Katolícke Noviny, 1947 (LXII/1-51)
1947-01-05 / nr. 1
KATOLÍCKE NOVINY Pierre l’E r m i t e: Vy všetci, So ste sa v týchto mrazoch radostne ponáhľali ulicami s vyhrnutými goliermi v teplom kožuchu, vracajúc sa do svojich domovov, kde na vás čaká prívetivá žena, roztvorená náruč dietok, príjemné objatie pohodlnej leňošky a teplo rozpálenej piecky — spomeňte si na tých, čo za tohto mrazivého večera nemajú domova, ani teplej piecky, ani uhlia, ani dreva, ba nemajú si kde ani hlavu skloniť... Vy, ktorí každý večer si sadáte k teplej polievočke, ktorí sa najete a napijete dosýta, spomeňte si na tých, ktorí nemajú rodinného stola, ani teplej večer®, ba ani okruh čierneho chleba a ktorí predsa majú ešte väčší hlad ako vy... Vy, čo vstupujete večer do svojej spálne a so šťastným úsmevom šťastia a kypiacej spokojnosti sa pretiahnete pred belostným rozostlaným lôžkom, ktoré prijme vaše unavené telo, — spomeňte si na tých úbožiakov, čo nemajú spálne, ha ani perín a podušiek, ani hodvábnych paplónov a prestieradiel, ba ani postele ... Nedávno dostala istá záložňa na periférii Paríža úradný príkaz, aby bezplatne vydala <prestieradlá, podušky a teplé deky tým úbožiakom, čo ich tu ponechali v záložni. Vidno z toho, že sa nájdu aj v modernej spoločnosti ľudia, ktorí, ak sa chcú najesť, musia sa v najkrutejšej zime zrieknuť perín, ktorí musia stiahnuť perinku s chorých, ba čo viac, i s malých detí... Vy, čo máte peniaze, pamätajte, že aj keď máte právo ich používať na zabezpečenie prítomnosti a budúcnosti svojej rodiny, sú predsa isté medze a výhrady aj vo vlastníckom práve. Pred Bohom st© iba správcami svojho majetku — a aj chudobní patria v istom smysle k vašej rodine. Spomeňte si, že zo správy týchto peňazí a tuzemských majetkov vôbec budete musieť raz zúčtovať ... Mohli ste konať dobré skutky. Co ste vykonali? Hrozná zodpovednosť! Blahoslavení bohatí, ktorí dávajú podľa svojho bohatstva___ ktorí radi zapaľujú v srdciach chudobných a nešťastných oheň radosti! Ale beda tým druhým! Tým, čo nepodporujú chudobného úbožiaka! Ak ste zdraví, pomyslite si na chorých, najmä na takých, čo sú prinútení ležať na lôžku v nezakúrenej izbe — na chorých bez opatery a ošetrenia — na chorých bez lekára a pomoci — na chorých rodičov, ktorým srdce stíska bôľ a žiaľ — na chorých, čo si nemôžu statočnou prácou rúk alebo umu zarábať na skyvu chleba, hod rodina je na nich odkázaná — na chorých, ktorí sa pýtajú seba samých, čo im prinesie zajtrajšok ...? Ak máte len štipku času, venujte ho v zime na návštevu chudobných! Otvorte svoje skrine, nenechajte v nich moľom zožrať kabát, ktorý môže zabrániť zápalu pľúc, darujte pokrývku, ktorá zohreje niektorého nešťastníka, vezmite odhodené topánky, ktoré vám azda plesnivejú v komore a ktoré by boly toľkým šťastím pre úbožiakov ... Ak máte iba najoírebnejšie, uberte z toho kúsok a dajte ho tým, čo nemajú ani existenčné minimum. Rozdeľte sa o svoj chlieb, o polievku, o uhlie, o kurivo, o drevo, o kus masti s tými, čo sa im o tom môže iba snívať. Pozrie na vás, ako na takého, Čo sa stará, aby nemal ujflay trpiaci úd vlastného tela Kristovho, ktorý s nazýva „chudobný”. Spomeňte