Hospodářské Noviny, červenec-prosinec 1974 (XVIII/27-52)

1974-11-08 / No. 45

ľfijtfŕ. A&ľ, /<T hospodářské noviny ekonomický týdeník úv ksC Í.. LISTOPADU 1974 Kčs 1,50 Každý den vyjíždějí tisíce brigádníků do polí, aby pomohli našim zemědělcům urychleně dobývat cuk­rovku, jejíž sklízeli je ohrožena nepříznivým dešti­vým počasím. Na našem snímku brigádníci z Pražského projekto­vého ústavu v Praze 7 pomáhají sklízet cukrovku na polích Státního statku Ltchoceves. Foto ČTK — K. Januš *oznatky z pestovania obilovin v Západoslovenskom kraji CESTA K REKORDOM Ak by sa mali zovšeobecniť poznatky z pestovania obilo­vin v Západoslovenskom kraji a nájsť príčiny veľkej dyna­­aiky rastu hektárových úrod v posledných rokoch, treba naiyzovať celý súbor opatrení, ktoré sa v kraji komplexne .robili. Predovšetkým treba povedať, že tu bola veľká pomoc vedeckovýskumných pracovníkov pri stanovovaní a zabez­pečovaní ročných programových cieľov v jednotlivých ikresoch a poľnohospodárskych podnikoch. Programy boli tdsúhlasované v straníckych orgánoch kraja i okresov i zovšeobecňované každým rokom na krajských a okres­ných obilninárskych konferenciách za prítomnosti vedúcich pracovníkov a predsedov ZO KSS z poľnohospodárskych podnikov. V priebehu roka pri realizácii úloh vyplývajúcich z obil­ného programu eme poskytovali diferencovanú pomoc a tontrolovali aplikácie v poľnohospodárskych podnikoch. Spočiatku nie v každom poľnohospodárskom podniku pri­.é opatrenia pochopili. V dôsledku tohto ročné trendy .astu hektárových úrod v jednotlivých okresoch a poľno­hospodárskych podnikoch boli rozdielne. Každoročne sa v straníckych orgánoch kraja i okresov •re. odnocovali výsledky úrod a porovnávacou metódou ana­­yzovali príčiny veľkých i menších úspechov okresov i jed­­otlivých poľnohospodárskych podnikov. Prijímali sme opatrenia, ktoré sa na spomínaných konferenciách každo­ročne zdôvodnili, a výsledky najlepších hektárových úrod poľnohospodárskych podnikov sme zovšeobecňovali. Pri osvojovaní nových poznatkov významne nám pomáhajú jxkurzie, besedy, porady špecialistov, vedúcich i straníc­kych pracovníkov v poľnohospodárskych podnikoch. Išlo > to, aby neboli veľké rozdiely medzi okresmi a poľnohos­podárskymi podnikmi v hektárových úrodách. Pomáhali sme preto tým, ktorí pomoc potrebovali. Možno povedať, že stranícke i hospodárske orgány za oodpory vedeckovýskumnej základne a popredných pesto­vateľov nastúpili po XIV. zjazde KSC frontálny tlak na dô­slednú realizáciu agrotechnických opatrení v každom poľ­nohospodárskom podniku. Popri aktívoch s najlepšími i za­ostávajúcimi poriadali sme školenia a určili garantov aktivistov z radov najlepších odborníkov pre tie poľno­hospodárske podniky, ktoré zaostávali. Išlo o to, aby roz­ptyl v hektárových úrodách bol čo najmenší. Potvrdilo sa, že prijímané opatrenia boli správne. Ukazujú to i výsledky. Pokiaľ medzi najlepším okresom Dunajská Streda a dru­hým okresom v roku 1973 bol rozdiel v úrodách z hektára takmer 7 q, v tomto roku už len 2 metráky. V minulom roku sme mali len 11 poľnohospodárskych závodov, ktoré prekročili hranicu 60 q pšenice z jedného hektára, v tomto roku už 69 malo u všetkých obilovin priemerný výnos nad 60 q. V minulom roku sme považovali za zaostávajúci podnik s úrodou pod 35 q, v tomto roku už pod 40 q Z jedného hektára. Agrotechnické termíny zákonom Z opatrení, ktoré v kraji robime, významne nám pomá­hajú morálne a hmotné stimuly. Predovšetkým morálne ocenenie statočnej práce špecialistov, vedúcich pracovní­kov, aktivistov, straníckych