Kultúrny Život, 1951 (VI/2-52)
1951-01-14 / No. 2
KULTÚRNY ŽIVOT Vývin odrazu skutočnosti v sovietskom filme Coviet&kv film ako umenie> pretvára i'iúce «kuitoínasf, bojujúce o pokrjk I je vždy umelecky umocneným obrazom tejto «kutočnasti, koreni v nej- To je jeho trvalý, neodmyeliiteľuv prívl^etok. diela aleb d prvky v nich, ktoré ía a od tejto základnej požiadavky odchyľujú. vždy boly ostro kritizované a odmietané-Ale vernosf skutoičnosti môže maf a má rôzne -stupne. Istotne taký film ako Búrka nad Áziou dokoinale korení’ v sbuto-fnosti, plne zodnoveelá požiadavke tzpičnosti a a stranníokosti, ie úplne vzorom soadetskeho filmu vo fáze. keď vznikol- Pritom však ie každému jasné, že taký príbeh -sa neodohral, že je íteniálnym zovšeobecnením, preraetaiúcim v mocný, akítiviizuiúci symbol. To platí o hlavne 1 dejovei línii. Zato v obrazoch anglických interventov a budhistickej hierarchie možno nájsť ďelakosiah’e analocie s typmi a konaním .skptcôných, historických predstaviteľov protisovietskei intervencie. Hla\má požiadavka sovietskeho umenia P'žiadavka tvoiönositi stranníckosti, ie bez výhrad splnea ná. TTistoricke-j autentičnoelí tu však ' niet-Tento film vznikol roku 1928. Ale v druhej polovici tridsiatych rokov vzniká rad diel, v ktorých sa miešajú závažné hísitorické prvky-s nehistorickou fabulou, pravda, dokonale typizovanou. Po Krížniku Potemkine, ktorý -is-tal v dobe svojho vzniku ojedinelým zjavom, čo sa týka spracovania autentickej, konkrétnej historickej udalo'ti, ie prvou la=toviiíkou tohto druhu epos Ďapajev. ,-Vle začalo sa filmov tohto druhu vynárať viac. a delily sa zreteľne na dve skupiny. Prvá z nich. aby mala pre usporiadanie faktov voľnejšie ruky. menila meno autentických vzorov «vojioh P'^'-fóv. TaVv bo! fi'^ o Kirov >vi. Veľký občan, ktorého hrdina sa vša-k vo-lal Šachov, taký bol film o Timirlazevovi. Profesor Poležaiev. ta.kv bol aj film Veľký prelom, ktorého ústrednou W.ue-stavou“ bola (jeniálna stalimrradská operácia. Druhá skupina hoci sa a*nnň zčasti držala historických noien — Lenin v októbri. Nezabudnuteľný rok, V ž'ari nového dňa. Prísaha. Vp^,eh jléníjíh-.teUo, ten-flencie k čoraz .prísnejšej historičke i autentičnosti sú prvé dva fitmv T.et-o-nisov Vel'kci vla-ítoneckei voinv. Tretí úder a Stalinrradská bitka. V prvom z nich ctl-kom važujú historické prvky, ale prevyskv^miú sa ešte ai nehistorické — scény vojakov — jednotlivcov. Film -Stalinerartská bitka je prvý, ktoré bez ostatkuí vylúéil čisto fabula čné m-otívy. Aj scén v zo súkromných osudov vojakov — napríklad epizóda -o obrane a znovudobvtí „domu seržanta Pavlova“ Sa zakladajú na dokumentárne zistených skutočnastiatji Táto tvorivá metóda ostala zatiaľ osamotená. Taký Pád Berlína alebo Tainé poslanie sa roo-stoijom k historickej skutočnosti blížia skôr snomínaným dvoon filmom o Leninovi-Skupina Veľký obdan. Profesor Poležaiev a Veľký prelom prezrádza zrejmú p)-íbuznosť tvorivých metód, najmä prvý a. tretí z nich. ktoré oba režíroval ten istý