Katolícke Noviny, 1974 (LXXXIX/1-52)

1974-05-05 / No. 18

Svoje partity končil slovami: „Bohu vďaka!” Bol práve Máchom tak básnicky ospevovaný prvý máj, keď v 82. roku tvojho plodného života vrátil Stvořitelovi svoju dušu Antonin Dvořák, velikán aj ako vzácny Človek i ako svetový skladatel a naozaj hudobník z milosti Božej. Sedemdesiat rokov je už odvtedy, ale meno tohto najväč­šieho Českého skladateľa svetového mena zo sklonku XIX. stor. ostáva stále živé ako meno jedného z najväčších hudoboých majstrov Eurépy. Antonín Dvořák sa narodil 8. IX. 1841 v Nelahozevsi blízo Kra­­lúp nad Vltavou. Jeho otec František Dvo­řák, mäsiar a krčmár, bol muzikantom, ktorý mal svoju malú dedin­skú kapelu. Akiste od neho zdedil Antonín lásku k hudbe, ktorú hneď v I. tr. ľudovej pobadal jeho učitel Spitz a dal nádejnému hudobníkovi základy hry na husle, ba pri­pravil ho — 8-ročné­­ho — aj na PRVÉ VEREJNÉ „Tam ten kostolíček..spomínal na to neskoršie Antonin Dvořák, „tam som hral svoje prvé sólo na husle. A aký som bol vtedy rozo chvělý, s akým strachom som si la dli husličky, ako sa ml triasol slá­čik pri prvých tónoch. Ale dopadlo to dobre. Len Co som skončil, na­stal šum a ruch na celom chóre, všetko sa tlačilo ku mne a od suseda primária som dostal celý groš...“ Ako 8-ročný v kostole aj spieval a v otcovej kapele hrával druhé husle. Pravda, otec najradšej by bol mal zo syna tiež mäsiara, keď však videl Jeho zápal pre hudbu, dožičil mu hu­dobné vzdelanie. Antonín Dvořák na to nikdy nezabudol. Otca, keď ten celkom schudobnel, s ozajstnou sy­novskou láskou podporoval a vdačne spomínal ho, napr. aj v r. 1884» v Anglicku pred novinármi, že „vyna ložil všetko, aby svojmu synovi dal patričné vychovanie“. po celý Život ostal Antonín Dvořák skromný, ne­priebojný. Nevedel sa tisnút do po­predia. Nevedel sa však ani pretvaro­vať. Bol hlboko veriaci a tak v r. 1873-6 nadšene zastával miesto orga­nistu v pražskom kostole sv. Vojte­cha na Jirhařoch. So svojou zbožnos­ťou sa nikdy netajil. Aj keď chodil na konzervatórium, na ceste do učt­­liska každý deň sa zastavil v kostole. A keď sa ho niektorí spytovali, pre­čo to robí, vážne odpovedal, že denne chodí ďakovať Bohu za ten dar ume­leckej tvorivosti, ktorý dostal. Svoju zbožnost zvyrazčovrl Dvořák 1 *ým že svoje partitúry končieval slovami: „Bohu díky“. Výrazom jeho úprimnej zbožnosti sú i jeho NÁBOŽENSKÉ SKLADBY, ktoré patria k najdokonalejším čes­kým kompozíciám tohto druhu: Hym nus k Najsv. Trojici, Žalm 149, 0 san­­ctlssima, Ave Maria et Ave maríš Stella, Biblické písne, oratórium Sv Ludmila, kantáta Stahat Mater, Omša D-dur, úchvatné Requiem a Te Deum Pravda, Dvořák neosihocoval sa len na duchovnú tvorbu. Bo! bystrým po­zorovateľom života, na čo mal dobrú príležitosť aj za tých 10 rokov, čo hral v chýrnej vtedy Komzákovej Iu­­dovej kapele. SILNÉ DOJMY Z MLADOSTI a z čias účinkovania v tejto kapele ostali mu mocným inšpiračným zdro­jom. Bo! však skromný a tak málo­kto vedel, že pracuje na vlastných skladbách. Až jeho