pracovníkov, traktoristov a kombajnistov je veľkým impulzom do cľalšej práce pri rea­lizácii obilného programu. Zdravá súťaž a túžba urobiť práce čo najkvalitnejšie a dokázať viac ako včera podne­cuje každého v úsilí dosiahnuť vyššie hektárové úrody. Pri zvyšovaní odbornej úrovne ľudí nám pomohli tema­tické zájazdy na výskumné pracoviská v ZSSR a do ostat­ných socialistických štátov, ako i exkurzie na odrodové pokusy Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľno­hospodárskeho a často poriadané Dni novej techniky v okresoch. Nemalou mierou pri zovšeobecňovaní najnovších poznat­kov pomáhala tlač a krajské vysielanie rozhlasu vo forme besied s poprednými pestovateľmi a vedeckými pracovník-ING. ŠTEFAN MATEJCÍK, tajomník Západoslovenského KV KSS * I * * * V * I * * * V mi. Opierali sme sa každoročne o rekordné špičkové výno* sy. S ich výsledkami spolu s podrobnou agrotechnikou sa zoznamovala široká verejnosť. Možno povedať, že sme využívali všetky dostupné formy propagácie najnovších poznatkov v agrotechnike pestova­nia obilovin. Išlo nám o to, aby sme sústavne dvíhali od­bornú úroveň pestovateľov a pritom i morálne ocenili tých pestovateľov, ktorí dosiahli najlepšie výsledky. I v agrotechnike pestovania obilovin v priebehu posled­ných rokov naša prax sa obohatila o nové poznatky. Poľnohospodári dnes uplatňujú odrodovú agrotechniku. Poznajú, akú výživu žiada ktorá odroda pšenice i jačme­ňov pre optimálny rast a vysoké úrody, kedy a ako hlboko siať a pripraviť pôdu pod sejbu, čo žiada predplodinu, kedy ktorú odrodu siať a koľko miliónov klíčivých zŕn dať na hektár. Dôležité je tiež vedieť, koľko má byť jedin­cov na štvorcovom metri v jarných mesiacoch, ako při­hnojovat, aby bol porast maximálne hustý. I ochranu pred chorobami, škodcami a burinami poľnohospodári ovládajú podľa najnovších výskumov. Slovom, je tu celý komplex agrotechnických opatrení, ktoré treba rešpektovať, aby sme dosiahli dobré úrody. Žiada sa povedať, že v tomto roku klimatické podmienky boli mimoriadne priaznivé, najmä v júni a júli. Obilie po­maly nalievalo a potom i dozrievalo, a tak sa mohla do­siahnuť vysoká hektárová váha. Pritom nemožno tvrdiť, že náš kraj dosiahol vysoké úrody náhodne, pretože tu boli dobré vlahové podmienky. Ak porovnáme klimatické podmienky v štvrtej päťročnici, kedy sme v kraji dosiahli priemerné úrody 30,8 q, s poslednými rokmi tejto päťročni­ce, treba povedať, že boli horšie v týchto posledných rokoch. Napríklad v minulom roku bolo menej zrážok ako v najsuchšom kritickom roku 1947 a dosiahli sme v prie­mere v kraji vyše 41 q obilia z hektára. Z tohto je vidieť, že klimatické podmienky pri dobrej agrotechnike nie sú jediným a rozhodujúcim faktorom pre dobré úrody. Co sa pokazí v celom súbore opatrení v agrotechnike v prie­behu vegetácie, nikdy nenahradia ani tie najlepšie klima­tické podmienky. Napríklad: ak aspoň dva mesiace pred sejbou dobre s predplúžkom nezaorieme porast lucerny, aby sa korene tejto predplodiny, vylučujúce toxické látky, rozložili, po­tom i pri dobrých vlahových podmienkach nečakajme vysokú úrodu. Alebo ak 4—6 týždňov pred sejbou pšenice nekvalitne pripravíme pôdu, aby sa uľahla a neboli v nej vzduchové bubliny, alebo zasejeme do čerstvo zoranej, i ked dobre pripravenej pôdy, nečakajme rekordné úrody i pri sebalepšej výžive. Keď chceme, aby všetky semená vzklíčili a porast dobre prezimoval, musíme siať do hlbky 5—6 i viac cm s prihliadnutím na bonitu pôdy. V našich suchých podmienkach južného Slovenska zápa­síme s nedostatkom