Kultúrny Život, 1952 (VII/1-50)
1952-01-06 / No. 1
KULTÜINY ŽIVOT O MLADEJ SLOVENSKEJ POÉZII JAN POVRAZNÍK Oslobodením nášho Tudu z područia fašistického útlaku musela sa nevyhnutne oslobodzovať 1 naša poézia, zavlečená v rôznych formách preč od života a človeka v nom. Musela so seba neodkladne shadzovať módne šaty, aby sa mohla po roku 1943 napájať zo zdrojov nového života, lebo pri jej zakliati do formy ťažko by v nej mohla zaznieť spoločná struna radosti a vykúpenia. Tak, ako bolo spoločným tónom slovenskej poézie v rokoch okupácie smútok a neistota, ťažká rezignácia nad osúdom človeka, najmä u Jána Kostru, jednotným základným tónom v nej stáva sa po oslo. bodeni prifnutie k domovu a jeho osudu. Možno povedať, že osud domova a rudu stáva sa n.a historickom prelome dvoch epoch i osudom básnikov a teda aj osudom poézie, lebo práve ona dostáva sa z chmúrnych ladení k Istotám a jasu. Vyvedením človeka, fudu a celej spoločnosti z chaosu neistôt vo vrave sveta vyjasňuje sa i reč básnikov, ktorí zapaľujú ^nové slnká na obzore budúcnosti včele s robotníckou triedou, so stranou. Väčšina našich básnikov dostáva sa skoro po slobodeni k správnemu smerovaniu do budúcna vo vytváranom diele, zmocňuje sa i umelecky nového videnia života s pozícii fudu a podfa metódy socialistického realizmu. Básnici pozdravujú príchod Červenej armády a svojou tvorbou primkýnajú sa k osudu vlasti, domova a človeka v ňom. Záujem robotníckej triedy stáva sa aj ich ľudským i umeleckým záujmom, poézia 0 Slovenskom národnom povstaní, hoci rôzna čo do stvárn“nia, vyslovuje jasne svoje nie vojne, imperialistickým chúťkam kapitálu a spieva svoje áno životu, človeku, ktorý sa dostáva na úslnie his. tórle z tmy útlaku, naposled.v so strany fašistických okupantov. Toto konštatovanie je zaiste veľmi kusé a neúplné, pretože cesta našej poézie k realistickému výrazu a socialistickému obsahu nebola u každého taká priamočiara, čo je len pochopiteľné; a napokon — toto riešiť nie je úlohou tohto článku. Mladá slovenská poézia rodí sa výraznejšie až po februárovom víťazstve ľudu roku 1948. Je len pochopiteľné, že jej zrod bol podmienený tým zdravým ja. drom našej poézie z minulosti, o tie snahy, ktoré našly svoj osobitný básnický výraz v básnickej praxi Jána Kostru, čoho nezvratným svedectvom je i Jeho poéma Na Stalina. Všeobecne dá sa povedať, že v poézii, ktorej vznik sa datuje do Februára, doznieva inť'vldualisticky . -'■n.iai .r.iu.-, . v nej sliny akcent sociálhy. sú v nej vážne nábehs' 1 túžby po vyslovení veľkosti našej epochy, z ktorých mnohé sú už po dnešné dni vyslovené v sbierkach básní. Svádza Sa tu zápas o nový tvar, o novú náplň, jednotlivci bojujú vo s.voJeJ tvorbe o zbásnenie osudu nového človeka a jeho cesty k socializmu. Mladá slovenská poézia rodí sa na Slovensku výraznejšie až po februárovom víťazstve ľudu reku 1918, Ako sme uká. zall hoci veľmi náčrtovite, nebolo sa tu veľmi o čo oprieť z tvorby, ktorá vznikla v bezprostrednej minulosti. Po oslobodení vzniklo u nás síce niekoľko rôznorodých sblcrok básní. Ich autori nehovorili