Katolícke Noviny, 1985 (C/1-52)

1985-01-06 / No. 1

Po anjeloch a pastieroch V prvom čítáni Jasá starozákonný prorok Izaiáš nad obrazom nového Jeruzalema, ktorý nastane príchodom Božieho Syna na tento svet. Pominú temravy, stratí sa smútok, zmizne bez­nádej človeka, ktorý nepoznal zmy­sel svojho života. Božie svetlo pre svieti všetky končiny zeme, nad kto­rými sa zjaví Pánova sláva. Prekrás­na je prorokova vízia. V duchu vidí­me tie udalosti a radujeme sa až tak, ako to hovorí sám prorok, že triasť a šíriť sa nám bude srdce. Spomína Madiánčanov, ktorí boli potomkami Mediána, syna Abrahámovho a jeho druhej manželky Ketury. Efa tiež po­chádzal od Madlána a oba tieto prí­buzné kmene bývali poblíž Elamitské­­ho zálivu. Sába, krajina v južnej Ará­bii bola bohatá na zlato a tymian. V druhom čftani rozvíja sv. Pavol apoštol myšlienku univerzálnosti cir-Omysel Apoštolátu modlitby na január Všeobecný: Za židovský národ aby sa naň pamätalo v modlitbách, naj­mä v oktáve modlitieb za |ednotn. Misijný: Za pápežská misijná dielo „Ježišovo detstvo“, aby ho veriaci účin nejšie podporovali a horiivejšle šírili medzi deťmi. Srdce Ježišovo, pošli svojej cirkvi svä­tých kňazov a horlivých rehoľníkov. kvi. Nie Je ona vecou jedného ná­­roda, ako si to v Starom zákone „vy­árendovali Židia a zdeformovali myš­lienku Božieho vyvolenia. Nevážili si že z ich národa vzíde Mesiáš, lež chceli výsadu vyvolenia zneužiť voči iným národom. Už v Starom zákone dal Boh vedieť, že chce spasiť všet kých ľudí, aj pohanov. V Novom zá kone už otvorene zjavil velké tajom stvo cirkví, v ktorej sa ukazuje ne vyspytatelná Božia múdrosť. Pavla osobitne poveril, aby hlásaním Blaho zvesti medzi pohanmi uskutočnil to to nesmierne tajomstvo lásky a mi lost! Božej. V evanjeliu je opis príchodu mu drcov z Východu. Mudrci sa v gréc kom texte volajú „magoi“, mágovia Pomenovanie označuje perzských kňa zov, ktorí pre svoju učenosť boli aj královskými poradcami. Zaoberali sa prírodovedou, najma hvezdárstvom a veštením z polohy hviezd. Presved čenie, že v židovskej krajine sa na rodí mocný král, bolo všeobecne roz šírené. Zjav neobyčajnej hviezdy si vysvětlovali ako znak narodeného kráfa — Spasítela. Po anjeloch, čo spievali vo Svätej noci nad maštaľkou s narodeným Ježiškom o sláve Bohu na výsostiach a o pokoji Judom dob­rej vôle, prišli pastieri a za nimi mu­drci. V tomto obraze však nechýba ani zlostná postava krvilačného krá­ja Herodesa, ktorý chcel zabiť Die­ťa, lebo sa bál o svoj trón. liniiiiiiiiw—iwwwinimniiiiHW—w||i|r»lllirninil'lnfflnfltlTr*TŤTTrT1--------------------1---------------“----“* šniiuiiiiiiiiiniiMiiiitiiinniiiiiiiMiiiitiiíHKíMiiiiimiMHiiiMuiniHMiiiiiiiiinmiiiiiMiuiiniiHiitfitimiuiiiniiniiitiiHumieinuMteinMiriiiiii WmiillnnMHHi»nmi»tiw>UHnmwwni»mMHtinHM»MniumimnmuwiMM«wnur.............................