Katolícke Noviny, 1979 (XCIV/1-52)

1979-01-07 / No. 1

Keď znova začínanie V prvom čítaní prihovára sa nám prorok Izaiáä slovami, ktoré sú zo známe] Prve] piesne o Sluhovi Páno­vom. Okrem ne] poznáme u Izaiáša ešte tri takéto piesne a Všetky šty­ri hovoria o tom, ktorého prorok na­zýva Sluhom Pánovým. Je nim Me­siáš, Ježiš Kristus. Na neho vzťaho­vali slová týchto štyroch Izaiášových biblických piesní aj starovekí Židia. Vecf všetko to, čo sa v nich hovorí o Sluhovi Pánovom, splnilo sa dopo­drobna na Ježišovi Nazaretskom. Izaiá­­šoVi bola známa osoba Mesiášova a často nám ]u predstavuje vo svojom proroctve. Hovorí o ňom v 4. hlave, v knihe o Emanuelovi a na ďalších miestach. V druhom čítaní sa zoznamujem^ s kázňou sv. Petra pred Kornéliom. Vieme o ňom, že bol stotníkom prá­poru, ktorý mal názov Italský, lebo v ňom slúžilo vela vojakov talian­ske] národnosti. Bol to zbožný a dob­ročinný muž, ktorý dbal o núdznych: Skutky apoštolské opisujú dojímavú udalosť, ako sa stotník Kornélíus vr­hol k nohám mužovi božiemu sv. Petrovi, keď prekročil prah Jeho prí­bytku. Peter sám zdvihol Kornélia a povedal mu: „Vstaň, i ]a som iba človek!“ Mnohí mysleli na túto bib­lickú scénu pri pohľade na nedávne uvádzanie do úradu pápeža Jána Pav­la II., ktorý rovnako dvíhal staruč­kých kardinálov, bozkával ich ruky a keď aj nebolo počuť Jeho slová, člo­vek cítil, že hovorí so sv. Petrom: „Vstaň, i ]a som iba človek ...“ V evanjeliu nám predstavuje sv. Marek sv. Jána Krstiteľa, pokorného predchodcu Pánovho, oblečeného do rúcha z ťavej srsti, opásaného ko­ženým pásom a živiaceho sa kobyl­kami a poľným medom. Z úst tohto muža zaznieval hlas, ktorý nepri­púšťal pochybnosť: „Po mne prichá­dza mocnejší odo mňa, ktorému nie som hoden padnúť k nohám a roz­viazať remienok na obuvi..." .Keď vstupujeme do dni nového roka, poď­me do školy tohto priameho muža, ktorému nič. nebolo také cudzie ako neúprimnosť. Ktorý nazýval veci pra­vými menami a ktorý si nepřivlast­ňoval nič také, čo nepochádzalo od neho. Nepomýlil ho obdiv zástupov, ktoré obdivovali Jeho kázne. Uvedomil si, že Je iba nástrojom Božím, ohla­­sovateľom toho, ktorý prichádza síce po ňom, ale bol už pred ním. Prosme Pána, aby aj nám dal silu správne hodnotiť všetky veci, nespyšnieť, ale ani nezmalomyseľniet. Správne po­chopiť svoju úlohu a zodpovedne ju a] napĺňať statočným životom. 7. Januára, nedela: SVIATOK KRSTU PANA; rúcho biele. — Omše slovenské­ho misála, str. 50, 01., 1. lekcia „Hla, Sluha môj, v ktorom sa ml zaľúbilo“ (Iz 42, 1—4; 6—7), 2. lekcia „Boh pomazal Syna Duchom Svätým“ (Sk 10, 34—38), evanjelium „Ty sl môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie“ (Mk 1 6b—11). Kr., pref. vlastná. BEZ NÁVRATU CESTOU. Už plným tempom konáme svoje povinnosti v novom občianskom roku. Starý rok Je nenávratne preč, pominul sa so všetkým, čo sme prežívali a konali. Nový rok odoberie ďalšiu časť z