v tejto poézii — okrem vzácnych vý. niniiek — bezvýhradne s pozícií nového č!ovek.a, s pozícií ľudu, ktorý vyšiel z revolúcie a primkol sa celým postojom k záujmom robotníckej triedy, V tejto poézii doznieva individualistický ponímaný humanizmus, zaznieva silný akcent nacionálny a sú v nej nábehy po vyslovení veľkosti našej epochy. Niektorí z nich sa odinh'ali, iní sa dostali časom k realistickému výrazu, ako Ján Kostra, Ctibor Stítnickv, Pavol Horov, Krista Bendová, Miloš i'.rno, Andrej Plávka, Július Lenko i 'án Rak, Ostatní svádzajú zápas o nov.v í -, nr. o novú náplň, zápasia vo Svojp.i I cTbe o zbásnenie osudu novéh - člO’^' ' a jeho cesty k socia lizmu Iní C' '-''í vôbec písať, Rcbľ 1959 ri ■' f.dza ako prvý z mladélK' polioi do literatúry Milan L a i č i a k s< sbierkoti básní Súdružka racja zem. t i”ôikovou poéziou prihovára sa k dnešku básnik, stojaci oboma nohami na strane robotníckej triedy, ktorého idenioíťiou je marxizmus-leninizmus Jeho veršami ozýva sa nová konfesia Cloveka-komimistu, keď v úvod nom verši hovorí o strane: 7í/ S' mi život darovala. To ŕ'š7;> ni’bot celkom deň. Kde Hell/ vyhne odhodlania, torn so mnou ty si bojovala za našu zctn (Dar, sír. 9) Laji'iakcva poézia borí ideologicky do veľkej miery i tvarové poetický náa nos minulosti. Jeho obrazy nesú na sebe pečať partizánskych bojov v našich horách, zážitkv ľudí z koncentrákov, napájajú sa pocitom proleí-árskeho detstva, vyjadrujú optimizmus no’’rj mladosti, mladosti ľudí, ktorí vlastnými rukami hudn.Iú dne.šok a idú do krajších zajtraj. Skov; OľJoril srdce, (ažkíj sen, ku všetkým bránam sveta, k tudom chcem. (211 mi Ale nie už srdce, zmierajúce za pôvabdiaľok, lež cieľavedome k ľuďom, ktorí bojujú s nami za lepší zajtrajšok, za budúcnosť, za život. V jeho tvorbe zaznieva vďaka Stalingradcora, Červenej armáde. Milan Lajčiak ukazuje Jednoznačne — podľa Leninovej tézy — na dva svety, svet pokroku, a svet re. akcie. Vyjadruje radosť človeka, oslobodeného z pút vykorisťovania a hrdo sa hlási k táboru pokrokových ľudí v rám. ci domácom, u nás, v slobodnej vlasti, ale súčasne v spojení s proletariátom celého sveta: My nie sme tí. ktorých vídavali včera mtesit jak hlinu život vzbúrený. Na prstoch čítajúc prevahu nepriateľa — my vyrástli sme v bojov znamení. My sme už celkom iní dnes. Odrhnút možno lístok z kalendára, prečiarnut dnešky, ktoré ohňom žiaria, vyrval je možno srdce z tela — nám zajtrajšok už z dlani nevyrvešt (43) Na sklonku roku 1949 vydal Lajčiak knižku Pozdrav, k 70. narodeninám súdruha J. V. Stalina. V nej vyjadril čistého srdca mladého človeka, boľšez vický zapáleného, svoju lásku a obdiv k Stalinovi za seba i za celé mladé pokolenie. Vo svojom speve, ktorý vyšiel súčasne s poémou Jána Kostru Na Stalina, rozrastá sa obzor Lajčiakov ešte k väčšej košatosti a tvarové Ide k ďalším výbojom, ktoré sú tu znateľné oproti prvej knižke. Lajčlakova poézia má jasný, zámerne vložený epický prvok, bez ktorého nie je možné vytvárať báseň. Tento prvok v Pozdrave je utrpenie nášho ľudu od osudného Mníchova až po oslobodenie našej