režisér. Ermler- Sú to smelo založené diela širokej, geniálnei koncepcie, a majú vlastne spoločný námet ak chceme pojem námetu široko zovšeohecnif: boj o socializmus. bu-dovanie sacializmu, obrana socializmu, každé vo svojej, historicky kvalitatívne odlišnej fáze. Profesor Po-léžalcv, to ie veľký príro-dove d ec-mat erial istá T im ir i azcv, kitorý sa v dňoch keď sa ľudia, museli neodvolateľné rozhívdovaf medzi táborom minulosti a budúcnosti, iednozna-čne priklonil k robotníckej triede- Kruhy, ktoré v rokoch revolúcie tvorilv životné prostredie väčšinv vedcov, neveľmi Bičilv víťazstvu „luzy“. Poležaiev ostal takmer sám, ľudia, „znali sveta“ alebo služobníci „čistej“ vedy zúfalo rozhadzovali nad jeho postojom ruky alebo si súcitne klopkali prstom na čelo. Veľkým pátosom dýcha príbeh človeka, ktorý, súc pravým vedcom, neodcudzil Sa pracuiúcemu l’udu. bez kto-, rého bv ani ieho vedecká činnosť nebila miožná. a v krittokei chvíli vedel, s kým držať, našiel, kde íe pravda, a pretcKai víťazstvo. Je to veľké dielo, z ktorého k divákO'vi hovorí smvsel epnchv. .Ale preds^a ie to dielo predoviotkým o jednôm človeku, nie o teito epoche. H’avným Ie tu Poležaiev. ieho nroh’émv. to ostatné stiif a.ž v druhom rade. Zato oba Frmlerove filmv maiú za hlavných hrdinov nie iednntl'vcov. ale epochu, resp. udal isť. Veľký občan, to i e Šachov čiže Kiroi'. Jeho osobné osudy neoddeliteľne splývajú s osudmi budovania socializmu, ba rozplývajú sa v nich, tak ako osudy kaidéin budovateľa socializmu- Radový budovateľ, to je kamienok, tehlička. Šachov bol o niečo viac. „B d občänom ako my. ale o niečo väčším“. hovorí v nekľolosru iehí druh z borov Bol motorom, kvasivnm, hýbadlom. človek im. ktorý posúva deiinv dopredu. A ieho osobné osudv nie sú len osudmi čtovekaiednotlivca, pretože tento človek, hici mal súkromie, čisté a svetlé, nemal ani v súkromí mySlifiiky, ktorá by bola venovaná len iemu, alebo bv sa týkala len ieho. Preto, rozprávalúc jeho osudy, rnusíinc raznrávaf osudv budovanie svializmu. ktorému zasvätil život- Vnl’a nrohiéinov, ktoré rozoberá ľi'm Veľký občan, bolo dikomle a sugestívne vyjadrené irmkeilv, Bdelo-sf a ostražitosf. c'tl'vn^f ’’nde nre nové v žtoote kraítov a stranv. kritika, sebakritika, č;«tnta a nekomproniisn>=f — koľko krň.«nvch fil-,, mov sme vjfioi; na tieto témv! F’’m Veľké rb*an ie iprliným, ktorý ich úkazuie v jednote, vo vzáiomnom nôs,>bení. ndhaľuie, ako sa zanedbanie na iednom úseku b'>eď nreiaví na istatnýeb. Fdin, ktorý bol v dobe ^vnibo vzniku kvalitatívne m-áve takém novém ziavnm ako je dnes Pád Berl<na. Túto »verkosf. geniálnosť. .