*.............................................................................. lf ■•Viliiéi ••m (■•■•■••tstsstif ifeíiieiMtiepeilieiiiiiiiieiiiiiieeMfiiiiiieiHieieiii 6. januára, nedeťa: ZJAVENIE PÄNA rúcho biele. — Slávnosť. — Rímsky ml sál, str. 68, Gl„ 1. čítanie „Pánova ve­lebnosť žiari nad tebou“ (Iz 60, 1—6) 2. čítanie „Teraz sa stalo zjavným, že a pohania sú spoludedlčm! vykúpenia' (Ef 3, 2—3a; 5—6), evanjelium „Prišli sme z Východu pokloniť sa kráľovi“ (Mt 2, 1—12), Kr„ prpf. vlastná. SVIATOSTI SŰ VIDITEĽNÉ ZNAKY, naznačujúce a prinášajúce milosť. Kristus ustanovil sedem svia­tosti: krst, birmovanie, Sviatosť oltárnu pokánie, pomazanie nemocných, posvä tenie kňazstva a manželstvo. V Písme svätom sa doslovne nedočítame, že Kristus ustanovil sedem sviatosti, ale Plsmb pozná sedem takých znakov, ktoré prinášajú milosť a ju naznačujú. Tak sa to zachovalo aj vo východnej cirkvi. 7. januára: PONDELOK PO PÄNA; rúcho biele. — Rímsky ZJAVENÍ misál, str. 58, bez Gl„ čítanie „Skúmajte du­chov, čl sú z Boha“ (1 Jn 3, 22 — 4, 6) evanjelium „Priblížilo sa nebeské Krá­ľovstvo“ (Mt 4, 12 — 17; 23 — 25), bez Kr„ prel. o Zjavení Pána alebo via­nočná. PRVÝCH PÄT SVIATOSTÍ je na posvätenie jednotlivca, dve posledné zasa na zveľadenie cirkvi. Je v tom hlboká múdrosť. Krstom sa znovuzrodí­me, birmovanie nás posilni vo viere a milosti, urob! nás v Kristovi plnoletými Znovuzrodenú a v Kristovi posilnenú du­šu Sviatosť oltárna nebeským pokrmom utužuje. Ak sme hriechom upadli do du chovnej choroby, sviatosť pokánia nás uzdrav!. A ako nás cirkev sviatosťami sprevádza celým životom, v ťažkej cho­robe nás pripraví pomazaním nemoc­ných na posledný, najťažší boj. Posvä tenie kňazstva dáva cirkvi kňazov, kto rl udržujú a odovzdávajú nadprirodze­ný život v našich dušiach, sviatosť man­želstva zasa posväcuje rodiny, ktorými cirkev prirodzená rastie. 8. januára: UTOROK PO ZJAVENÍ PÄ­NA; rúcho biele. — Rímsky misál, str. 59, bez Gl„ čítanie „Boh je láska“ (ljn 4, 7—10), evanjelium „Rozmnožením chlebov ležíš ukazuje, že je prorok“ (Mk 6, 34—44), bez Kr., pref. o Zjavení Pána alebo vianočná. KAZDA SVIATOSŤ MA tri prvky: znak, milosť a ustanovenie Ježi­šom Kristom. Znak je vo všeobecnosti zmyslami vnímateľná vec, ktorá pouka­zuje na zmyslami nevnlmatelnú. Tak po­danie ruky naznačuje priateľstvo alebo zhodu. Vo sviatostiach sú znaky isté látky a úkony. Tak v krste napríklad vo­da a jej vyliatie na krstenca spolu so slovami. Vec alebo látku spolu s úko­nom (v tomto prípade vodu a jej vy­liatie), nazývame látkou sviatosti, slová však (Ja ťa krstím v mene Otca 1 Syna 1 Ducha Svätého) formou sviatosti. Nie Je bez významu, že Boh svoju milosť viaže na hmotnú vec, na látku, ba javí sa v tom jeho veľká múdrosť. Človek pozostáva nielen z duše, ale aj z tela a tak sa akoby povznáša od hmotných veci k čisto duchovným, od prírody k milosti. Viditeľnými znakmi sa veriaci odlišujú od iných. 