Hlas Oslobodených, august 1947 (III/31-34)

1947-08-08 / No. 31

Ičasopís Svätu protííašístíc­kých politických vázstov na Slovenska Bratislava, 6. augusta 1947 bočník III. v ilegalite Dr. Jozef Lettrich V polovici decembra 1943 došlo k uzavretiu formálnej doho'dy o založení revolučného orgánu na domácej pôde pod názvom S'iovenská národná rada, ktorá nesie dátum „Vianoce 1943". Text dohody znel takto: „Ideové smery na Slovensku, ktoré i po S. októbri 1938 zotrvaly na zásadách protifašistickej demokracie a viedly do­dnes aktívny odpor proti politickému, hospodárskemu a kultúrnemu znásilňo­vaniu slovenského ľudu a ktoré dnes reprezentujú skutočné smýšľanie vše­tkých vrstiev slovenského ľudu, dohodly sa na vytvorení spoločného politického vedenia, ktorým bude Slovenská národ­ná rada ako jediný reprezentant politic­kej vôle slovenského národa doma. I, Úlohou a cieľom Slovenskej národ­nej rady je: 1. Jednotne a centrálne viesť boj slo­venského národa za odstránenie nacis­­licko-nemeckého diktátu, vykonávaného i domácimi uzurpétemi politickej moci. 2. V prvej príhodnej chvíli prevziať všetku politickú, zákonodarnú, vojenskú, či administrativne-výkonnú moc na Slo­vensku a vykonávať ju podľa vôle ľudu až du toho času, kým slobodne zvaíani zástupcovia ľudu nebudú môcť všetku moc prevziať. 3. Po prevzatí moci, len čo to bude možné. Slovenská národná rada sa po­stará, aby slovenský ľud si voľne a slo­bodne určil svojich zástupcov, ktorým SNR všetku moc odovzdá. 4. SNR bude vo svojej činnosti postu­povať v dorozumení s československou vládou a celým zahraničným odbojom, ktorých prácu na medzinárodnom a vo­jenskom poli uznáva a ju podporuje. II. Tu sdružené smery a složky sa do­hodly na týchto zásadách: 1. Želáme si, aby národ slovenský a český, ako najpríbuznejšie slovanské ná­rody, uzatváraly ďalšie švoje osudy v CSR, v spoločnom to štáte Slovákov a Cechov a na podklade princípu rovný s rovným. 2. Želáme si úzku spoluprácu so vše­tkými slovanskými štátmi a národmi, menovite s SSSR, v ktorom vidíme záštitu slobodného života a všestranného roz­machu malých národov vôbec a slovan­ských zvlqšľ. 3. Budúca ČSR má viest svoju zahra­ničnú politiku v duchu týchto zásad, a preto sa má na poli zahranično-politic­­kom a vojensko-poUlickom opierať o SSSR. 4. Vnútorné usporiadanie ČSR má byt demokratické, majú sa však vykoreniť všetky tendencie fašistické, rasistické, to­talitné a také, ktoré budú v rozpore s týmito zásadami. V tomto duchu má hvf vnútorný politický režim pevne vede­ný. pritom však demokratický. Je potreb­­r ae vystríhať sa omylom a chybám v mi­­^ ^fuloôti. 5- Myšlienku demokracie treba pre­' n^est a prehibif i na pole ho.spodárske a focruiue tak, aby rozdelenie národného Ci-juliodku medzi všetko obyvateľstvo bo­lo čo najrovnomernejšie a aby život lltO^d'^ko občana bol ľudsky dôstojný. 6- Kultúra, školstvo a výchova majú býf vedené spomenutými zásadami. Za­chovaná má byt sloboda náboženských vyznaní, vylúčený má však byt vplyv cirkví na smer a vedenie štátu. 7. O definitívnej úprave týchto otázok rozhodnú — a to menovite o ústavno­právnej úprave pomeru slovenského ná­roda k českému — so slovenskej stra­ny výlučne slobodne zvolení (určení) zá­stupcovia slovenského národa. Bratislava, Vianoce 1943." Musíme urobiť viac ako dosiaľ v záujme čs. bratstva! z luhačovických porád Cs. spoločnosti Bratislava. — V dňoch 1.