Katolícke Noviny, 1948 (LXIII/1-52)
1948-01-04 / nr. 1
Ročník 65 Dr. B. Néesey, svätiaci biskup: Šťastlivý nový rok! nŕakto sa pozdravujú ľudia na začiatku každého roku. Pri zmene roku možno si klásť otázku, či a nakoľko sa ■toto želanie splnilo. Budúcnosť je zahalená v tme, ale minulosť je známa. Máme za sebou rok 1947. Kok plný navštívení a ťažkostí. I na začiatku r. 1947 sme želali svojim priateľom a známym šťastlivý nový rok a hádam mnohým zdravým priniesol chorobu, roľníkom katastrofálnu neúrodu, zdanlivé nazmar vyšla ich práca, iných azda ešte väčšie navštívenie zastihlo, napr. strata ich najmilších a pod. Ale nielen mnohí jednotlivci hudú mať zlé rozpomienky na uplynulý rok, lež i celé národy, ba celý svet bude považovať tento rok za ťažký. Hoci od skončenia vojuy delia nás temer tri roky, svet ako rozvlnané more po veľmi ťažkej bárke len ťažko nachádza uspokojenie. A niet div, veď dru-Iiá ctm^Ai7Q isaínn niú mini xt íl,o. Bratislava, 4. Januára 1943 f MV Č J V Jur Koza Matejov: Novoročná modlitba ô, veľký a všemohúci Bože, Kráľu času a večnosti, Kráľu všetkých ľudí, rodín, štátov a národov, Kráľu oelého ľudstva i vesmíru, Kráľu dobrých i zlých, tých, čo Ta uznávajú, i tých, čo Ťa popierajú, nenávidia a urážajú, Teba, ó nekonečný Bože, na hranici starého a nového roku Ta pozdravujeme, klaniame sa Ti a do Tvojich rúk kladieme svoj osud. Ty, ktorý si naším Stvoriteľom, Spasiteľom a Posvätí telom, bucľ i naším kráľom, všemohúcim pánom a dobrotivým otcom. Chceme Ti byť vernými poddanými a dietkamL Dívajúc sa do minulého roku. ďakujeme Ti za trpezlivosť a dar sily, ktorými si nám pomáhal znášať každodenné starosti, kríže a nedostatky. Ďakujeme Ti za milosrdenstvo, ktorým si odpúšťal naše viny, hriechy i zločiny. Ďakujeme Ti za lásku, ktorou si sa staral o nás, nielen nehodných, ale často i nevďačných, ne-A len na Teba. Nevieme, čo nám prináša tento nový a z mnohých príčin obávaný rok. Ale vieme, že si nekonečne dobrý, milosrdný, múdry a všemohúci. A vieme, že si nám Otcom a budeš s nami, ak Ťa len my sami ľahkomyseľne neopustíme. A to nám stačí. Ako voľakedy apoštoli, i my spokojne sadáme na loďku nového roku. A keď má prísť, nech príde trebárs i víchor, búrka a hromobitie, nebudeme sa báť, lebo vieme, že Ty si s nami a keď budeš chcieť, jedihým jediným slovom utíšiš i ten najhroznejší víchor. Keď nás povedieš, vďačne pôjdeme za Tebou i do púšti strádaní a nedostatku, lebo vieme, že keď chceš, nasýtiš znovu zástupy zázračným spôsobom piatimi jačmennými chlebíkmi a naplníš koše omrvinkami svojej štedrosti. S Tvojou pomocou a s Tvojím požehnaním novou silou a novou Odhodilanosťou dávame sa do práce, aby sme splnili 'nám dané úlohy, lebo vieme, že Ty, ktorý si zázračným lovom rýb požehnal prácu usilovných a skromných rybárov, požehnáš (Pokračovanie na 2. sírane) bolo len chvíľkové a prechodné nadšenie, ale že to znamená skutočné a trvalé prehĺbenie náboženského života. Tomu nasvedčuje i stále vzrastajúci počet účastníkov na duš. cvičeniach, veľká obetavosť veriacich na náboženské ciele, záujem o katolícku knihu a najmä účasť na starostiach Cirkvi, cit spolupatričnosti a siednoteciie veriacich s biskupmi a kňazmi. Najmä túto jednotu treba radostne vyzdvihnúť a — treba ju nadovšetko pestovať a utužovať. Biskupi opätovne sa obrátili v uplynulom roku na veriacich spoločným pastierskym listom a pripomenuli im veľkú starosť cirkvi, najmä o školu a výchovu mládeže, poukázali na povinnosti katolíkov v terajších časoch, vyzvali ich o úprimnú pomoc a spo iuprácu pri odstraňovaní ťažkej zá sobovacej situácie. S radosťou a pochvalou treba vyzdvihnúť, že slovenskí katolíci prijali tieto úpravy a pokyny s velkým porozumením a ocho tou. Prekonali sme teda s pomocou Božou 1 ťažký rok 1947, a preto