ítátnicVosf koncencie nreiavule a' f'lm Ve!’’'v nre’om. .Ich > ľndskvini činiteľmi sú sovietski ľudia, krásni a mnohotvárni. .Ale toho vlasthnu dramnťckou nánlňou ie ntočo ove. ľa V'ac — seážka medzi dohred-nžnou vl’tovou taktikou a Strategien nemeckého velenie a medzi wšším typom voienskébo umenia. “t,|lin=knu vo'ienskou vedou T-áto mvš’tonka anj na chv’’ľkn neu-tupuie z vedoni'a ostáva b'avnvm hrdinom a Činiteľom fi’mn. Cítime, že keby =a zmeň i! v osobno'ti na danom úseku fronty, zmenilv bv sa detai’v operácii — ale.to veľké a podstatné bv ostalo, nretože vo hre sú silv wššie, ktorým je podriadený ai taký veliteľ frontu kfuraviov-Pre pristupovanie k skutočnosti je v tejto epoche charakteristické, že umenie whmatáva grandióznu problematiku, ale i,u neurniesfuje v nriostore-i-Vzrušujúce ■ iielaJosti z - Veľkého občana sa odohrávajú nevieme kde — jasné ie len toľko, že v Sovietskom sväze. hoci vieme, v ktoTOCh rokoch. A film Veľký prelom takmer dôsledne zachováva ahdnymitu mesta — hrdinu- Jediný ráz sa v ňom ziao’i názov Stalingrad, aj to tak. že si to málokto všimne — na vojenskej mane. Hrdipov.iia geniálnej operácie maiú nehistortoké mená. a a i ten letmý ná-nak pôsobí preto anachrnniekv, takmer ako by sa bol do filmu dostal nedopatrením. Koniec druhej svetovej vojny označuje v pristupovaní k skutočnosti závažný posun. Nemyslíme tým prípady filmov, ktoré boly kritizované uenesením .-^trany ako škodlivé a neželateľné zjavy, ako prekratenie. nepochopenie alebo ochudobnenie sovietskej skntomosti alebo sovietskeho človeka ako diela škodlivé bezídeové. Tu ide o filmy, ktoré predstavujú \’rcholv sovietskeho filmovnfctva. Stalinov podnet, na-kriítiť grandióznu niku naidôlpžiteiších fáz vojny krov .sérii hrano-do-kumentárnveh filmov, Letopisov Veľkci vlastenecké i voinv, neovplyvnil celkovú dnešnú tvár sovietskehD filmu len tým. že ho Koviet'-ki umelci hneď začali realizovať. Dosah tohto podnetu bol hlbší tvm, že sovietski umelci vôbec začali svoie diela histoTicky autentickej.íie. ponímať netispokolovali sa s tvpičnosfnu. ale nodávali metódami umenia dejiny. Svedčí o tom rad filmov, ktoré boly vytvorené nielen na historické. autentické témy. tak ako kedvei dá\uio ňapaiev, ale zacbováva,iú ai čas. miesto a skutočné mená hrdinov. Prostý brdin-a to lírd'nov! fsSSR .A- Matrne-ovi'i, ?*'adÄ oarda, Zoja, Prfbeh op'-awdfvého človeka to hrdinovi SSSB letcovi Afaresiovovil a séria vvníkaiúcich biografických filmov fPtoov. Pavlov, Mičurip, Žukovskii MTisorgskih sú toho íaspvm dôkazom. Tu už vôbec nemôže bvť reči o tom, že je to vari príliš krásne pež aby to bola pravda. . Veď mladogvardeici, Zo.ia, Alaitrosov. \Taenspv naozaj žili, niektori z nich žito Skutočnosf sama tvorí umelecké diela a ten hľadá umetonv, ktori maiú na ňu dosf citlivé oko-O sérii T.etoPispv zámerne nejdede hovorif. Sú tvorené nriam za tým ú<'eíom ah v ohoznamnvah' naľ'šb'š’p vrstvy oheeenstva s faktami, nomáhalv im ehápaf ich ^^lútomé súvislosti, smysel a dosah. Ale sú tu iné filmy, ktorých ústred ným motívom je boi o zacii.v.-a.nie mieru, boi proti vojnovým štváčom. Rad týchto filmov vzniká ešte len niekoľko rokov, a keď icli no«tavíme vedľa seba. nájdeme hlboké kvalitatívne rozdiely,v tom, ako pristupuiú k skutočnosti.' 1947 Ru^ká otázka; 1949 Stretnutie na Labe; 1^ Tajné poslanie-Takto 'vyzerá rodokmeň sovietskych filmov, ktorých ústrednou my.