vlastenectvom presiaknutý hymnus „Dědicové Bílé hory“ na koncerte Hlaholu, prijatý s veľkým nadšením obecenstva, odclo­­nil pred verejnosťou skladateľa. Ne skoršie, vďaka záujmu J. Brahmsa, dostali sa Dvořákové skladby do Ber­lína, ale tamojší nakladateľ Stmm­­rach dlho vykoristovaf skromného autora. No mimoriadna melodickosť a rytmická invencia, neobyčajne boha­tá farebnosť jeho orchestrálnej pale­ty a PLASTICKÁ ZVUKOVÁ PLNOSŤ jeho inštrumentácie čoraz väčšmi zis kovali popularitu Dvořákovým die­lam. Bolo to nesporne i tým, že Dvo řák netvoril azda len pre nejaký úz­ky kruh vyvolencov, ale pre každé­ho. V čase, keď napr. Ruskin a Licht­­wark ideologicky aj prakticky sna žili sa dostať pracujúc« triedu do už­šieho styku s umeleckou kultúrou vý O. Andrej Bonton hlása Krista — štet­com — vo Francúzsku, NSR, v južnej Afrike a tiež v Jeruzaleme. Od r. 1966 nevypúšťa štetec z ruky, ilustrujúc vel­ké biblická témy v kláštoroch, najmä však v kostoloch a kaplnkách. Medzinárodný kongres Paz Christi bu­de 11.—13. októbra v Zúrlchu [Svajčlar­­sko), a bude sa zaoberať prostriedkami výchovy k pokoju a mieru. tvarnou i literárnou, Dvořák sa o to usiloval na poli hudby. „Prečo by ten chudák, ktorý sa po celý týždeň pia hočí o kúsok chleba, nemal poznať Bacha, Beethovena, Mozarta?“ — spy­toval sa. A v tomto duchu aj učil od r. 1891 ako profesor pražského kon­­zervotória. V tomto duchu sa niesli aj jeho koncertné zájazdy do Ruska, kde jeho hudbe pripravoval cestu sám Čajkovskij, do Anglicka i do USA, kde v r. 1892—4 učil na kon­zervatóriu v New Y,orku a kde — najmä pod vplyvom černošských son­gov — zložil aj jednu zo svojich vr­cholných diel, Symfóniu e-mol, zva­nú Z NOVÉHO SVETA Moravské dvojspevy, Slovanské tan­ce, Violoncellový koncert h-inol, Hus­ľový koncert a-niol, Scherzo capricio­­so atď 1 11 opier sú spolu s už vyš­šie spomínanými skladbami tými stupňami, ktoré viedli Antonína Dvo­řáka k svetovým skladateľským úspe­chom, dávajúcim svetu radosť z hud­by. Bol prvý deň mesiaca kvetov, 1. máj r. P. 1904, ked Antonín Dvorak, skutočne veľký ako človek i ako hu­dobník a svetový skladatel, ktorý okrem hudby mal len dva drobné „koníčky“ — lokomotívy a holuby, — podľahol náhlemu záchvatu moz­govej porážky. Sedemdesiat rokov odvtedy ... F. LORAD VYSTÚPENIE. Rodný dom Antonína Dvořáka o Nelahozevsi Antonín Dvořák MUŽ PRED0BRÉH0 SRDCA (Svätý Peter Chanel) Tak volali kňaza-misionára Petra Cbanela domorodci ostrova Futuna v Oceánii. Peter Chanel je jedným z málo známych svätcov, čo sa v rám­ci uníverzalizácie liturgického kalen dára dostal do kalendára a aj do litánií k svätým, je veľkým svätcom i veľkým človekom. Veľkým svätcom ho urobila nesmierna láska ku Kris­tovi a k jeho Matke Márii, a veľkým človekom neúnavné, trpezlivé hrdinské úsilie o premenu negramot a ných domorodcov na cenných ľudí. Umrel 28. apríla 1841. Na tento deň pripadá aj jeho liturgická spomien­ka. Za svätéhos bol vyhlásený práve pred 20 rokmi (1954). Peter Chanel, pôvodom Francúz, velký ctiteľ Panny