9. januára: STREDA PO ZJAVENÍ PÄ­NA; rúcho biele. — Rímsky misál, str. 61, bez Gl., čítanie „Keď sa milujeme navzájom, Boh ostáva v nás“ (1 Jn 4, 11—18), evanjelium „Videli ho kráčať po mori“ (Mk 6, 45—52), bez Kr., pref. o Zjavení Pána alebo vianočná. SVIATOSTI — PODĽA USTA­NOVENIA Kristovho — nielen milosť naznačujú, ale Ju aj prinášajú. E£n Je­ TfÍDŇÄ« žiš vraví Nikodémovi: „Veru, veru, ho vorlm ti, ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha Svätého, nemůže sa dostať do kráľovstva Božieho“ (Jn 3, 5). Sv. Pa­vol apoštol zasa píše biskupovi Tlmote­­jovl: „Preto ťa nabádam, aby st rozne­coval v sebe dar milosti Božej, ktorej sa ti dostalo, keď som skladal ruky na teba“ (2 Tlm 1, 6). 10. januára: ŠTVRTOK PO ZJAVENÍ PÄNA; rúcho biele. — Rímsky misál, str. 62, bez Gl., čítanie „Kto miluje Bo ha, má milovať aj svojho brata“ (1 Jn 4, 19 — 5, 4), evanjelium „Dnes sa spl­nilo toto Písmo“ (Lk 4, 14—22a), bez Kr.- ,pŕef. o Zjavení Pána alebo vianočná MILOSŤ, KTORO SVIATOSTI prinášajú, je trojaká. Dávajú nám milosť posväcujúcu, veď sviatosti sú akoby rle člštia, ktorými milosť vteká do duše. dobudnúf sviatosťou pokánia. Ostatných ši milosť posväcujúcu. Ak sme krstnú nevinnosť nezachovali a stratili sme ju ťažkým hriechom, můžeme ju opäť na dobudnúť sviatosť pokánia. Ostatných päť sviatostí milosť posväcujúcu udržuje a nasycuje. Krst a pokánie nazývajú sa sviatosťami mŕtvych preto, lebo ich pri­jímajú hriešne duše. Duša zaťažená ťaž­kým hriechom je nadprirodzene mŕtva, aj keď vykonáva prirodzené duševné funkcie (myslí, chce a cíti). Ostatných päť sviatosti nazývame sviatosťami ži­vých, lebo Ich prijímajú duše v stave posväcujúcej milosti, teda oživené Du­chom Svätým. 11. januára: PIATOK PO ZJAVENÍ PÄ­NA; rúcho biele. — Rímsky misál, str, 64, bez Gl., čítanie „Duch, voda a krv" (1 Jn 5, 5—13), evanjelium „Malomocen­stvo hneď z neho zmizlo“ (Lk 5, 12 až 16), bez Kr., pref. o Zjavení Pána ale bo vianočná. SVIATOSTI NÄM P R I N Ä Š A J O milosť sviatostnú. Duša skrze ňu dostáva právo a schopnosť na tie po­máhajúce milosti, ktoré zodpovedajú cie­ľu sviatosti, napríklad vo sviatosti bir­movania, aby veriaci vieru vytrvale a nebojácne vyznávali; v pomazaní nemoc­ných zas, aby bol človek pevný v po­slednom. Sviatosti dávajú nezmazateľný znak (charakter), ktorý tri sviatosti (krst, birmovanie a posvätenie kňaz­stva) vtláčajú do duše. Týmto nezmaza­teľným znakom stáva sa duša celkom zvláštnym spOsobom Božím vlastníctvom. Preto je nezmazateľný a ostane aj v bu dúcom živote a to dobrým na slávu, zlým na potupu. Preto tieto sviatosti môže človek prijať len raz. 12. januára: