Hlas Oslobodených, marec 1948 (IV/10-14)
1948-03-05 / No. 10
x/ / 3'- Kčs ,JHlas oslobodených", týždenník Sväzu protiíašistických politických väzňov a ilegálnych pracovníkov na Slovensku. Vychádza v .piatok- Hláv. redaktór Jozef Klein. Zodpovedný zástupca časopisu Vojtech Hruška. Redakcia a administrácia Bratislava, Sedlárska uiica číslo 7, II. poschodie, lei C. 4256 a 6305 — Predpláca sa na rok Kčs 100.— iédňotltvé čísló'po Kčs 3 — l^časí "na poštovej novinovej službe povolená Pcŕ-erénVc. tvom pre pošty a telegrafy číslo 46 78*-1 19.43 dňa 3 septembra 1945 — Tlači „Pravdi'" grafické, a vydevatefsk^ podniky, Bratisla'-'a ’— Distribúciu prevádza finňa „Journal". Bratí, »lava.. . • - . ' ' Časopis Sväzu protifašistických politických väzňov a ilegálnych pracovníkov na Slovensku Ročnik IV. Bratislava, 5. marca 1948 Císlb 10 F alšovateliei dejín Historický doklad Sovietskej iniormačnej kancelárie o prípravách druhej svetovej vojny ^—Skutočné pozadie Mníchovského diktátu — V čom ga opakuje história? —Významná úloha koniuniisiov v boji za mier, národnú nezávislosf a záujmy Indových vrstiev svojich zemi , Bratislava — V minulých dvoch číslach nášho časopisu priniesli sme pod nadpisom ,J^a|šovatelia dejín’“ prvú a druhú časť historických dokumentov Sovietskej iniormačnej kancelárie! V tomto čísle uverejňujeme záverečnú časf, hu ktorej úvodom círtujeiiie úvahu J. Mirova^ pozorovatela Sovietskej informačnej konceláric ako ju napísal pre náš časopis „Hlas cslobudených". protisoríŕt^ky vojenský blok v Europe, Je to otvorený pokus zmeniť Anglicko, Francúzsko, zem Benelluxu; škčtndáiávekc štáty, západné Nemecko, Taliansko v anglo-americkú základňu a národy týchto zemí v potravu pre delá imiperializmu. Lož, akej svet nepoznal Môžeme už predvídať námietky, ktoré budú maí reakční novinári. Tvrdia, že iž.oč» nikom je Sovietsky sväz. Véd predsa Attlee, Bevin a Morrison hovoria o sovietskom imperializm«. P<> celú dobu tivania sveta nebolo ešte väčšej lži, počítajúcu s hlúpofitou všetkých ostatných. Nie v Sovietskom sväze, ale v Spojených štátoch sú kápttalistické monopoly, ktoré zarobily v drunej svetovej vejne 6o miliárd dolárov. Spojené Štáty budujú strategické základne v blízkosti Sovietskeho syäzu. Bevin prenechal základne pri Tripolise nie Sovietskemu Sväzu, ale Spojeným štátom. Americká eskadra kalí dnes vody Stredozemného mora, Spojené štáty a Anglicko rozbíjajú Nemecko a celú Európu, Spojené štáty a Anglicko budujú západný blok, namierený proti SSSR |i zemiam novej demokracie. Môžeme predvídať aj novú námietku reá akčných acvmároy, ťo Bevinovi, .Morfisonovi ôp"^kujú, že komunisti sa chystajú zmocniť celej Európy., Uvádzajú pritom leden dôkaz’: IComunisti vedú boj robotníckej triedy vo Francúzsku, v Taliansku a iných europ. ských štátoch a teda sa chystajú podrobiť Európu. Tvrdenie vo svojej drzosti celkom vzácne! Americké monopoly sa v skutočnosti Etaažia preménlť zeme západnej Európy na «voje kolónie, To, čo sa nepodarilo Bevinovi, keď išlo b Irak, sa pekúšajú americkí imperialisti v dohode s americkou reakciou previesť v štátoch zápárlnej Európy. V Europe stavajú americkí a anglickí imperialisti hranicu, ktorá má roznietiť požiar svetovej vojny. Europská reakcia, podporovaná americkými imperialistami, ša'finaži vložiť celú váhu povojnovej hospcdárskej obnovy na ramená robotníckej triedy a