Márie, v deň svoj­ho prvého sv. prijímania si urobil predsavzatie: „Denne sa budem mod­liť ruženec a na sviatky Panny Márie vždy pristúpim k stolu Pánovmu.'' Keď sa stal kňazom, s velkou rados tou a horlivosťou šíril kult Panny Márie. K tomu mu slúžili najmä má jové pobožnosti. Jeho láska k Panne Márii ho zaviedla do Spoločnosti Má­riinej, založenej Jánom Collinom. A odtiaľto mal potom možnosť 1st do misií. Spolu s tromi spoločníkmi sa vybral do Oceánie k obávaným ka­nibalom na ostrovoch Walls a Futuna, kde meno Ježišovo bolo ešte celkom neznáme. Peter Chanel chcel týchto primitívnych ľud! pozdvihnúť na kul­túrnu úroveň a zvestovať im radost­nú zvesť. Bola to práca nad ľud­ské sily a veľmi nebezpečná. No Pe­ter Chanel aj popri neúspechoch vždy sa vracal zo svojich misijných ciest veselý, šťastný, akoby prichá­dzal z nejakej slávnostnej hostiny. A pritom bol vyhladovaný a krajne vy­čerpaný. Peter Chanel účinkoval na ostrove Futuna štyri roky. Úspechy však boli pramalé. Prvú omšu mohol slúžiť až mesiac po svojom príchode na ostrov Futuna, Bolo to na svia tok Nepoškvrneného Počatia. Prvý krst mal po polroku, keď krstil umie­rajúce dieťa na meno Mária. V júni si však mohol už do denníka zapí­sať: „Dnes mi priniesli dvaja domo rodeí veniec pre obraz Panny Márie, prvotiny to Futuny pre Máriu.“ Veľ kú dôveru skladal v pomoci Panny Márie. Stále chodil s ružencom v ru ke. Hovorieval o ňom: „Rozsieva po celom ostrove Ave ...“ Äno, dobre vedel, že on je iba rozsievačom a že iní budú žať. Svojim spolupracovní­kom hovoril: „V takejto ťažkej misii musíme byť svätými.“ Aj keď ťažko získaval Peter Chanel domorodcov pre vieru a hoci mu ro­bili mnohé príkoria, vždy bol pokoj­ný, trpezlivý a láskavý voči všetkým hez rozdielu, takže ho títo divosi ne­volali ináč ako „muž predobrého srd ca“. Svedectvo Pánovi vydal ako 38-roč­­ný. Už o niekoľko rokov po jeho smr­ti prijala celá Futuna kresťanstvo a a ňou aj ďalšie ostrovy. Sv. Petra Chanela si ctia ako apoštola Oceánie. VINCENT LUŽIANSKY Protestant filmovým interpretom Jána XXIII. Režisér Baymond Barr, ktorý nakrútil televízny film o pôsobení Angela Ron­­calliho, neskoršieho pápeža Jána XXIII., ako apoštolského delegáta 1 v Turecku, nakrúca teraz celovečerný tilm o živo­te Jána XXIII. Postavu Jána XXIII. bude hrať sám Raymond Barr, ktorý je pro­testant, ale osobne poznal pápeža, Já­na, u ktorého šesť réz bol na súkrom nej audiencii. Kde vládne rod Šalamúnov Etiópia, amharsky Itjopja Negusa Negast Mangest, je starým africkým konštitučným cisárstvom vo východ nej Afrike. Cisár Hailé Selassie I., pôvodným menom Tafari Makcnnen, oslávi tohto roku 82 rokov života. Hlási sa ku koptskému kresťanstvu a k nemu si pripisuje predikát „Z moci Najsvätejšej Trojice“. Hrdí sa tým, že pochádza z rodu kráfa Šala múna. Vlani navštívil aj pápeža Pav la VI. Nedávne udalosti spôsobili, že sa meno tejto starobylej krajiny ar­chaickej štruktúry dostalo znova na stránky novín. Bolo to jednak katas trofálne sucho, ktoré postihlo s ob iasťou