šlienkou je otázka zachovania mieru. Treba zdôrazniť, že 'ústrednou — veď inak vlastne ani niet soviets-keho filmu, ktorý by tak alebo onaik nebojoval o zachovanie mieru. Ruská otázka, to je typické sfilmovaná divadelná hra. Äkvele sfilmovaná, ale vo svojej umeleckej výstavbe v jadre tradičná, s obmedzeným počtwn nosliteľov konflikiiu. Udivuje prcnikavosťoiii. s akou predvída »ďalší vývoj, a odharúje korene tohto vývoja, ale na obraz epochy tu súdime z obrazu jednotlivcov — typov. Stretnutie na Labe predstavuje oproti Ruskej otázke závažný krok smerom k zobrazeniu smyslu epochy nie na predstaviiteľoch, stredníctvam. ale k priamemu nroa bezprostrednému zachyteniu chy. kde dramatické postavy eposú síce. tak .ako v predošlom príparle, typmi, ale m'iPasne kamienkami mozaiky doby. Nemusíme si ich tvpv zo\-Seobecflovaf, abv sme pochopili smysel epochy, pretože vidíme priemo túto epochu. srázkv hlavných poiiitickvch VTdíme prúdení v povotoovom svete, v primeranom zmenšení do meradla ladného mešita, ležiaceho na nzhrani svetov. Túto kvalitatívne novií črtu oproti Rommovi sa Alexandrovi podarilo niiesf do filmu metódou použitia symbolov, kde v menšom jasne vidno väčšie-V Tajnom poslaní dokázal Romm ešte viac. Tu vidíme osudv nie už v kvapke vody. ktorá .sveta by nám umnými režijnými metódami vyrastala vo vedomí na more uda- Iclstí. Tu vidíme priamo hýbadlá dejín, tajné páky. ktoré boly skryté, a o ktorých sá vojnoví štváči vrele žela.li, abv naveky tak ostaly. Ak totiž v Stretnutí na Labe príde do Altenstadtu generál a senátor. jeden ako druhý businessmani. a odierajú Nemcov Luckyetrikmi, skupofvaním obrazov, váz a rúbaním lesov, je to vždy ešte len symbol toho veľkého, organize, o'aného kolonizátorst'va. s ktorým prišli, Američania do západného Nemecka a vôbec všade, kam sa im podariilo votrieť. V Tajnom poslaní už niet tejto črty zmenšeného meradla- Tu senátor jajsne a Xotvorene prišiel na to, aby strčil do vrecka Nemecko „sa.kumpraek“, ako sa oTaví, spolu s Ieho veľkopriemyseliifkml a šnionážnymi .=iefami. Také „drobné“ businessv ako sme videli v Stretnutí na L^be, tie nie sú preňho, tie prenech.áva drobným parazitom. On chce zhltnúť Krupina, nryssena a Schachta, prikmotriť sa k ich dividendám, r ktorých im ostatne niečo ponechá, aby držali s ním. organizovať snolu s nimi novú vojnu, keď končiaca .sa volna preňho tak fatálne vypálila. On neo'dtane hluchý, keď mu sebavedomý Bormann dokazuje, že .Amerika bude jeho nacistov potrebovať, hoci pod iným me.nom- To už nie sú ívpy. ktoré by si bolo treba zovše'obecňovať. To sú fakty, tak ako sa stalv. ako ich za.chvcujií súdne archívy, nrotokoly. pamäte priamych účarinfkov a iné dokumenty. Na skutočných udalostiach si ujasňujeme, kde sú korene dnešného vojnového nanäfia, kto je zaň zodpovedný, proti komu treba bojovať. Pavol Branko. ROZPAKY MARTINSKÝCH POHĽADOV W októbrovom čísle Slovenských • pohľadov, ktoré vyšlo v polovici decembra, začína Dr. Ivan Kusý dlhšiu štúd u o diele Márie Pujtnanovej. Začína ju