mali sme sa za čo Pánu Bohu poďakovať. Stojíme na prahu nového roku. Vstupujeme do neho s dôverou, hoci je zahalený do tmy neistoty. Nevieme^ aké ťažkosti a starosti nám prinesie. Ale naša cesta je jasná, lebo sa máme o koho opierať. Nedávno vyšla mcy klika sv. Otca „M e d i a t o r 0 e i”. V tejto encyklike je naznačený ij náš program. Je zaujímavé a nápadné, že sv. n+ec v terajších ťažkých a neistých pomeroch dáva nám y encyklike potov, ba pre všetkých ľudí dobrej vôle. A obidve »ú aj dôkazom veľkej starosUivosti a usilovnosti sv. Otca Pia XII. 1! najnovšej encyklike „Optatissima Pax" venuje sv. Otec svoju pozornosť predovšetkým otázkam mieru, o ktorom píše, že je po krvavých udalostiach dlhej vojny túžobne očakávaný a ktorý sa ešte stále kolíše v neistote k veľkému poľutovaniu a úzkosti všetkých ľudí a budí v mysliach národov veľké obavy. Zmieniac sa o tom, že v mnohých štátoch sú soe álne triedy zmietané prudkou vzájomnou nenávisťou, ďalej hovorí, že zlo, ktorému je treba čeliť, je nesmierne a je tre ba zasiahnuť čo najskôr. Ďalej sv. Otec hovorí, že je treba, aby si všetci ľudia uvedomili, že nesvornosťou, nepokojmi, bratovražednými bojmi, nie je mož učenie « liturgii Cirkvi. Nejeden sa opýta, či niet v tejto vážnej dobe naliehavejšej úlohy a starosti, ako za oberať sa obradmi Cirkvi a čo s Aým súvisí. Ale kto hlbšie rozmýšľa a uvažuje, musí uznať veľkú múdrou’ a praktický cit sv. Cica. Podobne to bolo aj so slávnou eney klikou o tajomnom tele Kristovom. Vtedy svetová vojna zúrila najviac. Keď celý svet krvácal z tisícerých rán, vydal sv. Otec svoju chýrnu encykiiku o Cirkvi, ako o tajomnom tele Kristovom. I vtedy nejeden krútil hlavou. A udalosti dokázaly, aké múdre a potrebné bolo práve vtedy upozorniť svet na veľkú túžbu Kristovu, aby všetci ľudia i všetky národy tvorili jedno telo, ktorého hlavnú je Kr "ďis. Keď nerávŕ ť a /' ba najviac ranily a irhaly národy, p.á.e vtedy bolo na nťeste upozorniť nu vznešenú pravdu, že všetci sme údami jedného tela a našou hlavou je Kristus. Keby sa ľudia a národy riadili touto pravdou, ako ináč by vyzeral svet. Teraz treba liečiť rany zapríčinené vojnou. Hľadajú sa lieky, ale často nie tie pravé a účinné. Treba nájsť cestu dorozumenia a pravého pokoja. Sám sv. Otec označuje túto cestu slovami: „Dlhá a krutá vojna roztrhala národy; statoční ľudia usilujú sa ich p r iv i e s ť k s*h o d e a p o r o z u m e n i u. Niet však pre to účinnejšieho a súcejšieho spôsobu ako ten, aby kresťania správne poznali pravdy s v. viery, týchto ® a or ? d r » vali, po-Pokračovanie t.a stí. 2. ia kríza a nebezpečná Optatisílma Pix"“ — Ida o uplatnenia nej spravodlivosti né obnoviť stratené hospodárske hodnoty a zachrániť ťe, ktoré sú ohrožené. Ale je možné to dosiahnuť len plodnou dohodou, vzájomnou spoluprácou a mierumilovným úsilím. Sociálna kríza je dnes veľmi vážna a nebezpečná pre budúcnosť. Potom sv. Otec hovorí, že väčšina zla, pod následkami ktorého dnes ľudia trpia, je za pričinená tým, íe sa ľudia vo svojom sú. kromr.om i verejnom živote neriadili kresťanským učením. Pravá cesta bola stratená preto, lebo sa ľud a odvrátili od Krista. Preto je treba vrátiť sa ku Kristovej pravde. Ak sa z nenáv stl zrodilo smrtonosné ovocie, treba vzkriesiť kresťanskú lásku, ktorá jedine môže zahojiť mnohé smrteľné rany, pomôcť zdolať veľa číhajúcich nebezpečí a zmierniť mnohé .nepotoju’úce utrpenia. Vzhľadom na uvedené okolnosti sv. Otec vyzýva naliehavo všetkých kresťanov, najmä mládež, aby ta vo veľkom pečte dostavili k jasličkám a tam povzniesli svoje modlitby If Božiemu Dieťaťu, aby osvietilo ducha vše tkých, ktorí blúdia, odstránilo v srde ach nenávisť » vzkriesilo kresťanskú lásku k blíž ■tému. Hlavne kvôli tejto výzve k modlitbám katolíkov vydal sv. Otec t:'-'o