Katolícke Noviny, 1946 (LXI/1-52)
1946-01-06 / nr. 1
pravdy a lásku i Rolrsik 61. m DM Bratislava, dra 6. januára 1946 Ešte nemáme opravdivý pokoj Grkev fe matkou všetkých národov. — Z Sv. Otec Pius XII. mal na Štedrý večer obšírny prejav pred kardinálmi, vysielaný i Vatikánskym rozhlasom ako posolstvo k celému svetu. Podľa zpiÄvy, ktorú priniesol Reuter z Ríma, sv. Otec v tomto svojom posolstve okrem iného povedal: Svet Je povinný vďakou Bohu za to, že môže opäť sláviť Vianoce bez strachu pred nebezpečná, hroziacim na mori, na suchu a najmä zo vzduchu. Minulé Vianoce, posvätnú velebnosť týchto sviatkov a našu bratskú lásku rušily nám zarmucujúce pocity, lebo celý svet bol ovláda,n ý nenávisťou, ídhou po pomste a po ničení. Zatiaľ, čo sa ozývalo „Sláva na výsostiach Bohu“, stále ešte zúrila bratovražedná vojna. Proti betlehemskému svetlu sa dvíha'y plamene horiacich miest a dedín. Svet nežil y známej Božského Dieťaťa, ale v znamení Kainovom, ktoré ešte dlho zostane vtlačené na tvári tohto sj^ečia. Toho roku je nám útechou, že ozbrojený konflikt skončil. Najprv v Europe a potom aj v Ázii. Tak bola zadržaná ruka anjela skazy, ktorý rozsieval na svet božský hnev z3 hriechy ľudstva. Tohto roku môžeme teda oslavovať Vianoce už v safari. Musíme byť za to Rohu vďační. Je to však opravdový mier? Nie. Je to len povojnové obdobie. Ako dlho ešte potrvá, než sa zahoja rany, spôsobené touto hroznou vojnou? Teraz sa ľudstvo prebúdza a chce Vieme, že j dobrej vôle poriadku. E valí a budú vianočného posolstva sv* Otca Pia XIT« Ďalej sv. Otec odsúdil neľudské zachádzanie so zajatcami, politickými väzňami a deportovanými. Povedal, že v niektorých prípadoch boli zajatci bez všetkej príčiny ponechaní v zajatí a musia vykonávať ťažké práce bez ohľadu na medzinárodné dohody, bez ohľadu na kresťanský cit a svedomie kultúrneho sveta. O potrestaní vinníkov povedal, že nech sa toto «skutoční na mravnom podklade a v úcte k právu. Rázne sa zastal politických väzňov. Spomenul aj misionárov a civilné oaoby, ktoré sú ešte stále väznené na Ďalekom východe. Sv. Otec prehovoril aj o menovaní SS nových kardinálov. Týmto menovaním sa doplňujú miesta vo Sv. kolégiu. Ako ja známo, 3. decembra 1586 určili jfeočet kardinálov na 70. Sv. kolégium bolo plne obsadené v XVI.—X V ill. storočí, ale nie v XIX. a XX. storočí. Teraz sme doplnili Sv. kúriu menovaním nových kardinálov. Zvláštnosťou pritom je, že noví kardináli vo väčšine nie sú Taliani. Zástupe! rozličných rás a národov dávajú obraz svetovosti Cirkvi V minulých rokoch, napriek vojne, ba dokonca práve preto, bo! veľký príliv vynikajúcich činiteľov zo všetkých národov a najodľahlejších krajov do Sv. mesta. Teraz, keď sa svetový konf,,v* "° “ fiou vidieť scháveriaclch z piatakto skutočne tovým mestom, 'ého sme všep sídli «Aj»*«ftcajú oči celého Cirkev, ktorej tkými národmi. Ecclesia", skuepatrí výhradrodu, ale všea preto všade i. Cirkev predvoje mystické 1mi a je nevyžaduje ú z ktoré musia nechať súper povedať, že n zúčastnený ns Sv. Otec sa rý je neslučU* litný štát zarÉ. svetový pokoj stvo vojny. Jec zmenené. Prens bolo uvrhnutýt je nepriateľom riešenie, a to je kresťanstvu. ><nii k Bohu a k opravdivom „.... ■•■.vín snaží sa zadovazit si celé pôvodné znenie tohto vianočného posolstva