sl, že Ježiš Kristus povedal: „Ľúto mi je zástupu!” A predsa tam v jeho rodnej krajine vyhrieval sa ľud na žeravých lúčoch východného slnka. A ostatné zástupy, ktoré drkotajú zubmi pri 15 stupňoch pod nulou!? Preto musíme si hlavne v zime pripomínať —- a na prahu nového roku zvlášť dôrazne — svoju najväčšiu kresťanskú povinnosť: milovať! Milovať Boha a všetkých, čo trpia! Nuž, rózhliadnirae sa okolo seba! Otvorme svoje srdcia dokorán! A milujme! Preložil: -ecg Otvorme srdcia! Hlas evanjelia Na sviatok najsv. Mena JažiŠ Za o noho času, keď sa pominulo osem dní a bola obriezka, malého chlapčeka nazvali menom Ježiš, ako ho už sám anjel pomenoval skôr, než by sa bo! v živote počal. Sv. Lukéi 2, 21. Homílla svätého Bernarda opáta Veľké a obdivuhodné tajomstvo! Chlapčeka obreiú a dajú mu meno Ježiš. Čo má ten. to súvis znamenať? Veď tak sa zdá, že ob“ riezka patrí skôr tomu, kto má byť spasený, než Spasiteľovi a Spasiteľ by mal skôr udeľovať, než prijímať obriezku. Ale i v tom môžeš poznať Prostredníka medzi Bohom a ľuďmi, ktorý hneď od svojho narodenia spé. ja veci Božská s ľudskými, veci pozemské t nebeskými. Narodí sa zo ženy, aie zo ženy, ktorá tak urodí ovocie plodnosti, že jej noopŕcíwe kvet panenskosti. Zavinú ho do plienok, ale tie pišenočky sú predmetom oslavy anjelov. Skryjú ho do jasieľ, ale ho prezradí žiarivé hviezda s neba. Podobne aj obriezka dokazuje pravosť prijatej ľudskosti, ale Meno, ktoré je nad všetky mená, ocpamuje slávu Velebnosti. Prijme obriezku ako pravý syn Abrahámov; dostane meno Ježiš ako pravý Syn Boží. A tento môj Ježiš nenosí len prázdne a bezvýznamné meno ako tí dávnejší (Ježišovia); nenosí len tieň Veľkého mena, ale skutočnosť. Veď Evanjelista dokazuje, že to meng dostal s neba; tak Ho nazval anjel skôr, než sa počal v živote... Chlapček, ktorý sa nám narodil, právom dostal pri obriezke meno Spasiteľ, pretože hneď vtedy zažal pracovať na našej spáse, keď vylial za nás svoju nepoškvrnenú krv. Kresťania sa teda už nemusia vypytovať, prečo sa Kristu« Pán chcel dať obrezať. Preto prijal obriezku, prečo sa aj narodil, prečo aj trpel. Nič z týchto vecí neurobil za seba, ale všetko za vyvolených. Nenarodil sa v hriechu a nebol odrezaný od hriechu, ani nezomrel za svoj hriech, aie za hriechy naše. Ježišom, Spasiteľom Ho volai anjel, heyorí evanjelium, skôr než sa počal v živote. Volal Ho tak, ale mena mu nedal on, lebo toto meno Mu patrí od večnosti. Jeho prirodzenosťou j®, ž® je Spasiteľ, tot® meno má vrodené, nedostal, ho od ľudského alebo anjelského tvora. Vysvetlenie, HomWiô «v. Bernarda je jasná. Treba azda f*cs toľko poorvaroenoť, že význam mena Jolii je; Spasiteľ. V starom zákone bolo viac mužov, kitöri nas#i to isté meno, lenže u nich to bol Iba tieň veľkého mena, pretože neboli skutočnými spasiteľmi. Skutočným právom nosí toto memo l en Kniet u® Pán, pretože s-a nielen ivoiiá, sie aj je Spasiteľ. Sv. Bernard. Sv. Bernard, opát a učiteľ Cirkvi, narodil •a vo Fontaines pri Diijone r. 1091. Roku 1115 stal sa opátom chýrneho kláštora eiistercitoiv v Oaiirvaiux. Zömre! v tomto kláštore r. 1153. Vynikal medziiným osobitnou úctou a láskou k osobe Ježiša