—3. t. m, konaly sa porady Čs. spoločnosti v Luha­čoviciach za účasti mnohých vedúcich politických činiteľov, delegátov Čs. spo­ločnosti z celej Republiky a mnohých hosti. Obšírny prejav mal predseda Čs. spoločnosti. Dr. Jozef Lettirch. Povedal m. i.: „Ak to s vecou čs. bratstva naozaj úprimne a vážne myslíme, ak chceme, aby naša idea čs. štátu spájala v pevný celok, vo vzáfemnom bratstve a v jedinú čs. rodinu, musíme urobiť viac, ako sme dosial urobili.Treba, aby sme sa nebáli pozrieť skutočnostiam do očú. Dohod­núť sa nám treba o nich a prijaté polomčestne, otvorene, mužne a do všetkých dôsledkov uskutočniť. Nediskutujeme viac o tom, či je čeština alebo slovenčina každá osobitnou rečou, ani o tom, či sa Česi a Slováci cítia národom, alebo nie, či im má byt v obnovenej Republike zaistená rovnoprávnosť alebo nie. To sú veci životom vybavené, každým — dúfam — uznané a prijaté." Luhačovické porady pozd.rayil telegraficky prezident Republiky. V jeho tele­grame sa m. i. hovorí: „Aby došlo k skutočnému vyrovnaniu a tým i k sbliženiu Čechov a Slovókov so všetkých strán života, musi nepochybne kultúra a osveta pripraviť tomu pôdu. Potom sa náplni í Masarykovo slovo, že sme synovia lej istej krajiny, toho istého času a tých istých rodičov a že ide o to, aby sme sa tiež bratmi cítili." V nedeľu predpoludním luhačovické porady vyvrcholily záverečnou mani­festáciou, na ktorej prehovoril minister techniky Ing. Ján Kopecký, povereník školstva a osvety Laco Novomeský a generál Ambrus. Boly prečítané aj rezo­lúcie jednotlivých komisii, do ktorých bol shrnutý výsledok porád. 400 nových obecný ch kin/Aiíc na Slovensku Matica slovenská prinavráteným Slovákom Bratislava. — V dennej tlači sa už referovalo o úspechu matičnej akcie „Pomáhajte navráteným Slovákoml" Ku všetkým zprávam dodávame, že Matica slovenská vystrojí knižnice z akcie v hodnote piatich miliónov Kčs. Bude to okrúhle 400 knižníc obecných, každá z nich o 130—140 sväzkoch, 120 škol­ských a 15 príručných knižníc vedeckých pre stredné školy. Spolu 535 knižníc. Aby vo verejnosti nevznikaly nijoké neopodstatnené zprávy, poznamenáva­me, že Matica slovenská zaradila do knižníc knihy šestnástich slovenských nakladateľstiev a výber kníh urobila v dohode s Povereníctvom školstva a osvety, ktoré výber schválilo. Najväčší­mi pariicipienimi sú tu Matica slovenská. Spolok Sv. Vojtecha, Tranoscius a OSOD, teda nakladateľstvá, ktoré vydávajú najviac kníh. Knihy Matica slovenská postupne, ako jej z nakladateľstiev do­chádzajú, dáva do väzby, knižnice v let­nom období sostavuje, aby ich mohla v jesennom pracovnom období odovzdať obciam na južnom a východnom Sloven­sku. Presný sóznám obci, ktoré knižnice dostanú. Matica slovenská verejnosti za­­čiotkom septembra, možno i skôr, ozná­mi. Aj tento sóznám sa robí v spolupráci s okresnými osvetovými radami a kniž­ničnými inšpektormi. Ako vidieť, vykonala sa veľká práca, veľká vec, za ktorú treba sa poďakovať všetkým tým drobným darcom, ktorí, poznajúc šľachetné snahy Matice sloven­skej, počuli jej hlas a naň reagovali svo­jou štedrosťou. Matica slovenská o celej akcii bude ešte slovenskej verejnosti re­­ierovaf podrobne. Demokratická vláda na území gréckych partizánov? v gréckych krulioch v Londýne sa povráva, že vedúci činitelia gréckej organiaácie EAM sa vážne zaoberajú úmyslom vytvoriť na území gréckych ixartizánov v slobodných gréckych ho­rách vlastnú demokratickú vládu. Túto novú politiku gréckej