SOBOTA PO ZJAVENÍ PÄ­NA; rúcho biele. — Rímsky misál, str. 65, bez Gl., čítanie „Počuje nás, nech prosíme o čokoľyek“ (1 jn 5, 14—21), evanjelium „Ženíchov priateľ sa raduje z ženíchovho hlasu“ (jn 3, 22—30), bez Kr., pref. o Zjavení Pána alebo vianočná. JEŽIŠ KRISTUS NÄM ZASLO­­ZIL milosť, kforú dostávame sviatos­ťami. Len on mOže ako Boh udeľovať mi­losť. On jediný môže ustanoviť aj spô­sob, akým chce túto milosť rozdávať. Povinnosťou cirkvi zas je, aby sviatosti verne vysluhovala takým spOsobom, aký zanechal a ustálil ježíš Kristus. Vyslu­­hovateľom sviatosti môže byť len ten človek, ktorý na to dostal legittmným spôsobom potrebnú moc. Biskup má pl­nosť kňazstva a preto môže vysluhovať všetky sviatosti, menovite posvätenie kňazstva. Boh nám udelí v každej svla tosti toľko milosti, koľko môže duša pri­jať. Kto sa teda lepšie, dokonalejšie pri­pravil, dostane aj viac milosti. Preto sa vyžaduje pred prijatím sviatosti horlivá príprava. 13. januára, Prvá nedeľa obdobia „cez rok“: KRST KRISTA PÄNA; rúcho biele s- Sviatosť. — Rímsky misál, setr. 70, Gl. 1. čítanie „Hľa, môj služobník“ (.Iz 42, 1_4; 6—7), 2. čítanie „Boh pomazal Je­žiša Duchom Svätým“ (Sk 10, 34—38) Svanjellum „Ty sl môj milovaný Syn' 4M* 1* Kr* pyf. Vlastná, ZJAVENIE PÄNA - TRAJA KRÄLI I. ČÍTANIE (Iz 60, 1—B) Vstaň, zažiar Jeruzalem, lebo prichádza tvoje svetlo a Pánova velebnosť žiari nad tebou! Hfa, tma zahaluje zem a temnota pokrýva národy. Ale nad tebou žiari Pán a jeho velebnosť sa zjavuje nad tebou. Národy budú kráčať k tvojmu svetlu a králi k tvojmu vychádzajúcemu jasu. Pozdvihni oči a dívaj sa navôkol: Títo všetci sa zhromaždili, prišli k tebe. Zďaleka prichádzajú tvoji synovia, na pleciach prinášajú tvoje dcéry. Uvidíš to a zažiariš, radosťou sa rozšíri a zachveje tvoje srdce. Lebo k tebe sa obráti bohatstvo mora, poklady národov prídu k tebe. Záplava tiav ta po­kryje, ťavätá z Madiánu a Ely; prídu všetci zo Sáby, prinesú zlato a ka­didlo a zvestujú Pánovu slávu. II. ČÍTANIE (Ef 3, 2—3a; 5—6) Bratia, počuli ste, že mi z Božej milosti bolo zverené poslanie pre vás. V znamení mi totiž bolo oznámené tajomstvo. V minulosti to ľuďom nebolo známe, ale teraz sa v duchu zjavilo jeho svätým apoštolom a prorokom, že totiž ^j pohania sú skrze Evanjelium spoludedičmi, spoluúd­­mi a spoluúčastníkmi prisľúbenia v Kristovi Ježišovi. EVANJELIUM (Mt 2, 1—12) Keď sa za čias kráľa Herodesa v judskom Betleheme narodil Ježiš, pri­šli do Jeruzalema mudrci od Východu a pýtali sa: „Kde je novonarodený kráľ Židov? Videli sme totiž jeho hviezdu na Východe a prišli sme sa mu pokloniť.“ Keď to počul kráľ Herodes, rozrušil sa a s ním celý Jeruzalem. A dal si zavolať všetkých veľkňazova zákonníkov ľudu a vyzvedal sa od nich, kde sa má Kristus narodiť. Oni mu odpovedali: „V judskom Betlehe­me, lebo tak je napísané u proroka: „A ty, Betlehem, v krajine judskej nijako nie si najmenší medzi poprednými mestami Judska, lebo z teba vyjde vojvoda, ktorý bude spravovať môj ľud izraelský.