Katolícke Noviny, 1945 (LX/15-31)
1945-09-09 / nr. 15
Strana 2. Hlas evanjelia_______ Prvé miesto na Šestnástu nedeľu po sv. duchu. Za onoho času, keď Ježiš prišiel v sobotu do domu istého popredného farizeja zajest si chleba, tí ho pozorovali. A hľa, akýsi vodnateľný človek stál pred ním. Tu sa obrátil Ježiš k zákonníkom a farizejom slovami: Ci je dovolené v sobotu uzd'iavovat? Ale oni mlčali. Vtedy ho chytil, uzdravil a prepustil. A obrátil sa k nim a povedal: Ktorý z vás, keď mu padne osol alebo vôl do studné, nevytiahne ho hneď čo aj v sobotu? A nemohli mii na to odpovedat. A povedal pozvaným i podobenstvo, keď zbadal, ako si vybrali predné miesta, a riekol im: Keď si pozvaný na svadbu, neulož sa na predné miesto, lebo je azda povolaný aj vzácnejší, ako ty. Aby ten, čo povolal teba i jeho, neprišiel a nerlekol ti: Daj tomuto miesto, a vtedy by si s hanbou žaujimal posledné miesto. Ale keď si povolaný, iď, ulož sa na posledné miesto, aby vtedy, keď príde ten, čo ta pozval, riekol ti: Priateľu, postúp vyššie, ytedy budeš mat slávu pred tými, Čo sú s tebou pri stole. Lebo každý, kto sa po j vyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený. Sv. Lukáš, 14, 1—11. Všetko chce byť prvým. Ešte aj na reklámnych tabuliach a nadpisoch čítavame veľkými písmenami tlačené . heslá: „Prvá slovenská.. A koľko je zápolenia o prvenstvo medzi ľuďmi? Prvé miesta sú lákadlami, ktorým nevedeli odolať ani tí, ináč dobromyseľní^ ľudia, čo boli v sprievode"* Krista Pána. Matka dvoch apoštolov žiada, aby jej synovia v kráľovstve božom sedeli po dvoch stranách Krista-Kráľa. Prvenstvo Pánovo ešte uznávajú, ale za ním hneď by chceli nasledovať oni. A je príznačné, že Pán toho urobí prvým medzi apoštolmi a toho postaví na čelo svojho kráľovstva, ktorý sa pokladal za nehodného byť v jeho prítomnosti. „Pane, odstúp odo mňa, pretože Som človek hriešny“, povedal Peter hneď na začiatku verejnej činnosti Kristovej. AJ farizeji sa asi s takým neúprimným prevracaním očí tlačili na prvé miesta, ako to robievame my: „Mne predsa na tom nezáleží, — zvykli sme hovoriť, — ale patrí to môjmu stavu, mojej hodnosti.“ A veru prvé miesto ničoho nedodá k cene a hodncsti človeka, ani posledné miesto mu z nej nič neodoberie. Do nejednej obce prichádzajú o národných slávnostiach pútnici. A nejdú k pyšným novým domom alebo palácom, ktorých je tam hádam nadostač, ale často len. k nejakému chatrnému domku, ktorý treba umele chrániť, aby sa nezrútil. A vďačné pokolenia predsa chránia tento dom, lebo je na ňom pamätná tabuľa, že v ňom sa narodil, alebo žil nejaký vzácny človek. I Naopak zase, známa je anekdota o malom, poslednom pisárikovi, ktorý pri bielom stole svojho pána úzkostlivo pozerá, kde by si mal sadnúť, kde je to posledné miesto, čo jemu patrí. „Netráp sa, synku, — povie mu domáci pán, — sadni si hocikde. Kde si ty sadneš, tam bude posledné miesto.