Sahelu aj Etiópiu, jednak hos 'podárske ťažkosti, s ktorými súvisela vlna štrajkov. Etiópčania dobre poznajú meno Československa. Naši technici im už roky pomáhajú budovať zaostalý prie mysel, a možno povedať, že Etiópča nia chodia v československých to pánkach. Postavili sme tam totiž veľ­ké továrne na obuv a rozsiahle gu márenské podniky, v ktorých pracú jú naše stroje a naši odborníci za pracovávajú domorodcov. Etiópia je krajina z 90 °/o poľno hospodárska. A bohužiaľ aj hodne zaostalá. Väčšina obyvateľstva nevie čítať a písať. Asi 25 miliónov obyva­teľov býva na takej rozlohe, akú má Francúzsko a Španielsko dohromady. Etiópčania museli častokrát vo svo­jich dejinách brániť svoju nezávis­lost a menit pluhy za kopije. A tak sa hospodársky rozvoj krajiny znač­ne spomalil. Nábožensky sa hlási 14 miliónov Etiópčanov k etiópskej kresťanskej cirkvi, 7 miliónov je moslimov a len asi 2 milióny sa hlásia k tradičným kresťanským näboženstvánä. Podľa Pá­pežskej ročenky na rok 1973 je v Etiópii asi 162 tisíc katolíkov. Pro­testantov je asi 100 tisíc. Treba po­vedať, že Etiópia patrí medzí málo krajín so starou kresťanskou kultú­rou. Evanjelium sem priniesol už v IV. storočí sýrsky mních Frumentlus. Niekdajšie kontakty s egyptskými cirkvami koptská cirkev postupne prerušila a najlepšie vzťahy má te­raz s cirkvami sýrskymi a s gréckou pravoslávnou cirkvou. Koptskí kres­ťania uznávajú prvé tri všeobecná cirkevné snemy, Nicejský r. 325, Cari­hradský r. 381 a Efezský r. 431. Me­dzi biblické kanonizované knihy po­čítajú aj niektoré apokryfně knihy, napr. Nanebovstúpenie Izákovo alebo Ktíihu Hendchovu. Kuriozitou je, že poznajú až 288 sviatkov, z ktorých však Je pre kop­­tov záväzných len 186! Pôstov je ve­ľa a sú prísne. Nemožno sa spod nich vymknúť ani chorým a starým. Po­stia sa napr. 15 dní pred sviatkom Nanebevzatia Panny Márie, 40 dni pred Vianocami, ako aj každý piatok i stredu v roku, s výnimkou obdobia medzi Veľkou nocou a Turícami. Pre koptský klérus je teologická fakulta v Addis Abebe. Patriarchom cirkvi 1e Theophilos, ktorý nastúpil na stolec v r. 1971. Rímskokatolícka cirkev v Etiópií má dva obrady: koptský a latinský. Tri biskupstvá katolíckeho etiópskeho rítu, 3 katolícke apoštolské vikariá­ty a 2 apoštolské prefektúry latinské­ho rítu. Obrad či rítus je cirkevnými predpismi (rubrikami) presne stano­vený spôsob, ako sa vykonáva litur­gická bohoslužba a ostatné liturgic­ké úkony. Koptský rítus sa zvykne nazývať a] alexandrijský. Isteže roz­dielnosť rítov pri takom malom počta katolíkov v Etiópii spôsobuje aj urči­té problémy. V Etiópii pôsobia sestry kambonián­­kv, ktoré tam majú útulok pre cho­rých a bieli otcovia. Sú to príslušní­ci tej istej rehole, z ktorej pochádza­jú aj misionári v Mozambiku, ktorí upozornili svetovú verejnosť na ne­­ludské masakrovanie domorodcov. —Im— .ms i iiib — i «■■*!