Krista a Jeho svätej Matky. Má prímenie ^Doktor meCUflmus" (medoústy učiteľ). Jeho láska k menu Ježiš žiari i z homflie, ■ktorú sme čítali Azda ešte vidieť túto jeho lásku z kázne, ktorú mal o Vei'piesoi.. I z tej podáme aspoň čiastočku: Z kázne sv. Bernarda o Veľpiesni. Nie nadarmo prirovnáva Duch sv. meno Ženícha oleju, keď nevesta oslovuje Ženícha: „Vyliaty olej je Tvoje meno." Olej totiž svieti, sýti, uľavuje. Roznecuje oheň, sýti telo, mierni bolesť: svetlo, pokrm, liek. To isté možno povedať o mene Ženícha (Ježiša): svieti, keď ho ohlasujeme, občerstvuje, keď naň pomyslíme a uľavuje, keď ho vzývame. Pozrime to rad radom. Čo myslíš, odkiaľ vzniklo na celom svete také veľká a také nečakané svetlo viery, ak nie z ohlasovania Ježišovho mena? čí nás Boh k svojmu podivuhodnému svetlu nepovolal vo svetle tohto mena? Nám, ktorí sme osvietení a vo s v eh e (Ježišovho mena) vidíme svetlo (Božie), právom hovorí Pavol: „Boli ste kedysii tmou, ale teraz ste svetlom v Pánovi." Ten istý apoštol dostal príkaz, aby toto meno zaniesol kráľom, pohanom i synom Izraela. I niesol toto meno ako svetlo, osvecoval vlasť a všade volal: „Noc pominula, deň sa priblížili. Shoďme teda skutky tmy a oblečme sa do výzbroje svetla. Žime poctivo, ako vo dne." A všetkým ukazoval sviecu na svietniku, keď všade ohlasoval Ježiša, a to ukrižovaného. Ako se len zalesklo toto svetlo • ako zažiarilo v očiach všetkých prítomných, keď vyšlo z úst Petrových ako nejaký blesk a (len) chromému upevnilo telesné nohy, ale osvietilo mnohých duševne slepých. Či (Peter) nerozhodli oheň, keď povedia!: V ms-obeta, ale veľmi šľachetná. A to ’on taik pôjde, keď sa b wie zväčšovať ppčet organizovaných členov Diela š íren i ar viery. — Medzi školskou, mládežou ujíma sa jgisijná spolupráca veľmi úspešne. „JpRi sa lepšie darí aj organizovaná práca. Ale aj ta treba viac práce. Len jednu otááku sd dáme: sú ešte katolícke dieliky, ktoré o Detiwfcve Ježišovom nepočul y? Veru sú. 3. I keď sú síbierky na misie uspokojujúce a misijná tlač pomerilo dobre rozšírená: málo je ešte najcennejších darov misiám: misionárov a misijných sestier. „Prosto Pána žatvy...” hovorí Spasiteľ. Povolanie je od Boha. Tú treiba zvlášť vrúcnej modlitby, aby naše katolícke rodiny boly bodné vyznačenia, že ich rodositroim bol ozdobený povolaním misionárskym. Dobrú príležitosť márne na tento úmysel sa pomodliť, keď sme prítomní na sv. omši. Na sviatok Troch kráľov spomínajú sa dary, ktorými uctili Božské Dieťa. Je to zlato, tymián a myrha. Sv. omša je neoceniteľným prameňom, z ktorého môžeme štedro obdarúvať misie a zväčšovať počet misijných povolaní. Spojme svoje modlitby s modlitbou Krista, obetojúoetho sa za nás vo sv. omši. Prosme Boha, aby vzbudil šľachetné srdcia, ktoré svojimi milodarmi umožnia štúdium a výchovu budúcich misionárov. Takáto modlitba pod sv. omšou bude vystupovať a.ko tymián a bude príjemná Bohu. Obete Kristova vo sv. omši aj nám dopomôže k obetavému živote »a misie, na ktoré nezabudneme ani vtedy, keď znášame rozličné kríže a ťažkosti. Koľko zlata, tymiánn a myrhy zachránime takto pre misie! Koľko milosti vyprosíme pre našich budúcich misionárov! 