nášho života a nejednému bude znamenať a] jeho ukon­čenie. Hriešnik, človek bez zodpoved­nosti, uvažuje: „Krátky je a trudný ži­vot náš, niet lieku pre človeka na kon­ci... Časom sa 1 meno naše zabudne a nik sl nepripomenie naše diela. Stratí sa život náš ako stopa oblaku . . . Užime sveta rýchle, ako za mladi. Zasýťme sa drahocenným vínom, myrhou rovnako, nech nám neunikne ani jeden jarný kvet! Ovenčme sa pukmi ruží prv, než Odkvitnú!“ (Múdr 2, 1—22). Rozumný a spravodlivý človek sa radšej bude pri­držiavať výroku trpezlivého Jóba: „Je malý počet rokov mojich budúcich a bez návratu ja cestou pôjdem...“ (jôb 20, 12). Keďže je malý počet rokov, ktoré nám ostávajú a stále sa skracujú, máme si uvedomiť, že najrozumnejšie je kráčať cestou spravodlivosti. Naše skut­ky sa zapisujú do knihy života, do tej knihy, ktorá obsahuje podklady pre naše odmenenie alebo odsúdenie. Starajme sa o to, aby sme nezvolávali hnev Boží na svoju hlavu. V prvom rade sa treba chrá­niť hriechu. Ťažký hriech, vedomý a dobrovoľný, je najväčším zlom a ne­­šfastím pre duchovný život kresťana. Rovnako sa treba chrániť príležitosti ku hriechu, lebo kto miluje príležitosť, mi-­­luja nebezpečenstvo a zahynie v ňom. 8. Januára: PONDELOK PRVÉHO TÝŽ­DŇA: rúcho zelené. — Omša ľubovoľné, bez G)., lekcia „Boh prehovoril k nám skrze Syna“ (Žid 1, 1—6), evanjelium „Kajajte sa a verte evanjeliu“ (Mk 1, 14—20), bez Kr., pref. spoločná. NAS POSTOJ. V období, do ktoré­ho sme vstúpili, sa má náš posto) ku hriechu prejavovať v tom, že sl ho zoškltvime, oľutujeme a napravíme ško­dy, ktoré sme spolublížnemu svojím hriešnym konaním spôsobili. Ak sine prah tohto nového roku prekročili s osobnými dlžobami, tieto treba čím skôr vyrovnať. Zaviazali sme sa blížnemu nie­čím? Vybavme čo najrýchlejšie svoj zá­väzok, aby sme žili na pokoji .Urobili sme hmotnú škodu? Urobme opravdivé predsavzatie, že ju v najkratšom čase nahradtmo, Dotkli sme sa svojich bra­tov a sestier? Dajme im príslušné za­dosťučinenie, lebo česť je najvyšším dob­rom každého človeka. 9. januára UTOROK PRVÉHO TÝŽ­DŇA: rúcho zelpné. — Omša ľubovoľná, bez Gl., lekcia „Svedčalo sa priviesť pô­vodcu spásy k cieľu utrpením“ (Žid 2. 5—12), evanjelium .Ježiš učil ako taký, ktorý má moc“ [Mk 1, 21—28), bez Kr., pret. spoločná. T 1. V ZNAMENÍ SPRAVODLIVO S­­Rok, ktorý v jeho prvých dňoch na­zývame novým, nech sa nesie v zname­ní spravodlivosti na každom úseku pre­javov nášho života. Svoje pracovné za­delenie berme vážne, svoju prácu ko najme s láskou, usilujme sa zaslúžiť sl mzdu, ktorú dostávame. Nepracovat zna­mená obkrädaf spoločnosť, ktorej sme členmi Kráčajme cestou dobra a snažme sa byt dobrí voči všetkým, s ktorými sa stýkame. Nebuďme stále mrzutí, zlostní a šomraví, nositeľmi strachu a hrôzy, ale ’ radšej lásky, úsmevu a dobrého slova. Buďme vďační k tým, ktorí nám robili dobre. Rodičia nech cítia vďaku dletok, lebo nevďak