“ Komu česť, tomu česť, hovorí ľud. V prvom rade sa však každý má sám starať o svoju česť. Pravda, nie tak, že sa bude lakťami tlačiť na čestné prvé miesto, ale tak, že sa bude usilovať, aby bol cenným, hodnotným človekom. Potom i na poslednom mieste bude cenný a hodnotný. Minister, učenec ostane ministrom, učencom aj za dverami. Ale ak sa sám tlačí za vrch stola, bude smiešnym. Však ho zbadajú a napravia chybu, ak sú tam múdri ľudia. A ak sú hlúpi, bolo by nemúdre domáhať sa prvenstva medzi hlúpymi. A vždy ostanú najkrajšími slová žalmu: „Nie nám, Pane, nie nám, ale svojmu menu daj slávu" (Ž. 113, 9). Bohužiaľ, vo svete sa zabúda, komu patrí skutočné prvenstvo. Veď boj medzi duchom a hmotou trvá ustavične. A často akoby sa hmota dostávala k slovu. Natoľko, že ľudia snižujú i samého ducha a pokladajú ho tiež za hmotu. A jednako i v človeku je to duch, čo narába s hmotou a privádza ju k víťazstvu, takže hmota často panuje i n»d duchom. Tu, pravda, je duch ľudský zradcom, pracuje proti sebe, keď sa dáva do služieb hmoty, ktorú by si mal podrobiť. A nik nebude pochybovať, že prvenstvo patrí duchu. Veď hmota sama o sebe je nečinná, mŕtva. Všetok život, pohyb, silu dostáva od ducha. ■Uznávame, Se I na strane tých, čo prisahajú na hmotu, boli a sú veľduchovia. Ale ani týchto nik nevolal „veľhmotami“, ale veľduchami. Nuž, duch ľudský sa nemôže zaprieť. I keď neraz bojuje za víťazstvo hmoty, mimovoľne uznáva svoje prvenstvo a svoju moc nad ňou. O koľko viac by mal uznávať prvenstvo a moc nestvoreného ducha, Boha. A koľko ráz odsunuje človek Boha na miesto posledné, ba chcel by ho proste odstrániť a neraz siaha až k smlešnýpi prostriedkom, aby dosiahol tento nedosiahnuteľný cieľ. Dnes sv. evanjelium nech nám dá príležitosť volať: „Pane, posaď sa vyššie! Vieme, že Tvoja česť a sláva nezávisí na tom, kde Ta mi posadíme. I keby sme odhlasovali, že Ta nebolo a niet, Tjj si a budeš. Si Alfa a Omega. Si prvý a Tebe bude patriť raz i posledné sudcovské slovo. Preto postúp vyššie, najvyššie a buď na prestole celého nášho života“. A t KATOLÍCKE NOVINY dakovaf Bobu ľ I (Dokončenie z Poriadok v štáte. Poriadok v obci. A hlavne poriadok vo svojom vlastnom dome. Bez váhania a bez akýchkoľvek osobných záujmov podajte rnku všetkým tým, čo pracujú na odstránení prekážok, na ustálení poriadku a upevnení právnej, osobnej a majetkovej Istoty. A zasa .prízvukujeme. Nečakajte žiadnej odmeny. Necíťte sa byť ani odstrčenými, ani ukrivdenými. Nebuďte nikdy a nikde urazení. To všetko by vás hatilo v práci a robilo by vás menejcennými. Nezabúdajte. Kristus je vaším vzorom. Ten, ktorý trpel, odpúšťal a tak zvíťazil. Ste potomkami apoštolov, mučeníkov a vyprvej strany.) znavačov viery. Potomkami sv. Don Boscov, Vincentov, Františkov a iných tisícich,, státisícich, ktorí sa obetovali a zasvätili Bohu, ľudstvu a kresťanskému ideálu v živote ľudstva. To potrebujeme i dnes. A to vo svrchovanej miere. Katolík dnes musí znamenať vzorného otca, vzornú matku, vzorného manžela, vzornú manželku, vzorné deti, vzorných žiakov, vzorného robotníka, vzorného úradníka, učiteľa, vzorného rejneselníka, obchodníka, vzorného gazdu, sluhu, vzorného suseda, občana, vlastenca a vždy, všavde vo všetkom vzorného človeka. Toto je náš boj a naša zbraň. A takto zvíťazíte, i keby sa celé peklo stavalo oproti vám. A preto hore hlavý a smel^ napred. Oslavy prvého výročia slovenského povstania Za účasti prez. Republiky Dr. Beneša, V