tým, že rua prts.cre 88 riadkov prehodnocuje celú slovenskú spsbu, najmä prózu, hádam od r. 1918. A začína toto prehodnocovali e tým. že konštaluje: »Slovenskí spisovateľa., odchovaní väčšinou buržoáznou kultúrou, kto rú väčšinou uplatňovali vo svojich dielach« (-síc!) »teraz stoja- v rozpakoch i pri svojei dobrej vôli. .s Beriem s právo oPÝtať sa Dr. Ku-sého v mene tých spjsovaterov. ktorí -- a to nie je len moja mienka, to sa už verejne konštstuje aspoň pol roka — clokázali, že nestoja v ľozp-;-koch pred našou novou skutočnosfeu, že vedia aspoň to, kam treba ísť a ako dôjsť k c'eľu, pýtam Síl ho v mene veľkej väč-šny slovensk.vch siptoovateľov. ktorí to už vedia, kto stojí v rozpakoch? Či Dr. Kusý prespal vývin slovenskej I tera*úry od r 1948? Či je to náhodou nie n ekto iný. Ifto stojí v rozpakoch? Tvrdím, že hej. Že v rozpakoch stoii Dr. Kusý. A že tieto rozpaky trča z každého jeho ľi. -rtku v spomínanej "štúdŕi«. N.e -som schopný rob;ť takéto konštatovania bez dôkazov, ako to robí Dr. Kusý. Hľa, tu sú dôkazy: 1. »iX.no, my sai v básňach j hrách v románoch i v rozprávkach stretávame so slovami, ako ie sociaľzmus a mer, námetom mnohých h'er je boj proti ftoizmu, súťaženie a zlepšovacie návrhy, ale či na toto všetko divia Sa sp'sovateľ novými očami? Či ne je to len nový predmet v pohľad» ktorý s týmito v»ľkvmi skutečňosfami narčb.t len ako s nejakým' novovradeným: prístrojmi do radu st'-rých (!), pr'čom základný systém ich usporiadania <sa n'jako nemení?« Naprjek tomu, že tento passus je str éne zmätený, dá s,i z neho vyrozumieť takáto oh. žal--ba všetkých slovenských spisová eľov: Čo nám máte čo vešať na očif Mv vieme, že píšete o socalizme, mieri, súťažení, ale to sú len »novovrsdené prístroje do radu starých«. ože nový kožuch na starom vlkovi, Nezmen'li ste siai, len robíte, ako by ste sa boli zmenili Či tak? Myslím, v slovenskom preklade by . to malo tok vyjsť. .A ak ie to tak, potom Dr. Kusý. či už vedome, alebo nevedome kl-ame. zavádza verejnosť. Lebo slovenský spisovatelia nielen, že níšu o socbbzine a mieri. aile aj dívajú sa na svet novými očami, menia sa. lebo človek, a ai spie-'vateľ, má právo 3 poviiinosť meniť sa vyvfiaf sa rásť. Staneviško Dr Kusého je defa tis! cké. n hv list'cké, zračí .sa v ňom neviera v člowka, v ieho \oývin v jeho cst. 2. 'V druhom odirIt'Wci rozoberá’ autor spoloíensko-historickú situáou na Slovensku za prvej Republiky. Pri tomto rozbore zabúda. — čo je zábavné a Poučné — na slovenský proletariát. Hovorí o období kap tali stick ej ČSR, ako by jei vývodjacm znakom bol zápca národných buržoázl o moc. ako by to nebol tiráve zápas proletaritátu s buržoáz'ou nech už bola akákoľvek. čo udávalo tón, čo robilo dejhy atj v kap'talistickom Českcsloven'ku a teda äi na Slovensku v tých časoch. A ž toho mu vyplýva takýto uzáver; »Málo spisovateľov vo vzájomnom boji buržoázií vedelo nájsť správny postoj ideologický. Z prozaikov to boL Peter Jilemnický a Fraňo Kráf.