znamená prehorký žiaľ. 10. januára: STREDA 'PRVÉHO TÝŽ­DŇA; rúcho zelené. — Omša ľubovoľná, bez Gl., lekcia „Kristus vo všetkom sa musel stat podobným svojim bratom, aby mohol byť milosrdným“ (Žid 2, 14—18), evanjelium „Uzdravil mnohých, ktorých trápili rozličné choroby“ (Mk 1, 29—39), bez Kr., pref. spoločná. KAŽDÝ DEŇ. Je veľmi dobré a užitočné položit si ako celoživotnú zá­sadu pravidlo: ani deň bez dobrého skulkul Ako jeme každodenne chlieb, tak by sme mail každodenne urobiť a) dobrý skutok. Ak by to aj nemohlo byt Iné, nech je to aspoň dobré, prívetivé slovo, drobná pozornost v rodine, pomoc pri každodennej domácej práci, dobrá rada, dobromyselné upozornenie. Deň, v kto­rý svojmu spolublížnemu neposlúžime, považujme za deň stratený; deň, ktorý nezanesle žladon dobrý záznam do Kni­hy života. Dobré skutky sú vtedy zásluž­né, keď ich konáme v stave milosti a s dobrým úmyslom. 11. Januára: ŠTVRTOK PRVÉHO TÝŽDŇA; rúcho zelené. — Omša ľubovoľná, bez Gl,. lekcia „Navzájom sa povzbudzujte, kým sa hovorí DNES“ (Žid 3, 7—14), evanjelium „Zmizlo z neho malomocen­stvo a bol očistený“ (Mk 1, 40—45), bez Kr., pref. spoločná. BEZ SEBAKLAM D. Keď cestuje­me rýchlou loďou, zdá sa nám, že loď stoji a brehy sa pohybujú. Podobne ne­badáme ani to, že náš život rýchle ply­nie, že sa neustále skracuje a približuje k záveru. Nedajme sa uspať sebakla­mom, aby sme nemuseli trpko konštato­vať so Šalamúnom: „Ale hľa, to všetko bola márnost a zhon za vetrom, lebo ne­bolo z toho osohu pod slnkom“ (Kzľ 2, 11). Trápime sa často pre malichernosti, ženieme sa za falošnými vidinami a Je to zbytočné plytvanie silami. 12. januára: PIATOK PRVÉHO TÝŽDŇA; rúcho zelené. — Omša ľubovoľná, bez Gl., lekcia „Usilujme sa prísť na miesto pokoja“ (Zld 4, 1—5; 11), evanjelium „Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy“ (Mk 2, 1—12), bez Kr., pref. spoločná. BEZ.NÄVRATU. Ak nás nevie na ceste spravodlivosti udržať myšlienka o pominuteľnosti života, tak sa nás ne­omylne dotkne táto pravda: Nezadržateľ­ne kráčame v ústrety smrti. Túto prav­du netreba zvlášť dokazovať. Treba ju však náležíte použiť. Smrt znamená medzník, koniec nášho času, koniec ob­dobia milosti. Co dobrého sme dovtedy vykonali, to ostáva, ale už nastáva noc, kedy nebudeme môcť pracovat. 13. januára: SOBOTA PRVÉHO TÝŽDŇA; rúcho zelené. — Omša ľubovoľná, bez Gl., lekcia „Predstupujeme s dôverou pred trón milosti“ (Žid 4, 12—16), evan­jelium „Neprišiel som volat spravodli­vých, ale hriešnikov“ (Mk 2, 13—17), bez Kr., pref. spoločná. Alebo ľubovoľná Spomienka: SV. HI­­LÄR, biskup a učiteľ Cirkvi; rúcho bie­le. — Omša biskupov, str. 501 alebo uči­teľov Cirkvi, str. 515, čítania ako vyš­šie, pref. spoločná Alebo ľubovoľná Spomienka: BLA­­HOSL. PANNY MARIE V SOBOTU; rúcho biele. — Spoločné omše, str. 472—475, pref. mariánska. 