dňoch 25—29. aug. konaly sa oslavy prvého výročia ^slovenského národného povstania, ktoré sa ukázalo rozhodujúcim činiteľom pri určepí osudu slovenského národa v najkritickejších chvíľach po minulej vojne. Koniec vojny, i keď značil hmotné rozrušenie Slovenska a vyžiadal sl veľké obete, týmto povstaním našiel náš národ po boku víťazných spojeneckých síl. Oslave tejto dejinnej skutočnosti pri prvom* výročí venoval patričnú pozornosť nielen náš národ, ale i svetová verejnosť, ktorá ako v tlači, tak i účasťou zahraničných delegátov ukázala, aký význam pripisuje tomuto povstaniu. Slávnosti sa začaly v Tur č. Sv. Martine, kde 25. augusta bolo valné shromaždenie Sväzu par- . tizánov na Slovensku a 26. augusta kultúrne* sjazdy a valné shromaždenie Matice slovenskej. 2«. augusta bol vo Zvolene celoslovenský roľnícky sjazd a v ten istý deň v Erezne nad Hronom sjazd telovýchovných pracovníkov. Oslavy vyvrcholily 28. a 29. augusta v Banskej Bystrici. V prvý deň bol sjazd národných výborov. Na ňom prehovorili predsedovia SNR Dr." Jozef Lettrich, Karol Šmidke ako aj zástupcovia ústrednej vlády. Tento sjazd prijal obšírnu rezolúcia, v ktorej sa vyslovil za trvalé ponechanie národných výborov, yybavehých širokou právomocou. Sjazd vyslovil ďalej požiadavku dôsledného a rýchleho uskutočnenia pozemkovej reformy, zoštátnenia bánk, poisťovní a všetkého priemyslu kľúčového významu Na sjozd.r bolo zvolených 109 poslancov do dočasného Národného shromaždenia Československej republiky, ktoré sa side 28. októbra t. r. Z tohto počtu obidve politické strany, demokratická i komunistická, budú mať po 40 poslancov. Ostatné miesta obsadzujú organizácie záujmové, kultúrne, Sväz slovenských žien a Sväz slovenskej mládeže. Za Ukrajincov východného Slovenska bude delegovaných 5 členov.' Takisto sjazd národných výborov vyvolil členov Slovenskej národnej rady. vlády a veľkého množstva ľudu V hladný deň 29. augusta zúčastnil sa osláv prezident Republiky JJr. Eduard Beneš, vláda, SNR, ďalej zástupcovia Sovietskeho sväzu a CA, diplomatický sbor, delegáti jednotlivých slovanských národov a zástupcovia národných, kultúrnych a hospodárskych ustanovizní. V tento deň predpoludním bolo slávnostné defilé vojska a partizánov pred prezidentom Republiky, vládou, SNR a inými osobnosťami. Popoludní bolo manifestačné shromaždenie, ktoré otvoril a viedol povereník SNR pre veci vnútorné Dr. G. Husák, a ktoré okrem významných prejavov domácich politických činiteľov a prejavov zástupcov spojeneckých armád, partizánov a delegátov Slovanských národov malo ako hlavný bod prejav prezidenta Republiky Dr. E. Beneša. Hodnotiac význam povstania, prezident Dr. Beneš medziiným povedal: „Povstanie dokázalo, že Slováci sú takí vyspeli, tak politicky zrelí a tak demokraticky vzdelaní, že v rozhodnom okamihu, keď ide o životnú existenciu národa a jeho najdrahšiu a najcennejšiu hodnotu — o slobodu mravnú a duchovnú, sociálnu a hospodársku — o politické možnosti zdravélm vývinu štátu a o ďalšiu šťastnejšiu budúcnosť v spojení s Čechmi, vedia siahnuť k obrane a urobiť revolúciu. Slováci patria k Čechom a Česi k Slovákom“. — „Majme, Česi a Slováci, navzájom odvahu