“ Herodes si dal potajomky zavolať mudrcov a podrobne sa ich vypytoval na čas, kedy sa im zjavila hviezda. Potom ich poslal do Betlehema a povedal: „Choďte a dôkladne sa dopytujte na dieťa. A keď ho nájdete, oznámte mi, aby som sa mu aj ja šiel pokloniť.“ Oni kráľa vyjiočuli a dali sa na cestu. A hľa, hviezda, ktorú videli na Východe, išla pred nimi, až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťa. Keď uvideli hviezdu, veľmi sa zaradovali. Vošli do domu a našli dieťa s Máriou, jeho matkou, padli na zem a klaňali sa mu. Potom otvorili svoje pokladnice a dali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. Na príkaz, ktorý dostali vo sne, aby sa nevracali k Herodesovi, inou cestou sa vrátili do svojej krajiny. PRIŠLI SA POKLONIŤ PÄNOVI Naše oči upierajú pohľad do be­tlehemských jasličiek našich kosto­lov, kde hľadajú postavy Troch krá lov, lebo náš sluch počul slovo Bla­­hozvesti o ich poklone novonarode­nému Ježišovi v Betleheme. Narodenie Spasiteľa sveta Ježiša Krista oznámila svetu hviezda neoby­čajného jasu. Za hviezdou sa vydali na cestu mudrci od Východu, aby sa poklonili novému kráľovi, o prícho­de ktorého sa dozvedeli z proroctiev a z tradície. Po rozličných útrapách hviezda ich doviedla do Betlehema, na miesto, kde bola matka a dieťa Ježiš. Sklonili sa hlboko, až k zemi a s darmi sa mu poklonili. Pamiatka tejto udalosti sa nazýva sviatkom Zjavenia Pána. Pán Ježiš sa dal spoznať v ľudskom tele zástup­com národov. V nich sa mu poklo­nili všetky národy, ako to výstižne hovorí žalmista (Ž 71). V Desatore sa Pán Boh predstavu je: Ja som Pán, Boh tvoj, nebudeš mať. iných bohov okrem mňa, aby si sa im klaňal. Pán Boh poučuje človeka a vedie ho k tomu, aby len jemu sa klaňal. Výslovne je to povedané: ešte aj ináč: Pánu Bohu svojmu sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť“ (porov. Dt 6, 13; Mt 4, 10). Bohu sa klaňať znamená urobiť pr­vý základný náboženský úkon, uznať ho za najvyššieho pána. Vnútorne sa Bohu klania, úkonom troch božských čností, viery, nádeje a lásky. Vnútor­nú úctu, poklonu človek prejavuje aj navonok pohybmi, znakmi, ako je po­­kľaknutie, prežehnanie a modlitba vô­bec. Verejná poklona, ktorá sa ko­ná cirkvou predpísanými úkonmi, v cirkvou predpísanom čase, na po­svätnom mieste, pod vedením duchov­nej osoby, má meno liturgia (Kate­chizmus str. 83). Musí sa však splniť požiadavka Pá­na Ježiša: „Boh je duch, a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa mu klaňať v duchu a pravde“ (Jn 4, 25). Pravý ctiteľ Boha sa klania Bohu nielen vonkajším úkonom, ale z celej duše, celým