14. januára: DRUHA NEDEĽA V ROKO; rúcho zelené. — Omše slovenského mi­sála, str. 238, Gl., 1. lekcia „Hovor, Pa ne, tvoj sluha počúva“ (1 Sm 3, 3b—10; 19), 2. lekcia „Vaše telá sú údmi Krls tovýml“ (1 Kor 6, 13c—15a; 17—20), evan­jelium „Videli, kde Pán býva a zostali u neho“ (Jn 1, 35—42), Kr., pref. ne­deľná. 2 I SVIATOK KRSTU PÁNA I. LEKCIA ([í 42, 1—4; 6—7) 1 Toto hovorí Pán: „Hfa, Sluha môj, priviniem ho. vyvolený môj, zaľúbilo sa mi v ňom. Ducha svojho som vložil naňho, právo privedie národom. Nebude kričať, nepozdvihne a nedá počuť na ulici svoj hlas. Nalomenú trsť nedolomí, hasnúci knôtik nezahasí, pravdivo prinesie právo. Ne­omdlie a nepodlomí sa, kým nezaloží na zemi právo, na náuku jeho ča­kajú ostrovy.“ Ja, Boh, som ťa povolal v pravde a držal som ta za ruku, a utvoril a urobil som ťa zmluvou ľudu, Svetlom pohanov, aby si slepým otvoril oči, vyviedol zo žalára väzňov a z väzníc tých, čo bývajú vo tme. II. LEKCIA (Sk 10, 34—38) V tých dňoch otvoril Peter ústa a povedal: „Naozaj poznávam, že Boh nehľadí na osobu, ale v každom národe milý mu je každý, kto sa ho bojí a koná spravodlivo. Boh poslal Slovo synom izraelským a zvestoval im pokoj ústami Ježiša Krista. Tento je Pánom všetkých ľudí. Vy viete, čo sa po krste, ktorý hlásal Ján, dialo po celom Júdsku, počnúc od Galiley, ako pomazal Boh Ježiša Nazaretského Duchom Svätým a silou, ktorý prechádzal krajom, dobre robil a všetkých posadnutých diablom uzdravo­val, lebo Boh hol s ním. EVANJELIUM (Mk 1, 6b—11) V tom čase Ján kázal a hovoril: „Po mne prichádza mocnejší odo mňa, ktorému nie som hoden padnúť k nohám a rozviazať remienok na obuvi. Ja som vás pokrstil vodou, ale on vás bude krstiť Duchom Svätým.“ V tých dňoch prišiel Ježiš z galilejského Nazarete, a Ján ho pokrstil v Jordáne. Len čo vystúpil z vody, Ján videl, ako sa otyorili nebesá a Duch ako ho­lubica zostúpi) na neho a zastal nad ním. A z neba zaznel hlas: „Ty sl môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.“ „KRÁČAJME V N O V O S Do prvých dní nového občianskeho roku vhodne zapadá sviatok Pánovho krstu. Zastavme sa chvíľočku pri slo­vách dnešného evanjelia. Na pustých miestach poblíž jardánskych brehov objavia ľudia muža Jána Krstiteľa. Všetci obdivujú jeho prísny, ndrie­­kavý spôsob života. Sv. ján Krstiteľ pobáda svojich návštevníkov k poká­niu a symbolicky ich krstí. Ale — aby nikto nebol na omyle — jasne vyhlasuje: „Po mne prichádza moc­nejší odo mňa, ktorému nie som hoden padnúf k nohám a rozviazal remienok na obuvi. Ja vás krstím vo­dou, ale on vás bude krstif Duchom Svätým“ (Mk 1, 7n). Jánov krst bol vonkajší obrad, ktorý pobádal k po­kániu a naznačoval potrebu dušev­nej očisty. Náš krst je sviatostný obrad, ktorým sa vlieva do duše Boží život, posväcujúca milosf a s ňou iné dary Ducha Svätého. Sviatostný krst je nové, duchovné narodenie. Pri krs­te sa rodíme pre Božie kráľovstvo, stávame sa božími deťmi. Pán Ježiš zdôrazhuje Nikodémovi: „Ak sa nie­kto nenarodí z vody a z