a statočnosť, pokojne, vecne a mužne si povedať pekne do očí a bez rozčuľovania, bez podozrievania a neľúbosti, čo si navzájom myslíme, čo sa nám u druhého páči alebo nepáči, čo nás trápi a čo nás bolí. Tak sa má totiž robiť politika skutočnej demokracie“. Zaoberajúc sa ďalej časovými otázkami nášho politického života prezident Republiky sľúbil, > voľby do parlamentu budú všeobecné, rovné, priame a tajné, podľa zásady pomerného zastúpenia. Tieto oslavy sa konaly za veľmi hdjnej účasti slovenského ľudu zo všetkých krajov. Okrem toho boly miestne oslavy na území celého Slovenska. číslo l! Z čias národnosoGialisticksiio útlaku Nemeckí národní socialisti zastavovali katolícke časopisy a rozpúšťali katolícke organizácie Nemeckí nár. socialisti utláčali nielen katolíkov V Nemecku, ale aj v tých krajinách, ktoré Nemci obsadili. A katolíci sa bránili. Veľmi výstižný a charakteristický je z tých čias pastiersky list holandských katolíckych biskupov, ktorý v preklade celý uverejňujeme. Holandskí katolícki biskupi bránili sa proti närodnosocialisíickému pohanstvu tým, že zakázali udeľovať sviatosti tomu katolíkovi, o ktorom bolo verejne známe, že značne napomáha národnosocialistické hnutie. — Budeme zavše prinášať doklady o prenasledovaní katolíkov nár. socialistami. — Obsah pastierskeho listu holandských katolíckych biskupov je tento: Milovaní veriaci! Dlhý čas sme nechceli hovoriť, aspoň nie verejne, o mnohých krivdách, ktoré sme my katolíci museli znášať v posledných mesiacoch. Bolo nám zakázané robiť sbierky medzi veriacimi na udržanie našich charitatívnych a kultúrnych ústavov, takže tieto sú ohrozené vo svojej činnosti a vo svojej existencii. Katolícka rozhlasová stanica, na ktorú sme cez toľké roky tak mnoho obetovali, bola nám odňatá. Naše katolícke časopisy sú zakázané alebo natoľko obmedzené v slobode, že už sotva možno o nich hovoriť ako o katolíckych časopisoch. Rehoľníkom vyučujúcim mládež strhli 40°/o z platu, takže ťažko môžu pokračovať vo svojom diele, hoci im rodičia veľmi radi sverujú svoje deti. Mnohí z nich len s veľkými ťažkosťami budú môcť splniť svoje finančné povinnosti. Nijako však už nebudú môcť konať skutky lásky, ktoré doteraz konali pri každej príležitosti. Je mnoho kňazov a rehoľníkov, ktorým, zakázali viésf školy, nie preto, že by nemali potrebnú kvalifikáciu, ale preto, že sú kňazmi alebo rehoľníkmi. Mocou vyhlásenia o sdruženiach a základinách, ktoré nemajú cieľ zárobkový, niektoré naše ústavy musely zaplatiť závratné sumy; tak napr. Základine sv. Rydbeuta, z ktorej f a udržala univerzita, bolo treba zaplatiť 143.009 zlatých z tých peňazí, ktoré sa každoročne na»bieraly z malých príspevkov. Spolky pre mládež, ako Spolok katolíckych skautov, Mladá garda, Križiaci, boly bez milosti zrušené. Ale teraz sa čosi prihodilo, o čom nemôžeme nehovoriť, non possumus non lotpii, ak nechceme zradiť svoje duchovné poslanie. Pán ríšsky komisár nariadil, aby sa vedenie Sdruženia katolíckych robotníkpv zdržalo všetkej činnosti a aby ha čelo organizácie prišiel komisár s plnou mocou. Tento komisár je členom národnosocialistickej strany. Týjn sa však Sdruženie katolíckych robotníkov