c®tatné vrstvy pracujúcich. Za týchto okolností robia komunisti to, čo im káže peviniiosť. V čele robotníckej triedy a Iu_ dových más bojujú za mier, za nár, nezá. vislofif svojich zemi, za najvla 4nejšie záujmy. ludových vrstiev. Zato išli n® popravište, do väzenia, koncentračných táborov, hynuli v partizánskych oddieloch už za nemeckej okupácie. Komunisti to robili a budú robiť s presvedčením, že národy Európy sú prlpi-ayené uhájiť svoju suvereUltu a zmá-riť plány podnecovatelov noyej vojny. Nedovolia zopakovanie i»* vého Mníchova, Histórický dokument Sovietskej informaô» nej kánoelirie je bojovým časovýni dokumentom, ktorý ožbí-ójuje národy chápanírn toho, Čó bolo ^čéra, ale, i tohQ, čo, sa;robí ..teraz;, vyzbrojuje ich'do boja proti pl«tičbám ámeriekýqh imipériallstov j pfoti dnešným Mníd^väk'dth, ák'o je Bevin, Morrison, Attlee, Blam.'Súhumah, Sehumacher a iní. • ' j i. í • » < 1." *k. * ^ ' -i . Historický doklad Sovietskej iniormačnej kancelárie, vykreslujúcí obraz prípravy drahej svetovej vojny, vzbudil rozhorčenie vo vládnucich kruhoch Spojených štátov, Anglická a Francúzska. Charakteristické je to, áe nikto z tých, čo sa hlasom plným nenávisti ozývajú proti tomuto dokumentu, nevyvracia jeho pravdu. Je práve tak presný a pravdivý ako vojnové zprávy Sovietskej informačnej kanceláiie za vo,ny, vysielané denne do sveta, ktorým všetci bez výhrad verili. Tento historický dokument však vj^roláva veiké pedráždeaic v reakčných kruhoch Spojených štátov,Anglicka a Francúzska, Je to svedectvom toho, že dokamcai zasiahol tých, ktorí pripravujú novú svelovú vojnu. Preto reakční žurnalisti vo všetkých štátoch vymýšiajú argumenty proti pravde, ktonú obsahuje historický do. knment Sovietskej informačnej kancelárie. Pán Ewer, spolupracovník londýnskeho Hcraldn“, známy tým, že v potu tváre vymýäla klamné argumenty, horliace sa realicü, našiel i teraz gám seba. Snaží «a zbavif dokument Sovietskej informačnej kancelárie jeho aktuálností a akútnosti. Ano, hovorí. Mní chov bol. Je to hanebná stránka, Zahráničnú politiku Anglicka a Francúzska -už však ne. ríad’a Mníchováci To, čo hovorí Ewer je vellrá a nebezpečná lož. Aby sa taká zrada, ako ^dla mníchov» skA, nemehla opakovať, je nntné predovšetkým vedieť, čo je Mníchov, Mníchov bol poku- BOm 80 ®trany vládnucich kruhov Angliclta a Fiancúzska u.«ns!CTjť-útočníka a nsmieriť jeho B«{resln na Sovietsky sväz, Protísov'ctske zameianie fe najd'‘lažfteflím rysom Mníchova, Obetoval) nemeckému útočníkovi Španielsko- Kakú- ko, C®skosloven‘íko, len aby mn ukúi žali ochotu, že sú pripravení k ústupkom, íen^'by Z;.;hájíli nástnp na východ a nie na západ. A' práve T tom je smysel Mníchova, Opaknje sa Mníchov snáď aj dnes? Táfc ako to bolo, slovo za slovom, tak sa Mníchov otpakovať nemôže. Teraz je iné umiestenie sfl v medzinárodnej aréne. Nemecký fašizmus bol rozbitý. Najagrasi-vuej^ím obludným voj. šialenstvom Je imperíaliz mus v Spoj. š'áffvch. Práve pred ním sklá. Äajú dne« podlízavé svofe hlavy noví Mníchováci. V nich skadajú všetky svoje nádeje nepriatelia Sovieitskeho sväzu a demokracie. História sa opakuje Nemecký iniperializmus však sklamal ná. deje Mníchovákov, Prepadol z počiatku Francúzsko a Anglicko. Mníchovákov samých a polom len Sovietsky sväz. Hitler radšej zhltol najskô tie štáty, ktorých vládnuci činitelia podporovali jeho agresívne zámery, V