vlasti CA. Prichádza v ňom k oslave mieru, ktorého stelesnením v dnešnej epoche je osobnosť Stalinova. Lajčiak hovorí už s istotou, Ideove i ume. lecky, pretože ovládol verš, vybrúsený v dobrej básnickej škole u svojich učiteľov, ktorých treba hľadať predovšetkým v poézii sovietskej, najmä v Majakovskom, Sčlpačcvovl a ostatných, napokon u Horova a Kostru; z českej poézie v jej vrcholných zjavoch minulosti t prítomnosti. Najmä Majakovskij naučil Lajčiaka mnohému a dal mu posunúť svoje básnické videnie možnosť ďaleko do mierovej budúcnosti sveta. Naiväčši pomník. Komunizmus sveta — Postavil mŕtvej Partizánke Zoji. Alebo: Hovoríš o láske A myslíš biele brezy. Tichučké háje Budúceho veku. Človek sa zobudí Nad ránom celkom svieži A pod oblokmi izby Začuje spieval rieku Lajčiak spieva vo svojej poézii s hľa diska proletárskeho Internacionalizmu, ktoré vie spájať so socialistirkým vlastenectvom. V jeho poízli rodí sa nové vlastenectvo, vlastenectvo vôbec, ktoré holo možné nájsť v našej poézii buržoáznej epochy veľmi porledkii; V požiaroch Varšavy Hore! môj domov znovu Videl som ohne ciest. Rozbité ústa skrvavené Zostniy Europe Pri Prahe za Parížom Na pochod križiacky ‘slt! hordy ozbrojené, ''lonala nnšn zem r>od iiákOT’ijm krížom I naša malá zem N'i k'isii roztrhaná Vedela o bdení .A láske Sialinovei Lajčiakova poézia, hoci má ráz epický, predsa v nej zuní prameň básnika iemného l.vrika, ktorý vie svotc rriaonic vyjadriť s mocným citovým zafarbením, presvedčivo a pôsobivo. Je len pa škodu že na niektorých m'cstacb plyts'á možno sťami, ktoré mu dáva jeho sugestívny naturel, ako na to poukážeme neskoršie S nasledujúcou knižkou poézie Nenávidim. a milujem priniesol Lajčiak tematicky v podstate veľa nového. V nej ozývajú sa zase témy, známe z predchádzajúcich dvoch knižiek, povstaiecké motí. vy. roznávame v nej ešte jasnejšie jeho profil, lebo v nej obohacuje okruh svmjho záujmu, prinášajúc čísla intímnejšej lyriky, básne na aktuálne politické témy, mierovú tematiku, spevy o láske, ponímanej s hľadiska nového človeka, verše o Trati mládeže, čísla, v ktorých píše svoje vyznanie strane. KoSatie tu jeho vlastenectvo v básňach proti špiónom, sabotérom, a zradcom. Napokon spieva o družbe robotníkov a roľníkov. Knihu možno pokladať za básnický breviár autorov. Ako vyplýva z tematiky básni a označenia v knihe, že ide o básne z rokov 1944—1949, shŕňa v nej verše z rôzneho obdobia. Niektoré z nich pred. chádzajú, zdá sa, i jeho debut. Preto sú tu i miesta slabšej pôsobivosti a zobrazenia: My všetci budujeme, kto bude prvým V závode, na poli, v úradoch, službe a školách za krásny život budúci, bez prelievania krvi. (50) ,A lebo: a keby znova since malo plakal nad zapálenou zemou partizána — nikdy la, nikdy nezradíme, ty ľud náš večne milovaný a čakajúci na pokoj, mier a štastie (67) Verše vyznievajú plocho, bez väčšieho zainteresovania básnikovho na ich účinok. Takýchto zľahčení sa dopúšťa všade tam, kde bolo treba báseň na aktuálnu tému takého veľkého významu, ako je presveilčovat o potrebe zachovania mieru, o vernosti