favicc oznámil ako prvý gréckj' komunistický predák Miltia­­des Porfyrogenes, ktorý podľa tlačovej agentúry EAM vo svojom prejave k francúz­skemu komunistickému kongresu, ktorý zasadal v Štrassburgu, hovoril o vytvorení slobodného a demokratického Grécka s vlastnou vlá­­d o u. Porfyrogenes ďalej uviedol, že pre taký krok už jestvujú tak vojenské, ako aj materiál­ne, politické, morálne a psychologické, a dokon. ca aj teritoriálne podmienky, a to vďaka vojen, ským úspechom a rýchlemu vzrastu demokra­tickej armády v Grécku. Budúca slobodná grécka vláda, keby došlo k jej vytvoreniu, by bola kombináciou vo­­jen.ských činitefov pod vedením generála Mar­­kosa a civilných osôb. príslušníkov hnutia EAM a azda i zástupcov menších skupín, ktoré s ním spolupracujú. V londýnskych kruhoch sa hovorí o tom, že Míltiades Porfyrogenes, bývalý grécky minister práce a vedúci komunistickej strany, ako aj generálny tajomník komunistickej strany Z a o h a r i a d e s, ktorí sa nedávno zúčastnili kongresu francúz.skych komunistov vo Štrass­burgu, zostanú už zaiste za hranicami, pretože grécke favicové kruhy sa obávajú o osobnú bezpečnosť týchto dvoch hlavných predsíavite. fov gréckej komunisUekej strany, keby sa teraz vrátili do Grécka. Politickí pozorovatelia sú presvedčení, že títo .grécki kcmimísticki predáci využijú svojho po­bytu v zahraničí k utvoreniu slobodnej gréckej vlády a k nadväzovaniu stykov s inými vládami o možnostiach a podmienkach uznania tejto no. vej gréckej vlády. Vo Francúzsku sa zdržuje tiež bývalý grécky minister zahraničných vecí So f i a n o p u 1 o s. Pretože Soíianopulos sa vždy zastával spolupráce s hnutím EAM, nie je vy­lúčené — ako sa demnievajú londýnski pozoro. vatelia — že obidvaja komunistickí predáci Por­fyrogenes a Zaehariades s ním nadviažu styky a hudú sa s nim radiť o diplomatických otázkach. W. Kolarz (Londýn» Zo zasadmitia legislatívneho shorn .SNR Bratislava. — Na .schôdzke legislatŕvneho •stooru SNR, iDTeroloovali osnovy nariadenia SNR o likvidácii magctiko-ip-rávnycih nárokov a záväz­kov býv. Slovenskej pracovnej služby ako aj b.ýv. pracovných táborov, zriadených pre Židov a býn^ pracovných útvarov' Cigánov a asociál­nych osôb. ■ ■Hlas oslobodených", týždenník Sväzu protifa. šistických politických väzňov na Slovensku. ~ Vychádza každý piatok. — Šéfredaktor Jozef Klein. — Zodpovedný zástupca časopisu nad. poručík Jozef Štaudinger. ... Redakcia a admi. nistrácia: Bratislava, Sedlárska ul. č. 7/II. tel. v. -12 56 a 63 05. — Predpláca sa na rok 100.— ,íčs, jednotlivé číslo po 3.— Kčs. — Učasf na 'oštovej novinovej službe povolená Poverenie. vom pre po.šty a telegrafy čís. 46.781.1.1945 Íha 5. septembra 1845, — Tlačí ..Pravda“, gra. ické a vydavateľské podniky, Bratislava. — Dis­tribúciu prevádza firma ..Journal". — Filiálna administrácia: Brno, Václavská tü. fiis. 3/II, tel. Ő. 19.916. ' Číslo 3f Uverejnili smernice pre národných správcov Osídľovaci úrad' a Fond národnej obnovy, vyda'ly vyhlášku, ktorou sa vydávajú smernice pre národných správcov priemyselných a živno­stenských podnikov, ako i podnikov slotbodných povolaní, konfiškovaných podľa dekrétu č. ÍO-8, 1945 Sbierky alebo podľa tohto dekrétu spra­vovaných, a o tom, ako zachovávať starostlivosť riadneho hospodára. Národný správca je pov'in­­ný dbať, aby podnik bol čo najvýnosnejší. Musí' hľadať najvýhodnejšie nákupné a výrobné mož­nosti. V smerniciach sa upravuje