vlahy, a preto mimoriadny význam prikladáme okamžitému urovnaniu povrchu brázd pri orbe, aby sa zabránilo veľkému vyparovaniu. Pšenice s menšou odnožovacou schopnosťou žiadajú väčší výsev: 6—7 miliónov klíčivých zŕn. Pšenice s dobrou odnožovacou schopnosťou možno siať menej, len 4,5—5,5 milióna zŕn na 1 ha. V našich podmienkach je najlepší agrotechnický termín sejby pšenice od 25. septembra do 10. októbra. Každým predlžovaním tohto termínu treba zvyšovať výsevné množstvá. Dobrému moreniu pšenice proti chorobám pred sejbou tiež prikladáme mimoriadny význam. Nedbalosť nevyrovná sebalepšie počasie. Kontrola porastu v období vegetácie a včasné prihnojo­­vanie na list dusíkom a fosforom je jedným z dôležitých agrotechnických zásahov. Pochopiteľne, slabšie porasty a na slabších pôdach viac přihnojujeme. Ak sú porasty dób-ré, zdravé a na humusových pôdach, tento zásah možno vylúčiť. Výživa a najmä zaoranie umelých hnojív aspoň dve tretiny pod sejbu v optimálnom pomere živín {dusík, fosfor, draslo) je dôležité opatrenie. Ochranu pred burinami nemožno opomenúť, lebo môže podstatne znížiť úrody. Buriny odčerpávajú živiny, vlahu, zatieňujú porasty, obmedzujú Ich v raste a sú nositeľmi chorôb. Postreky CCC proti poľahnutiu pšeníc s vysokou slamou sú prepotrebné v období vegetácie, najmä pri výdatnej vý­žive a dobrých vlahových pomeroch. V opačnom prípada porasty predčasne poľahnú, vzniknú choroby, zrno vypad­ne, znova vyklíči v klase, čo znamená veľké straty. Dnes viac ako včera Žatva a včasný a rýchly zber úrody je jedna z naj­vážnejších prác. Vtedy sa rozhoduje o tom, či budú mini­málne, alebo veľké straty. V našich podmienkach musíme zber zrna urobiť v plnej zrelosti, za najkratšiu možnú dobu. Každým predlžovaním zvyšujú sa straty a znižuje úroda. Pšenice náchylné na vypadávanie sa zberajú pred­nostne. Osvedčili sa nám kontrolóri v žatve. Merajú nielen straty po kombajnoch, ale i straty biologické. Včas signalizujú, nielen ktorý stroj upraviť, aby skvalitnil zber, ale tiež upozorňujú organizátorov na to, ktorú parcelu a odrodu prednostne zberať, u ktorej odrody je obava, alebo už zrno začalo vypadávať. Treba povedať, že vysoké výnosy i pri sebalepšej agro­technike, ak nepoužijeme dobrý, vysokovýkonný biologický materiál, nedosiahneme. Sovietske odrody majú veľký genetický potenciál, a pre­to v našom kraji podstatne ovplyvňujú výnosy. Je nutné však poznať ich optimálnu agrotechniku a v priebehu ve­getácie im ju zabezpečovať. Chcem podčiarknuť, že ani naj­lepšie odrody pri zlej agrotechnike nemôžu dať dobré výnosy. Sú citlivejšie a náročnejšie na prácu agrotechnika­­špecialistu. Ich včasná obmena je veľmi dôležitá. Ak by sa týmto odrodám mohla dať v priebehu vegetácie závlaha, potom možno dosiahnuť pri dodržaní všetkých opatrení i vyše 100 q z 1 ha, tak ako v tomto roku dosiahli JRD Lipová v okrese Nové Zámky a Ostrov v okrese Trnava. Nakoniec musíme zdôrazniť, že sú to odrody, výživa,, ochrana a najmä človek, jeho um a statočnosť v práci, ktoré rozhodnú o tom, aké úrody budeme mať. Lebo o nich sa rozhoduje v jeseni a v priebehu celej vegetácie. V žatve sa nezvyšujú úrody, tam sa môže zabrániť len veľkým stratám. Našou prvoradou úlohou preto je obilný program zabezpečovať v celom komplexe a všetky faktory vývoja i rastu obilovin dôsledne realizovať počas celej vegetácie* Z OBSAHU: Formy spolupráce se rozšiřují Hospodárske záväzky vo výskume •a vývoji Podtatranská proměna • Banky dat v automatizovaném informačním systému • Palivové a energetické zdroje SSSR

Next