$« BRÄNY OTVORENÉ DOKORÁN DO SVETA Nesporne najväčší podiel na zvoláni Druhého vatikánskeho snemu mi vyni­kajúci pápež nášho storočia Ján XXIII. (1958—1963). On prizval na snem, čo bo­lo prv na cirkevných snemoch nezvyk­lé, zástupcov a pozorovateľov iných cirk vi a to pravoslávnej a evanjelickej cirk­vi, ktorí pozvanie prijali. Oficiálnymi delegátmi boli zastúpení: ekumenický pravoslávny patriarchát v Carihrade, pravoslávny moskovský patriarchát, koptsko-pravoslávna cirkev egyptská, sýrsko-pravostávna (jakobitská) cirkev, sýrsko-pravoslávna cirkev indická, ruská arménska cirkev, arménsko-apoštolská cirkev, starokatolická cirkev, anglikán­ska cirkev, evanjelická cirkev nemecká, svetová rada metodistov a ďalšie. Snem, ktorý sa začal 11. októbra 1962, mal štyri zasadania. Pod vedením pá­peža |ána XXIII. prebiehala iba prvá sesle. Ostatné tri viedol už terajší pápež Pavol VI. Na sneme sa zúčastnili kon­cilov! otcovia i celého sveta. Na po­slednej sesii bolo prítomných 2400 kon­cilových otcov. Slávnostné zakončenie Druhého vatikánskeho snemu bolo decembra 1965 na Svätopeterskom ná­8. mestí v Rime. Druhý vatikánsky snem nebol snemom vieroučným, to značí, že nevyhlásil nl jaký vieroučný článok, ale snemom duš­­paštierskym, pastoračným. Koncil dí kladne prebral najzávažnejšie otázky viery a mravov vo vztahu k súčasnosti a zameral sa na náuku o cirkvi v dnes nom svete. Pozoruhodným plodom namáhavej prá­ce snemu, 168 pracovných a 10 sláv­nostných zasadaní, je 16 koncilových du kumentov: a) štyri konštitúcie, a to: O posvätnej liturgii, O cirkvi, O Božom zjavení a O cirkvi v súčasnom svete: b) deväf dekrétov, e to: O prostriedkoch sociálneho dorozumenia, O východných katolických clrkvách, O ekumenisme. Cl pastoračnom posláni biskupov cirkvi. O obnove rehoľného života, O výchova kňazstva, O apoštoláte, O misijná) čin­nosti a O služba a živote kčaiov; e) tri deklarácie: O kresfanskej výchove, O postoji cirkvi k nekresťanským nábožen­stvám a O náboženstva v6bec. Zvolávateľ koncilu, pápež Ján, vedel, že ovocie sa nedostaví len tak rýchlo. Preto hneď pri zakončeni prvej sesia 8. der. 1962 hovoril ne adresa tých, ktorf azda očakávali veľké udalosti, že kaž­dé dobré dielo sa rodf v tichosti a ras­tie pomaly i nenápadne. Výprevadil bis­kupov, koncilových otcov, na devätme­­sačnú prestávku. Povedal, že ona nezna­mená zakončenie prác, ale práve pokra­čovanie v nich. Veď pčjdu domov, ds svojich diecéz a budú sledovat život okolo seba. Budú mat ruku na jeho pulze. A práve o to ide. aby koncil vy­cítil pulz života dnešného človeka. Aby sa mu prihovoril večnými a nemeniteľ­nými pravdami Božfmt, rečon dneška, ra­čou človeka XX. storočia. Ján XXIII. vždy zdůrazňoval, ža cir­kev je živé spoločenstvo putujúceho ľu­du Božieho, ktorý sa na ceste dejinami nemá zaoberať Iba minulosťou, ala má braf do ohľadu aj pritomonsľ a jej úlo­hy. Nemá st vštmaf „prorokov“, ktort vždy len stenajú, lamentujú, ale má sa snažiť s radostným alánom podieľal sa na živote, ktorého sme všetci tvorcami; prorokov, ktorí chvália len to, čo bolo, a v modernej dobe vidia iba zlo. ján XXIII. sa nestaval odmietavo voči mn děrnému svetu a jeho silám, lež klad