sv. Otca. Keď sa nám to podarí, potom ho celé uverejníme.) K. Matejov: * Úlohy katolíkov ' ,->o , ía katolíkov čakajú v novom roku veľké, ale ’.e úlchy. Musia s! statočne a čestne dobojo‘ voj boj, aby splnili svoju úlohu v dejinách j nska. ich boji ide nielen o prirodzené právo kalinu, ale i o lepšiu budúcnosť jednotlivcov oda. O poriadok v štáte. O právnu istotu, avodlivosf voči každému. A tak teda musí C i boj proti sebectvu a rozvratníctvu. Proti m. Proti krivde a úplatkárstvu. Proti pro- Jonárstvu a zneužívaniu moci. Proti rozdaniu štátneho majetku. A konečne i proti kmu otravovaniu ľudu. f' ici s tou najväčšou dôslednosťou musia tom, aby každý dostal svoje. Iusia rátať so skutočnosťou, aká je. fusia mať vždy a všade voči každému iba Jmu jedinú mieru. Mieru kresťanstva. Tým |ac, že je dnes už všeobecne uznávaná najspor livejšia miera. tfou musíme merať seba 1 druhých, svoje i 'dzie, priateľa i nepriateľa. Nepriateľa? Toho vlastne ani nesmieme mať. i tk voľakedy, tak teraz nesmieme zabúdať, že ie najvyšší rozkaz milovať i svojich neprla-J'. \!o môžme a aj musíme nenávidieť, to je zlo ro vo všetkých jeho formách a rovnako u vše- Jých ľudí. U seba, svojich a cudzích. Asi pred pol rokom hovoril som s jedným velőim činiteľom o bežných udalostiach. t- Katolíci musia si uvedomiť, že udalosti j j du nezvratné na ľavo — povedal. — A Ja sl myslím, že pôjdu na pravo — povedal som mu. — To si len vy myslíte. Ale môžete byť istý, skutočnosť je iná. _ Tak si musíme objasniť pojmy „na ľavo" na pravo“. Ak si myslíte, že „na ľavo“, znaá útek od Boha a kresťanstva vôbec, tak je myl. Lebo vývin pôjde nazpät ku kresťan- Lebo inej cesty už niet. Ale ak sl myslíte, % ľavo" znamená sociálny presun od bohat- I Tstiev k chudobnejším v prospech tých ijších, tak máte pravdu. Ale nezabúdajte, noc biednym a chudobným je program tie kresťanský. Tvrdím teda, že vývin v duchu kresťanstva od bohatých k chúlim. íy to bolo? f lobe anglických volieb, keď sme čakali na sledok. toho času nemáme ani pol roka a vykonali už v tom smere taký kus cesty, že nik ne[?.o viac so zdravým politickým a sociálnym v neodolateľnej sile tohto vývinu pochyvoľakto, tak katolíci si to musia uvedomiť úť. I ideme v duchu kresťanského socializmu a hu kresťanskej demokracie k chudobnému, |t ému, pracujúcemu ľudu. isíme si so všetkými dôsledkami uvedomiť, to ľud Kristov. Lebo sám Kristus sa sním ňoval, keď prízvukoval: Čo týmto spravíte, mne spravíte, tento ľud ostáva Kristov i vtedy, keď Krllaznáva, keď sa Ho zrieka, ba revoltuje pro- Ifcmu. Lebo keď to aj robí, robí to z hlúposti. Preto, ibo je oklamaný a zavedený. Tento ľud musí dostať svoje. Musia mu byť triznané všetky jeho práva. Ale si musí uvedoíiť, že s právom idú aj povinnosti o že majú voje práva aj druhí, ostatní ľudia. Tento ľud musí prijať Krista za svojho vodca i najlepšieho priateľa, Musi prestať oproti Nemu revoltovať. Teda opakujeme: chceme spokojný, usilovný, triezvy, sporivý, mravne smýšľajúci a zachovalý ľud, ktorý má všetky svoje práva zaistené, žije nie so dňa na deň, ale má svoj pevne zaistený každodenný chlieb, sviatočný koláč, nie roztopašný, ale radostný a bezstarostný život. Nie však na úkor spravodlivosti, ani na úkor druhých. Teda toto je naša cesta. Nepoviem, že je ľahká. Ale