Ducha Svä­tého, nemôže sa dostať do Kráľovstva Božieho“ (Jn 3, 5). Do nového roku vstupujú ľudia s novými predsavzatiami, so smelými plánmi, a pritom si navzájom blaho­želajú. U nás v tom tradičnom novo­ročnom vinši sa želá hojnosť zdra­via, šťastia a Božieho požehnania a po smrti nebeské kráľovstvo. Želanie iste krásne! Ale nesmieme zabúdať, že všetko naše počínanie má korene vo vnútri, v našej mysli, v duši. Zá­leží na tom, ako hodnotíme svoje skutky, či ochotne konáme to, čo ne­skazené svedomie pokladá za dobré. Preto nezaškodí na začiatku roku sa trochu pozastaviť, preveriť svoj doterajší život a potom vykročiť s no­vým elánom, akoby po novom du­chovnom zrodení. Do nového roku ’I ŽIVOTA“ (Rim B, 4) by mal vykročit aspoň duchovne ob­novený človek, a potom ďalej kráčať „v novosti života“, ako boží priateľ, božie dieťa, ktoré vlastní Boži život, posväcujúcu milosť. S touto náplňou, ktorá je uzvenou vianočnej radosti, začíname nový rok. Do nového roku si želáme Božie požehnanie. Boh nás bude požehná­vať, pôjde nám v ústrety svojimi mi­losťami, ak nebudeme klásť prekáž­ky jehu pomocnej ruke. Len život v milosti je zárukou Božieho pože­hnania. „Ak ma niekto miluje, za­chováva moje slovo, a môj Otec ho bude tiež milovať. Prídeme k nemu a budeme u neho prebývať“ Zdravie, ktoré každému zo srdca želáme, berme ako Boží dar. Zdravie a s ním spojené všetky telesné i du­ševné schopnosti šú tými talentami, ktoré máme zúžitkovat nielen na o­­sobné zdokonalenie, ale aj pre dob­ro spoločnosti, v ktorej žijeme. O kresťanovi by malo platiť: Na neho sa môžeš vždy spoľahnúť! Ozvena tvojho dobrého príkladu je prvou previerkou. Druhú uskutoční Večný Sudca. Šťastný je ten, kto oplýva dušev­ným pokojom, kto je vnútorne vyrov­naný. Duch Svätý diktoval slová: „Niet pokoja pre hriešnikov“ (Iz 48, 22; 57, 21). Jediné zlo, ktoré nikoho ne­môže vnútorne uspokojiť, je hriech. „Blažený ten, čo sa bojí Pána, ktorý má veľké zaľúbenie v jeho príka­zoch“ (Ž 111, 1). Budúcnosť nepoznáme. Nevieme, čo nás čaká v novom roku. Skúsenosť však upozorňuje, že každý rok nám môže pripraviť nejaké prekvapenie. Napriek tomu neklesáme na mysli. S vierou sa spája pevná dôvera v Bo­žiu pomoc a ochranu. Osvojme si to pavlovské: „Všetko môžem v tom, kto­rý ma posilňuje“ (Flp 4, 13). Dr. ŠTEFAN JANEGA Per Mariam ad Jesum Na začiatok roka, keď sa pri stret­nutiach navzájom pozdravujeme so lelanim Slastných a Bohom požehná ných dní, postavilaí cirkev Pannu Má­riu, Slávnosť svätej Božej Rodičky. Sviatok tej, ktorú si nemožno odmys liet od diela spásy. Márií sa dostalo velkého vyznačenia a vyvolenia. Aby mohla byt dôstojnou Matkou Boho­­človeka. Boh st ju uchránil t od de­dičného hriechu. Mohla byt na čo hrdá t sebavedomá. A predsa Ju Pís­mo nazýva pokornou služobnicou Pá­novou! Uctievali ju všetci apoštoli, cirkevní otcovia nešetrili chválami na jej čnosti, Veď bola živým bohostán­­kom