ľudu, čiže tam, kde by sa žiadalo zdvojnásobiť úsilie o dokonalý a presvedčivý tvar. Je možné si myslieť 1 to, že v takýchto prípadoch ide ponajviac o básne z obdobia básnikovho hľadania výrazu, ale ospravedlňovať ta. kéto zľahčovania nemožno s hľadiska ďalšieho vývoja našej poézie. Inde sa Lajčiakov! darí oprosteným výrazom docieliť vysoký účinok. Tak napríklad v básni: Len jedno prosím: Nad hrobmi treba mtčanlivo stál Len jedno prosím. Nezabudni Jak večný oheň láska planie Len jedno prosím. Nezabudni, že brániac naše milovanie. nebudú mŕlvi viacej miloval (30) Tajomstvo úspechu je v básnickej skratke, ktorú Lajčiak vie niekedy objaviť veľmi spôsobne. To však nesmie viest ani ľňho ani u nikoho iného k plytvaniu výra .m. Milan Lajčiak sa predurčil svojou !, !zic>u — do tej miery, ž-? ona reprezentuje dnes pomerne najviac kníh v porovnaní s ostatnými mladými autormi, i vlastným uvedomením si a zdôraznením v Pozdrave, v závere poémy, I v Nenávidím a milujem v básni Nové pokolenie a predznačil už v prvotine (Verš do kalendára) — za najvýraznejšieho predstaviteľa mladej generácie, dokonca s nárokmi na vedúcu úlohu v nej. (Prakticky ju i vykonáva ako vedúci funkcionár sess poznámka pisateľa). V tejto knihe posúva uňho toto uvedomenie si postavenia a povinnosti neho plynúcich skoro programaticky na z koniec sbierky verš Smiuva do nového polstoročia, z ktorého citujeme: Do prvej noci nového polstoročia nestačí krčah vina alebo sladký bozk Ozbrojil Ireba srdcia na útok Na útok proti starým snom a svete ružovom' 'i'áš svet sa rodí a klopká na dvere 'ak do vaječnej škrupinu 1i bratstvo komunizmu aride. lotom sa stanú ľudia bľtzki/mi Preto nech plynie čas Nech v každom úsmeve žeravé štastie sneží od továrenských veží é širokým radným poliam a vonia sviežim vánkom (63 a nasI ) s podobnou obrazivosfou sa strctáv.T- me u Lajčiaka často ferstvý vánok. M šina, idyla, vždy symbolizujú uňho budú ci vek šťastia v komunizme. Táto obrazová rekvizita dochádza častým použi vaním k určitej schematizácii a umenšuje účinok i umcleck.é dosah veršov. Práve tak nie dosť uvážene vyberaný prívla. stok. ako napríklad: »žeravé šťastie«, najmä ak ho autor spája v logickú reťaz pridaním prísudku »sneží«, pretože to robí dojem slláctva a strojenosti, cítiť, že je to len ladené na silný účinok a výsledok je práve opačný. To len na ukážku. Takýchto miest je však v Laj-. člakovej poézii viacej. Záleží na ňom, aby si to uvedomil a takým výrazovým neladnostiam čelil. (Dokončenie v budúcom čísle) Profesor Kuo Mo.žo, prezident Čínskej akadémie vied, spisovateľ a významný čínsky štátnik sa narodil 16. novembra 1892 v provincii Sučuanu. Študoval na kantonskej univerzite a zostal tam ako profesor. Zanedlho sa stal dekanom Národnej čínskej univerzity. Je činný ako prozaik, básnik, sociolog a historik. Veľké zásluhy má v oslobodzovacom boji proti Cankajšekovi a jeho bande. Vtedy viedol politický odbor revolučnej armády. Kuo Mo-žo je podpredsedom .spoločnosti čínsko-sovietskeho priateľstva a členom mnohých umeleckých a vedeckých ústavov. Anna