nie sme sami. Je to dnes už spoločná éesta víťazných národov sveta. Po nej ide Anglicko plným krokom. A na ňu nastupuje Francúzsko, Taliansko, Rakúsko. Po nej pôjde i Poľsko. A donútia po nej ísť i Nemecko. Môžeme byť teda šťastliví, že naša cesta je cestou víťazných veľmocí a tak i cestou celého ľudstva. Pôjdeme ňou smel e a odhodlane. Len prosme P. Boha: 1. o jednotu, aby jedni neručali to, čo druhí postavili. Aby sme neboli ako Penelopa, ktorá v noci popárala to, čo cez deň ušila: 2. o trpezlivosť, aby sme netrhali ovocí e prv, ako dozrie, lebo tak to robievajú iba deti; 3. o obetavosť, lebo veľké veci požadujú veľké obety; 4. o horlivosť, aby každý z nás konal svoju povinnosť statočne tam, kde ho Boh postavil; 5. o vytrvalosť, stoj, čo stoj, až do konca; 6. o pevnú dôveru v Boha a ducha modlitby, lebo nie ľudia, ale Boh robí zázraky. t A majme rozum a dokedy len môžeme, dajme politike pokoj. Časom prídeme na *• -•"•'M. že sme mali i väčšie úlohy. Politika je už budova. A my nemáme ešte základy. ■* -Reč fe o katolíckych stranách V niektorých štátoch Európy, ako v Belgicku, Francúzsku, Taliansku, Rakúsku, v Čechách a na Morave, aj katolíci sa aktívne zúčastňujú politického života. Je to logická výslednica pravdy, že zničený svet možno znova vybudovať iba na základoch nekompromisného kresťanstva, teda katolicizmu. Tu je tá jedinečná príležitosť ukázať, že je to možné. Pravda, nekatolícky svet stavia sa proti tomu a chce ich znemožniť. Katolíckym stranám vytýkajú, ako píše „Catholic Herald“ (30. nov. 1945), že vraj „nie sú verne pokrokové, že podporujú skompromitovaných reakcionárov, že sú v koreni autoritatívne a že veľmi ich podporujú ženské hlasy“. Na tú ostatnú výčitku odpovedá meno-váný časopis, že nie je antifašistickou dogmou, že žena je menejcenná než muž a že postavenie ženy doma j*, ľudskejšie, než vo frontovej bojovej línii. Co sa ostatných výčitiek týka, konštatuje „Catholic Herald“, katolícke strany urobily pokrok napriek pohoršeniu našich pokrokárov. Lebo každá katolícka strana napr. verí v skutočné jestvovanie Boha a prirodzeného zákona, v prednosť rodiny, v absolútne neodcudzovateľné ľudské práva, v právo náboženskej výchovy, v právo mať postačujúci blahobyt, v právo na spravodlivú mzdu, v právo na voľné a správne hlasovanie, ktoré sa zakladá na rozume a na svedomí, nie však na strachu alebo na masovej propagande. Cena Kto 1*50 Číslo 1 Dr. Peter Skalenlcký: Víťazný katolicizmus Keď srovnávame situáciu, v akej sa nachádzal katolicizmus po prvej svetovej vojne, so sltuáciou, v akej sa nachádza dnes, musíme priznať, že je tu značný rozdiel. Vtedy vo veľkých mestách so zaťatými päsťami tiahly masy, abjj si vylialy svoju zlosť, vyplývajúcu z politickej zaslepenosti, na katolíckych kostoloch a kňazoch. V Prahe zrútily mariánsky štíp, ktorý im „zavadzal a urážal ich politický cit“. Miesto zákona platily päste a miesto poriadku chaos a rozvrat, Takto to vyzeralo takmer v celej Europe. A časom zbledla táto revolúcia. A zaslepené masy nenasýtené doterajšími „úspechmi", od* vrátily sa od svojich prvých vodcov a opojené druhým extrémom, hnaly sa do náručia nacionálneho šovinizmu, socialisticky zafarbeného^ vedeného Mussolinim a Hitlerom. Politické úspechy a sláva týchto novodobých