4. Máme málo katolíckej odvahy stať si ne Ježiša Krista Nazaretského vstaň a choď. Ale meno Ježiš je nielen svetlo, lež «I pokrm. Či sa posilníš zakaždým, keď si naň spomenieš? čože by mohlo lepšie nasýtiť uvažujúcu myseľ? Čo Iné osvieži ustaté smysly, čo občerství sily, čo nás vychová k dobrote a mravopočestnosti, čo v nás vzbudí čisté pocity. Suchý j® každý pokrm duše, ak sa neovlalt týmto olajom. Nechutný je, ak sa nectoreot touto soľou. Ak píšeš, nechutí mi tô, ak tam nečítam Ježiša. Keď sa cto radov misijných horliteľov. Bojím© sa poznámok, posmechu. A vertf niet príčiny hanbiť sa vtedy, keď spolu pracujeme e Bohom, keď poslúchame evoju Cirkev, keď zachraňujeme duša Koľko času sa stráca, koľko peňazí ea rozhádže na hriešne zábavy. Nie o slušnom pobavení je reč, ale o hriešnom, zbytočnom. Už aj najvyšší predstavitelia štátu pozdvihujú výstražné hlasy vamáhajúoej sa mravnej spusti ostí. proti Porovnajme len ebierky misijné s inými sumami, ktoré máme poruke v každej obci. Načo je to dobré 1 A uiž i nedospelá mládež čo všetko si dovoľuje! Potrebujeme horlivých apoštolov, aby pomáhali zastaviť toto dravé nebezpečenstvo a pomáhali poukázať na šľachetné snahy každého katolíka, medzi ktoré patrí aj misijná spolupráca. Zm a te r i a lizoy an ý svet želá si iné zariadenie sveta, na iných základoch chce stavať, a,ko to určil Boh, ako učí Kristus a jeho Cirkev. 7m a téri a 1 i zo van ý svet nechce mať kráľovstvo Božie na zemi, nechce počuť o evanjeliu. Odvracia »a od Kráľívvstva Božieho, ale tým spolu aj od pokoja. Misijná spolupráca má inú ceste: cestu bezpečnú, za ktorú dáva záruku sám Boh. Chce urýchliť čas, aby sa čím prv splnil y slová Kristove: bude jeden ovčínec a jeden pastier. Bade kráľovstvo Božie na zemi a pokoj Kristov v ňom. ,V novom roku budeme teda horlivo spolupracovať na obrátení sveta. Čo bude možné, vďačne urobíme, na tento veľký, svätý cieľ: nebudeme šetriť zlatom, tými .inom a myrhou (milodarmi, modlitbou a obetami), aby sme v tejto ozaj rozhodnej dobe dokázali, že sme za Krista a za jeho Cirkev. shováraš alebo rečníš nechutí m! to, ak tam neznej e Ježíš. Ježiš je meď v ústach, pieseň v ucho a v srdci jasot. Aie je aj liek. Je niekto z nés smutný? Nech do jeho srdca vstúpi Ježiš a potom mu zarnei'e aj v ústach. Len čo vyjde svetlo tohto mena, rozutekajú sa mrákoty, vráti sa jas. A upadol niekto do hriechu a potom sa zúfale rúti do osídel smrti? Ak bude vzývať toto memo Života, dych života sa mu hneď vráti. Sviatok kílo!íckych misií (Pokračovanie s 1. strany.) Najsvätejšie me ŤsSkí- >ííW.-‘/ Vi. v ä.í ■rtH.sv.ivy-ýS;». * «í 'C'lH''ý'ŕí“4' J.'vii.*>T3 o .1 oživ C:o«-ofe by muecnH ' w>n.= »lo’-’a s ma* «»oni dudhowBj*»^ rota, aby »»poň približne vedel ^B tit všetko, čo pripomína toto najs^B ši e meno naozaj veriacej dmôi- dSH teda hovoriť povoLanejším. ^B Vypočujeme najprv naj väčšieho osmH vovafcoľa tohto e v. mena, apoštol* Pavla: „Proto ho Boh najviac povýšil^ a <iai mu meno, ktoré ja nad všetky mená, aby v merne Ježišovom pokľaklo každé koleno tých, ktorí mi Ť nebesiach, na zemi i v pekle a aby každý jazyk vyznával na «lávu Boha-O boa, že Jetts Kristu» je Pán." (Filip. 