srdcom, celým svojím ži­votom a všetkými svojimi skutkami. Ježiš nás to tak učil. Ale ustanovil aj obetu sv. omše, obetu Nového zá­kona ako najvyšší úkon úcty, poklo­ny Bohu, v ktorej sa obetuje svojmu nebeskému Otcovi. „V duchu a prav­de“ nastalo obdobie pravého nábo­ženstva. Ako bol Kristus vzkriesený slávou Otcovou, aj my kráčame v novosť života (porov. Rim. S, 4). Pred 1100 rokmi to prišli učiť na­šich praotcov bratia Konštantín Cy­ril a Metod. Prišli ich učiť, ako sa aj oni majú klaňať Bohu v duchu a pravde. Prv než prišli na Veľkú Moravu, konali misijnú prácu u Kazarov pri Čiernom mori. Národ tam bývajúci opatroval starý dub zrastený s če­rešňou, pri ktorom konali pohanské obete. Konštantín ich poučil: „Kla­niate sa stromu, úbohej veci, určenej sa oheň. Poznajte, bratia, Boha, kto­rý vás stvoril. Hľa, evanjelium Nové­ho zákona Božieho! I poklonil sa sta­řešina, pristúpil a pobozkal evanje­lium. Tak isto to urobili všetci. Strom stali a spálili. Svätí bratia pre naše národy uro bili ešte viac. Cisár Michal ich po­sial na Veľkú Moravu. V liste Rasti­slavovi píše, že mu posiela toho, kto­rému Boh zjavil písmo. Rastislav ho má prijať ako „dar väčší nad zlato i striebro a drahé kamene“. Svätí bratia tento dar nad zlato použili na prepísanie sv. omše do sta­roslovienskej reči. A tak naši praot­covia počuli spievať svätú omšu vo svojej reči, a tak ctiť, velebiť Boha, uctievať ho a klaňať sa mu v pra­vom Kristovom náboženstve. Brat Metod všade chodil s bratom Konštantínom, ku Kazarom i na Veľ­kú Moravu. Siel a svojmu mladšiemu bratovi pokorne slúžil. Konštantín učil slovom, Metod modlitbou, a tak obaja konali misij­nú prácu na Veľkej Morave. Keď Konštantín umieral, už s me­nom Cyril, prosil brata Metoda, aby sa vrátil na Veľkú Moravu. Metod poslúchol, vrátil sa na Moravu. Pra­coval, učil, trpel ako arcibiskup. Uče­nie Božie začalo rásť, pohania začali veriť v opravdivého Boha a odvra­cali sa od bludov. Tak pracoval, kým nenadišla chví ľa jeho odchodu z tohto sveta. V ju bilejnom roku jeho blaženej smrtí modlíme sa s jeho staroslovienskym životopiscom: Ty však z výše, svätá a ctihodná hlava, hľaď modlitbami svojimi na nás roztúžených po tebe, zbavuj od všelijakého nebezpečenstva učeníkov svojich a náuku rozširuj— aby sme si, keď budeme žiť dôstoj­ne podľa povolania svojho, stali s tebou, tvoje stádo, po pravej strane Krista nášho Boha“ (Život Metoda 14). LADISLAV BELÁS NOVÝ HROB Dňa 15. XII. m. r. umrel v 72. roku svojho života a v 46. roku kňazstva Ján Hlinka, duch. n. o. Pochoval ho 19. XII. v Senci Mons. ThDr. Ján Cfžik, pápežský prelát, generálny vikár trnav­ský. — R. I. P. I MENLIVÉ ČASTI svätej omše Úvodný spev: Hľa, prichádza Pán, náš Kráľ; v jeho rukách je kráľovstvo, moc a sláva. RESPONZŮRIOVÝ ŽALM: R/. Budú sa ti klaňať, Pane, všetky