« Ak sa nemýlim, vie to už dnes každý stredoškolák, že Jilemntoký. Kráľ, davisti, nehľadali svoj správny ideolo.gický postoj »VO vzájomnom boj. buržoázl«, ale n-éli ho v boji proletar'átu s buržoázou, tým, že sa nekompromisne postavili na stranu bojujúceho proLetaaAánju. Nie sú to tak trochu nepríjemné rozp.ky? 3. Bohužaľ, tu musím celý tretí odstavec, kde autor c'itovať v e.xpresnom tempe prehodnocuje slovenskú prózu medzi dvoma vojnami; »Os'atní (spisovatelia) alebo sa dalj zlákt-ť vyznávaním jeônej z týchto ideológií (rozumej: ideológií tých buržoázií, ktoré boly vo 'vzájomnom boj,.) u nimi máme sa snažili liečiť vld-ené biedy, alebo, čo neskoršie bolo najobvyklejšie, utekali zo sváru týchto ideológ 1 a ich prózy sú ďaleké od politických pr. blémov súčasnosti. Milujú slovenský ľud, veď do ieho hôr sa, utiaikajú. k jeho hrdinom. 3 idealizované postavy, z neho vytvárané, i keď ne-pcávne, zaľudňujú ich knihy, — Chrobáka, Fguličky i Švantncia. Horáka i Gabija. Cháp'li to, že ničím sa nezúčastňnfú na tej špine, ktorú v'deJi okolo seba pol ťckom živote^ že nie sú ničím v vimí na tej biede ktorá bola mestách i ra dedinách.« (Podtrhnuv té mnou V, M.) Čo je to? Aké je to hodnotenie? Priznám sa, že som dlho, v hlbokom nepokoji pozeral na tento ■vy.šperkovamt odstavec. Zdá ,sa, že si autor predstavuje slovenskú IJ- teiatúru medzi dvoma vojnami taktom, na lerlnej strane ti, ktorí sa dali zlákô'ť »niektorou z buržoáznych ideológii«, a tt sú nevnní. lebo »chceli liečiť videné biedy«, no lén sa im to akosi nepodarilo, na druhé; strine tí, ktorí »utekali;, zo sváru týchto ideológií« a tí sú tiež nevinní, lebo proste »nfe sú 'n'čfra vinní«. Ešte raiz: aké je to hodno, tenie? Podľa všetkého autor sa tu snaš-f kvalií’kovať slovenskú 1 temtúru so stanoviska morálneho. Ale či smie poučený krttok hodnotiť takto? Nie. Všetkým nám je jasné (pokiaľ nie sme v rozpakoch), že literárne dielo sa má posudzovať podľa svojej spoločenskej úéinnosti,. podľa svojho spoločenského dos.ihu.' A pri takomto hodnotení vyrastajú skutome dva prúdy v literatúre medzi dvoma slovenskej vojnami; jeden pokrokový, realist oký reprezentovaný v próze Jilemnickým, Krá ľom i Jankom Jesenským a niektorými inými dielami slovenského meštackeho rpaiizmu, druhý proťpckrckový. protirealisťcký Na tom nezáleží, aspoň historikovi na tom nesmie záležať, či sú spisovat.elia v tomto druhom prúde vinní a.lebo nevinní, či sa dali zlákať niektorou z ideológií, alebo ušli do .slovenských hôr, či milujú slovenský ľud. alebo ho chcú lieč.iť. Nie podíľa zámerov, ale podľa výsledkov Sa súdi A ■výsledky sú také, nech to znie hocijako tvrdo, že ten. kto z našich spisovateľov nešiel so slovenským proleti'.riátora. šjei nutne proti nemu. Taký je spoločenský dosah ich diel a táto skutočnosť sa nedá an' obísť, ani zjmlčať. 4. Keď autor takto »prehodnotí« slovenskú literatúru ipedzi dvoma vojnami, púšťa sa do novej a najnovšej slovenskej prózy, o ktorej už bol poved'.j, že »stojí v rozpakoch«, že jej diela sú len novovrade né prístroje do radu starých«. Tu v zás:de opakuje výčjtky «. pridáva k tomu ešte ijalce/to perličky: »A -šesť rokov víťazného (!) slovenského fašizmu, ako by zanechalo jed uspokojenia sa. so situáciou slovenskej literatún;^...