2, 10—11.) V apieoch Pavlových niet takmer * stránky, na ktorej by ea nevyskytlo toto vznešené meno. Sv. Tomáš Ak vi n-‘i aký hovorí o Pavlovi: »Nosil meno .Ti - j žlš vo «vojom srdci, keďže o ňom neustále premýšľal, na svojom čele, naj koľko sa týmto menom chválil, vo «voj jieh ústach, lebo o ňom neustále hovo-f ril, mal ho vo svojich rukách, lebo vito-J tko robil v mene Ježišovom, a vo svojom pere, ktorá ho neustále opisuje.” Pri vyšetrovaní pred židovskou veľradlou o tomto manes sv- Peter: «... le-j bo niet na zemi nijakého iného meoB ktoré by bolo dané ľudom a skrze ktoH ró mohli by sme byť «pasení.” (Síkúik* ap. 1. 12.) ■ Sv. Ambróz (Lib. d© Virg.) píše o meS ne Ježiš: „Ak «a obávate smrtí, vedzte,* že toto meno znamená život: aik má uberáte do neba, je ono cestou, po báM raj treba isť. Zmietate sa v hornň^^S Ono predstavuje zdravia PotrebijHE pokrm T Ono vás nakŕmi. Sts obťajSr prácou 1 V ňom si odpočiniete, Boju^E tel Ono je korunou víťazstva,” ^ Z toho množstva krásnych a na obsfl bohatých myšlienok, ktoré ry čar ^B najsvätejšie meno Ježiš v dušiac* preplnený oh láskou k nemu, nech &&■ postačia aspoň tieto ukážky. Vyplý'* % nich dostatočne, že toto mfeno má b* pre nás takým menom, ktoré dáva ná* mu životu program s pevný «Sei. FxsJfl koľké nevďačnosť a aký aedcetatoJH pevnej viery zračí sa m tých katolíkov^ ktorí r návale hnevu alebo bo zlého * »vyku zneuoťujň aj toto najsvätejší* meno kliatiml KILata je, bohužiaľ, na, pekným a n* kresťana nedôstojným zlozvykom mnohých katolíckych Slová» kov- Uvedomme si to už raz a vyvoďme z toho všc-tky dôsledky. Veď sv. František Salozský nám radi: »Treba ed to» da naozaj dobre brať toto sväté meno do našich sŕdc, aby srne tým, že ho ba» fleme v tomto živote vyslovovať často t úctou a láskou, zaslúžili ai milosť môcť ho večne ospevovať v nebesiach,” Duchovné cvičenia i v Bratislave! Konečne sme sa dožili dávno túzenej **udalosti — uzavreuých duchov, cvičení i v samej Bratislave. Poradie exereieií v januári: L Inteligentné dievčatá (úradníčky) od 3. do 7. januára 1947, 8. inteligentné dámy (vydaté úradníčky) od 7. do U. januára, S. inteligentní mladíci (úradníci) od U- do 15. januára, 4- inteligentní ženatí páni (úradníci) od 16. do 20. januára, 5. pracovníčky Kat. akcie od 21. do 25. januára, 6. pracovníci Katolíckej akoi© od 25. do 29. januára, 7. právnici absolvovaní (seniori) od 30. januára do 3. februára. Každý turnus sa začína prvý deň večer o 18. hod. a končí sa posledný deň predpoludním, nakoľko k e x ere i clám je pri' pojený kurz Katolíckej akcie. Ak účastníci musia v ten deň už do úradu, kur* sa preloží na posledný deň večer. Režijný poplatok na celý turnus je 24í Kčs. Nadplatky sa s vďakou prijímajú. Prihlásiť sa treba v Ústrednej katolíokej kancelárii, Kapitulská č. 5. Telefon 45-82; 45-91, najlepšie osobne. Ukončenie veľkých púti vo Francúzska Vo Francúzsku sa skončily známe veľké púte „Le Grand retuor”, pri ktorých socha Matky Božej Bollonskej putovala od mesta k mestu a z kraja do kraja po celom Francúzsku. Táto okružná cesta mala znamenať triumfálny návrat Matky Božej a Jej Syna medzi francú»sky ľud