ná­rody sveta. Bože, zver svoju právomoc kráľovi, kráľovmu synovi svoju spravodlivosť, aby spravodlivo vládol nad tvojim ľudom a podľa práva nad tvojimi chudobnými. — R/. V jeho dňoch bnde prekvitať spravod­livosť a plnosť pokoja, kým mesiac ne­zhasne. A bude panovať od mora až k moru a od rieky až na kraj zeme. — R/. Králi Taršišu a ostrovov prinesú mu dary, odda|ú mu dane králi Arabov, aj zo Sáby. Budú sa mu klaňať všetci krá­li, slúžiť mu budú všetky národy. — R/. On vyslobodí bedára, £o volá k ne­mu, i chudobného, ktorému nik nepo­máha. Zmiluje sa nad chudobným a be­dárom, zachráni život úbožiakom. — R/. ALELUJOVÝ VERS: Aleluja. — Videli sme jeho hviezdu na Východe a prišli sme sa pokloniť Pá­novi. — Aleluja. SPOLOČNÁ MODLITBA: Drahí bratia a sestry, spolu s mudrc­mi sa pokloňme nášmu Kráľovi a ná­božne sa modlime. Prosme za cirkev: Nebeský Ženích, posväcuj 8vojn Nevestu cirkev a urob ju znamením lásky pre všetky národy. — E.: Prosíme ťa, vyslyš nás. Prosme za všetky národy: Krát slávy, ako Svetlo zažiar národom a priveď ich do svojho kráľovstva. Prosme za tých, čo hľadajú Pána: Spa­siteľ sveta, priveď k sebe všetkých, čo ťa hľadajú s úprimným srdcom. Prosme aj za naše farská spoločen­stvo: Kráľ všetkých sŕdc, daj, aby sme ťa často navštevovali a klaňali sa ti v Oltárnej sviatosti. Ježišu, Kráľ slávy, vyslyš naše prosby a daj, aby sme ako synovia svetla krá­čali v ústrety tebe. Lebo ty žiješ a kra­ľuješ na veky vekov. SPEV NA PRIJÍMANIE: Videli sme jeho hviezdu na Východe a prišli sme s darmi klaňať sa Pánovi. KŇAZSKÉ JUBILEA Dňa 6. I. slávi 75 rokov svojho života Štefan Bitter kanonik, dekan, farár v Žiline, zaslúžilý pracovník mierového hnutia katolíckeho duchovenstva, člen ústredného výboru 7.druženla katolické­ho duchovenstva Pacem in terris. Dňa 6. 1. dožíva sa päťdesiatky Jozef S t a n č e k , správca farnosti vo Valas­kej Belej. Dňa 10. I. dožíva sa požehnanej osem­desiatky Andrej Balogh, dekan, farár v RadošineJ a šesťdesiatky Ladislav G h lányi, spr. farnosti v Turovciach. Nezabudnime na Jubilujúcich dušpas­­tlerov vo svojich modlitbách. SV. RAJMUND Z PEŇAFORTU, kňaz 17. L), ako 45-ročný vstúpil do rehole dominikánov. So sv. Petrom Nolaskom zalolil rehoľu P. Márie na vykupova­nie zajatých kresťanov. V mrel takmer 100-ročný r. 1275. Pochovaný je v Bar­celone. Hymny m Mudrci Idú za hviezdou, v Jej svetle Svetlo hľadajú, a veriac v neho, že je Boh, dary mu k nohám skladajú. Baránok Boží do rieky s hriešnikmi schádza v pokání, on bezhriešny nás umýva krstom, čo hriechy odstránL Svojn moc opäť zjavuje, keď káže džbány z kameňa naplniť vodou po okraj a na vlno jn premieňa. Nech ti je sláva, Ježiško, cez večnosť, v ktorej kraľuješ s Otcom I Duchom Presvätým, že sa dnes ľudstvu zjavuješ. Amen. (Z Vešpier)

Next