encykiiku, ktorá je ináč pomerne krátka. Tu sú stručne zachy lené podstatné jej čiastky. M eníme ju v naj. bližšom čase uverejniť celú v doslovnom pre klade. Číslo 1 Dr. Peter Krasnec: £ri vstúpi do jubilejného roku Nostávajúci n/ový rok 1948 je jubilejným rokom'- Pred storočím bolo u nás zrušené poddanstvo. Nevoľníci ovoňali vôňu kvetu osobných slobôd: smeli už n/laf svoje do. my, role záhrady, mohli dal vyštudoval svoje deti, tyranizujúci zemepán už nemohol disponoval podlá ľubovôle s majetkom a životom nevoľníkovým. Ak revolúcia r. 18Í8—i9 bola bojom za tzv. osobné slobody, nuž musíme povedal, že Slováci sa osvedčili skvele, lebo prvý raz sa vytasili g pojmom či skutočnosť ou, slobodného slovenského národa. A pretože zasiate semeno zahynie bez vlahy a vytúžená idea je vyprahnutou zemOu, ktorá čaká na semeno i na krv, čo ho poleje, darovali sme martýrov ideálu slobody. Guľky, šibenice, žaláre, vyhnanstvá, konfiškácie, tieto položky ľahko nájdeme na príslušnej stránke našej histórie. Položky ,,dal — vzal’’. Dali srne viac, než sme dostali♦ A ked si tak prečítame po storočí reči, články a noviny vtedajších reprezentantov nášho národa, temer do očí nám bije, že na prvom mieste vždy sa spomínajú požiadavky duchovné; áno) sloboda, ale v súlade s príkazmi božími; áno, práva, ale nie proti Desatoru, Formulovanie najzávažnejších petícii cisárovi sú utešeným zladením predstáv národa o národne j tradícii, o jej kresťanskom podklade, o vôli národa usporiadal svoj život vždy podlá učenia Kristovho. Toto je základnou črtou, politického myslenia slovenského, toto je napísané na našej vizitke pod naším mono m. Tri vojny v rozpätí rokov 1818—1948,' . $ nich dve svetové, dostatočne nás presvedčily, ako bezpečne s« sedí -. v dlaní božej, ked milujúc 'Jeho požívame Jeho lásku i ochranu. Slovenský rod nemá najmenšieho dôvodu tat proti Rohu. Ani to nerobí, N, t najmenšieho dôvodu formuloval r učenie o domáhaní sn slobody profi uverbožiemu. I ho bol0 by to rovnako hlúfl ako opustil 'dnes útulný rodičovský d(n prepustil ho zadarmo neznámemu človeku a uspokojil sa prísľubom, že sa nový byt obstará. Bolo by to rovnako hlúpe ako hádzal kamene, proti Rohu a čakal dolu. kedy zajo j!, ne Roh nahore od bolesti, t A že takýto šport sa dnes pestuje, vari nemusíme dokazoval.) Tisíc rokov boli sme ako diela, ktoré sa pokojne hrá uprostred jazdnej dráhy na najfrekventovanejšej ulici veľkomesta a nič sa mu nestalo. Boli sme holubičím hniezdom na vozovej križovatke histórie strednej Európy _ a nezagfiapU nás Huni, Avari, Tatári, Germáni h. Maďari. Treba si domyslieť, že tu nemôže byt reči o náhode, trvajúcej tisícročie, ale že tu ide o nejaký vyšší zásah. A fakty sú na to, aby sa z nich vyvodzovaly dôsledky. Na. príklad také: „Pane Bože, ja, S lováéi k malý, vstupujúc clo roku. 1948 sľubujem Ti vernosť za Tvoju vernosť.” Jeden z najtragickejších poznatkov dejín národov je tento: Ľudia sa majú skvele, bohatnú, kvitne blahobyt sociálny a kultúrny, ako sa u nás na východe hovorí: •„Bozhoš ho po learku bije.’’ Náhle Cud’ia a národy na akési volanie presýtení obrátia chrbát, dosiahnutému štastiu, poznatkom, čosi zbadali na obzore, nevedia, čo je to, ženú sa za tým a i keby tam nenašli nič8 začnú uskutočňoval ,,čos% nového”, lepšieho, nevediac, či idú v ústrety štastiu a záhube. Dnes sa obecne hovorí, že terajšia dusivá kríza vznikom svojím siaha do čias, ked sme asi v 14. storočí staval v časoch šťastia gotické prestatj chrámy Bohu; nuž poďakujme sa sebe a: svojim predkom, ked po 600-ročnom hľadaní našli sme spustošený svet a miesto katedrál nevládzeme vybudoval obyčajný drevený domček rodinný, I tento fakt je len na to dobrý, aby sa z neho vyvodil, dôsledok: „Je oveľa chlapskejšie omyl poznaj, uznaj Pokračovanie na str. 2.