celé ľudstvo, ktoré od nepamäti napĺňalo snením všetky národy, ktoré bolo vždy výkričníkom do svedomia sve ŕ p, s neobyčajným-citom ho ospieval i náš národný pevec P. O. Hviezdoslav v Krvavých sonetoch: „O, vráť sa skoro, mieru milený! Zavítaj s ratolesťou olivovou a buď nám zdravici, ve ,elím i chovou v snažení ostňom, kovom v rameni. Zášl — 'lakťu sváru — medzi plameny zdus!...“ Mier je pre ľudské vokolenie prepotrebný a nevyhnutný, je životodarnou miazgy u, béi ktorej' by sa naša planéta zvíjala v smrteľných kŕčoch a zadusila by sa v násilenstvách n nenávisti, jeho přítomnost si vždy vieme oceniť až bledý, keď treba oň bojovať, keď tre ba preň prinášať veľké obete, ked ho načim splatiť slzámt a utrpením. : ■■■ Na európskom kontinente sa ul takmer tridsaťročie- nerozho rel vojnový požiar — a -to ef napriek tomu, že bolo nemálo tých, čo veľmi ochotne dúchali.do pahreby. T) y ch onej strašnej vojny set nás však neprestal dotýkať, neraz nám prikvačí dušu bolestnými spomienkami álebo výbuchmi zabudnutých graná­tov a mín. Ostali spomienky, zbrane mlčia... lenže na mno­hých híreit ach zemegule dudle nepokoj, zúri vojnová katakliz­ma,- vyhasína/ú- tíýoty,, zem si pripíja krvou statočných a ne • vinných ľudí Stredný východ, Chile, Inäočína — to sú najbo­­lestivejšie ostne tohto sveta, to sú rany, ktorých krv sa prelieva do všetkých svetadielov. Vyzýva, burcuje, volá na poplach, ape­luje na všetko, čo by mohlo zlikvidovať toľkú hrôzu. Ie to strašné prebudiť sa do zunenia náletov, výbuchov bômb, vstá­vať s obavami, že mi zabijú syna či dcérku, líhať si s predsta­vami, že do rána prídem o strechu nad hlavou. ■ A preto nemôžeme zabúdať, nesmieme zľahostajnieť. Veď pokým nezhasne posledná vojnová iskra, mier nebude nikde, ani v našich srdciach, mier nemá nikto, ak ho nebudú mat všetci. Výrazne sa to potvrdilo i na Svetovom kongrese miero­vých síl v Moskve. Práve z toho fóra zaznel mohutný hlas so­lidarity, podpory a internacionálne/ pomoci uboleným a rozjat­­reným krajinám, klopě zotročuje pažerák imperialistického leviatana. Práve tu najmocnejšie vytryskla odveká túžba po­­• krokového ľudstva po vzájomnej súdržnosti a spolupráci, po živote bez vojen a násilia. Vo výzve z kongresu sa okrem iného ’ zdôrazňuje: „Národy sveta sa už dolej nesmú zmierovať s tým, že značná časť zdrojov sa vynakladá na prípravu vojny. Nesmú ' sa ‘zmierovať s neustálou hrozbou vojnovej skazy. Vojna nie je nevyhnutná, avšak mier bude ohrozený, ak nedokážeme odstrá­niť nespravodlivosť, ked 40 percent obyvateľstva na svete musí žiť na pokraji hladu a ekonomickej degradácie.“ Aká je to zvláštna symbolika, že v takmer rovnakom čase vred päťdesiatimi šesttmi rokmi sa takisto roznieslo výstrelom Auróry ho všetkých kontinentov slovko mier. Nebola to bom bgstická fráza nebolo to prázdne heslo. Zrodilo sa hneď na druhý deň po víťazstve Veľkého októbra, zaznelo ako ozvena na rozbesnenú vojnovú vravu. Prvá socialistická krajina vlialo celej planéte nádej pozoruhodným mierovým dokumentom, Ve krétom o mieri, koncipovaným V. I. Leninom. Tep tejto ušľach tilej a. krásnej myšlienky’ búšil svetu silno do hlavy. A nečudo. Ved tu sa zhmotňovalo to. čo holo dovtedy iba vidinou, snom či ilúziou, pokojný a šťastný život, pravda a spravedlivost,. Ľudstvo zastalo, načúvalo, nechcelo vérit vlastným ušiam — revolúcia, prinášajúca vytúžený mier? A predsa. Všetci museli sklonit hlavy a uznat — áno, je to perspektíva, garantujúca národom slobodu a nezávislost. Mierová pochodeň Októbra žia­ri až do dnešných dní, osvettuje nám cestu ku štastiu a kraj­šiemu zajtrajšku. Odvíja sa z nej vyše polstoročná pút bojov a zápasov za blaho Človeka, z jej semiačok klíčia plody, ktoré dnes oberáme. V tejto súvislosti nám prichodí připomenut si slová L l.Brel­­neva, vyslovené na Svetovom kongrese mierových síl v Mos­kve: „Môžeme s uspokojením povedal, že sa v posledných ro­koch všetkým mierovým silám spoločne podarilo dosiahnut to, že celé medzinárodné ovzdušie je teraz zdravšie a politika mie­rového spolunažívania a miero­vej spolupráce medzi štátmi pri­náša hmatateľné reálne výsled­ky.“ je to konštatovanie opti­mistické a znamená veľmi veľa pre súčasné a budúce generá­cie. Načim st však uvedomil, že k takejto priaznivej situácií ne­prišlo zo dňa na deň, samo od seba, alebo šibnutím čarovného prútika, ale podstatnou hrivnou k tomu prispela mierová poli­tika Sovietskeho zväzu a ostatných socialistických krajín Bol to práve ZSSR, ktorý sa vždy a za každých, okolnosti usiloval odstránil ohniská vojnového napätia, zabezpečit bezpečnost na zemeguli, likvidoval akékoľvek násilie a brutalitu, potieral ko­lonializmus a rasizmus, obmedzil vojnový potenciál, prehlbo­val a rozvíjal spoluprácu medzi všetkými národmi, docielil úplné umlknutie zbraní. je nepochybné, že sa v tejto oblasti dosiahli nemalé úspe­chy. Darí sa to najmä odluka konštruktívnemu mierovému pro­gramu, vytýčenému na XXIV. zjazde KSSZ. Akiste sa jeho re­zonancia ešte markan/nejšie prejaví v nastávajúcom období. Bu­de však treba zdolal mnoho prekážok, odrazil nejeden proti­útok nepriateľov mieru a ustavične vzdoroval temným silám imperializmu Naše spoločné veľké ideály musí sprevádzal veľ­­m konkrétny a cieľavedomý postup, uvážlivý, premyslený a energický súčasne. Len v organickej symbióze odhodlania a obetavosti môžeme vytvoril mosty, ktoré preklenú priepasti vojnovej hrozby. Svetový mier, pokoj sveta závisí od nás všetkých, od toho, ako budeme prnmnat. nkn si budeme plnil povinnosti n každo­dennom živote. ako priložíme ruku k spoločnému dielu, pre­tože len tak naplníme odkaz, ktorý v sebe stelesňuje Veľký október. PAVOL DINKA ZELENA RATOLESŤ MIERU

Next