íaktiež oiázk* zamestnanecká v podniku pod národnou sprá. vou, menovite povinnosť národného správcu, aby bol osobne činný v podniku, otázka zamest. návania obchodných cestujúcich atJ. a konečne zákaz zamestnávať v podniku rodinných pri­­slušnikov. Vyžaduje sa obmedzenie ciest moto. ľovýani vozidlami, ako aj zbytočných obchod­ných ciest, ďalej obmedzenie nerentabilnej in. zercie a konečne vý'davkov' reprezentačných. Investície do podniku, ktorých hodnota presa­huje určitú čiastku, musia byť schválené menu­­.Kickn orgánom a FoardOm národnej obnovy. Národn.v správca je povinný sledovať výnos­­hosf podniku. Len čo podnik začne byť pasívny, musí to hneď ohlásiť Fondu národnej,obnovy a menujúcemu orgánu. Národný správca mLsl previesť podrobné ■','yúStovanie. najmä začia. točnú rozvahu a bilanciu kiu dňu,’ kedy zistil nerentabilitu podniku. Národný správca je po­vinný taktiež^ dodržiavať všetky lehoty ohľadne predpisov daňpvých, popla'tkový'ch a vykonávať hlásenie, ku ktorým bol vyzvaný úradmi. Zod­povedný je tiež za riadne plnenie záväzkov a to týxjh. ktoré vznikly z prevádzky správy pod­niku po 9. máji 194Ö. V smerniciach je podohne upravená otázka plnenia záväzkov, súvisiacich s podnikom ako i sjednávania úveru. Zvláštne oddelenie jiŕé odbojárov na Pov. sociálnej starostlivosti Bratislava. — Pri Poverenicive sociálnej sta. rostli'vosti bolo zriadené osobitné oddelenie Tlľ 2-5, ktoré bude kontrolovať prevádzanie zákona číslo 255/1946 Sb. o príslušníkoch českosloven­skej armády v zahraničí a o niektorých iných účastníkoch národného odboja za oslobodenie v tom smysie, že výsledok šetrenia bude hlásiť Ministerstvu národnej obrany — kancelárii légií. Vojenským a vojnovým invalidom do pozornosti Povereníctvo sociálnej starostlivosti vyzý­va všetkých dosiaľ existenčne nezaistených vojenských a vojnových invalidov, aby sa prihlásili do 31. augusta 1947 na príslušnom Okresnom úrade ochrany práce. Povereníctvo sociálnej staro.stlivosti po­kladá za súrne v čase čo najkratšom zaistiť na zákonnom podklade existenciu vojenským a vojnovým invalidom a zapojiť ich vhodne do pracovného procesu. Je preto dôležité, aby vyššie spomenutí invalidi vyhoveli v čase čo najkratšom tejto výzve a vo vlastnom záuj­me boli nápomocní skončiť túto úlohu.. Bratia Schiigerl — obchodujú iba po nemecky Na bratislavskej Mariánskej ulici je čis­to nemecky označený obchod. — Ide o fir­­mú, ktorá má zastúpenie guličkových ložísk, o čom sa ľahko dočítaš na nemeckých plaká­­toch, ktoré hovoria o hodnote a akosti ponú­kaných výrobkov. A toto všetko pod švaj­čiarskou zástavou, aby nik nemohol povedať, že ide o provokáciu. Švajčiarsko je totiž ne­utrálne. Okolo idúci sa budú pýtať, aký význam má firma s nemeckými nadpismi v sloven­skom meste. A či sa naozaj dožadujú zákaz­níci iba v nemeckej reči výrobkov. Zistili sme, že tu sú doma bratí Schiigerl. Starší bol predtým štramáckym FS-manom a čím vias sa blížila Sov. armáda, o to bol viac niaďarskejšini, takže kecf FS-mani utekali, on už bol hotovým MacTarohi. Potom samozrejme reslovakízoval. So svojimi stykmi sa vie v blahobyte udržiavať. Sándor Schiigerl. ako mladší bol tiež FS-manom a je reslóvakizu­­vaným Mad'aromJ!). Obidvaja spolu dúfajú, že sa im ich obchodovanie po nemecky a s nemeckými nadpismi vyplatí. A podľa vše­tkého, aká je u nás prax, nedúfajú nadarmo. Pýtame sa, kedy bude znemožnené obcho­dovanie na takýto spôsob?!

Next