spolu s pridruženými sväzmi jednoducho zrušuje a vykonávanie jeho náboženskomravných povinností stáva sa nemožným. Dobre viete, milovaní veriaci, že sme vás často upozorňovali na nebezpečenstvo, ktoré hrozí viere od národného socializmu. V nedeľu 26. januára dali sme prečítať vo všetkých kostoloch nariadenie, ktorým sa zakazuje udeliť sviatosti každému katolíkovi, o ktorom by bolo verejne známe, že značne napomáha národnosocialistické hnutie. Príčinou je nielen to, že toto hnutie prekáža v podstatných veciach cirkvi voľne vykonávať jej úlohy, ale 1 to, že znamená vážne nebezpečenstvo pre správne ponímanie kresťanského života n každého, kto sa ho zúčastňuje. Je zrejmé, • že katolícka organizácia nemôže jestvovať pod vedením ľudí, Ktorých smýšľanie sa úplne líši od katolíckeho chápania života a ktorí sa usilujú, aby ich idey prenikly aj do organizácií, ktoré stoja pod ich vplyvom. Tým samým prestáva byť taká organizácia katolíckou. Ale ide tu ešte o viac. Robotnícke sdruženie je takto postavené do služieb národnosocialistického hnutia a stáva sa v skutočnosti jeho organizáciou. Preto katolíci nemôžu byť viac členmi spomenutého robotníckeho sdruženia. Doteraz bolo zakázané byf členom organizácií, ktoré stoja pod ochranou národnosoeialistického hnutia (takzvané „Manfcelorganisaties“), ale zato bolo ešte dovolenéi stopovať k sviatostiam. Teraz sa však siti zmenila a preto treba považovať členstvo v tí pomocných organizáciách za práve tak zakázl ako účasť na samom hnutí nárcdnosociaiistickJ| Preto neslobodno udeliť sviatosti tomu, kto i naďalej ostal členom niektorého z pričlenCnj s väzov Robotníckeho sdruženia v jeho novej j me alebo by bol členom ktorejkoľvek z „Man^ organšsaties“. ^Milovaní veriaci! Ani vám len nemôžeme > statočne opísať, ako oplakávame zánik Scíružq katolíckych robotníkov. Bolo nám neobýča drahé, lebo svojím počtom členov (200.009) žovalo veľký počet nášho dobrého, verného ná-I roda katolíckeho; ďalej preto, lebo už pol store-1 čia v ňom pracovali naši vynikajúci mužovia, tak kňazi ako i laici, počnúc od Schau pmana a Ariensa, a zasvätili mu svoje sily.; konečne tiež preto, lebo Sdruženie urobilo toľko dobrého na poli sociálnom a náboženskom. Pozdvihujeme svoj hlas mocne proti krivde, spáchanej na desiatkach tisícov ľudí, ktorí 'sú takto zbavení svojej sociálnej ustanovizne. Protestujeme proti neslýchanému násiliu, spáchanému na ich svedomí tým, že sa im takto nanucuje taký životný názor, ktorý sa úplne protiví ich náboženskému presvedčeniu. Boh to dopustil. Musíme sa podrobiť Jeho nevyspytateľnému rozhodnutiu. Ale vieme, že Boh nám bude na pomoci svojou milosťou a že i po zrušení zachová vo vás kresťanské smýšľanie, ktoré je tak hlboko vštepené do vášho srdca. Poznáme svojich ľudí a vedeli sme s istotou, ako sa zadržia. Môžeme však otvorene vyhlásiť, že všetci vedúci zostali neochvejní a odmietli spoluprácu. Sme hrdí na týchto ľudí, ktorí i v kritických okamihoch ukazujú vlastnosti nášho národa, ktoré nás robia veľkými: rozhodnosť, pevný charakter, verné plnenie povinností, ktoré diktuje česť a svedomie. Možno ideme v ústrety ťažkým skúškam, ale sme presvedčení,, že naši katolíci neopustia svojich bratov v núdzi. Drahí členovia katolíckeho robotníckeho sdruženia, milovaní veriaci! S krvácajúcim srdcom sme vám toto všetko povedali. Vieme veľmi dobre, že ťažké obete sa od nás vyžadujú. Alé ide tu o spásu vašich nesmrteľných duši. Pre nás by bolo omnoho ľahšie mlčať, ale nemôžeme to urobiť pre vás, lebo vás nesmieme nechať v pochybnostiach v týchto dôležitých veciach. y V tora všetkom ideme svorný so svojimi bratmi nemeckého episkopátu. 