tomto obiadé sa história opakuje. Americký impenalizinús, pripravujúci tretiu svetovú vojnu, sa už teraz snaží zotročiť europské štáty, získať čo sa dá na účet Anglicka a západoeuropských štátov. Americký imperializmus má však pre europské národy ešte zlovesinejšie plány ako hitlerovci, lebo Hitler nemohol počítať 8 tým, že národy Francúzska, Anglicka, Belgicka, Holandska a Škandinávskych é'átov budú zaňho bojovať. Americkí imperialiati fia pokúšajú kúpiť za svoje doláre V Europe potrá-vu pre delá. Ako praví kšcf_ tári snažia sa čq najmenej dať a čo najviacej vziať. Zvlášť názorné to dokazuje Marshallov plán. I geografická situácia amerického útočníka je iná. Predtým mohli Mníchováci vo svojej ó-hmedzenotsti počítať s tým, žc ak 'Nemecko susediace so Sovietskym sväzom začne Vojnu a zostanú oni stranou a budú sami rozhodovať, kedy sa majú pridať k vojenským akciám a brať. z kcristí. Teraz však je hlavný útočník Za oceánom. Musí kráčať k svojmu Vojenskému ciclu Európou, Áziou a Afrikou. Potrebuje základné v cudzích zemiach a blíž. ko Sovietskeho sväzu. P trebuje britské ostrovy, ako lietadlovú loď k vojne prOiH zemi socializmu. Vo velkci vojne však i plávajúce lietadlové lode bud Skôr alebo neskôr padajú na dno- Americk ' tmiperia’izmtT-i sa chystá k to*no, *by krá? k svojmu cicTu cez mŕtvoly národov Anglid-a 8 zéoadnej EnrOny, Francúzska, NemecV'Taiianrka, Holandska a iných. Hlavní Mnf cbováci, to sú dnes Bev'n, Morzison, Altle" Abv sa zavďačili americkémti imperlalizm-t v koncentrákochl Hluchý, slepý a necitlivý môže dali sa do hroznej jttáce. Pokúšajú sa y^yorit hľ tm mfiJifXfkl Ten, ktorého ta vojna, útrapy a Oznam- Ostrédný výbor SPROV-u na svojom zasadnutí dňa 26. fébr. t. r. vzal na vedomie vyhlásenie Dr. Eudovíta Černu, podpredsedu SPROV-u, že vystupuje z Demokratickej strany, s ktorej védenírn a ani s politikou DS nesúhlasil. Ústredný výkortný výbor berúc zreteľ na doterajšiu nekompromiánú protifašistickú činnosť Dr.’ Černu vyšlôvll rňu dôveru. Jozef PoJhoräny, pretiseda Okres odh, SP ROV v Bratislave V nových pomeroch História Slovákov a Cechov Je Bohatá na význačná dni radostí i smsitkii. Dni pokorenia i slávy týchto dvoch národov hudú zalie,nené velkou udaloiiíou nekrvavej revolúcie v dňoch t$. Cz ry. fehruá'^ 194S. Čo hol Stalingrad pre nemecký fasizmus, to ie fthruár tyýS pre Československo i zahraničnú reakciu. Od týchto ôsmich vitazných dni pôjde socializmus v Československu nehatenou cestou^ Ľud slovenský i český má vo vlastných rukách osud svojho Blaha. Znatol dejdnňčho vý-voja národov nehol nikdy na pochybách, vedel, ie toto musí priši a že dôjde t k dalšiemu prenikaniu socializačného procesu. Toto nevidia a nevideli len tí, čo tm zrak zarástol novým’, ziskom bezmerného bohatstva, ktorí zamenili pojem kolektívneho blaha za vlastné pohodlie a dôchodky a zo strachu, ahy o toto súsío neprišli, zradili program Slov. národného povstania. Začali sa hanbit, ie za tieto ludovodemokratické výdobytky bojovali a hla dali kolaboráciu t tými, čo už raz pripravili naše národy o všetky slobody. Nám^ ktorí sme prešli kalváriou utrpenia nie je ľahostajné, ako sa pomery vyvijaly a ako sa tieto ryvljaí moly. Predovšetkým máme ešte v živej pánid tie hrozné rany, ktoré sme museli zmesí a s nt<rv ■aše braiski slovanské národy. Zem nevyschla od spitej krvi! Slzy matiek a deti ešte