Seghersová. Narodila sa 19 novembra 1900 v Mohuči. Detstvo strávila v Kolíne nad Rýnom a v Heidelbergu. R. 1928 ju vyznáme nali Kleistovou cenou za svoj prvý román Povstanie rybái'ov zo svätej Barbory. Významné sú jej romány Druhovia a Odmena. V prvom podala verný obraz ilegálneho boja komunistov v Bulharsku, Maďarsku, Nemecku, Poľsku, Taliansku a Cíne po prvej svetovej vojne. V druhom sa hovorí o prenikaní nacizmu na dedinu. Z jej posledných diel sú známe Mŕtvi nestámu a tri novely, nazvané Línia. Anna Seghersová sa stala za svoju veľkú a významnú prácu členom Akadémie vied a umení Nemeckej demokratickej republiky. Ikuo Qyama sa riarodil 20. septembra 1880. Roku 1905 začal prednášať na univerzite vo Waseda, študoval v Chicagu a v Mníchove. Po svojom návrate do Japonska opäť predná.šal na univerzite vo Waseda. Roku 1917 —1918 bol redaktorom časopisu Osaka Asahi. Od roku 1930—32 bol členom japonského parlamentu. Vo februári 1951 ho zvolili v Berlíne za člena predsedníctva Svetovej rady mieru. Brazílsky spisovateľ Jorge Amado sa narodil r. 1S12. Roku 1931 začal písať prvé literárne práce. Svoj pivý rom''n, kto:-ý vyšiel r. 1933 pomenoval iéakao, druhý, ktorý ■ vyšiel o rok neskoršie má názov ťot. Keď nastúpil v Brazílii diktátor Vargas (1937) uvrhli Amsda do väzenia, kde píše životopis vodcu brazílskeho ľudu Louisa Carlosa Prestesa. Po ročnom väzení uniká do emigrácie a žije v Argentíne, Uruguay a Mexiku. Po návrate do Brazílie ho zvolili za poslanca do parlamentu za komunistickú stranu. Keď r. 1947 rozpustili Komunistickú stranu Brazílie, uchyľuje sa do ilegality. Opúšťa vlasť. Roku 1948 navštívil Sovietsky sväz a píše Pieseň o SSSR. Navštíiál aj ľudovodemokratické štáty. Pietro Nenni sa narodil 9. februára 1891 vo Faenze. Stal sa členom republikánskej strany a neskoršie redaktorom jej časopisu. Po prvej svetovej vojne pracoval v socialistickej strane a redigoval časopis Avanti. Roku 1926 musel ujsť pred fašistickým terorom do Francúzska. Zúčastnil Sa na občianskej vojne vo Španielsku. Dlho ho väznili fašisti v Ríme a potom v trestaneckom tábore v neapolskom zálive. Monica Feltonová, doktorka filozofie je členkou labouristickej strany. Od roku 1937 do roku 1946 bola členkou Londýnskej krajskej rady a od r. 1946 do r. 1947 členkou Hertfordshirskej krajskej rady. Roku 1948 sa zúčastnila na Medzinárodnom sjazde duševných pracovníkov vo Wroclavi. Bola členkou vyšetrovacej komisie Medzinárodnej federácie žien, ktorá v máji 1951 na pozvanie organizácie kórejských žien navštívila Kórejskú ľudovodemokratickú republiku. Strana 3 Medzinárodné Stalinove ceny ďaiším významným bojovníkom za mier Dňa 20. decembra 1Í151 udelil výbor pre Medzinárodné Stalinove ceny »Za upevnenie raieru medzi národmi« medzinárodné Stalinove ceny vynikajúcijín pracovníkom za mier Kuo Mo-žovi, Anne Seghersovej, Ikuo Oysmovi, Jorge Amadovi, Pietro Nennimu a Monike Feltonovej. Mená týchto osobností sú už dávno známe nielen našej, ale i svetovej verejnosti. Svojou prácou za mier sa na trvalo zapísali do dejín boja za upevnenie svetového mieru.