no, s optimizmom, ktorý sa živ! z hlbo kých prameňov viery. Preto tak veľmi zdňrazňovel dušpastiersky, pastoračný ráz končilo. Viac očakával od kladnéhu, budujúceho hlásania učenia cirkvi, ako od jednoduchého odporu voči učeniu fnuvercov. Zdôrazňoval, že cirkev sa dnes chce predstaviť svetu ako milujúca dobrotivá a trpezlivá matka, ján XX1H. mat podivnú silu trpezlivosti. Bol si ve­domý toho, že veľký dejinný vývoj rat­tle len pomalý. Spoliehal sa na slín presvedčivosti dobra. Preto v čase prí­pravy koncilu nechal komisie pracovať samostatne a aj samotnému koncilu po nechal volnost diskusie. Jeho zásahov bolo veľmi málo a tie, čo urobil, boli veľmi rozvážne, v duchu vôle väčšiny. Dosiahol, že koncil sa postavil na jeho stranu z vnútorného presvedčenia a po­stupne si osvojoval veľké myšlienky, kto ré sa pápežovi zrodili v duši. Takto po­vstalo x koncilu naozaj mohutné hnutie prelomu i prechodu do nových čias, kto­ré prijal svet s optimizmom a nádejou. Ján otvoril dokorán brány do sveta a podal si ruky so všetkými ľuďmi dub rej včls. (Pokračovanie) 28. apríla r. 1429 kráľ potvrdil mest­ské výsady Prievidze. — R. 1644 na Strečftanskom hrade umrela v chýre svätosti ŽOFIA BOSŇÄKOVÁ, manželka Fraňa Vešelína. — R. 1784 umrel v Trna­e kanonik ŽIGMUND BACAK, prírodo­vedec a vedecký spisovateľ latinský. — R. 1864 v Košiciach sa narodil HENRICH PAP, maliar-portrettsta a medirytec. 30. apríla r. 1789 umrel kňaz.-trinttár JOZEF LEHOCKÝ, filológ, chýrny znalec hebrejčiny, vedecký spisovateľ, rodák z Dunajskej Stredy. — 1834 narodil sa nemecký architekt AUGUSTIN BEYER, ktorý vystaval hl. vežu múnsteru v Ul­me, zreštauroval heilbronský chrám sv. Kiliána a pod. — R. 1844 v Ružomberku sa narodil JOZEF BUDAVÁRY, piarista­­profesor, podporovateľ slovenských štu­dentov, publicista. — R. 1939 v Nitre umrel prepošt Mons. dr. ANTON BERTO­­SÍK, pedagóg a publicista. 1. mája r. 1859 prijal kňazskú vysviac­ku JÁN HÜBNER, velkolevársky rodák, publicista, propagátor ovocinárstva a bo­jovník proti alkoholizmu. — R. 1884 v Bratislave umrel kanonik STEFAN KO­­PERNICKÝ, rodák z Novej Bane, dlho­ročný redaktor Directorla. — R. 1904 umrel český hudobný skladatel ANTONIN DVORAK, v r. 1873—6 organista v praž­skom chráme sv. Vojtecha. 2. mája r. 1459 umrel sv. ANTON, bis­kup a vyznavač. — R. 1519 umrel LEO­NARDO DA VINCI, taliansky renesančný maliar, sochár, architekt, vedec a vyná­lezca. — R. 1719 umrel v Bratislave STEFAN KERESKÉNYI, s. J., jeden z naj­­chýrnejších kazateľov svojej doby. — R. 1824 v Spíš. Kapitule bola slávnostná íntronizácia biskupa Jozefa BÉLIKA, de­­■žerlckého rodáka. 3. mája r. 1704 kuruc! opustili Tren­čiansky hrad, keď prichádzal proti nim cls. generál Ritschau. 4. mája r. 304 umrel sv. FLORIÁN. — R. 1494 KRIŠTOF KOLUMBUS objavil Ja­­maiku. — R. 1ÍJ64 v Rajeckej Lesnej po­ložili základný kameň pre kostol. — R. 1869 v Jasovej umrel farár JURÁI HOL- f’EK, člen Tatrína, zakladajúci člen Ma­lice slovenskej, osvetový a literárny pracovník, ľudový lekár. —1. y

Next