Katolícke Noviny, 1943 (LVIII/1-52)
1943-01-03 / nr. 1
i I Ročník SS. „Verím lešmi, svätú, kstdicku (všeobecnú) a apoštolskú cirkev . . ....... «—............................................■■■■............................. Bratislava, dňa 3. januára 1943. Číslo 1. rűr. Michal B u z a 1 k a, biskup, voj. vikár: Šijeme v boji o život časný i večný. V boji sú chvíle víťazstva a [ chvíle zronenia a utrpenia. Človek pri víťazstve jasá a v utrpení bedáka. Riadením, narážaním Božím — ako vždy — tiekla voda, t. j- čas na koleso dejín. I v minulých rokoch s Božie mlyny pomaly mlely — ako vždy —, ale isto. Zomlelo sa mnoho, k ' zomleíy sa osoby, štátnici, národy a ■ táty. Koleso dejín nezastane, krúti sa neprestajne a dnes akoby rých- i lejším tempom. Dejiny Cirkvi svä- I tej tiež súbežne a súčasne sa odo- 1 hrávajú. Boh večný je Pánom času. ^,Xám je tajomstvom začiatok i koniec všetkých dejín. A čo povedať ^ na rok 1943. Veru okrem kalendárf n o hvezdárskej kostry tohto roku ďalšie udalosti sú nám tajomstvom, celý rok je nám záhadou. Nevieme 1 nič určitého o ňom povedať. Pôvod k jeho známe, vieme, ako dlho bude žiť, ale nevieme, čo sa bude mlieť za r . Mnohí cÄalf&v&Jô' rok phyjt. K p.I u d ,v; My sum, ze nej i veo vojna, aie- I bo lepšie povedané s vojnou spojené C núdzové opatrenia, obmedzovania I zasiahly už skoro všetky kultúrne I národy. jsdaktlor mi je svedkom. Vzal, som bvý papier a na ten som si 3y to s tým Novým rokom nare dopadlo. Lebo tak sa zdá,, že Wio nového roku závisí veľa, veľmi Oveľa viac, ako od'tých ostatných, fčajných rokov. f Myslím, neškodilo by, keby sme v tomroku vyhrali hlavnú lutriu. Ak dovodíte, tak vám dôverne pošepkám, aiko sa to má robiľ. Naučil som sa to od Don Bosca. Raz prišli k nemu akísi chytráci. Mladíci čo chceli ľahko a chytro zbohatnúť. — Poraďte nám, na aké čísla by sme mali postaviť, — prosili ho. — Chceli by sme vyhrať. l §45 bude kvitnúť korupcia, tak nás zastihne kliatba neúprosnej konzekvencie za kolektívne prestúpenie prirodzených a božských zákonov. Tento rok začína sa piatkom a piatkom sa i končí. Zdá sa, ako čo by sa chystal byť istým „Veľkým piatkom“. Nám je piatok nie dňom hlúpej povery o nešťastí. Nám je piatok pamätníkom nášho najväčšieho šťastia, nášho vykúpenia. Nám je piatok sviatkom lásky Božského Srdca Ježišovho; nám je piaO Don Boscovi bolo totiž rozchýrené, že je prorokom a jasnovidcom a ako taký všetko uhádne popredku. Zprvu žiadosť mladíkov odmietol- Keď však so svojou prosbou vždy viac a viac doliehali naňho, tak im povedal: — Nuž dobre. Ak chcete naozaj vyhrať, tak si postavte všetko na čísla 5, 10, Uf. — To už vyhráme, to už vyhráme! — výskali chlapci od radosti. DakowtM Don Boscovi a utekali stavať na lutriu, aby ich azda niekto nepredbehol. — Len nie chytro a bes hlavy, — volal na nich Don Boscô. — Aby sme sa dobre rozumeli, to sú čísla hlavnej výhry u Pána Boha. Znamenajú totižto 5 cirkevných prikázaní, 10 božích príkazov a lý skut j«rc- *$V£t tok dňom pokánia. Keďže je tento nový rok orámovaný piatkami, tak najmä za dnešných pomerov čiňme skutočné pokánie a zadosťučinenie a potom vo zvýšenej, úprimnej dôvere zasväťme sa Božskému Srdcu Ježišovmu a hlásme sa do svätej služby Krista Kráľa, „ktorému slúžiť znamená kráľovať“! „Boh nádeje nech nás naplní všetkou radosťou a pokojom vo viere, a aby sme oplývali nádejou a mocou Ducha Svätého.