a stala sa mostom medzi nebom a zemou. Keď betlehemskí pastieri zazreli o polnoci podivnú žiaru a počult jasa­vý spev anjelov nad betlehemskou maštaľkou, stáli udivení nad týmto tajomným zjavom. Panna Mária po­znala tajomstvo Kristovho príchodu na svet. A predsa tam stála ako po­korná služobnica Božia. S Dletatom v nártlči symbolizovala vztah neba k zemi, Boha k ľuďom. Skrze ňu pri­šla na svet Láska. Preto je primera­né, že práve ona stoji na začiatku nových dní. Bez Márie by bolo krestanstvo ne­úplné, ba nepředstavitelné. Martolô­­gia bola odjakživa súčasťou kresťan­skej teológie. Bez nej by sme sa po­dobali na človeka bez krvi, na auto bez motora, na svet bez slnka. Boli aj takí, čo nevedeli nájst správnu bestu a odbočovalt do krajností- Bola to ne­zdravá schizofrénia, ktorá alebo sta­vala Matku Božiu pred samého Pána, alebo jej upierala to, čo jej náležíte patrí. Túto nesprávnu a nezdravú kon­cepciu niektorých pomýlených jednot­livcov hravo rozriešila vianočná sku­točnosť: svätá Panna v náručí s Dle­­tatom. Pozemské sa neprotiví večné­mu. Vianočný obraz Božej Matky nám ukazuje spoľahlivú cestu života. Preto cirkev volá oddávna: Per Mariam ad Jesum — Skrze Máriu k Ježišovi. Tú­to myšlienku kladie aj na začiatok roka, keď nás porúča pod ochranu svätej Božej Rodičky Márie. Dr. JOSEF BENEŠ NOVÉ BISKUPSTVO Pápež Ján Pavol II. podpísal dekrét o zriadení nového biskupstva sýrsko-ma­­labarského obradu v Battry v Indii. Vzniklo dismembráclou (rozdelením) bis­kupstva so sídlom v Tiruvalle. Takisto Svätý Otec podpísal dekrét o vymeno­vaní nového arcibiskupa pre diecézu Taj­­peh na Tajvané. Doterajší tajvanský ar­cibiskup sa stal rektorom katolíckej univerzity vo řu-jen. MENLIVÍ ČASTI svätej omše (7. januára) VSTUPNÁ ANTIFÖNA: Keď bol Pán Ježiš pokrstený, otvoriB sa nebesia, Duch Svätý sa vznäšal nad nim ako holubica a zaznel Otcov hlas. toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zálohu. RESPONZÔRIOVÝ ŽALM: R/. Pán pokojom požehná svoj Iná. Vzdajte Pánovi, synovia Boží, vzdávaj­te Pánovi slávu jeho mena; vo svätom rúchu pokloňte sa Pánovi. — R/. Hlas Pánov nad vodami! Pán nad veľ­kými vodami! Hlas Pánov taký mohutný! Hlas Pánov taký veľkolepý! — R/. Boh velebností zahrmBi a kmáše le­sy. Pán tróni nad záplavou vôd a bude tróniť Pán, Kráľ naveky. — R/. ALELUJOVÝ VERS: Aleluja, aleluja, (aleluja). — Nebesia sa otvorili a zaznel Otcov hlas: Toto je Syn môj milý, jeho poslúchajte. — Ale­luja, (aleluja, aleluja). SPOLOČNÁ MODLITBA: Draht bratia a sestry, krstom sme sa a znovuzrodili, stali sme sa Božími synnit dcérami a členmi Kristovej cirkvi. Dnes na sviatok Pánovho krstu sl uve­domme svoju hodnosť a prosme Pána za seba, za všetkých kresťanov a za celý svet. Pane Ježišu, zošli svojej cirkvi hojnosť darcov Ducha Svätého, aby bola matkou a učiteľkou všetkých. — R/. Prosíme ťa, vyslyš nás. Požehnaj ľudskú rodinn pokojom, aby všetci