6. júla«! t. r. dali 23. biskupi a cirkevní hd£>nostári pre-f čítať vo všetkých kostoloch Ríto^f i;st, v ktoromy protestujú proti krivdám, spátjiallýin na v Nemecku v ppsledných čajoch. v" tomto vyhlasujú: „Cirkvi v Nemecku ide bytie.“ Potom pokračujú: j u nás knihu, vytlačenú v plároch, kde sa hovorí, dnes voliť medzi Kristoml my, nemeckí katolíci, vš® ber. Milujeme svoj nôr- f,d nemecký, slúžime i život v jeho služj^Tpoložíme, ak je to treba.* Ale žijeme a umi«*rame j za Krista a chceme S 'j ním zostať sjednrj;ení teraz j p0 celú večnosť.“ ' Milovaní veriaci, k týmto s]0vám niet, čo by cirkvlj listí jej bytie alebo „Nedávno rozširo> fiiekoľko stotisíc exei! ie my, Nemci, musír| a nemeckým nárcdoti ak odmietame taký vý'j mu,' sme dodali; to naše slová. la vrúcne k Bohu, aky nám j nás to stálo mnoho obeti. „Uebo dané ľuďom pod nebom, v kto- Cali byf spasení, okrem mena Ježiša Modlime dal silu vytrvať, i keby] nie je iné men rom by sme Krista.“ Tento lists má sa prečítať na, tretiu nedeľu v auguste PÄgas obvyklých s/, omší, vo všetkých kostoloch®* našej cirkevnej provincie a vo všeptnkách, ktoré majú správcu. * Utrechte na sviatok sv. Jakuba 25. Dr. J. de Jong, arcibiskup v Utrechte; i Hopmans, biskup z Bredy: P. A. Dicpen, Bosch; J. H. G. Lemnens, biskup a adu; J. P. Huijbers, biskup z Haarlenra. Koláží v nemeckých koncentrákoch '* J‘%dným z najväčších a najstarších nemeckých ^or,^K:entračných táborov bol v Dachau pri Mnichfve. Tu boli väzneni i kňazi. Bolo Ich vySe najviac poľských. Medzi kňazmi bolo aj vTfcľa kňazov českých. ’ o utrpení týchto kňazov priniesol nedávno Pas“ zprávu očitého svedka, v jrtorej sa hovorí: Va takzvaných plantážach sme pracovali s poľ- ’ skýiftL biskupom Kpzarským, ktorý vozil fúriky, j S h!in%u tak ako ja. Nevydržal to dlho. Podobne. českos*ovenský vojenský biskup Msgr. Kubáň. Keď ho prišli navštíviť, mal na tvári krvavé fľaky ofid h i fky. Asi o tri týždne umrel. ' NajviA,c ma a0jíma osud vzácneho kňaza Dr. Šubria rito praj,y> vzdeiávaíeľa Orla. Bol statočným a d Agával vieru ostatným, napriek ternu, že trpel h!a#íom jea;a nebolo a práca bola nevypovedateľn<* ťažká. Očividne chradol a kedysi statný muž äjjostal pľúcnu chorobu. Veril však, že sa dostaň m, do svojej vlasti, medzi ľud, ktorý tak miloval. sS»mr{ sa mu začala pozerať z oíú a predsa ve«.n> flúfa] a nenariekal. A’c nevydržal to a ostal Hk(í„sj ďaleko v nepriateľskej zemi. Denne Wam-’era'o v Dachau veľa kňazov. Iba če3koslcvÄ,nskýck kňazov dotrpelo v týchto táboroch snKjrt; vyše päťstó. Ich pamiatka nam všetkým osS|ane žiarivým prekladom šľachetných Ä hrdinský«^ ľudí. tkých ka| Dané júla 194í P. A. W.i biskup Roermoí; dq sdrl verejne a i '■s