“ (Rim. 15,13.) kov telesného a duševného milosrdenstva. Ak všetko na to postavíte, istotne iste vyhráte hlavnú výhru a obsiahnete radostný, šťastný život i tu na zemi, i vo večnosti. Po tomto vysvetlení mladíci zaiste sa cítili sklamaní. Ale to bolo už ich osob nou chybou, lebo Don Bosco im naozaj dobre radil- Milióny jednoťlivcov a rodín si už takto založUy svoje večné i časné šťastie. Sú to čísla kresťanskej loterie a naj väčšieho úspechu. Na tejto i my musíme stavať v nastávajúcom novom roku, ak nechceme naň doplatiť. Mal som istého známeho v čase, keď ešte u nás lutria kvitla. Každé ráno len sháňal snívané číslice a večne len staval a stami na všetko, Čo mu ľudia radili. Za pár rokov prišiel i o dom í o majetok. Lebo zle a bez rozumu staval. V minulosti ani my sme to nestavali lepšie. Stačí, keď sa poobzeráme okolo seba. Vidíme, že kultúrny, duševný, národný a štátny majetok celého sveta ide dolu vodou• Prišla na nás nielen divá povodeň, ale akási nová potopa celého sveta. Dosť na tom, stavali sme zle. Veľmi zle. Bola to lutria čertovská a ten si vzal, čo bolo jeho. I s pekelnými, úžerníckymi úrokmi. Ale nemáme práva ponosovať sa. Bral len to, čo sme sami i tak ponechali. Preto musíme začať svoju hru znovu. Ale celkom ináč. Novým, rozumným spôsobom. Tak po donboscovsky. Na 5, 10, lý. Na sväté číslice Boha. Na číslice kresťanského života a kresťanskej viery. A ako budeme stavať, tak to aj s ■nami v tom novom roku pôjde. 1 to nám Don Bosco veľmi výstižne vysvetľuje. Mal raz sen. Videl v ňom svojich chovancov, známych i priateľov. Jedli chlieb. A to štvoraký. Jedni krásny, biely koláč, znamenitej chuti. Druhý zdravý, biely, dobrý obyčajný chlieb. Tretí suchý, čierny, tvrdý chlieb z otrúb. A štvrtí skosený, splesneay, zda'..vi't-;; ^ " /i - el1 ^ >■ SimfeaÉi i 7 $0** ■‘J .yyoi iiis'Mui fň i ‘‘i-.' •*. ■» U* ÚMi Vily K/'U O’Kitf t/’ív&y t S Ír ; w <S O i » 4-a celou dušou túlia k Bohu. Ich Život je najkrajší, najblaženejší, najštastMvejší. Zivi ich Pán Boh koláčom. Druhí sa tiež pridŕžajú Boha. Ale už nie s takou úplnou oddanosťou. Uspokojujú sa s tým, že žijú v posväcujúcej milosti božej, bez veľkého, ťažkého hriechu. Ich život je spokojný, pomerne dobrý. Majú svoj istý, každodenný chlieb. Boh im všetko dáva, čo potrebujú, i keď nevystrája pre nich nijaké hostiny. Tretí sú bez milosti, v nejakom ťažkom hriechu. Ale len tak prechodne. Nie z bezbožnosti, ale z ľudskej slabosti a pohodlnosti a s tým predsavzatím, že veď to neupravia. Ich život je ťažký, tvrdý chlieb z otrúb. Žiadna dobrota, ale začas i tak sa dá vyžiť. Štvrtí sú zajatí hriešnici. Tí, ktorí nepreukazujú už v sebe nijakej ľútosti nad hriechom a nijakej túžby po Bohu. Tí sií vždy najbiednejší. Už iba živoria a hynú pomaly. Toto je jasné a veľmi poučné. Nielen pre jednotlivcov, ale i pre rodiny, štáty, národy a celé ľudstvo. „Chlieb náš každodenný daj nám dnes“, modlíme sa k Bohu každodenne. A ako sa zaň modlíme, tak nám ho aj Boh dáva. Závisí od toho, akým srdcom, akou láskou a dôverou a ako si ho od Boha zaslúžime. Ale modlitbou musí byť nielen ten krátky Otčenáš, ale i celý náš život, každá naša práca a snaha; od rána do večera. Aký je náš život, aim je naša modlitba a práca, taký je i náš chlieb, tak nás Boh požehnáva a napomáha. Teda taký bude i náš nov ýrok. A taká bude nová Europa. Teraz ďakovať Bohu i za ten čierny, tvrdý chlieb z otrúb. Lebo veď vieme, že sme si lepší am nezaslúžili. A tí, ktorým sa dostáva len ten splesnený a skazený, tiež nemajú sa čo na Pána Boha ponosovať, lebo si ho sami taký prichystali. Ak chceme levší, tak si hlaďme poctivo od Boha zaslúžiť. Osud nového roku a novej Európy je v našich rukách. S. Kozák. Stastlivy Nf r \ -Fr í r utX" 'ií> IVHU • -} vat íé|i——..ni m mm 7 zasaue; ffuo sa b tebe nepáči, to čiň druhému“: ak 'raja králi — Symbol jednoty Vzostup Katolíckych novín dokazuje vzrast katolíckeho povedomia na Slovensku