neuschly. Dedt'y, mestá tá ešte v rumoviskách. Cítil zhoreniska ich/ Strasie ma to všetko a rysujú sa mi cesty ‘<rap t nemeckým SS-manOm, alebo slov, gardistond \to je hluchý, nemôže počul vzdych umučených perzekúcia nedotkly! Co sa pridal k povstaniu náhodile, čo myslel, že revolučný zákon je kus Isandry, ktorú môže za dva roky odhodil! Zákon, písaný krvou cez dlhé stáročia a dopečatený za poslednej svetovej vojny, nemôže byt odhodený. Ten sa musí splnil do poslednej litery. Posledné dni nás teda vzrušily. Jedných priaztrfvo, druhých trochu poplašné. No obidvaja si musíme niečo uvedomil: Vy, Slováci a Slovenky, ktorým sa tento terajší vývoj zdá byt neprijateľný, pýtajte sa satrii seba. kde patritef Pýtajte sa, či ste Slovania? Či ste ludia^ .Ked odpoviete na obe otázky kladne, je nemysliteľné potom nepochopil ducha času a nepridal sa k iý-n, čo tieto nové pomery vytvorili na záchranu rodu, na záchranu ľudskosti, humanity a všeobecného blahttl Povážte, že sme vám takto jasne hovorili i v roku 194f po fronte, ked sme veľkodušne odptišlali a votali vás do konštruktívnej práce. Počuli ste, vy mnohí, čo ste nové úklady začali proti vlasti robil a krvavý kúpeľ pre svojich najdrahších pripravoval, náš hlas^ Niel Namysleli ste si, že idete kvôli zlatému telntu xvrAHt beh dejín! Uznajte, nedá sa to! Milióny drobných ľudí vedelo umieral za svoje práva cez stáioŕia, azda by dnes z rúk moc nevydalo? .Aké fe to smiešne, ked niekto tvrdí, že bol v povstaní, že pracoval na obnovení ČSR republiky a ta dva roky robí tejto materi úklady^ Písmo hovorí: Po arocl Ich poznáte! Kto teda dnes te proti ludovodemokrs fickemu systému v našej Republike, nemohol byt $ikdy úprimným bojovníkom Za . našu otčinu, V nových pomeroch, novými metódami začneme pracoval. Sláva minulých čias je pekný šperk, no kto chce byt HCtiei-aný dnes, musí sa opásal novými vavrínmi, hudovátelskej .práce v duchu ľudovej demokracie, v duchu socializmut Navi pomery sú tuľ Pre tieto pomery sa n-m treba náležíte obrodil. Ked ostaneme prísnymi, ale objektívnymi a pritom' dôslednými plnitelmi programu Slovenského národného povstania, budeme hodní odkazu našich otcov, ktorí pred sto rokmi zapálili pochodeň oslobodzujúceho hoja za sociálne a národné práva Slovákov, Podľa S. Chalúpku: ,,Pána mat ie neprávost, no väčšda byt pánom!" Či neostanem večnou škvrnou' dejateľov zrady na našom oslobodzujúcom boji, že po sto rokoch sa nevedeli niektorí vyznávači zlatého teľata naučil slovám Chalúpknvýml, Či ležalo pred našim národom h jeho nôh niekedy toľko slobody, ako leží dnes? Nikdy! Je len na tebe,-ná-, rod sloven^ý, ahy si foto pochopil, vzal do ruky vládu ľudu — vládu nad sebou a pre seba a tak f o vytváral beztriednu spoločnosl ľudí, túžiacich po kráľovstve božom tu, na zemi! Vy bratia, sestry, ktorí ste rozvinuli prápor odpo-U ešte v roku 19ýS až 1944, i dnes ria prahu _vsľkej his-. tOrickej doby musíte sa stal - Svetlami a soľou ľudskej spoločnosti — a tak pomôct vydobytú slobodu nielen uzákonil, ale ai uviesí, do života. Rozhodovanie v národe musí patril týrň, ktorí, za národ a ľud trpeli a bojovali: Preto nerobíme nič proti živému zákonu písanému krvou, potom a utrpením cez stáročia, ked do vlastných rúk prebe-áme vedenie nášho štátnOpoHfického života, ktorého strážcom ostaneme my, verní synovia matky Sl.ivy, so všetkými, ktorí milujú mier.