cézarov, hlásajúcich nadradenosť svojej rasy a veľkosť impéria, strhla zasa masy. Dostávajú sa na povrch ne-J zodpovední zaslepenci, ľudia sadistických sklonov, ktorí sa neštítili najukrutnejších činov, V ktorých duši kráľova! diabol. Zavrhli pravého Boha a miesto neho postavili si modly. A kde bol v tejto dobo katolicizmus? Zahriate* nutý krikom masy a mocou vládcov utiahol sa do kostolov, do škôl, do katoiíokych spolkov a do rodín. Tu katolícki kňazi s katolíckymi laikmi konajú svoj apoštolát. Z kazateľnío ozývajú sa výstražné hlasy proti násilníckej, neľudskej i protikresfanskej politike. A v demokratických štátoch, ktoré svoju pokrokovosť stotožňoval*, s bezbožnosťou, pripúšťalý a podporovaly mrav* r v ro-v.-aí rodjpv u spoločnosti a odmietal? Cirkev a tým 1 Boha — tu bol Katolicizmus prešiel do opozície. Katolícki apoštoli utiahnu sa všads d n ústrania, ale neprestanú pracovať. Naopak, zväčšujú a rozširujú svoju činnosť a zapájajú do nej najmä neprehľadné zástupy mládeže. Tak j« tomu vo Francúzsku, v Belgicku, v Taliansku a nše v malej miere aj v Amerike. Kto bol doto brým pozorovateľom vývoja, videl, že sa tu rodí nový svet. V Europe, vo svete, aj u nás organizácie katolíckej mládeže stávajú sa priekopníkmi katolíckeho obrodného hnutia a katolíckej akcie, ktorú tak zdôrazňoval a žiadal veľký pápež Pius XI. „I*ax Romana“ — táto svetová študentská katolícka organizácia, v ktorej značnú účasť hrali aj katolícki študentskí pracovníci zo Slovenska a z českých krajín, stáva sa žiarivým majákom v katolíckom študentskom hnutí na celom svete. Pravdy a zásady katolíckeho učenia spájajú tu všetky národy pod práporom Krista. Z kongresov „Pax Romany“ odnášajú si študenti smernice, príklady a poučenia pre prácu v katolíckom hnutí doma. A keď prišla potom nová svetová vojna s mnohé národy stratily svoju slobodu, ľudia, i tl z ulice, ktorí pred dvadsiatimi rokmi by boli znovu chceli ukrižovať Krista, prichádzajú do kostola, prichádzajú počuť slovo z kazateľníc, aby nestratili vieru v život a slobodu národa. Kostoly a kazateľnice v obsadených štátoch, dnes by sa najviac mohly chváliť svojou činnosťou! Kostoly a kazateľnice však nemlčia ani dnes. Po prvej svetovej vojne aj demokracie, aj diktatúry postaviiy sa proti Cirkvi, aby zavrhly Boha. A po druhej svetovej vojne katolíci môžu s hrdosťou konštatovať, že jediné, čo sa neprežilo, čo sa nezdiskreditovalo, čo zostalo ako základ pravej slobody a demokracie, čo svoju náboženskú náuku nedalo za základ svetom opovrhovanej teórie rasy a' krvi — to je katolicizmus! Pozrime sa dnes do politiky europských Štátov, čo ňou hýbe, čo ju a národy obrodzuje —* to je katolicizmus. Večne časový a večne živý katolicizmus môže jedine obrodiť aj náš život, aj náš národ a štát, aj našu politiku. Dnes opravdu rodí sa nová Europa, nie novopohanská, nie diktátorská, ale kresťanská a demokratická. To, čo vzišlo z katolíckeho hnutia a z hnutia katolíckej mládeže — to dnes hýbe politickým životom Francúzska, Belgicka, Talianska, Rakúska a po čase to ešte uvidíme aj v iných európskych štátoch. To sú dôkazy, že katolicizmus víťazí nad protináboženskými svetonáhľadmi. Europa, ktorá zažila toľko hrôzy, múk, strachu, ktorá toľko obetovala za svoju slobodu, túli (Pokračovanie na 2. six. 4. sílpeoj