mohli žlť bez strachu a úzkostí. Priveď nepokrstených ku krstnému pra­meňu a pridruž ich k svojej cirkvi. Zmiluj sa nad všetkými, čo sú slabí v skutkoch podľa viery a posilni ich svojou milosťou. Prosíme ta za všetkých pokrstených v tomto chráme, aby tl zostali navždy verní. Pane Ježišu, milovaný Syn Otca, krste si nám dal účasť na svojom kňaz­v skom, prorockom a kráľovskom úrade. Ďakujeme tí za túto nesmiernu milosť a prosíme ťa: posilňuj v nás pokrstená povedomie a zachovaj nás v milosti Bo­žieho synovstva. Lebo ty žiješ a krafn­­ješ na veky vekov. ANTIFÚNA NA, PRIJÍMANIE: Hfa, ten, o ktorom hovoril lán: Ja som videl a dosvedčujem, že on ja Syn Boži. KARDINÁL DO LIBANONU Pred Vianocami odišla do Libanonu osobitná misia Svätej Stolice, ktorá má za úlohu nadviazať rozhovory s pred­staviteľmi náboženských spoločností politickými činiteľmi a hľadať možnosti a uspokojivého riešenia vleklej libanon­skej krízy. Vedúcim misie je kardinál Paoloi Bertoll, ktorý bol už s podobným poslaním v Libanone pred dvomi rokmi. Kardinál vyhlásil, že sa chce stretnúť aj s predstaviteľmi. Palesttncov. Ocenenie arcibiskupa 118 anglických poslancov predložilo spoločný návrh, aby sa stal nositeľom mierovej Nobelovej ceny pre rok 1979 arcibiskup Oscar Arnulf Remera zo San Salvadoru. Navrhovatelia poukázali na to, že arcibiskup, ktorý je známy aj svo­jimi cestami po Anglicku, kde hovoril o biede svojej krajiny, Je významným sociálnym pracovníkom a zástancom práv chudobných domorodcov. Konferencia v Pueble 27. Januára t. r. má sa začať zasadanie latinsko amerických biskupov v Pueble. Tajomník Zväzu latinsko amerických bis­kupských konferencii CELÁM kolumbij­ský arcibiskup Lopez Trujillo povedal, že je možné, že sa na konferencii zú­častni aj Svätý Otec Ján Pavol II. Pred desiatimi rokmi bol na takejto konferen­cii v kolumbijskom Medelltne blahej pa­mäti pápež Pavol VI. Ak by Svätý Otec koncom januára odcestoval do Latinskej Ameriky, bola by to jeho prvá pápežská cesta a pravdepodobne by ju spojil s pú­ťou k Matke Božej guadeloupske], ktorá sa každoročne koná 27. Januára. KŇAZSKÉ JUBILEUM Dňa II. Jan. t. r. dožíva sa 75 rokov svojho života Stefan Szabó, duchovný n. o. v Nových Zámkoch, tamojší rodák, na kňaza vysvätený 28. aug. 1927. K životnému jubileu vyprosujeme hoj­nost Božích milostí. NOVÉ HROBY Dňa 17. decembra 1978 umrel v 74. roku svojho života a v 48. roku kftaz­­stva František Šimonovi C, duchovný sestier Božského Vykupiteľa v Batizov­ciach, rodák zo Spišského Bystrého. Po­choval ho 20. decembra v Poprade — Spišskej Sobote Štefan Garaj, spišský ordinár. — R. I. P. Dňa 25. decembra 1978 umrel v 71. roku svojho života a v 46. roku kňazstva pri polnočnej sv. omši Eliáš P i c h ň a, dekan, správca farnosti v Mojzesove, ro dák z Nevidzian. Pochoval ho 28. dec. Mons. dr. Július Gábriš, biskup, apoštol­ský administrátor trnavskej arcidiecé­zy. - R. I. P.

Next