« alebo »Necítila, sa poireba učjť sa. najmä n'ie dôslednému idelologickému Dohľadu marx’stov« A summa summarum, p-algdný a neúprosný úsudok, či odsuóo’k: »Len tak sa mohlo stať. že i najlepším našim dielam (hovorím o próze) možno vyčítať alebo ideolo glckú neu’a^nenosť. (Tatarkova Farská republika, Hečkovo Červené víno),., alebo snoba po pnirýchlom učení sa zaviní, že sa preberajú uzávery až prihotové IMínáč' 'Včeri a zajtra), »Neviem, či o tom antor vie. že už pred ôsmimi mesiacmi vyšiel no'vý román D. Tatarku Prvý a druhý úder, o ktorom, akokoľvek sa kritiko rozchádza. svorne konštatuje, že je to Tatarkovo posledné slovo, že je to najďalej, kam sa dostal Tatarka a s ním i nová slovenská próza a že rozhodne nechýbí tomuto románu ideolrgická ujasnenosť. Ak autor vynechal Prvý a druhý úder zámerne z hodnotenia, potom tento zámer dosť dobre nechápem. Hečko. ako ie autorov’ iste známe, napísal veľký román, ktorý autor mal možnosť poznať jedn''’k z rukopsných iiká'ok na školení, jednak z uverejnených ukážok a moho’ sa presvedčiť ■•sjKiň o tom. že aj Hečkov Dosioj k matérii ie ideologický správny a 'osný P. k’aľ ide n mňa, nevem, či =■3 mám sm'ať. č nlaki|f. Zrejme mi autor navrhuje, abv «om sa učil “Pomalšie, lebo inak budem ai ďalej preberať prihotové U'^ávery. Keby bol autor np veda! priamo, že Včera a zajtra Je ľcmán umelecky nehotový, že je 'to román — náčrt, som ochotný s ním diskutovať. Ale o čom dlľikutova'ť pri takomto posudku o »prirýchlom učení sa? 5. »I naši spisovatelia bojovali takýmto symbolizmom víťaziaceho dobra, víťaznej čstoty protij prízraku víťazstva zla, stelesňovaného fašizmom ... Ale Pujmanová si uvedomila ohraničeno^ť takýchto protestov, a preto v oslobodenej Re publike protestuje už pie Predtuchami, ale žeravou obžalobou fašizmu jemu do očí, ústami Dmitrova v zachytení lipského procesu v románe Hra s ohnem. K takémuto prechodu musí Pujmanová vyzývať našich autorov.« Vychádza, že naši autori si ío neuvedomili. A že nedokázali, že si to uvedomil. Že ešte bojujú »symbolizmom víťaziaceho dobra ... pro ti prízraku víťazstva zla ..« Uvedomuje si autor vôbec, čo tvrdí, A ak áno, v akom svete vlastne žije? V minulom roku vyšlo hádam 10 pro ZB'ických kníh. Nech mi ukáže iednu. ktorá by bojovala »symhri’zmem víťaziaceho atď«, nech m ukáže jednu jedinú takúto knhu! Nakoniec: vychádza, že v rozpakoch nie sú slovenskí spisovatelia, ale Slovenské pohľady, rešp, Dr Kusý Tieto rozpuky pochádzajú, dovoľujem si to tvrdiť o autorovÍL keď si to autor dovofuje tvrdiť o celej slovenskej literatúre, z ideologjokéj neujaanenosti problemaitiky. ako som to dokázal v horeiivedených bodoch. Vychádza ďalej, žeak kritika má viesť, musí byť na takúto úlohu dokonale pripravená, ak má poučovať, must byť dobre Doučená Vladimír Mináč Strana 3